{"guid": "78fab8f3-6cc5-41d1-ab0c-37e094cd48a8:23da6452-8975-451b-9ac2-91edabb44d5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6014201106.1", "spisova_znacka": "2Sžf/53/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/53/2016 z 31. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 2Sžf/53/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:6014201106.1", "identifikacne_cislo": "6014201106", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-104g.odsek-3", "nazov": "§ 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-104g.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-104g"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-104g"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23da6452-8975-451b-9ac2-91edabb44d5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6014201106.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6014201106.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:6014201106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/53/2016\n6014201106\n31. 01. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:6014201106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: ROMIN\nSLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Kopernica 225, Kremnica, zastúpeného advokátskou spoločnosťou\nPrávne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu č. 1100301/1/292233/2014/4937 zo dňa 25. júna 2014, konajúc o odvolaniach žalobcu\nzo dňa 29. januára 2016 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a zo dňa 25. februára 2016 proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/110/2014-93 zo dňa 15. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 24S/110/2014-93 zo dňa 15. januára 2016 v časti, v ktorej súd zamietol návrh žalobcu na\nprerušenie konania o d m i e t a .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/110/2014-93\nzo dňa 15. januára 2016 vo zvyšnej časti potvrdzuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na prerušenie odvolacieho konania zamieta.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta\nŽiar nad Hronom (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 007102/2014 zo dňa\n07.02.2014, ktorým bola žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach\na miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 582/2004 Z. z.“) vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 8.052,22 Eur. Zároveň\nkrajský súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP.\nII.\nKrajský súd v prvom rade dôvodil, že v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP súd preskúmava\nzákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v prípade, ak fyzická alebo právnická osoba (v\ntomto prípade žalobca) v žalobe tvrdí, že rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu bola ukrátená\n\nna svojich právach alebo právom chránených záujmoch z dôvodov uvedených v žalobe. Žalobca v\nžalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) z dôvodu, že tieto rozhodnutia\nboli vydané na základe VZN č. 12/2013, ktoré je podľa názoru žalobcu v rozpore so zákonom č.\n582/2004 Z. z. a Ústavou SR. Takýto žalobný dôvod podľa názoru krajského súdu neobstojí z dôvodu,\nže v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane tieto správne\norgány postupovali pri určení výšky dane z nehnuteľností zo sadzieb dane stanovených v predmetnom\nVZN č. 12/2013, ktoré bolo v čase vydania rozhodnutí platné a účinné a bolo záväzné. Zákonnosť\npredmetného VZN bola preskúmaná na základe podnetu žalobcu na podanie protestu prokurátora\nOkresnou prokuratúrou Žiar nad Hronom a Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica s výsledkom, že\nnebol zistený jeho rozpor so zákonom.\nVo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP krajský súd nedospel\nk záveru o splnení zákonných podmienok na prerušenie konania Predmetom preskúmavacieho konania\nje rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane vyrubení dane z nehnuteľností na\nr. 2014 vo výške určenej na základe sadzieb stanovených Všeobecne záväzným nariadením (ďalej aj\nako „VZN“) Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 účinným od 01.01.2014 (konkrétne vo vzťahu k dani zo\nstavieb uvedených v § 3 ods. 2 cit. VZN), pričom správne orgány boli predmetným VZN viazané. Krajský\nsúd nedospel ani k záveru, že by v preskúmavanom prípade boli splnené podmienky na prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ veta druhá OSP z toho dôvodu, že by všeobecne záväzný predpis,\nkonkrétne § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. bol v rozpore s ústavou, ani že ust. § 3 ods. 2 písm. e/\nVZN č. 12/2013 bolo v rozpore s ústavou. Predmetné VZN bolo vydané v rámci normotvornej právomoci\nobce (Mesta Žiar nad Hronom), ktorá je založená priamo Ústavou (čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy), pričom\nvo veciach ukladania miestnych daní a poplatkov a určovaní ich náležitostí (ročná sadzba dane patrí k\npodstatným náležitostiam dane), ide o výkon originálnej samosprávnej pôsobnosti obcí. V súvislosti s\ntouto problematikou poukázal na náleze Ústavného súd SR, č. PL 5/2012 v zmysle ktorého „Z ústavného\nhľadiska je akceptovateľná aj zákonná úprava, v rámci ktorej obce nie sú pri ustanovovaní výšky ročnej\nsadzby dane z nehnuteľností viazané zákonom určeným „maximom“...