{"guid": "ccfcc579-7aac-4b4e-bd28-53ce11bdf993:b648d7a4-21bb-4c6a-84cf-281436562421", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016200062.1", "spisova_znacka": "2Asan/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/3/2016 z 26. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2019, sp. zn. 2Asan/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:6016200062.1", "identifikacne_cislo": "6016200062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b648d7a4-21bb-4c6a-84cf-281436562421", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200062.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200062.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6016200062.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/3/2016\n6016200062\n26. 09. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:6016200062.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: CP - analytica\nspol. s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 14599/4, Banská Bystrica, IČO: 36 019 844, zastúpeného JUDr.\nMáriou Krahulcovou, advokátkou, so sídlom Komenského 17, Lučenec, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OPS/BEZ/2015/4379, O-462/2015 zo dňa 18. novembra 2015, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/9/2016-70 zo dňa 24. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/9/2016-70 zo\ndňa 24. júna 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“) podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4379, O-462/2015 zo dňa 18.\nnovembra 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce\nBanská Bystrica (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. k.: 135/15-1.0/pok/r. zo dňa 17. júla 2015.\nInšpektorát práce Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 17. júla 2015, podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1.\nzákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“), uložil žalobcovi pokutu vo\nvýške 15.000 Eur, a to za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm.\na) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. Konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“)\nspočívajúce v tom, že žalobca, ako zamestnávateľ, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že\ndňa 01. decembra 2014 o 18:45 hod. využíval na pracovisku Červenej armády 298/, Bušince, závislú\nprácu fyzických osôb:\n- p. I., nar. XX. júna XXXX, bytom A., I., ktorá pre zamestnávateľa odo dňa 17. novembra 2014 vykonávala\npráce - robotníčka na pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. A., nar. XX. augusta XXXX, bytom K., ktorá pre zamestnávateľa odo dňa 26. novembra 2014\nvykonávala práce - robotníčka na pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený\npracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,\n\n- p. Y., nar. XX. októbra XXXX, bytom P., I., ktorá pre zamestnávateľa odo dňa 27. novembra 2014\nvykonávala práce - robotníčka na pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený\npracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. W., nar. XX. augusta XXXX, bytom P., I., ktorá pre zamestnávateľa odo dňa 05. novembra 2014\nvykonávala práce - robotníčka na pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený\npracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. D. nar. XX. februára XXXX, bytom L. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. M., nar. XX. marca XXXX, bytom D. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva na pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah\npodľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. P., nar. XX. januára XXXX, bytom I. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - skladanie a\nstrihanie šatstva na pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny\nvzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. Y., nar. 12. júna 1992, bytom L. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. J., nar. XX. decembra XXXX, bytom L. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. M., nar. XX. decembra XXXX, bytom D., D. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. U., nar. XX. októbra XXXX, bytom I. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - prekladanie\na triedenie šatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny\nvzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. D., nar. XX. augusta XXXX, bytom S. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. B., nar. XX. apríla XXXX., bytom X. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce,\n- p. K., nar. XX. septembra XXXX, bytom Z. - A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala práce - rezanie\nšatstva pracovisku v priestoroch zamestnávateľa a nemala s ním založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - Zákonníka práce\nII.