{"guid": "749e1246-d846-4079-ab1d-8f7b62ded883:11f43e52-22b9-41cb-8be7-841eb044551f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6015200723.2", "spisova_znacka": "5Sžk/37/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/37/2018 z 28. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. 5Sžk/37/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:6015200723.2", "identifikacne_cislo": "6015200723", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 140 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11f43e52-22b9-41cb-8be7-841eb044551f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6015200723.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6015200723.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6015200723.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/37/2018\n6015200723\n28. 11. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:6015200723.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: NetSpace,\ns.r.o., so sídlom Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva, IČO: 36 049 778, právne zastúpený advokátskou\nkanceláriou Aequitas s.r.o., so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti\nsťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky,\nNámestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: DTnet Detva s.r.o.,\nso sídlom M.R. Štefánika 65, Detva, IČO: 46 079 386, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/96/2015-123 z 15. augusta 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.k. 23S/96/2015-123 zo dňa15. augusta 2018 z a m i e t a .\nŽalobcovi\nkonania.\n\npriznáva\n\nvoči sťažovateľovi (žalovanému) právo na úplnú náhradu trov kasačného\n\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23S/96/2015-123 z 15. augusta 2018 Krajský súd v Banskej Bystrici\n(ďalej aj „správny súd“) rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a\nbytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD z 23. marca 2015 a rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nižšieho stupňa Mesta Detva č.j. 446/2013/Dka-ozn. z 2. decembra 2014 zrušil a vec vrátil orgánu\nverejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalovaného súd zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu\ntrov konania v rozsahu 100% v sume, aká bude vyčíslená v uznesení vydanom tunajším súdom po\nprávoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. Ďalším\núčastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Mesto Detva, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) rozhodnutím č.j. 446/2013/DKa-ozn. zo dňa 02.12.2014 nepriznal\nspoločnosti NetSpace s.r.o. (v procesnom postavení žalobca) postavenie účastníka konania podľa §\n34 ods. 2 stavebného zákona, § 14 a § 46 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)\nv územnom konaní o umiestnení líniovej stavby „Detva, optická sieť DT net“ stavebníka DTnet Detva\ns.r.o. (v procesnom postavení ďalší účastník konania).\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/96/2015-72 zo dňa 23.09.2015 žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy\n\nMesta Detva zrušil „s bodkou“ (t.j. bez uvedenia vo výroku, že vec sa vracia na ďalšie konanie),\na to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ a z dôvodu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, uznesením sp.zn. 5Sžo/14/2016 z 26. apríla 2018 zrušil rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez toho, aby sa zaoberal meritom\nodvolania žalovaného, pretože rozsudok krajského súdu bol vyhlásený v rozpore s ustanovením § 250j\nods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p, keďže krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu\nbez toho, aby vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Konštatoval, že týmto postupom súdu\ndošlo k závažnému pochybeniu, ktorým došlo k odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom. Napadnutý rozsudok považoval za postihnutý tak závažnou procesnou vadou, že nemôže byť\npovažovaný za správny a zákonný. Uložil krajskému súdu opätovne rozhodnúť na pojednávaní, s tým,\nže je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n5. Krajský súd pokračoval v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“), ktorý nahradil s účinnosťou od 01.07.2016 Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného\nustanovenia § 491 ods. 1 SSP sa SSP použije aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti. V súlade s odsekom 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré\nv konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento\nzákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať\nustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická\nosoba.