{"guid": "468769d3-5c1b-4cf0-91ed-47c13d7bc5eb:76ea23f5-bf0c-4471-90f1-78c7555e84c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6015201554.1", "spisova_znacka": "2Sžf/93/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2016 z 17. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2019, sp. zn. 2Sžf/93/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:6015201554.1", "identifikacne_cislo": "6015201554", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76ea23f5-bf0c-4471-90f1-78c7555e84c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6015201554.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6015201554.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6015201554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/93/2016\n6015201554\n17. 04. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:6015201554.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: RONY 99 s.r.o.,\nKostolná 99, 962 12 Detva, IČO: 44 690 975, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Ulianko\n& partners, s.r.o., Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.: 1472765/2015 zo dňa 28. septembra 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/206/2015 - 43 zo dňa 04. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/206/2015-43 zo dňa 04. mája 2016 potvrdzuje.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 181,90 eur, na účet\nadvokáta žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“) zrušil podľa §\n250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) rozhodnutie žalovaného č.\n1472765/2015 zo dňa 28. septembra 2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania\nrozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 634,28 eur, z toho 70\neur na zaplatenom súdnom poplatku a 584,28 eur trovy právneho zastúpenia a zaplatiť ich zástupcovi\nžalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku krajského súdu.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu\nžalovaného zistil, že správca dane vykonal na základe poverenia u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie január 2013. Protokol z daňovej kontroly č. 9614401/5/4295533/2013/Melj zo dňa\n19. septembra 2013 bol žalobcovi riadne doručený s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v\nprotokole. Žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že dodávateľ potvrdil,\nže DPH vo výške 4 600 eur z faktúry, ktorou vyfakturoval kúpnu cenu žalobcovi odviedol a priznal vo\nsvojom daňovom priznaní za obdobie január 2013 a že medzi ním a pánom U. nebola uzatvorená kúpnopredajná zmluva. Správca dane rozhodnutím zo dňa 21. novembra 2013 určil žalobcovi rozdiel v sume\n4 600 eur. Toto rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Následne\nsprávca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. 9614401/5/4329983/2014/\nMelj zo dňa 22. septembra 2014 opätovne rozhodol tak, že žalobcovi určil rozdiel dane v sume 4 600\neur. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 15. decembra 2014 a vec vrátená\nna ďalšie konanie. Správca dane následne doplnil dokazovanie a rozhodol rozhodnutím č. 949655/2015\n\nzo dňa 17. júna 2015, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 4 600 eur na dani z pridanej hodnoty.\nZnížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy 5 427,90 eur na sumu 827,09 eur.\nKrajský súd skúmal napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup v daňovom konaní a počas\ndaňovej kontroly výlučne z dôvodov tvrdenej nezákonnosti uvedených v žalobe. Žalobca namietal\nnezákonnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keď odôvodnenie neobsahovalo žiadne úvahy,\nktorými boli hodnotené skutočnosti predkladané žalobcom a dospel k záveru, že táto námietka\nbola dôvodná. Nedostatočné odôvodnenie správneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.\nNepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových\ndôvodov, nie na chybách alebo okrajových nedostatkoch odôvodnenia. Nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov je rozhodnutie aj vtedy, keď odôvodnenie nemá zákonom požadované náležitosti.\nKrajský súd vo svojom odôvodnení rozsudku uviedol, že v preskúmavanom prípade odôvodnenie\nprvostupňového a ani napadnutého rozhodnutia, ako bolo uvedené na č. l. 5 až 10 tohto rozsudku,\nneobsahovali vyhodnotenie žiadneho dôkazu. Obsahoval opis jednotlivých dôkazov bez uvedenia, akou\núvahou bol správny orgán pri ich hodnotení vedený a čo z vykonaných dôkazov zistil.\nKrajský súd konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo možné zistiť, ako bol ktorý\ndôkaz vyhodnotený. Hodnotenie dôkazov tam absolútne absentovalo. Nebolo možné z neho zistiť,\nako boli vyhodnotené dôkazy o reálnom dodaní predmetného auta dodávateľom uvedeným na faktúre\na to, ako bola vyhodnotená kúpna zmluva, ako bol hodnotený protokol o odovzdaní a prevzatí, ako\nbola vyhodnotená faktúra, doklad o zaplatení časti kúpnej ceny v hotovosti a časti prostredníctvom\nfinancujúcej spoločnosti Credium Slovakia, a.s. Nebolo možné zistiť, prečo správny orgán tieto dôkazy\nnepovažoval za základ svojho rozhodnutia, resp. ako s nimi naložil. Nebolo možné zistiť, čo správny\norgán zistil z výpovedí svedkov a ani ako vyhodnotil všetky ostatné dôkazy s výnimkou toho, že\nsvoje rozhodnutie založil na údajoch uvedených v evidencii dopravných vozidiel vedenej Ministerstvom\nvnútra Slovenskej republiky, urobil tak bez toho, aby zodpovedal odvolacie námietky žalobcu, podľa\nktorých táto evidencia má len deklaratórny účinok a údaje v nej v danom prípade vlastníckym vzťahom\nnezodpovedajú. Takisto nepreskúmateľnosti pridáva aj nedostatok odôvodnenia spočívajúceho v tom,\nže žalovaný sa s odvolacími námietkami v odôvodnení vysporiadal len tak, že s nimi nesúhlasil. Takéto\nvyrovnanie sa s námietkami, ako konštatoval krajský súd, nemožno považovať za súladné so zákonom.