“. V § 12 ods. 2 veta tretia zákona\nč. 582/2004 Z. z. je ustanovená maximálna ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v §\n10 ods. 1 nepriamo, a to prostredníctvom ustanovenia maximálne povoleného rozpätia medzi najnižšou\na najvyššou ročnou sadzbou dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre stavby uvedené v §\n10 ods. 1 (najviac 10 násobok).\nAk žalobca argumentoval, že v preskúmavanom prípade bola vo VZN č. 12/2013 určená ročná sadzba\ndane zo stavieb špecifikovaných v § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. v rozpore s § 12 ods. 2\ntohto zákona a v rozpore s Ústavou, pretože predstavuje 19-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo\nstavieb určenej Mestom Žiar nad Hronom ako správcom dane v predmetnom VZN, opomenul, že takéto\nurčenie sadzby dane sa uplatní len ak ust. § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. neustanovuje inak\n(§ 12 ods. 2 veta in fine). Podľa tohto ustanovenia ak je najvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená\nsprávcom dane na zdaňovacie obdobie r. 2013 väčšia ako 10-násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb\n(tak ako tomu bolo aj v tomto preskúmavanom prípade), správca dane zosúladí tento násobok s § 12\nods. 2 najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie r. 2024, pričom násobok\nustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený\nsprávcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu (v tomto prípade\nnásobok stanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie r. 2014 nebol vyšší, ako násobok\nustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu, t.\nj. na r. 2013).\nZákonodarca teda poskytol 10-ročnú lehotu orgánom územnej samosprávy na to, aby zosúladili\nnajvyššiu sadzbu dane zo stavieb s obmedzením podľa § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., t.\nj. najneskôr do r. 2024 a súčasne stanovil obmedzenie, že násobok ustanovený správcom dane na\npríslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na zdaňovacie\nobdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý považuje\nust. § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. za protiústavné z dôvodu, že neobsahuje žiadne zákonné\nmedze (limity), v rámci ktorých môže príslušný orgán verejnej moci uplatniť svoju normotvornú právomoc\nza zdaňovacie obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2023, že Mesto Žiar nad Hronom z dôvodu absencie\nzákonných limitov v zákone č. 582/2004 Z. z. v predmetnom VZN určilo sadzbu dane v neprimeranej až\n\nlikvidačnej sume, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu a princípom proporcionality, v dôsledku\nčoho bolo neprimerane zasiahnuté do práv žalobcu (do vlastníckeho práva a do jeho práva podnikať).\nKrajský súd v tejto súvislosti poukázal na citovaný nález Ústavného súdu SR č. PL 5/2012, v\nktorom Ústavný súd konštatoval, že: „Pokiaľ zákonná úprava ponecháva obci ako správcovi dane\nz nehnuteľností možnosť určiť rozsah daňovej povinnosti ustanovením výšky ročnej sadzby dane z\nnehnuteľností (zvýšiť alebo znížiť základnú ročnú sadzbu dane ustanovenú priamo zákonom), tak\ntakéto zákonné splnomocnenie nezbavuje obec povinnosti konať (v rámci svojej normotvornej činnosti)\ntak, aby nedochádzalo k porušovaniu základného práva vlastniť majetok, prípadne základného práva\nna podnikanie a porušovanie princípov právneho štátu“. Priamo zákonom o miestnych daniach sú\nustanovené ďalšie obmedzenia, ktoré sú obce, resp. ich obecné zastupiteľstvá povinné pri určovaní\nvýšky ročnej sadzby dane z nehnuteľností rešpektovať (napr. § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.). Z cit.\nust. § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva, že ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 môže\nsprávca dane VZN podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom\nkatastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia,\npričom podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom\núzemí môže určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004\nZ. z. Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 cit. zákona\nnesme presiahnuť 10 násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo\nVZN pre stavby uvedené v § 10 ods. 1. Z uvedeného ustanovenia zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva,\nže obec musí svoje rozhodnutie o určení ročnej sadzby dane z nehnuteľností založiť na zohľadnení\nmiestnych podmienok, v rámci ktorého je povinná vymedziť aj teritoriálne územie, ktorého sa zvýšenie\nalebo zníženie ročnej sadzby dane dotýka. Obce nemôžu nekontrolovateľne a svojvoľne znižovať alebo\nzvyšovať ročné sadzby daní z nehnuteľností, obce majú možnosť ich určenia vždy s prihliadnutím\nna konkrétne okolnosti, ktoré sú determinované individuálnymi lokálnymi podmienkami v obci a nie je\ndôvodná ani námietka, že ust. § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. neustanovuje žiadne zákonné\nmedze (limity), v rámci ktorých môže príslušný orgán verejnej moci uplatniť svoju normotvornú právomoc\nza zdaňovacie obdobia s účinnosťou od 01.12.2013 do 31.12.2023, a preto je v rozpore s ústavou.\nKrajský súd teda nezistil dôvod na postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP.\nČo sa týka samotného žalobného návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného i\nsprávcu dane, námietka ich nezákonnosti majúcej vyplývať z toho, že boli vydané na základe tvrdeného\nnezákonného VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 bola vyhodnotená ako nedôvodná, vzhľadom\nna vyššie opísaný postup orgánov prokuratúry v súvislosti s opakovaným neúspešným podnetom na\npodanie protestu prokurátora. Krajský súd ustálil, že správca dane i žalovaný postupovali v súlade so\nzákonom, keď žalobcovi vyrubili daň z nehnuteľností vo výške 8.052,22 Eur, pričom pri určení výšky\ndane správne vychádzali zo sadzieb určených platným VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 účinným\nod 01.01.2014.\nV zmysle ust. § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 účinného od 01.01.2014, Mesto Žiar nad Hronom\nako správca dane na základe zákonného zmocnenia (zákon č. 582/2004 Z. z.) a v rámci kompetencií\nvyplývajúcich mu z ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (§ 4 ods. 3 v spojení s § 11\nods. 4 písm. d/ a e/ a § 6), vydalo VZN, v ktorom určilo ročnú sadzbu dane vo výške 4,400 Eur za každý\naj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby\nvyužívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, pričom ročná\nsadzba dane z týchto stavieb bola určená v rovnakej výške, ako bola najvyššia sadzba dane zo stavieb\nustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie r. 2013 (táto bola vyššia ako 10 násobok najnižšej\nsadzby dane zo stavieb, a to na základe VZN č. 12/2013 účinného od 01.01.2013 do 31.12.2013), t. j.\nročná sadzba dane na r. 2014 nebola zvýšená, resp. nebola vyššia ako násobok ustanovený správcom\ndane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu (r. 2013). Určená ročná\nsadzba dane teda nebola v rozpore s ust. § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. účinného od\n01.12.2013, podľa ktorého zákonodarca ustanovil desaťročné prechodné obdobie (do r. 2024), počas\nktorého umožnil správcovi dane v prípade, ak ustanovil najvyššiu sadzbu dane na zdaňovacie obdobie\nr. 2013 väčšiu ako 10 násobok najnižšej sadzby dane zo stavieb, aby tento násobok zosúladil s ust. §\n12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., a to najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie\nobdobie r. 2024, pričom ust. § 104f ods. 3 sa neuplatní.\n\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal\nzmeniť výrok napadnutého rozsudku krajského súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania tak, že\nsúdne konanie sa prerušuje v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. V tejto súvislosti zároveň žiadal, aby\nodvolací súd inicioval konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade právnym predpisov s\nústavou a do rozhodnutia ústavného súdu navrhoval odvolacie konanie prerušiť. Zároveň žiadal zmeniť\nvýrok napadnutého rozsudku krajského súdu o zamietnutí žaloby tak, že rozhodnutie žalovaného č.\n1100301/1/292233/2014/4937 zo dňa 25.06.2014 a rozhodnutie Mesta Žiar nad Hronom č. 007102/2014\nzo dňa 07.02.2014 sa v celom rozsahu zrušujú a vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na\nďalšie konanie. Okrem uvedeného žalobca žiadal zmeniť aj výrok napadnutého rozsudku o náhrade\ntrov konania tak, aby bol žalovaný zaviazaný na ich náhradu v prospech žalobcu. Dňa 3.2.2016 (pred\ndoručením písomného vyhotovenia rozsudku) podal žalobca aj samostatné odvolanie proti uzneseniu\no zamietnutí návrhu na prerušenie konania.