\n6. Preskúmaním veci správny súd dospel k rovnakým záverom ako vo svojom predchádzajúcom\nrozsudku, ktorý bol zrušený len z dôvodu procesného pochybenia, pričom Najvyšší súd SR sa vecnou\nsprávnosťou rozhodnutia, čo do merita veci nezaoberal. Správny súd opakovane dospel k záveru, že\nje potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho\nstupňa nakoľko rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu v\nzmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.\n7. Primárne správny súd posudzoval či sú splnené podmienky súdneho konania prejednávanej veci v\nzmysle § 98 písm. g/ v nadväznosti na § 7 písm. e/ SSP, teda či je daná právomoc súdu preskúmať\nžalobou napadnuté rozhodnutie, resp. sa jedná o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je\nvylúčené zo súdneho prieskumu, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy.\n8. V predmetnej veci sa v žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nrozhodlo o tom, že žalobcovi sa nepriznalo postavenie účastníka konania, t.j. rozhodovalo sa o jeho\npráve zúčastňovať sa konania v postavení účastníka konania, ktorému prislúchajú z tohto postavenia\njednotlivé oprávnenia, právo na rôzne úkony v konaní. Správny súd sa stotožnil so stanoviskom, na\nktoré poukázal žalobca, že postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť svojim konaním\nvčas ovplyvňovať priebeh správneho konania. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, ako aj\nso stanoviskom ďalšieho účastníka konania, že žalobou napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o\nprávach žalobcu. Je pravdou, že povahou rozhodnutia toto rozhodnutie je rozhodnutím procesným, nie je\nkonečným v územnom konaní, ktorým bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o návrhu o umiestnení\nlíniovej stavby ďalšieho účastníka konania. Toto ovšem súd nepovažoval za relevantné pri posudzovaní\nprípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia. Za podstatné súd považoval to, či\nsvojou povahou sa jedná o také rozhodnutie, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené, pretože sa jedná\no niektoré z rozhodnutí vymenovaných v ustanovení § 7 SSP. V zmysle § 7 písm. e/ SSP správne súdy\nnepreskúmavajú procesné rozhodnutia orgánov verejnej správy len vtedy, ak nemohli mať za následok\nujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V danom prípade však takýto následok mohli mať.\n9. Podľa článku 46 odsek 1, 2 Ústavy SR; Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\n\nrepubliky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa\nobrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci\nsúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Kto\ntvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,\naby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však\nnesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n10. Z postavenia účastníka konania vyplývajú pre účastníka zákonom dané práva a povinnosti, pričom\nlen účastník konania má reálnu možnosť svojim konaním ovplyvňovať priebeh administratívneho\nkonania. Aj keď sa o účastníctve rozhoduje procesným rozhodnutím, teda nejedná sa o rozhodnutie\nvydané vo veci samej, takéto rozhodnutie je rozhodnutím o jeho subjektívnych právach, najmä\nvlastníckom práve, chrániť ktoré mu umožňuje priznané účastníctvo v konaní, teda jedná sa o zásah\ndo právneho postavenia takéhoto jednotlivca. Predmetné rozhodnutie nemá povahu predbežnej povahy\nv konaní a nejedná sa ani o procesné rozhodnutie, ktoré by nemohlo mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu a preto nie sú naplnené zákonné predpoklady pre vylúčenie dotknutého\nrozhodnutia zo súdneho prieskumu.\n11. Správny súd uviedol, že niet pochýb o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemá predbežnú\npovahu vo vzťahu ku konečnému rozhodnutiu, keďže sa jedná o rozhodnutie o úplne inom predmete, t.j.\no tom, či niekto má, alebo nemá byť účastníkom konania. Rozhodnutia predbežnej povahy sú tie, ktoré\ndočasne (do vydania meritórneho rozhodnutia) upravujú určitým spôsobom pomery účastníkov konania.\n12. Pokiaľ by aj správny súd akceptoval argumentáciu žalovaného a ďalšieho účastníka konania, že\nsa jedná o rozhodnutie vylúčené z preskúmania, súd má za to, že existuje dôvod preskúmať toto\nrozhodnutie s poukazom na článok 46 odsek 2, posledná veta Ústavy SR, pretože rozhodnutie sa\nsvojim obsahom súčasne dotýka základných práv alebo slobôd žalobcu, ktoré mu zaručuje Ústava\nSR. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o nepriznaní účastníctva žalobcovi v územnom konaní o\numiestnení líniovej stavby, ak žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom inej líniovej stavby optickej\nsiete, ktorá má charakter susednej stavby k navrhovanej optickej sieti, pričom jej vlastníctvo a užívanie\nmôže byť navrhovanou stavbou dotknuté, je spôsobilé zasiahnuť tak do práva žalobcu na súdnu a inú\nprávnu ochranu, ako aj do jeho práva na ochranu vlastníctva zaručeného v článku 20 Ústavy SR, a preto\ntakéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo súdneho preskúmavania.