\nKrajský súd uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postráda vyhodnotenie všetkých\ndôkazov vo vzájomnej súvislosti. Taktiež, ako uviedol krajský súd nebolo zrejmé, ako bola vyhodnotené\nskutočnosť, že predmetné auto žalobca kúpil na základe písomnej kúpnej zmluvy od autosport Szilágyi,\ns.r.o., ktorý nadobudol toto od výhradného dovozcu týchto áut pre Slovenskú republiku a R. U. si auto dal\nzaevidovať na Dopravnom inšpektoráte na základe vlastnej faktúry, t. j. faktúry, v ktorej bol dodávateľom\naj odberateľom, t. j. bez dokladu o nadobudnutí tovaru. Nebolo zisťované, ako tovar nadobudol, napriek\nnámietkam, že sa tak nestalo. Žalovaný vo svojej rozhodovacej praxi pravidelne poukazoval na to,\nže najjednoduchšia dôkazná situácia pre preukázanie vzniku nároku na nadmerný odpočet dane z\npridanej hodnoty, je pre daňovníka taký stav, keď dodávateľ dodanie tovaru uvedie v daňovom priznaní\na daň z pridanej hodnoty odvedie, potom na preukázanie reálnosti obchodu - dodávky stačí faktúra\na doklad o splnení. Správny orgán toto ani neskúmal a to napriek tomu, že žalobca už vo svojom\nvyjadrení k protokolu tvrdil, že jeho dodávateľ predmetný zdaniteľný obchod v daňovom priznaní priznal\na priznanú daň odviedol štátu. Navyše, ako uviedol krajský súd v danom prípade žalobca preukazoval,\nže tovar kúpil od dodávateľa uvedeného na faktúre tromi rôznymi dokladmi - faktúrou, kúpnou zmluvou\na odovzdávajúcim protokolom.\nKrajský súd vo svojom odôvodnení rozsudku poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie\nk smernici 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty napríklad rozsudok Optigen\na i., C-354/3, C-355/03 a C-484/03, či rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach\nC-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling.\nRozsudok krajského súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, dôvodiac, že rozsudkom\nbola vec po právnej stránke posúdená nesprávne a žalovaný postupoval v súlade so zákonnými\nustanoveniami, keď prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom tak rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane sú jasne a dostatočne odôvodnené, rozhodnutia obsahujú\ndostatok skutkových dôvodov pre prijatie záveru a z ich rozhodnutí je zrejmé, na základe akých úvah\n\nbol prijatý záver. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po posúdení veci napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.\nŽalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že správca dane vykonal podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009\nZ. z. v znení neskorších predpisov u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ktorý si žalobca uplatnil v\ndaňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 5 427,09 eur. Daňová kontrola začala\nv zmysle oznámenia o daňovej kontrole dňa 17. apríla 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil\nsprávca dane protokol z daňovej kontroly č. 9614401/5/4295533/2013/MelJ zo dňa 19. septembra 2013,\nktorý spolu s výzvou zo dňa 19. septembra 2013 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndoručil žalobcovi dňa 25. septembra 2013. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.\nz. v znení neskorších predpisov je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu. Žalovaný\nuviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie\ndane z faktúry č. 12013009 zo dňa 21. januára 2013 od dodávateľa autosport Szilágyi, s.r.o. za dodanie\nmotorového vozidla Fiat Ducato 3,0 MTJ L2H2 Panorama, č. podvozku K základ dane 23 000,00 eur a\n20 % DPH 4 600,00 eur. Žalobca využil svoje právo a v stanovenej lehote doručil dňa 27. septembra\n2013 správcovi dane svoje vyjadrenie k protokolu, v ktorom vyjadril nesúhlas s nevrátením odpočtu\nDPH v sume 4 600,00 eur z uvedenej faktúry. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania dňa 06.\nnovembra 2013 prerokoval so splnomocneným zástupnom žalobcu pripomienky k protokolu (zápisnica\nč. 9614401/5/4953730/2013/MelJ) a následne vydal rozhodnutie č. 9614401/5/4392806/2013/MelJ zo\ndňa 21. novembra 2013, ktorým určil podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších\npredpisov rozdiel v sume 4 600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013\na znížil nadmerný odpočet zo sumy 5 427,09 eur na sumu 827,09 eur.\nŽalovaný vo svojom odvolaní podrobne popísal ako postupoval správca dane, keď žalobca porušil ust.\n§ 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\nv nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH.\nŽalovaný ďalej konštatoval, že voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktoré\npreskúmal odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR, ktorý následne vydal rozhodnutie o odvolaní č.\n1100307/1/87150/2014/5257 zo dňa 17. februára 2014, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vec\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nV odvolaní ďalej uviedol, že po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom správca dane pokračoval vo\nvyrubovacom konaní. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 9614401/5/4329983/2014/MelJ zo\ndňa 22. septembra 2014, v ktorom určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 4\n600,00 eur a znižuje nadmerný odpočet zo sumy 5 427,09 eur na sumu 827,09 eur. Správca dane\nneuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 4 600,00 eur z faktúry č. 12013009 od dodávateľa autosport\nSzilágyi, s.r.o., na základe ktorej mu bolo predané a dodané motorové vozidlo Fiat Ducato 3,0 MTJ L2H2\nPanorama, č. podvozku K základ dane 23 000,00 eur a 20 % DPH 4 600,00 eur.\nNásledne žalovaný v odvolaní uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,\nktoré preskúmal odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR a vydal rozhodnutie o odvolaní č.\n1100301/1/549194/2014/14003 zo dňa 15. decembra 2014, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a\nvec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane po zrušení rozhodnutia vo vyrubovacom konaní\nvykonal ďalšie šetrenie skutkového stavu. Správca dane a ani žalovaný pritom nespochybnili reálne\nnadobudnutie predmetného auta žalobcom. Spochybnili len vznik daňovej povinnosti u dodávateľa\nuvedeného na faktúre. Tým, že daňový subjekt autosport Szilágyi, s.r.o. vystavil faktúru s daňou, na\nzáklade zistenej skutočnosti, že vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla bol R. U.,\nvznikla daňovému subjektu autosport Szilágyi, s.r.o. daňová povinnosť podľa ustanovenia § 69 ods.\n5 zákona o DPH cit.: „Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je\npovinná zaplatiť túto daň“ a nie podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH. Vyjadril sa, že sa ak aj žalobca\nodvolával na vyjadrenie dodávateľa, že dodávateľ daň v zmysle faktúry uhradil daňovému úradu,\nnedochádzalo k dvojitému zdaneniu daňových subjektov, a ani k porušeniu zásady neutrality DPH,\npretože daňovému subjektu autosport Szilágyi, s.r.o. daňová povinnosť nevznikla podľa ust. § 19 ods. 1\nzákona o DPH a daň bola uhradená z dôvodu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH.\nŽalovaný sa nestotožňoval s názorom krajského súdu, že správny orgán svoje rozhodnutie založil len na\núdajoch uvedených v evidencii dopravných vozidiel vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.\nV súvislosti s týmto tvrdením žalovaný poukázal na zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a\n\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to konkrétne na § 111 ods. 1 tohto zákona.\nĎalej poznamenal, že podľa tejto evidencie dátum prvej evidencie predmetného motorového vozidla je\n30. apríla 2012 a prvým vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla je uvedený R. U. až do\n31. januára 2013 a motorovému vozidlu bola pridelená EVČ G od 30. apríla 2012 do 30. januára 2013.\nŽalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní\ndostatočne vysporiadal, vyjadril sa k nim a náležité odôvodnil, čo je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného. Žalovaný sa vyjadril k predloženým dôkazom žalobcu (kúpnej zmluve, faktúre a\nodovzdávajúcemu protokolu) totožne ako správca dane, a to tak, že nespochybnil dodanie motorového\nvozidla a jeho nadobudnutie žalobcom, ale spochybnil len dodávateľa uvedeného na faktúre. Žalovaný\nmal za to, že z uvedených skutočností nie je možné jednoznačne sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že\nR. U. nikdy nemal záujem vlastniť tovar a že sa tak ani nesprával. Naopak, podľa správcu dane a tiež\nžalovaného, prepisom motorového vozidla vzniklo R. U. právo nakladať s týmto hmotným majetkom ako\nvlastník a tým aj naplneniu ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) prvá veta, zákona o DPH, t. j., že dodaním\ntovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\nK námietke žalobcu, ako aj krajského súdu, že nebolo zisťované ako R. U. nadobudol tovar, žalovaný\nuviedol, že nepovažuje za relevantnú námietku žalobcu, že správca dane, resp. správny orgán svoje\nzávery o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu z dodávateľa na R. U. žiadnym spôsobom\nnepreukázal. Správca dane v danom prípade vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého\nskutočným vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla bol R. U. a nie daňový subjekt\nautosport Szilágyi s.r.o. Túto skutočnosť podľa žalovaného podporuje aj vyjadrenie splnomocneného\nzástupcu z dožiadania na spoločnosť FIAT SR, spol. s.r.o., ktorý uviedol, že podmienkou získania zľavy\nna nové motorové vozidlo bola registrácia v danom mesiaci, t. j. v apríli 2012, a že zľava motorového\nvozidla sa týkala podpory predaja.\nVo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že podmienky ustanovené v ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2 písm.