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že podľa Protokolu o výsledku\ninšpekcie práce č. IBB-86-64-2.7/P-E28-15 zo dňa 23. februára 2015 bola dňa 01. decembra 2014\nu kontrolovaného subjektu, na pracovisku v Bušinciach, vykonaná inšpekcia práce zameraná na\nkontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Výsledkom inšpekcie bolo zistené nelegálne\nzamestnávanie fyzických osôb dňa 01. decembra 2014 o 18:45 hod. Administratívny spis obsahuje\nzoznam kontrolovaných osôb dňa 01. decembra 2014 a zápisnice o podaní informácie o vysvetlení\ndôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, obsah ktorých sa premietol do prvostupňového\nrozhodnutia. V správnom konaní sa vyjadril právny zástupca spoločnosti PERTEX s.r.o., ktorý predložil\nnájomnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou PERTEX s.r.o. ako prenajímateľom a žalobcom ako\nnájomcom zo dňa 20. októbra 2014 a predmetom ktorej bol nebytový priestor v objekte prenajímateľa vo\nvýmere 500 m2. Podľa subdodávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a PDN\nÉPITŐIPARI Kft. ako subdodávateľom zo dňa 31. októbra 2014, ktorou jej zmluvné strany konštatovali,\nže zhotoviteľ uzatvorí zmluvu o dielo s objednávateľom, aby vykonal spracovateľské práce 100 ton\nšatstva, môže zhotoviteľ na vykonanie prác využiť subdodávateľa. Subdodávateľ sa zaviazal, že na\nvykonanie úlohy zamestná spôsobilých zamestnancov s lekárskym potvrdením o spôsobilosti na výkon\npráce. Subdodávateľ bol pritom povinný predložiť dokumentáciu zástupcovi objednávateľa pred začatím\npráce. Subdodávateľ sa v zmluve zaviazal, že „dodrží aplikované právne predpisy, predovšetkým, ale\nnie výlučne právne predpisy vzťahujúce sa na pracovný pomer a sociálne poistenie, zamestnancov bude\n\nzamestnávať len na základe platného a účinného pracovného pomeru, svojich zamestnancov prihlási\ndo príslušných úradov a bude platiť všetky odvody a dane súvisiace so zamestnávaním zamestnancov“.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že súčasťou administratívneho spisu je aj evidencia dochádzky\nzamestnankýň podľa ich váženia. Prvostupňový správny orgán žiadal Národný inšpektorát práce\no preskúmanie zamestnancov maďarskej národnosti, či boli zamestnancami zamestnávateľa PDN\nÉPITŐIPARI Kft. dňa 17. marca 2015. Z odpovede vyplýva, že Národný inšpektorát práce požiadal\nInšpektorát práce Maďarsko, ktorý v odpovedi uviedol, že tieto osoby sú občanmi Maďarskej republiky,\nžiaden z nich ale nie je legálne deklarovaným/registrovaným pracovníkom PDN ÉPITŐIPARI Kft. Začatie\nsprávneho konania prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi dňa 28. mája 2015, požiadal ho, aby\nsa k veci vyjadril a predložil správnemu orgánu dôkazy na objasnenie skutkového stavu a miery svojej\nzodpovednosti. Na výzvu sa vyjadrila konateľka spoločnosti, ktorá uviedla, že zo strany ich spoločnosti\nnedošlo k porušeniu zákona a pripojila pracovné zmluvy a dohodu so spoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI\nKft.\nKrajský súd uviedol, že podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba\nnesmie nelegálne zamestnávať (zákaz nelegálneho zamestnávania). Pod nelegálnym zamestnávaním\nsa rozumie zamestnávanie právnickou osobou - využívanie závislej práce fyzickej osoby, založenie\npracovnoprávneho (alebo štátnozamestnaneckého) pomeru podľa osobitného predpisu a nesplnenie\npovinnosti podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b/). Povinnosťou podľa osobitného predpisu\nje registračná povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Na to,\naby subjekt naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č.\n82/2005 Z.z. za použitia ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., musí zamestnanca\nzamestnávať bez toho, aby vopred splnil svoju registračnú povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra\npoistencov vedeného Sociálnou poisťovňou. Nelegálnym zamestnávaním je ale aj využívanie práce\nfyzickej osoby právnickou osobou bez toho, aby s ňou mala založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z.).\nZ výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu vyplýva, že správny orgán mal zato, že žalobca využíval\nzávislú prácu fyzických osôb uvedených vo výroku rozhodnutia, ktoré pre žalobcu vykonávali práce na\npracovisku v priestoroch zamestnávateľa a žalobca nemal s týmito fyzickými osobami založený žiadny\npracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Žalobcovi je tak daná zodpovednosť za porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.