\nTvrdil, že rozhodnutiami správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach a právom chránených\nzáujmoch. Obe rozhodnutia správnych orgánov považoval za nesprávne a nezákonné, rozporné s\nústavou a zákonom č. 582/2004 Z. z. Dôvodom je podľa žalobcu skutočnosť, že boli vydané na základe\nVZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013, ktoré je v rozpore s ústavou a tiež s uvedeným zákonom.\nKonkrétne ust. § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 žalobca považoval za rozporné s čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a zároveň s ust. § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. V tejto súvislosti dôvodil,\nže v rámci správnej úvahy orgán verejnej správy nemôže určovať podmienky nad rámec zákona alebo\nv rozpore s ním.\nZotrvával v názore, že sadzba dane zo stavieb pre stanovený druh stavieb určená vo VZN č. 12/2013\nje v rozpore s ústavou a § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z .v zmysle ktorého nesmie presiahnuť 10násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN pre všetky stavby\nuvedené v § 10 ods. 1, v prípade stavby, za ktorú mu správca dane vyrubil daň zo stavby, ide o takmer 19násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN č. 12/2013, účinného\nod 01.01.2014, pre katastrálne územie D...\nRovnako považuje za rozporné s ústavou prechodné ustanovenie zákona č. 582/2004 Z. z. (§ 104g\nods. 3) k úpravám účinným od 01.12.2013, nakoľko poskytnutie 10-ročnej lehoty orgánom územnej\nsamosprávy na to, aby zosúladili najvyššiu sadzbu dane zo stavieb s obmedzením podľa § 12 ods.\n2 zákona č. 582/2004 Z. z. (maximálne 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej\nsprávcom dane vo VZN), a to najneskôr pri určení sadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie\nroku 2024, je aj v rozpore s ústavno-právnou zásadou predvídateľnosti rozhodnutia a postupu štátneho\norgánu. V tejto súvislosti namietal, že zákon č. 582/2004 Z. z. ustanovuje veľmi široké limity, v rámci\nktorých môže príslušný orgán verejnej moci uplatniť svoju normotvornú právomoc za zdaňovacie\nobdobia s účinnosťou od 01.12.2013 do 31.12.2023.\nRozhodnutiami správnych orgánov v danej veci bol ukrátený na svojich právach a právom chránených\nzáujmoch. Konkrétne došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva a práva na podnikanie, keďže ročná\nsadzba dane zo stavieb bola určená v neprimeranej, priam likvidačnej výške, čo nie je nielen v súlade s\nprincípom právneho štátu, ale ani v súlade s princípom proporcionality. Zhrnul, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav a v konaní pred\nkrajským súdom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň sa vyskytla taká vada,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici a s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nIV.\n\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 31. januára 2019 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento\nvo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým\nbola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 8.052,22 Eur. Zároveň bolo úlohou\nkrajského súdu vysporiadať sa s návrhom žalobcu na prerušenie konania z dôvodu podľa § 109 ods.\n1 písm. b/ OSP.\nV.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v\ntomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\nPodľa § 201 ods. 1 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to\nzákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom\na vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nŽalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100301/1/292233/2014/4937 zo dňa 25.06.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie\n\nsprávcu dane č. 007102/2014 zo dňa 07.02.2014, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností\nna rok 2014 vo výške 8.052,22 Eur v rámci ktorej krajskému súdu navrhol súdne konanie prerušiť z\ndôvodu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, keďže podľa jeho názoru zákon č. 582/2004 Z. z. a VZN č.\n12/2013, z ktorých správne orgány pri vydávaní svojich rozhodnutí vychádzali, sú v rozpore s Ústavou\nSlovenskej republiky. O tomto návrhu žalobcu rozhodol krajský súd prvým výrokom napadnutého\nrozsudku, ktorým návrh na prerušenie konania zamietol, proti zamietnutiu tohto návrhu podal žalobca\nodvolanie.