\na), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie\nsa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti\ninej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosť žalobcu. Naopak zákonodarca požaduje pre\nľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ (žalobca), ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené, a to osobou na nich uvedenou, preto nepostačuje len predloženie\ndokladov. Odpočítanie dane len na základe faktúr, bez preukázania reálneho plnenia, vykazuje\nznaky podvodného konania, ktoré je v rozpore so zákonom o DPH. Boj proti daňovým podvodom\nje uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá je\nzapracovaná v zákone o DPH. Preto, ako uviedol žalovaný, ak finančné orgány v daňovom konaní zistia\nobjektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva (umelý charakter transakcií, nepreukázanie\nsídla ekonomickej činnosti, nekontaktnosť platiteľa dane, nepodávanie daňových priznaní, neplatenie\nvlastnej daňovej povinnosti a ďalšie objektívne skutočnosti), sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo\nsvojich rozhodnutiach, ako dôkazy nasvedčujúce zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie\npráva bolo hlavným cieľom transakcie. V zmysle rozsudku ESD vo veci C-255/02, ak správca dane\nnapriek formálnemu dodržaniu podmienok zo strany daňového subjektu (žalobcu) preukáže zneužívanie\nsystému dane z pridanej hodnoty, ktoré viedlo k získaniu daňovej výhody, je oprávnený požadovať od\ndaňového subjektu (žalobcu) s retroaktívnym účinkom zaplatenie odpočítaných čiastok. Žalovaný je\ntoho názoru, že v posudzovanej veci dodávateľovi uvedenému na faktúre, daňovému subjektu autosport\nSzilágyi, s.r.o., nevznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, takže daň nebola\nuhradená z titulu vzniku daňovej povinnosti, ale bola uhradená z dôvodu jej uvedenia na faktúre v zmysle\n§ 69 ods. 5 zákona o DPH, preto nemožno hovoriť o porušení neutrality dane.\nZáverom žalovaný poukázal na svoje stanovisko v napadnutom rozhodnutí, v ktorom uvádzal, že dátum\nprvej evidencie predmetného motorového vozidla je 30. apríla 2012 a prvým vlastníkom a držiteľom\npredmetného motorového vozidla je uvedený R. U. až do 31. januára 2013 a motorovému vozidlu bola\npridelená EVČ G od 30. apríla 2012 do 30. januára 2013. Žalovaný k argumentu žalobcu uvedenom\nv odvolaní, že neskúmal oprávnenie dodávateľa nakladať s tovarom ako s vlastným, keďže o tom\nnemal objektívne pochybnosti uviedol, že tento argument nepovažoval za relevantný, pretože v čase\nkúpi motorového vozidla, t. j. 21. januára 2013 vozidlo malo pridelené platné EVČ G a tým aj žalobca\n\nmal možnosť pri dodržaní zásady opatrnosti pri kúpe vozidla overiť si skutočnosť, kto je v technickom\npreukaze zapísaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého\nstupňa v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho\nkonania vo výške 181,89 eur.\nŽalobca sa v plnom rozsahu stotožňoval so zisteniami a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého\nstupňa, a teda s odvolaním žalovaného nesúhlasil a považoval ho za nedôvodné. Ďalej uviedol, že súd\nprvého stupňa je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný,\nt. j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov v ňom uvedených. Žalobca konštatoval, že žalovaný\nv „odôvodnení“ odvolania len vyslovil nesúhlas so závermi súdu prvého stupňa, pričom ďalej len zhrnul\nsvoj dovtedajší postup, ako aj postup správneho orgánu prvého stupňa. V súvislosti s týmto tvrdením\npoukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/2/2010.\nVo svojom vyjadrení žalobca konštatoval, že žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne relevantné dôvody,\nktoré by mali viesť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým súdom. Podľa\nžalobcovho názoru žalovaný len reprodukuje postup činnosti v rozhodovaní, ktorý bol preskúmaný\nsúdom prvého stupňa v konaní 24S/206/2015. Pritom rozhodnutie, ktoré rezultovalo z činnosti\nžalovaného, konajúci súd jednoznačne vyhodnotil ako nepreskúmateľné a neodôvodnené. Žalovaný\nsprávny orgán teda postupoval v rozpore so znením § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“), ktorý\nustanovuje požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia daňového úradu.\nŽalobca poukázal na výklad ust. § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktorým je možné dospieť k záveru, že\ns tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia\nžalovaného, ale napr. aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi správneho orgánu a jeho\nskutkovými zisteniami, napr. keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii\nnevyplývajú a napokon aj všeobecné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali\nbyť tieto zistenia vyvodené. Povinnosťou žalovaného bolo riadne odôvodniť rozhodnutie, pretože ide\no právo účastníka správneho konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia\nsprávneho orgánu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami a dôkazmi účastníka konania.\nPorušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti žalovaného na druhej\nstrane sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom, odňala možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu žalovaného v\nrovine polemiky s jeho dôvodmi a právnym posúdením.