\nPodľa krajského súdu v preskúmavanej veci de facto medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že\npracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo inej dohody zakladajúcej\nvznik pracovného pomeru nebol založený. V správnom konaní bola táto skutočnosť preukázaná tým,\nže žalobca nepredložil žiadnu dohodu zakladajúcu vznik pracovného alebo obdobného pomeru medzi\nním a osobami uvedenými vo výroku rozhodnutia. Tým je daná jedna podstatná náležitosť skutkovej\npodstaty správneho deliktu - neexistencia pracovného alebo obdobného pomeru.\nDôvodil, že ďalšou podstatnou náležitosťou skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho\nzamestnávania je využívanie práce fyzickej osoby právnickou osobou. Závislá práca je práca\nvykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom (§ 1 ods. 2 Zákonníka práce), pričom závislá práca môže byť vykonávaná\nvýlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok\nustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Ak je práca vykonávaná mimo\nzaloženého pracovného pomeru, ide o nelegálnu prácu, resp. nelegálne zamestnávanie. Závislá práca\nje teda vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, musí ísť o\nvýlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho\nmene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa. Musí ísť tiež o výkon\npráce prostriedkami zamestnávateľa, na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce prevažne\npozostávajúci z opakovania určitých činností.\nUviedol, že vo vzťahu k využívaniu práce fyzických osôb v preskúmavanej veci správne orgány\nsvoje rozhodnutia založili na tvrdeniach týchto fyzických osôb, ktoré sa do zápisnice o podaní\ninformácie o vysvetlení prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku po zákonnom poučení vyjadrili tak,\nže s kontrolovaným zamestnávateľom (žalobcom) nemajú uzatvorený pracovnoprávny vzťah, pre\n\nzamestnávateľa vykonávajú práce (rezanie šatstva, rezanie košeľoviny, rezanie odevov, ukladanie\nšatstva, prekladanie a triedenie odevov...), pričom tieto osoby tiež uviedli, od akého obdobia vykonávajú\npre žalobcu práce a aká je dohodnutá odmena. Správne orgány vychádzali aj zo zistení, že objekt\npracoviska bol v rámci výkonu inšpekcie práce ohradený a uzatvorený, okná boli zatemnené, nebola\npredložená evidencia pracovného času kontrolovaných osôb a osoby vykonávajúce pre žalobcu boli pri\npríchode na pracovisko ako aj pri ukončení pracovnej zmeny vážené na vstupnej bráne. Tým bola podľa\nkrajského súdu preukázaná aj druhá zložka skutkovej podstaty správneho deliktu - využívanie práce\nfyzickej osoby právnickou osobou.\nĎalej krajský súd uviedol, že žalobca v žalobe považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné,\nnakoľko podľa jeho názoru došlo (v konaní) k viacerým pochybeniam, pričom v tomto smere\npoukázal na ustanovenie § 3 a § 46 Správneho poriadku. Ďalej namietal nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia v tom, že predložil pracovné zmluvy a dohodu so spoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI Kft.,\nktorá zabezpečovala dodanie prác a tovaru. Napokon rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu,\nže počas vykonávania úkonov v rámci výkonu inšpekcie práce nebol prítomný žiaden tlmočník, pričom\nzamestnankyne, u ktorých bola vykonávaná kontrola, neovládali slovenský jazyk.\nKrajský súd zastával názor, že pokiaľ žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko\nmalo dôjsť k viacerých pochybeniam, táto námietka žalobcu nie je dostatočne konkrétna, nakoľko\nžalobca neuviedol, v čom vidí pochybenie správnych orgánov spôsobujúce nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí verejnej správy z dôvodov\nuvedených v žalobe a nie je úlohou súdu za žalobcu prípadné dôvody nezákonnosti vyhľadávať.\nVo vzťahu k žalobcom predloženým pracovným zmluvám a dohode so spoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI\nKft., ktorá zabezpečovala dodanie prác a tovaru a ktorými chcel žalobca zrejme preukázať, že\nkontrolované zamestnankyne boli zamestnankyňami inej obchodnej spoločnosti, a teda sa nelegálneho\nzamestnávania nemohol dopustiť, tak krajský súd uviedol, že správne orgány sa touto obranou\nžalobcu zaoberali, ako v prvostupňovom konaní, tak aj v odvolacom konaní. Prvostupňový orgán\nprostredníctvom žalovaného zabezpečil vyjadrenie príslušnej inštitúcie Maďarskej republiky, ktorá\npotvrdila, že kontrolovaní zamestnanci neboli evidovaní ako zamestnanci maďarskej spoločnosti\nPDN