\nOdvolanie v správnom súdnictve (ale aj v iných druhoch právom regulovaných aplikačných procesov)\npredstavuje opravný prostriedok. Jeho účelom je teda dosiahnuť nápravu autoritatívnych rozhodnutí\nporušujúcich práva účastníkov konania. Z toho vyplýva, že účastník konania má právo podať opravný\nprostriedok, ak ním napadnuté rozhodnutie v závislosti od procesného postavenia účastníka konania\nmení jeho právne pomery alebo ich naopak ponecháva nezmenené spôsobom, s ktorým účastník\nnesúhlasí. To všetko za predpokladu, že zákon prípustnosť opravného prostriedku nevylučuje. V\nprávnej úprave ustanovenej v § 246c ods. 1 veta druhá OSP zákonodarca prejavil vôľu tak, že\nopravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, a to vzhľadom na charakter a\núčel správneho súdnictva ustanoveného v piatej časti OSP, účelom ktorého je zabezpečiť efektívny\na urýchlený prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v administratívnom\nkonaní. Odkaz na predošlé tri časti OSP v uvedenom ustanovení v jeho prvej vete je limitovaný\nprimeranosťou ich použitia. Primeranosťou rozumieme najmä to, že ide o použitie procesných pravidiel\ninak platných v sporových a v nesporových konaniach (v súkromnoprávnom súdnictve), a preto je\nnamieste ich vykladať a aplikovať so zreteľom na účel, ktorý sleduje správne súdnictvo a ktorý je\nvymedzený v § 244, a na cieľ, ktorý treba dosiahnuť pri riešení konkrétnej procesnej otázky. Primeranosť\npoužívania je limitom aj pre odvolacie konanie. Dôvody takých opravných prostriedkov sú špecifické a\nrovnako vyjadrujú, najmä v otázkach prípustnosti, cieľ správneho súdnictva.\nZ uvedeného vyplýva, že aj keď sa inštitút prerušenia konania v správnom súdnictve spravuje\nustanoveniami tretej časti OSP (§ 107 a nasl.), prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu správneho\nsúdu o návrhu účastníka konania na prerušenie konania sa nebude spravovať všeobecnou úpravou\nprípustnosti odvolania (§ 201 a § 202), ale osobitnou úpravou v ustanovení § 246c ods. 1 veta druhá\nOSP. Keďže v piatej časti OSP sa v súvislosti s prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu\nna prerušenie konania nenachádzajú žiadne ustanovenia, proti takému rozhodnutiu správneho súdu\nodvolanie nie je prípustné. Na uvedenom nič nemení ani nesprávne poučenie správneho súdu prvej\ninštancie o prípustnosti odvolania, resp. poučenie o prípustnosti odvolania proti rozsudku súdu prvej\ninštancie ako celku.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu v časti, v ktorej napádal\nvýrok napadnutého rozsudku krajského súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako odvolanie\npodané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietol podľa § 246c ods. 1 v\nspojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého\nrozsudku v tejto časti, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu.\nPreto nebolo možné odvolanie v tejto časti vecne prejednať a rozhodnúť o ňom.\nVI.\nPokiaľ žalobca v odvolaní navrhol iniciovanie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade\nprávnym predpisov s ústavou a do rozhodnutia ústavného súdu prerušenie odvolacieho konania podľa\n109 ods. 1 písm. b/ OSP, Najvyšší súd tento nepovažuje za dôvodný. Treba uviesť, že vzhľadom na\ndôvody uvedené žalobcom a rovnako aj s prihliadnutím na doterajšiu rozhodovaciu prax v súvislosti\ns otázkou možnosti určenia miestnych daní postupom v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 502/2004 Z. z.\nv spojení s ust. § 104g ods. 3 zák. č. 282/2004 Z. z., ako aj s prihliadnutím na krajským súdom\ncitovanú judikatúru ústavného súdu, nedospel k záveru, že by namietaná právna úprava určenia miestnej\ndane, výsledkom ktorej bolo jej určenie v zmysle § 3 ods. 2 písm. a/ VZN Mesta Žiar nad Hronom č.\n12/2013 bola ústavne nekonformná. Pokiaľ žalobca namietal, že určením neprimerane vysokej ročnej\nsadzby dane v súvislosti s vlastníctvom a užívaním nehnuteľností v katastri obce určených v zásade\nna podnikateľské účely, došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva, práva na podnikanie, porušenia\nprincípov právneho štátu a princípov proporcionality k tomu súd uvádza, že sporná úprava nepochybne\npredstavuje reakciu mesta ako orgánu samosprávy a zároveň orgánu štátnej správy, regulovať (aj\n\nprostredníctvom miestnych daní) rozsah nehnuteľností, ktoré v rámci jeho katastrálneho územia budú\nvyužívané na podnikateľskú činnosť. Žalobca ako podnikateľský subjekt, domáhajúci sa ochrany svojich\npráv cestou žaloby v správnom súdnictve neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval tvrdený\nzáver o tvrdenom neprimeranom zásahu do vlastníckych práv žalobcu a zásahu do jeho práva na\npodnikanie, rovnako ani skutočnosť, z ktorej by vyplynulo, že napádané ustanovenia zákona č. 582/2004\nZ. z., na základe ktorých bolo vydané VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 by boli v rozpore s\nprincípom právneho štátu a proporcionality.\nPreto Najvyšší súd návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP zamietol.\nVII.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne\nodpady (v znení účinnom od 01.01.2014), ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 Eura za každý aj\nzačatý m2 zastavanej plochy.