\n13. Orgán verejnej správy nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania konštatujúc, že vydaním\nrozhodnutia o umiestnení líniovej stavby „Detva optická sieť DTnet“ nedôjde k zásahu do vlastníckeho\npráva ani k dotknutiu práva, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu s tým, že žalobca\nhodnoverným spôsobom nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených\nzáujmov a stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny zásah a obmedzenie vlastníckych, prípadne\niného práva a právom chránených záujmov, ktoré môžu byť povolením umiestnenia líniovej stavby\n„Detva optická sieť DTnet“ priamo dotknuté.\n14. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci orgánom\nverejnej správy, ak nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v dôsledku skutočnosti, že nedôjde k zásahu\ndo vlastníckeho práva žalobcu, ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov alebo povinností\nžalobcu. Žalobca v konaní od počiatku tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach dotknutý,\npričom existencia možnosti bola dostatočne preukázaná nákresmi predloženými stavebníkom, z ktorých\nje zrejmé, že dôjde ku križovaniu trás, k čiastočnému aj úplnému súbehu optických trás, a teda\naj k odkrytiu telekomunikačných vedení na dotknutých parcelách. To, že orgán verejnej správy v\nrozhodnutí o umiestnení stavby upraví podmienky, ktoré bude potrebné dodržať, aby nedošlo k\npoškodeniu na sieťach iných prevádzkovateľov neznamená, že nemôže dôjsť k dotknutiu práv žalobcu\nako vlastníka a prevádzkovateľa metropolitnej optickej siete. Z hľadiska posudzovania zákonných\npodmienok účastníctva nie je relevantné, či v skutočnosti aj dôjde k zásahu do práv a právom chránených\nzáujmov subjektu, ktorý sa dožaduje byť účastníkom konania. Rozhodujúcou je potenciálna možnosť,\nže by tomu tak mohlo byť, čo bolo v územnom konaní dostatočne preukázané.\n15. Rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je súladné s ustanovením § 34 ods. 2 stavebného zákona v\nnadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona a § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného\nzákona. Jeho postup nie je súladný ani s judikatúrou, na ktorú správne poukázal žalobca (R 34/1997).\n\nPokiaľ žalovaný poukazoval na to, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susediaceho pozemku\nmôže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania, správny súd zastával\nstanovisko, že ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného zákona považuje za účastníka konania v územnom\nkonaní o umiestnení stavby osobu, ktorej vlastnícke právo k susednej stavbe môže byť rozhodnutím\npriamo dotknuté. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi susednými stavbami, ktoré sú umiestnené\nna pozemku, t.j. nad zemským povrchom, resp. sú umiestnené pod povrchom zeme. Za rozhodujúce\nsúd považuje, že v danom prípade ide o možnú kolíziu, resp. susedstvo stavieb rovnakého charakteru\noboch pod zemským povrchom, pričom práve táto skutočnosť napĺňa predpoklad, že rozhodnutím o\numiestnení stavby môže byť právo k susednej stavbe priamo dotknuté.\n16. Skutočnosť, že žalobca má zároveň postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140a ods. 1 písm.\nc/ stavebného zákona a podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v územnom konaní uplatniť svoje\nnámietky v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu tohto postavenia ďalšie práva (nazeranie do spisu,\npodávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať\nspoločné úkony podľa stavebného zákona) ho automaticky nevylučuje z možného postavenia účastníka\nkonania pri splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktoré postavenie\nmu priznáva čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vyplýva z postavenia dotknutého orgánu.\n17. Správny súd sa stotožnil aj so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný, ako aj stavebný úrad, neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ustanovenie § 47 ods.\n3 Správneho poriadku. Nie je zrejmá najmä správna úvaha, ktorou sa orgány verejnej správy riadili, ak\ndospeli k záveru, že žalobca nemôže byť v predmetnom administratívnom konaní na svojich právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, čo žalobca tvrdil od počiatku v\nkonaní, ak z projektovej dokumentácie vyplýva, že spoločnosťou DTnet Detva, s.r.o. navrhované trasy\nsa budú na niektorých miestach križovať, dôjde k čiastočnému alebo na niektorých miestach k úplnému\nsúbehu optických trás tejto spoločnosti a žalobcu, teda nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný\na stavebný úrad riadil, keď nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania.\n18. Správny súd zdôraznil, že v konaní bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ktoré boli uplatnené\nv zákonom stanovenej lehote. Tieto reflektujú na argumentáciu žalovaného, ktorou odôvodňuje vydané\nrozhodnutie. Súd posudzoval správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia len vo vzťahu k dôvodom\nnepriznania postavenia účastníka konania, ktorými žalovaný, resp. prvostupňový orgán verejnej\nsprávy, odôvodňovali svoje rozhodnutie. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, avšak na druhej strane nemôže zohľadňovať ani zásadne odlišnú\nargumentáciu žalovaného nad rámec odôvodnenia v rozhodnutí, ktorou obhajuje zákonnosť, vecnú\nsprávnosť rozhodnutia žalovaného, ak z odôvodnenia rozhodnutia takéto dôvody nevyplývajú a žalobca\nnemal možnosť proti nim brojiť právne korektným spôsobom. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie,\nz ktorého nebola zrejmá úvaha orgánu verejnej správy je potrebné považovať nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Uvádzanie nových dôvodov rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, resp. v\nďalších podaniach, či prednesoch v súdnom konaní, nezhojí nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia, spôsobenú nedostatkom dôvodov rozhodnutia, ktorá existovala v čase jeho vydania.\n19. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane\nprvostupňového rozhodnutia, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a pís. d/ SSP , nakoľko vychádzali z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n20. Zároveň správny súd, ako viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyslovil, že vec vracia\norgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, aplikujúc § 191 ods. 4 SSP, v ktorom\nnanovo rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní uvedením všetkých relevantných dôvodov.\nSprávny súd poznamenal, že pri vydávaní zrušeného rozsudku z 23. septembra 2015, keď krajský\nsúd zrušil rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie „s bodkou“,\nvychádzal z procesnej situácie v konaní podľa druhej hlavy V. časti OSP, keďže predmetom súdneho\nprieskumu bolo procesné rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v administratívnom konaní (územnom\nkonaní), ktoré mimochodom je stále prerušené na čas do právoplatného skončenia tohto súdneho\npreskúmavacieho konania, pričom súdy akceptovali takú rozhodovaciu prax orgánov verejnej správy,\nže vydávali len negatívne rozhodnutia o účastníctve, inak vstup do konania osoby dožadujúcej sa\núčastníctva akceptovali bez vydania pozitívneho rozhodnutia. Ak súd pri predchádzajúcom zrušení\nrozhodnutí, nevyslovil, že sa vec žalovanému vracia na ďalšie konanie, vychádzal z predpokladu, že\n\nvzhľadom na procesnú povahu napadnutého rozhodnutia sa neviedlo samostatné konanie o účastníctve\n(nebolo ho teda potrebné zastavovať) a zrušením negatívneho rozhodnutia s vysloveným právnym\nnázorom súdu o jeho nesprávnosti/nezákonnosti, mal orgán verejnej správy pokračovať v územnom\nkonaní akceptujúc u žalobcu postavenie - status účastníka konania. Napokon, ani žalovaný v podanom\nodvolaní, zistenú a konštatovanú vadu Najvyšším súdom SR v konaní krajského súdu vôbec nenamietal,\njeho odvolanie smerovalo len voči nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci. Z uznesenia\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/14/2016 z 26. apríla 2018 vyplýva, že takýto názor je už prekonaný,\npričom aj súčasná právna úprava v ustanovení § 191 ods. 4 SSP upravuje postup súdu pri zrušovaní\nrozhodnutí orgánov verejnej správy precíznejšie, reflektujúc na okolnosti konkrétneho prípadu.\nII.\n21. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa\nust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, tvrdiac, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec a navrhol aby\nkasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n22. Sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že skutočnosť, že žalobca má zároveň\npostavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a § 36 ods. 1 stavebného\nzákona, môže v územnom konaní uplatniť svoje námietky v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu\ntohto postavenia ďalšie práva, ho automaticky nevylučuje z možného postavenia účastníka konania pri\nsplnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktoré postavenie mu priznáva\nčiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vplýva z postavenia dotknutého orgánu. Sťažovateľ\npodotkol, že rozhodnutím správneho súdu bolo žalobcovi priznané aj postavenie účastníka územného\nkonania a to z dôvodu vlastníctva k susednej stavbe. Obe postavenia v konaniach podľa stavebného\nzákona umožňujú na základe procesných práv a povinností aktívnu účasť v konaní, rozsah procesných\npráv a povinností je v jednotlivých postaveniach však rozdielny.