ÉPITŐIPARI Kft. Tvrdenie žalobcu nepreukázali ani v náznakoch výpovede kontrolovaných\nzamestnankýň, z ktorých žiadna do zápisnice o podaní vysvetlenia po zákonnom poučení neuviedla,\nže je zamestnankyňou inej obchodnej spoločnosti, žiadna z nich názov PDN ÉPITŐIPARI Kft ani\nnespomenula. Naopak, z ich výpovedí vyplýva, že väčšinou ani presne nevedeli, pre ktorú právnickú\nosobu vykonávajú prácu, niektoré zamestnankyne sa o „práci“ pre žalobcu dozvedeli od známych\nna dedine. Tvrdeniami žalobcu o tom, že ide o zamestnankyne inej spoločnosti, sa správne orgány\nzaoberali, tvrdenia žalobcu preverovali a došli k záveru, že žalobca účelovo zavádza, nakoľko PDN\nÉPITŐIPARI Kft., nemohla žalobcovi zamestnankyne legálne zapožičať, nakoľko nikdy neboli legálnymi\nzamestnankyňami tejto spoločnosti.\nPrvostupňový orgán zistené skutočnosti podľa názoru krajského súdu vyhodnotil v súlade so zásadami\nlogiky a logického uvažovania, keď dôkazy vyhodnotil tak, že zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu\nzamestnávaniu, nakoľko žalobca využíval prácu fyzickej osoby bez toho, aby s takouto osobou mal\nuzavretý pracovno-právny, prípadne obdobný právny vzťah a nepreukázal, že takúto osobu mal legálne\n„zapožičanú“ od zamestnávateľa, u ktorého by bola takáto osoba v pracovnom alebo obdobnom pomere.\nZároveň jeho tvrdenia boli v správnom konaní po preverení ním tvrdených skutočností vyhodnotené\nako účelové, a to najmä v dôsledku výsledkov dožiadania príslušného úradu v Maďarskej republike a v\ndôsledku zistení vyplývajúcich z výpovedí samotných zamestnankýň.\nPodľa krajského súdu žalobcom uplatnená námietka v tejto súvislosti bola len vyjadrením nesúhlasu\ns vyhodnotením tohto dôkazu žalovaným. Žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol ako tento dôkaz\nvyhodnotil a tiež, prečo žalobcom nebolo preukázané, že osoby pracujúce na jeho pracovisku\npočas vykonanej inšpekcie práce boli zamestnancami iného zamestnávateľa ako žalobcu. Žalobca\nnesprávnosť úvahy, ktorou žalovaný hodnotil vykonané dokazovanie v žalobe nenamietal. Krajský súd\npreto zdôraznil, že len samotný nesúhlas s týmto hodnotením nespôsobuje nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že „zamestnankyne, u ktorých bola vykonávaná kontrola, neovládali\nslovenský jazyk a boli prevažne maďarskej národnosti a počas kontroly nebol prítomný žiaden tlmočník,\nktorý by mal oprávnenie vykonávať túto činnosť, na základe čoho došlo k porušeniu zákona“, krajský\nsúd uviedol, že aj táto námietka je len konštatovaním, nakoľko žalobca nenamietal, že zistenia získané\ntýmto postupom sú buď neúplné alebo nezákonné, alebo že z nich boli vyvodené iné závery a skutkové\nzistenia, než obsahovali, a to práve z dôvodu, že by tieto osoby buď nerozumeli alebo im nebolo\nsprávne tlmočené alebo že im nebolo tlmočené vôbec. Bez takéhoto tvrdenia nie je možné uvedenej\nžalobnej námietke podľa krajského súdu vyhovieť. Žalovaný sa touto námietkou v odvolacom konaní\nzaoberal. Krajský súd mal za to, že aj v tomto smere zo strany žalobcu ide len o vyjadrenie nesúhlasu\ns vyhodnotením žalovaného a samotný nesúhlas nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.\nKrajský súd nevyhovel ani návrhu na zníženie uloženej pokuty prednesenej právnym zástupcom žalobcu\nna pojednávaní. K zníženiu pokuty by mohol súd pristúpiť len v prípade, ak by na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán\n(§ 250j ods. 5 OSP). Nakoľko krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k pokute a jej\nvýške za správne a zákonné a nedospel k záveru, že malo byť rozhodnuté inak, návrhu na zníženie\npokuty nevyhovel.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol v\nkonaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca riadne a včas odvolanie. Navrhol, aby najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNesúhlasil s názorom krajského súdu v tom, že medzi žalobcom a žalovaným nebola de facto sporná\nabsencia založenia pracovného pomeru u kontrolovaných zamestnankýň a tým bola daná jedna\npodstatná náležitosť skutkovej podstaty správneho deliktu - neexistencia pracovného alebo obdobného\npomeru. V tejto súvislosti poukázal na čl. 1 bod 3 písm. a) Smernice 96/71/ES Európskeho parlamentu\na Rady zo dňa 16. decembra 1996 (ďalej len „Smernica“) a dôvodil, že mal uzatvorenú dohodu so\nspoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI Kft., 1072 Budapešť, Rákoci Út 20.3/1, zo dňa 31. októbra 2014, ktorá\nzabezpečovala dodanie prác a tovaru pre žalobcu. Mal za to, že na základe uvedeného ustanovenia\nSmernice nemá povinnosť počas doby vyslania pracovníkov vysielajúcim podnikom mať uzatvorený\npracovnoprávny vzťah s pracovníkmi vysielajúceho podniku. V zmysle uzatvorenej dohody zo dňa\n31. októbra 2014 sa domnieval, že vysielaní pracovníci sú v pracovnoprávnom vzťahu s uvedenou\nspoločnosťou, pričom ich vzájomné pracovnoprávne vzťahy nemal dôvod skúmať. Poukázal na to, že\nžalobcovi boli uvedenou spoločnosťou predložené pracovno-právne zmluvy s predmetnými pracovníkmi,\na preto mal za preukázané, že dotknutá spoločnosť tieto osoby legálne zamestnáva. Zdôraznil, že žiadny\nprávny predpis nestanovuje, aby si pred uzatvorením dohody so spoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI Kft.