\nŽalobca vo svojom vyjadrení na doplnenie uviedol, že žalovaný sa dostatočne nezaoberal a teda ani\nnevyporiadal so skutočnosťou, že žalobca ako daňový subjekt preukázal reálne uskutočnenie predaja dodania tovaru motorového vozidla Fiat Ducato 3,0 MTJ L2H2 PANORAMA, číslo podvozku Z (ďalej len\n„ Tovar“), tak predložením kúpnej zmluvy zo dňa 21. januára 2013, faktúry č. 12013009, odovzdávacieho\nprotokolu zo dňa 21. januára 2013, technického preukazu, ako aj samotnými výpoveďami žalobcu\nako daňového subjektu a dodávateľa. Tento zdaniteľný obchod sa uskutočnil dňa 21. januára 2013 v\nsídle dodávateľa ako autorizovaného predajcu značky Fiat v SR na adrese Železničná 26, Lovinobaňa,\nz čoho nepochybne vyplývalo, že žalobca ako daňový subjekt nadobudol oprávnenie nakladať s\ntovarom ako vlastník. Správny orgán naopak svoje závery o prevode vlastníckeho práva k motorovému\nvozidlu z dodávateľa na R. U., žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom v podstate svoje závery o\nuskutočnení zdaniteľného obchodu medzi týmito subjektmi v rozhodnutí odôvodnil s poukazom na\nevidenciu motorových vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá má len deklaratórne účinky\na má len evidenčný charakter, pričom na prechod vlastníckeho práva k motorovým vozidlám nemá žiadny\nvplyv. Správny orgán tým nepriamo podmienil vznik, zmenu a zánik vlastníckeho práva k hnuteľnej veci\n(motorovému vozidlu) zápisom vo vyššie uvedenej evidencii. Žalobca zdôrazňoval, že takýto postup\na právny výklad skutkového stavu veci nemal oporu v zákone a rozhodnutie žalovaného sa tak stalo\narbitrárnym a nezákonným.\nŽalobca tiež uviedol, že daňová povinnosť dodávateľovi vznikla v zmysle ust. § 19 ods. 1 Zákona o\nDPH dňom dodania tovaru, teda momentom, keď žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako\nvlastník. V súvislosti s týmto tvrdením poukázal na metodické usmernenia Finančného riaditeľstva SR\n\nk výkladu ust. § 19-21 Zákona o DPH. Metodické usmernenie upresňuje skutočnosti, od ktorých závisí\nvznik daňovej povinnosti, pričom na prvé miesto stavia práve čas dojednaný v nadobúdacom titule a\nto zmluve, ďalej v prípade, ak táto skutočnosť zrejmá zo zmluvy nie je, nastupuje zákonná úprava v\nObchodnom zákonníku. Metodické usmernenie reflektuje najmä na prípady, kedy podľa zmluvy dôjde k\ndodaniu tovaru v odlišnom čase ako k prevodu vlastníckeho práva, a to buď ešte pred dodaním tovaru,\nv tom prípade vzniká daňová povinnosť až dodaním tovaru, alebo až po jeho dodaní, kde vzniká daňová\npovinnosť už dodaním tovaru, čo potvrdzuje slovným spojením „momentom keď kupujúci nadobudol\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník“.\nZáverom žalobca uviedol, že interpretujúc ust. § 19 ods. 1 Zákona o DPH s poukazom na ust. §\n466 Obchodného zákonníka a prihliadnuc pritom na existujúci skutkový stav je možné konštatovať, že\ndaňová povinnosť dodávateľovi vznikla dňa 21. januára 2013, čím žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty tak, ako ho uplatnil. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku len potvrdil, že v\ndôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia zo strany žalovaného a jeho nezákonnosti, nie je\nzrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s nami predloženými dôkazmi a vznesenými námietkami v priebehu\nsprávneho konania. Žalobca uviedol, že žalovaný na str. 10 svojho odvolania nemiestnym spôsobom a\npri absencii akýchkoľvek relevantných dôvodov poukazoval na zneužívanie systému DPH, pričom tak\ntendenčne podsúva informácie o podvodnom konaní žalobcu v danom prípade, čo žalobca považuje za\nabsolútne neprimerané a neprípustné.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),\nktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b)\nkonanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP),\na dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku krajského súdu, ktorým podľa § 250j ods. 2\npísm. d/ OSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného č. 1472765/2015 zo dňa 28. septembra\n2015 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 949655/2015 zo dňa 17. júna 2015, ktorý\nsprávca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 daňového poriadku určil rozdiel dane v sume 4 600,eur na dani pridanej hodnoty, znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január 2013 zo sumy\n5 427,09 eur na 827,09 eur daňovému subjektu - žalobcovi (potvrdené žalovaným správnym orgánom\npodľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa predovšetkým zaoberal otázkou, či zistenie skutkového stavu\ndaňovými orgánmi je dostačujúce na posúdenie veci a či odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí\nje dostatočne zrozumiteľné a preskúmateľné vo vzťahu k záverom daňových orgánov.\nPo oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového\n\nmateriálu, nezistil odvolací súd žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu.\nZávery krajského súdu spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s ním odvolací súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Najvyšší súd považuje\nza vyčerpávajúci krajským súdom predostretý návod na doplnenie dokazovania v následnom daňovom\nkonaní, ktorým je žalovaný v zmysle ustanovenia § 250j ods. 7 OSP viazaný.