\n23. Stav ktorý pripustil správny súd je podľa sťažovateľa porušením základnej zásadu správneho\nkonania, a to zásady rovnosti. Týmto dochádza k zvýhodneniu žalobcu pri ochrane jeho práv a\nprávom chránených záujmov oproti ostatným účastníkom konania. Napr. námietky na ochranu svojich\nsubjektívnych práv, by tak mohol žalobca uplatňovať v režime námietky účastníka konania, ako aj v\nrežime záväzného stanoviska.\n24. Za nezákonné a v rozpore so zásadou subsidiarity považoval sťažovateľ, keď žalobca ako aj správny\nsúd svoj právny názor na účastníka územného konania zdôvodňovali na podklade všeobecného ust. § 14\nods. 1 správneho poriadku, ktorý vzhľadom na existenciu osobitnej úpravy (§ 34 stavebného poriadku)\nzásada subsidiarity nepripúšťa.\n25. Sťažovateľ zdôraznil, že ide o už uložené siete, ktorú sú síce líniovou stavbou, avšak ich vlastník\nje v územnom konaní podľa stavebného zákona výlučne dotknutým orgánom. Za potrebné považoval\nsťažovateľ uviesť, že vlastníctvo k sieťam nie je evidované ani na liste vlastníctva. Žalobca by mohol\nbyť účastníkom konania jedine vtedy, ak by si v územnom konaní uplatnil svoje námietky v súvislosti\ns vlastníckym právom k inej stavbe ako s optickými sieťami. Pokiaľ žalobca háji verejnoprávne záujmy\nv súvislosti so sieťami v jeho vlastníctve a v ochrannom pásme, ktoré sú už na pozemku uložené,\ntak mu potom v územnom konaní prináleží postavenie dotknutého orgánu, pretože ochraňuje verejný\nzáujem na ochrane sietí. Pokiaľ by zákonodarca mal záujem na tom, aby vlastník sietí mal zároveň aj\npostavenie účastníka konania, upravil by to v osobitnom právnom predpise, t.j. v zákone č. 351/2011\nZ.z. o elektronických komunikáciách.\n26. Záverom sťažovateľ nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu, že podobne ako stavebný úrad,\nani sťažovateľ neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku.\nZa dostatočné odôvodnenie výroku rozhodnutia považuje naďalej, že žalobca si svoje záujmy z titulu\nvlastníctva k sieťam háji ako dotknutý orgán a preto nespĺňa predpoklady pre postavenie účastníka v\núzemnom konaní, čo je dostatočným odôvodnením výroku rozhodnutia.\nIII.\n\n27. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalobca, že s tvrdeniami sťažovateľa nesúhlasí a\nrozsudok správneho súdu považuje za vecne aj právne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.\nŽalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalovaného k\nnáhrade trov konania o kasačnej sťažnosti vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%.\n28. Žalobca naďalej tvrdí, že správny poriadok ani stavebný zákon nevylučuje, aby jedna osoba\nmala súčasne postavenie účastníka územného konania ako aj postavenie dotknutého orgánu. Žalobca\nrovnako nesúhlasil ani s tvrdeniami sťažovateľa, že by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov\nkonania, keby mal žalobca ako dotknutý orgán súčasne postavenie účastníka konania v územnom\nkonaní. Podľa žalobcu bol sťažovateľ povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky argumenty a\nsprávnu úvahu, ktorými bol pri svojom rozhodovaní vedený. Pokiaľ tak nespravil, je potrebné jeho\nrozhodnutie považovať za nepreskúmateľné a z toho dôvodu za nezákonné.\n29. Pokiaľ by kasačný súd súhlasil s tvrdením sťažovateľa, že skutočnosť, že žalobca je dotknutým\norgánom môže byť žalobcovi na ťarchu v tom, že mu sťažovateľ odoprie možnosť uplatňovať svoje práva\na právom chránené záujmy ako účastníka konania, vznikla by absurdná situácia, v ktorej si žalobca\nnebude môcť brániť svoje subjektívne práva z dôvodu, že presadzuje aj verejné záujmy ako dotknutý\norgán. Žalobca tento postup považoval za nesúladný s Ústavou SR.\n30. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením sťažovateľa, že je v danom prípade vylúčená subsidiárna aplikácia\nzákladnej všeobecnej definície účastníka správneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku.\nTakýto výklad by podľa žalobcu znamenal, že žiadny vlastník napr. inžinierskych sietí, ktoré sa spravidla\nnezapisujú na list vlastníctva, by nemohol mať postavenie účastníka územného konania, hoci by spĺňal\nzákonné podmienky na priznanie postavenia účastníka konania v zmysle stavebného zákona ako aj\nsprávneho poriadku.\nIV.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti\n(453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je\npotrebné ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku 28. november 2019 bol zverejnený na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho\nvyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n32. Predmetom kasačného konania bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/96/2015 z\n15. augusta 2018, ktorým správny súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD z 23. marca 2015 a rozhodnutie\norgánu verejnej správy nižšieho stupňa Mesta Detva č. j. 446/2013/Dka-ozn. z 2. decembra 2014 zrušil\na vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\n33. Predmetom kasačného konania je preveriť správnosť právneho posúdenia veci správnym súdom z\ndôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.