\nvyžiadal od maďarských úradov potvrdenie o plnení registračnej povinnosti tejto spoločnosti.\nZastával názor, že dočasné vysielanie pracovníkov nezakladá medzi žalobcom ako stranou, pre\nktorú sú služby určené a vysielajúcimi pracovníkmi pracovnoprávny vzťah. Povinnosťou žalobcu bolo\nzabezpečiť vyslaným pracovníkom pracovné podmienky v zmysle čl. 3 Smernice a nie uzatvoriť pracovný\npomer na základe pracovnej zmluvy, ktorý mali mať vyslaní pracovníci s vysielajúcim podnikom.\nNa základe uvedeného nepovažoval svoje konanie za nezákonné, nakoľko registračnú povinnosť vo\nvzťahu k dotknutým zamestnancom mala splniť maďarská spoločnosť. Mal za to, že došlo k legálnemu\nzapožičaniu osôb od zamestnávateľa a že pracovný pomer medzi žalobcom a vysielanými pracovníkmi\nzaložený byť nemal, preto zo strany žalobcu nedošlo k spáchaniu správneho deliktu. Podľa žalobcu\nkrajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nĎalej namietal závery krajského súdu o tom, že námietka žalobcu týkajúca sa nezákonnosti rozhodnutia\nnie je dostatočne konkrétna. V tejto súvislosti zastával názor, že už v žalobe uviedol dôvody, v čom\nvidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na všetky pochybenia, uviedol na ustanovenia\nSprávneho poriadku, ktoré mali byť zo strany inšpektorátu práce dodržané, avšak dodržané neboli. Išlo\nnajmä o to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa žalobcu vyvrátením\nnedostatkov a poukázaním na nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu dostatočne odôvodnil\n\nv čom spočívajú chyby v skutkových zisteniach v rámci dokazovania a rovnako aj to, v čom spočíva\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nŽalobca dôvodil, že dotknuté zamestnankyne sú jednoduché ženy, ktoré sa nezaujímali o to, na základe\nakých právnych skutočností budú predmetnú prácu vykonávať, a teda, že ich zamestnávateľom je\nspoločnosť PDN ÉPITŐIPARI Kft. a zároveň, že sú len dočasne vyslané na vykonávanie prác u žalobcu.\nZastával názor, že zamestnankyne mali byť poučené o ich práve na tlmočníka, nakoľko neovládali\nslovenský jazyk. Keďže takto poučené neboli, podľa žalobcu nebol zo strany prvostupňového orgánu\ndodržaný procesný postup. V protokole sa neuvádza, že by zamestnankyne súhlasili s nepribratím\ntlmočníka, prípadne, aby im pri výkone kontroly tlmočil niektorý z príslušníkov Policajného zboru\nSlovenskej republiky, Oddelenia cudzineckej polície Rimavská Sobota. Navyše zápisnice z vykonávanej\nkontroly boli spísané v slovenskom jazyku a neobsahovali žiadne vyhlásenie v maďarskom jazyku,\nže kontrolované osoby neovládajú slovenský jazyk. Uvedené skutočnosti zamestnankyne prehlásili v\nčestných prehláseniach, ktoré žalobca priložil k odvolaniu. Týmto spôsobom podľa žalobcu došlo k\nporučeniu čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,\ntlmočníkoch a prekladateľoch, nakoľko príslušníci policajného zboru nie sú osoby splnomocnené štátom\nna výkon tlmočníckej činnosti.\nIV.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nV.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nVI.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. je inšpekcia práce dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie\nnelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §\n2 ods. 3.\n\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou\nosobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá\ns ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti\nzamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa\npokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.\nPodľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,\nv obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v\ninom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom\nvzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu.\nPodľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k\nnárodnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného\npredpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v\njazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké\nmožnosti na uplatnenie jeho práv.\nPodľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa Článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok\nustanovených zákonom.\nPodľa Článku 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky kto vyhlási, že neovláda jazyk v ktorom sa vedie\nkonanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.\nVII.\nÚčelom zákona č. 82/2005 Z.z. je okrem iného vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie,\nustanoviť zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly a postih\nza porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Jednoznačne pritom zákon\nrozlišuje nelegálne zamestnávanie. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm.\na) zákona č. 82/2005 Z.z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou\nosobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní\nzávislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ s ňou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký pomer. Definíciu závislej práce vymedzuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka\npráce, podľa ktorého ide o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti\nzamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene\na v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je\n\nsprávnym deliktom, za spáchanie ktorého je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu v zmysle § 19 ods.\n2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z.\nOdvolací súd z Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBB-86-64-2.7/P-E28-15 zo dňa 23.\nfebruára 2015 zistil, že dňa 01. decembra 2014 bola u kontrolovaného subjektu (žalobcu), na\npracovisku v Bušinciach, vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu\nnelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. Inšpekcia bola vykonaná za účasti štyroch\npríslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, Oddelenia cudzineckej polície Rimavská Sobota.\nNa kontrolovanom pracovisku žalobcu v čase výkonu inšpekcie vykonávali fyzické osoby bližšie\nidentifikované v úvode tohto rozhodnutia prácu, ktorá vykazovala znaky závislej práce bez toho, aby bolo\npreukázané, že žalobca ich legálne zamestnáva. Jednalo sa o osoby slovenskej a maďarskej štátnej\npríslušnosti. Súčasťou predloženého administratívneho spisu sú aj zápisnice o podaní informácie o\nvysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré potvrdzujú výkon práce dotknutých\nfyzických osôb pre žalobcu, okolnosti tohto výkonu a informácie o odmeňovaní za vykonanú prácu.\nOdvolací súd sa stotožňuje so závermi krajského súdu v tom, že je dostatočne preukázané, že\ndotknuté fyzické osoby vykonávali v čase inšpekcie práce pre žalobcu závislú prácu. Túto skutočnosť\nžalobca v podstate nerozporoval. Namietal však nedostatočné skutkové zistenia správnymi orgánmi,\nktoré prevzal aj krajský súd, a to vo vzťahu k absencii existencie pracovno-právneho vzťahu s\ndotknutými zamestnancami, predovšetkým so zamestnancami maďarskej štátnej príslušnosti. Jeho\nargumentačným základom bolo poukazovanie na Subdodávateľskú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom\nako zhotoviteľom a spoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI Kft. dňa 31. októbra 2014, predmetom ktorej bolo\ndodanie prác a tovaru pre žalobcu a na základe ktorej uvedená maďarská spoločnosť vysielala pre\nžalobcu zamestnancov. Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca ako zamestnávateľ zamestnancov\nvysielaných maďarským zamestnávateľom na základe právnej úpravy Smernice 96/71/ES zo dňa\n16.12.1996 nemusí mať s týmito zamestnancami uzavreté zmluvy, ani nie je povinný kontrolovať plnenie\nohlasovacej povinnosti maďarského zamestnávateľa vo vzťahu k svojim zamestnancom a maďarskému\norgánu sociálneho zabezpečenia. Rovnako súhlasí so žalobcom, že žiadny právny predpis nestanovuje,\naby si pred uzatvorením dohody so spoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI Kft. vyžiadal od maďarských úradov\npotvrdenie o plnení registračnej povinnosti tejto spoločnosti. Bez ohľadu na tieto závery je však potrebné\nvyhodnotiť otázku zodpovednosti žalobcu ako zamestnávateľa resp. osoby využívajúcej závislú prácu\nvyslaných pracovníkov vo vzťahu k právnej zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálnej práce.\nV tejto súvislosti upriamuje odvolací súd pozornosť na princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v\noblasti viazanosti štátu s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania\norgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.