\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej\nsúčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a\npovinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na\nvšetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nPodľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\nPodľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v účinnom znení, predmetom dane je\ndodanie tovaru, poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby.\nPodľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať\ns hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH , daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru.\nPodľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo\nslužby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže\nodpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a\nslužieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu\nuplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 111 ods. 1 zákona č. 8 /2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nevidencia vozidiel je informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie\n\nna účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, technických údajov vozidiel,\nvydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom a poskytovania údajov z tejto evidencie.\nPodľa § 112 zákona č. 8 /2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(3) Výrobca vozidiel a zástupca výrobcu vozidiel je povinný bezodplatne v elektronickej forme zasielať\norgánu Policajného zboru pri vystavení osvedčenia o evidencii časť II technické údaje v ňom uvádzané\npre každé vozidlo, ktoré vyrobil alebo doviezol.\n(4) Slovenská kancelária poisťovateľov je povinná bezodplatne v elektronickej forme zasielať orgánu\nPolicajného zboru aktualizované údaje o vozidlách, ktorých držitelia uzavreli povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a aktualizované údaje o poistných\nudalostiach vozidiel.\nPodľa § 116 ods. 2 cit. zákona , vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon\nvlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu\nvlastníckeho práva k vozidlu.\nPodľa § 118 ods. 1 cit. zákona, orgán Policajného zboru vykoná zmeny v evidencii, ak o to požiada\nvlastník vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II alebo vlastník vozidla, ktorý\nhodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie, s tým súvisiacich\npovinností; povinnosti podľa § 116 v tomto prípade plní vlastník vozidla.\nOdvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP).\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalovaného konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu dôvodov nezákonnosti\nrozhodnutia žalovaného v súvislosti s neuznaním predmetného nároku na odpočet DPH, sa stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý sa pri svojom rozhodovaní náležite\nvyporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe a na zdôraznenie jeho správnosti\ndopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nZistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení\nosobitných predpisov je účelom daňovej kontroly (§ 44 ods. 1 veta prvá zákona č. 563/2009 Z.\nz.). Daňová kontrola teda slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné\nrozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným\nz najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní. Daňová kontrola predstavuje verejnomocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie\nsmeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.\nZákon č. 563/2009 Z. z. v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z nich je zásada\nzákonnosti. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania\nvyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa\nproti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového\norgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán.\nSkutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených\nzáujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť\nzáujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je\nsíce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov\nrozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní\niba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci\nsvojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je\nteda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú\nzverejnené v Zbierke zákonov. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho\n\nsubjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality a ustanovenie o riadnom odôvodnení\nrozhodnutia daňovým orgánom je prejavom zásady proporcionality.\nMedzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov\nvyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady\nskutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o\nsprávnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených\nskutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným\nvýsledkom uskutočneného konania. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla, pokiaľ ide o skutkovú stránku,\nnajprv uvedie podstata veci, a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V\nodôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia\nk podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by\nmali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené.\nTýmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutia daňových orgánov ani podľa názoru odvolacieho\nsúdu jednoznačne nevyhovujú. Daňové orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí len popísali\nskutkové zistenia z daňovej kontroly u žalobcu bez toho, aby neskôr vyhodnotili, ktoré konkrétne dôkazy,\nzistenia alebo skutočnosti preukazujú ich závery, že žalobca nenadobudol tovar od daňového subjektu\nautosport Szilágyi, s.r.o. podľa predloženej faktúry, ktorému nevznikla daňová povinnosť podľa ust. §\n19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, keďže nebol vlastníkom motorového vozidla. Odvolací súd\npovažuje za potrebné uviesť, že skutočnosť, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie\ndane z faktúry č. 12013009 zo dňa 21.01.2013 od deklarovaného dodávateľa autosport Szilágyi,\ns.r.o., nemožno vyvodzovať len zo samotnej skutočnosti, že podľa evidencie motorových vozidiel\nnebol evidovaný ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla, bez náležitého vyhodnotenia\nzadovážených dôkazov a svedeckých výpovedí, ktoré sú obsahovo totožné aj po opätovnom podaní\nvysvetlenia správcovi dane, na základe zrušujúcich rozhodnutí žalovaným. Žalovaný spochybnil vznik\ndaňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre, pretože podľa údajov uvedených v evidencii\ndopravných vozidiel vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podľa § 111 ods. 1 zákon č.\n8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nako prvý vlastník a držiteľom predmetného motorového vozidla je uvedený R. U. od 30. apríla 2012 do\n30. januára 2013 a daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla jeho skutočnému\ndodávateľovi Gabrielovi Steinerovi IČO: 30 189 471, IČ DPH: SK 1020591990, ktorý bol v čase predaja\nna základe technického preukazu motorového vozidla jeho držiteľom a majiteľom od 30.04.2012.\nZ administratívneho spisu vyplýva a nie je sporné, že daňový subjekt autosport Szilágyi, s.r.o.,\nako autorizovaný predajca motorových vozidiel Fiat LUV (Dílerská zmluva z 15.06.2004) nadobudol\npredmetné motorové vozidlo od spoločnosti Fiat SR, spol. s.r.o. Bratislava v januári 2012. Išlo o nové\nmotorové vozidlo, na ktoré spoločnosť Fiat SR, spol. s.r.o. poskytla predajcovi akciu - zľavu z ceny\nmotorového vozidla, ak motorové vozidlo bude zaevidované na dopravnom inšpektoráte s pridelením\nEČV na prvého majiteľa v mesiaci apríl 2012. Importér na predmetné motorové vozidlo poskytol\ndaňovému subjektu autosport Szilágyi, zľavu a dňa 09.05.2012 vystavil doklad o oprave základu dane.\nSvedkyňa H. a ani R. neuviedli, že by predmetné motorové vozidlo bolo R. predané, resp., že by R.\nnadobudol toto motorové vozidlo od daňovému subjektu autosport Szilágyi. Gabriel Steiner, ako daňový\nsubjekt IČO: 30 189 471 v daňovom konaní opakovane do zápisnice z pojednávania uviedol, že na\npredmetné motorové vozidlo si sám vystavil faktúru na kúpu a predaj dňa 30.04.2012 s DPH 5.049,00\neur, z ktorej faktúry daň neodviedol a ani si neuplatnil nadmerný odpočet podaním daňového priznania. Z\nrozhodnutia žalovaného a ani správcu dane nevyplýva právny záver podľa ust. § 8 ods. 1 písm. a/, podľa\n§ 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, kedy a na základe čoho Gabrielovi Steinerovi\nako daňovému subjektu a platcovi dane vzniklo právo nakladať s predmetným motorovým vozidlom, t.\nj. kedy mu vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a či nejde o simulovaný právny úkon\npodľa § 39 OZ. Z ustanovenia § 39 OZ vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom\nalebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny úkon, ktorý\nsvojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie\nje dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu alebo\n\nobsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu,\nv ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia\nsa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.\nV spise sa nachádza potvrdenie o registrácii motorového vozidla na R. U. od 30.04.2012 do 30.01.2013,\navšak z fa č. 2020223 z 30.04.2012 vyplýva, že túto vystavil podnikateľ - daňový subjekt Gabriel\nSteiner pre odberateľa R. U., P. J. P. XXXX/X, XXX XX G.. Nie je zrejmé, či motorové vozidlo\nmalo byť predané fyzickej osobe - podnikateľovi alebo fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Ďalej v spise\nsa nachádza potvrdenie Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. o uzavretí poistnej zmluvy o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s R. U. a\nmanželkou a z rozhodnutia nie je možné zistiť, či poistnú zmluvu na predmetné motorové vozidlo\nuzavreli ako podnikatelia alebo súkromné fyzické osoby, za situácie, že predmetné motorové vozidlo\nmal nadobudnúť daňový subjekt R. U., Predaj - servis motorových vozidiel. Žalovaný tieto skutočnosti,\nvo vzťahu k výroku svojho rozhodnutia, po právnej stránke nechal bez povšimnutia a tieto dôkazy\nnevyhodnotil.\nNeuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že v spise sa nachádza fotokópia technického preukazu k\nuvedenému motorovému vozidlu a v II. časti je ako vlastník vedený CREDIUM Slovakia, s.r.o., IČO: 44\n690 975 Detva, Kostolná 19 (kúpna zmluva z 21.01.2013) a ako držiteľ je vedený žalobca od 28.01.2013.\nŽalovaný v rozhodnutí uvádza dátum do 30.01.2013 (vlastník R. U.) alebo od 30.01.2013 ako držiteľ\nmotorového vozidla vedený žalobca. Ide o nezhodu údajov evidencie vozidiel ako informačného systému\nPolicajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie na účely získavania informácií o vlastníkoch\nvozidiel, držiteľoch vozidiel, technických údajov vozidiel. Podľa § 111 zákona č. 8 /2009 Z. z. o cestnej\npremávke táto evidencia vozidiel má iba informačný charakter, teda údaje o motorových vozidlách v\ntomto systéme musia mať reálny podklad v právnych úkonoch o ich nadobudnutí a zmene majiteľa/\ndržiteľa motorového vozidla v nadväznosti na daňové zákony (zákon o DPH alebo zákon o dania z\npríjmu) ak ide daňovú transakciu medzi dvoma daňovými subjektami.\nHodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa\nnázoru Najvyššieho súdu SR môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory\nv dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho\nsúdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie\ntvorí jeden celok. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodoval vo veci podľa § 74 ods. 4 DP teda na základe\napelačného princípu, ktorý smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti\nprávnym nedostatkom a podľa výsledku konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo\nzrušiť. V preskúmavanej veci žalovaný dvakrát zrušil rozhodnutie správcu dane (rozhodnutím zo dňa\n17.02.2014 a rozhodnutím zo dňa 15.12.2014) o vyrubení daňovému subjektu rozdiel dane v sume 4\n600,00 eur na dani z pridanej hodnoty a znížení nadmerného odpočtu zo sumy 5 437,90 eur na sumu\n827,09 eur za zdaňovacie obdobie január 2013 z dôvodu, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na\nodpočítanie dane z faktúry č. 12013009 zo dňa 21. januára 2013 od dodávateľa autosport Szilágyi, s.r.o.\nza dodanie motorového vozidla Fiat Ducato 3,0 MTJ L2H2 Panorama, č. podvozku K základ dane 23\n000,00 eur a 20 % DPH 4 600,00 eur, avšak svoje žalobou napadnuté rozhodnutie zákonne v zmysle\n§ 63 Daňového poriadku neodôvodnil.\nNajvyšší súd SR má za to, že žalovaný správny orgán sa uvedenými zásadami neriadil a úlohou súdu\nv správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,\nale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili\npovinnosti stanovené zákonom.\nOdôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou. Predovšetkým musí presvedčiť\núčastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa\njedno zo základných pravidiel konania - posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť\nrozhodovania, čo následne vedie k tomu, aby fyzické resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje\npovinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia\nspočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie, môže\nzamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné\npre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných\n\núčastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. Odôvodnenie rozhodnutia\ndaňového (správneho) orgánu musí zodpovedať skutočným výsledkom daňového (správneho) konania\ntak, ako to predpokladá § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. Ako podporné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú\nustálenosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke nárokov na náležité odôvodnenie\nrozhodnutia správneho orgánu možno uviesť aj rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. R 3/2014,\npodľa ktorého za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré\nje zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal; tiež rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č.\nR 60/2000, podľa ktorého zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (analogicky tiež i Daňový poriadok), nie sú\nnaplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich\nznenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil.\nNa základe uvedeného možno zhrnúť, že odôvodnenie žalobou napadnutých rozhodnutí daňových\norgánov nespĺňajú kritéria preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, preto odvolací súd vyhodnotil\nodvolacie námietky žalovaného za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/206/2015-43 zo 4. mája 2016 ako vecne správny podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods.\n1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi priznal ich\nnáhradu, pretože bol v konaní úspešný. Podľa § 11 ods. 4 veta prvá, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) odvolací súd priznal žalobcovi\nproti žalovanému odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie žalobcu z 10. augusta 2016 k\nodvolaniu žalovaného [§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z] v sume 181,90 eur (143,- eur\nplus režijný paušál 8,58 eur, plus 20 % DPH z odmeny a náhrad 151,58 eur, čo je 30,32 eur).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}