\n34. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku správneho súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného\nspisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku správneho súdu. Závery správneho súdu\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n35. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n36. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\n\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n37. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a\nopatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n39. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n40. K prvému sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal nesúhlas so záverom správneho súdu,\nže skutočnosť, že žalobca má zároveň postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/\nstavebného zákona a § 36 ods. 1 stavebného zákona, môže v územnom konaní uplatniť svoje námietky\nv stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu tohto postavenia ďalšie práva, ho automaticky nevylučuje\nz možného postavenia účastníka konania pri splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2\nstavebného zákona, ktoré postavenie mu priznáva čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vplýva\nz postavenia dotknutého orgánu, uvádza kasačný súd nasledovné. Kasačný súd zhodne so správnym\nsúdom má za to, že samotná skutočnosť, že žalobca má postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a\nods. 1 písm. c/ stavebného zákona nemá vplyv na to, že by žalobca nemohol mať postavenie účastníka\nkonania, a to pri splnení zákonných podmienok, stanovených ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona.\nJe treba podotknúť, že takáto možnosť nie je vylúčená žiadnym zákonným ustanovením. Kasačný\nsúd zároveň nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že by pripustením tejto možnosti malo dôjsť\nk precedensu v podobe povinnosti stavebných úradov konať so všetkými vlastníkmi sietí a zariadení\ntechnického vybavenia územia konať ako s účastníkmi konania.\n41. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona; v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia,\no stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,\nktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\n42. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom\npozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale\njej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.\n43. Podľa § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona; sa za líniové stavby považujú aj vedenia elektronickej\nkomunikačnej siete.\n44. K poslednému sťažnostnému bodu sťažovateľa, ktorý považoval odôvodnenie rozhodnutia\nstavebného úradu za dostačujúce a namietal, bod 45. rozsudku správneho súdu, v ktorom súd\ndospel k záveru, že nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný ako aj stavebný úrad riadili,\nkeď žalobcovi nepriznali postavenie účastníka konania. Kasačný súd uvádza, že sa plne prikláňa k\nprávnej argumentácii žalobcu uvedenej vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. Žalobca správne tvrdí,\nže z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé akým spôsobom sa odvolací orgán vysporiadal s ďalšími\nnámietkami žalobcu, z odôvodnenia rozhodnutia nemožno vyvodiť ani to, akou správnou úvahou bol\nžalobca vedený pri posudzovaní namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia stavebného úradu. K\nsprávnemu záveru dospel správny súd, keď uviedol, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, z\nktorého nebola zrejmá úvaha orgánu verejnej správy je potrebné považovať za nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Kasačný súd nepovažuje za dostatočné odôvodnenie stavebného úradu, na ktoré\nodkazuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti a teda, že žalobca si svoje záujmy z titulu vlastníctva k\noptickým sieťam háji ako dotknutý orgán a preto nespĺňa predpoklady pre postavenie účastníka konania.\n45. Kasačný súd má za to, že absenciu odôvodnenia rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku\nnemožno zhojiť vyjadrením k žalobe, pretože správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého\n\nrozhodnutia vydaného v administratívnom konaní (§ 6 ods. 1 SSP), avšak vyjadrenie žalovaného k\nžalobe je procesným právom žalovaného (sťažovateľa) v súdnom preskúmavacom konaní, ktoré mu\nposkytuje SSP.\n46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175\nods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že pôvodnému žalobcovi priznal voči sťažovateľovi nárok na\nnáhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bol úspešný.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3\nods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/>\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}