\nV oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne\norgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom,\nktorý stanovuje platný zákon. Administratívne trestanie má trestnoprávny charakter i podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva. Preto pri absencii procesného predpisu, ktorý by upravoval zásady\nsprávneho trestania treba vychádzať z Ústavy SR (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona (viď\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/55/2014 zo dňa 26. novembra 2015).\nOdvolací súd poukazuje na to, že správne delikty právnických osôb sú postihované na základe\nobjektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie (či už úmyselné alebo z nedbanlivosti),\nnakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba\nto, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžo/230/2015 zo dňa 25. januára 2017). Subjektom správneho deliktu je právnická osoba spôsobilá\nna protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z\ntoho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie svojej povinnosti založenej na objektívnej\nzodpovednosti za správny delikt. V prejednávanom prípade nevedomosť o neplnení registračných\npovinností subdodávateľa (vysielajúceho podniku) nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti\nza porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu. Z vykonaného dokazovania totiž\nbezpochyby vyplýva, že dotknutí zamestnanci maďarskej štátnej príslušnosti neboli v čase výkonu\nkontroly pracovnoprávnom vzťahu ani so žalobcom a ani so spoločnosťou PDN ÉPITŐIPARI Kft., ktorá\nich mala vysielať na základe vyššie uvedenej dohody so žalobcom.\n\nOdvolací súd pripomína, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené vykonávanie závislej práce pre\nžalobcu nielen zo strany maďarských štátnych príslušníkov, ale rovnako tak slovenských štátnych\npríslušníkov, pričom skutočnosť, že títo nemali so žalobcom uzatvorený pracovnoprávny vzťah, žalobca\nani nerozporoval, naviac s nimi následne uzavrel pracovné zmluvy a prihlásil ich do Sociálnej poisťovne.\nV konaní preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania viacerých osôb je dostatočným\npodkladom na vyvodenie zodpovednosti žalobcu za správny delikt v jeho kvalifikovanej podstate, za\nspáchanie ktorého mu bola uložená pokuta v predmetnej výške 15.000 Eur.\nV súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca namietal pochybenie v\nsúvislosti s nepreukázaním, že vyjadrenia zachytené v zápisnici v slovenskom jazyku boli získané\nzákonným spôsobom, že kontrolované osoby (nie v pozícii účastníka konania o správnom delikte)\nporozumeli otázkam, boli poučené o svojich právach a otázkam aj obsahu zápisnice porozumeli. V\nkonaní neboli preukázané ani relevantne spochybnené žiadne z okolností uvádzaných v zápisniciach,\nktoré boli vypracované za účasti príslušníkov Oddelenia cudzineckej polície Rimavská Sobota. Naviac\nani štyri vypočúvané pracovníčky slovenskej štátnej príslušnosti I., A., Y. a W. neuviedli, že by nerozumeli\nslovenskému jazyku.\nNa spochybnenie uvedeného záveru nepostačuje dodatočne žalobcom predložené čestné prehlásenia\n(ôsmich z desiatich) dotknutých zamestnankýň maďarskej štátnej príslušnosti, ktorými dňa 4.8.2016,\nt. j. až približne šesť týždňov po vyhlásení rozsudku krajského súdu a viac ako pol druha roka\npo vykonaní predmetnej kontroly vyhlásili, že pri výkone inšpekcie žiadali o tlmočníka a otázkam\ninšpektorov nerozumeli. Tieto vyhlásenia nielenže sú v rozpore s obsahom jednotlivých záznamov o\npodaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré boli podpísané\nokrem dotknutých osôb a pracovníkov inšpektorátu práce aj príslušníkmi oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru, ale v kontexte uvedeného sa javia ako účelové.\nVIII.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nžalobca bol procesne neúspešný a žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nZáverom najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že odvolanie žalobcu proti\nrozsudku krajského súdu bolo podané dňa 11. augusta 2016, t. j. odvolacie konanie bolo začaté už po\núčinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, postupoval odvolací súd podľa ust. §\n492 ods. 2 SSP z dôvodu, že rozsudok krajského súdu ešte nenadobudol právoplatnosť, preto nemohol\nsúd posudzovať odvolanie žalobcu ako kasačnú sťažnosť a v konaní postupovať podľa Správneho\nsúdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/9/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}