\nPodľa § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. (v znení účinnom od 01.01.2014) ročnú sadzbu dane\nzo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych\npodmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo\nzvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne\nzáväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom\nkatastrálnom území určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa § 10 ods. 1. Takto určená\nročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1 nesmie presiahnuť 10-násobok\nnajnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre\nstavby uvedené v § 10 ods. 1, ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak.\nPodľa § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z z. (v znení účinnom od 01.01.2014), ak je najvyššia sadzba\ndane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie roku 2013 väčšia ako 10-násobok\nnajnižšej sadzby dane zo stavieb, správca dane zosúladí tento násobok s § 12 ods. 2 najneskôr pri určení\nsadzieb dane zo stavieb na zdaňovacie obdobie roku 2024, pričom násobok ustanovený správcom\ndane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok ustanovený správcom dane na\nzdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu. Ustanovenie § 104f ods. 3 sa\nneuplatňuje.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. a/ VZN Mesta Žiar nad Hronom č. 12/2013 (účinného od 01.01.2014 a\nschváleného Uznesením Mestského zastupiteľstva Žiar nad Hronom č. 141/2013 zo dňa 12.12.2013)\nMestské zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom podľa § 11 ods. 4 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení rozhodlo, že v nadväznosti na § 98 zákona č. 582/2004 Z. z. zavádza s účinnosťou\nod 01.01.2014 daň z nehnuteľností.\nPodľa § 3 ods. 1 veta prvá VZN č. 12/2013 základom dane zo stavieb je výmera zastavanej plochy v m2.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. a/ VZN č. 12/2013 ročná sadzba dane zo stavieb na území mesta pre katastrálne\núzemie T. a D. je určená vo výške 0,232 Eur za každý aj začatý m2 za stavby na bývanie a drobné\nstavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a podľa ods. 2 písm. e/ 4,400 Eur za každý\naj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby\nvyužívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. a/ VZN č. 12/2012 Mesta Žiar nad Hronom (účinného od 01.01.2013 a\nschváleného Uznesením Mestského zastupiteľstva Žiar nad Hronom č. 104/2012 zo dňa 29.11.2012)\nročná sadzba dane zo stavieb na území mesta pre k. ú. T. a D. je určená vo výške 0,232 Eur za každý\naj začatý m2 za stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú funkciu a\npodľa ods. 2 písm. e/ vo výške 4,400 Eur za každý aj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace\nenergetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane\nstavieb na vlastnú administratívu.\nVIII.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu odvolací súd zistil, že správca dane rozhodnutím č.\n007102/2014 zo dňa 07.02.2014 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľností vo výške 8.052,22 Eur a zároveň\n\nmu určil výšku a lehoty splátok. Rozhodol tak na základe podaného daňového priznania žalobcu a v\nsúlade s VZN č. 12/2013. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie a žiadal, aby bolo\nkonanie prerušené až do rozhodnutia o predbežnej otázke, t. j. do právoplatného skončenia konania\no proteste prokurátora na základe podnetu žalobcu zo dňa 28.02.2014. V uvedenom podnete žalobca\nnamietal, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 07.02.2014 je v rozpore so zákonom č. 582/2004 Z. z.,\nkeďže je vydané na základe VZN č. 12/2013, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s uvedeným zákonom.\nZ oznámenia Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. Pd 21/14/6613-2 vyplýva, že podnet žalobcu na\npodanie protestu prokurátora bol odložený s odôvodnením, že nie je dôvod na uplatnenie prostriedkov\ndozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Žalobca následne podal\nlistom zo dňa 24.03.2014 na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica opakovaný podnet na podanie\nprotestu prokurátora spolu so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu Okresnou\nprokuratúrou Žiar nad Hronom. V tejto súvislosti žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1214170/2014/4937\nzo dňa 05.05.2014 prerušil odvolacie správne konanie dňom 15.05.2014, a to do vyriešenia predbežnej\notázky, t. j. do vybavenia opakovaného podnetu žalobcu. Krajská prokuratúra Banská Bystrica vybavila\nopakovaný podnet žalobcu listom pod sp. zn. Kd 95/14/6600-9 zo dňa 03.06.2014 s odôvodnením, že\nvybavenie podnetu žalobcu Okresnou prokuratúrou Žiar nad Hronom bolo zákonné, vecne opodstatnené\na obsahovo správne, a preto bol opakovaný podnet žalobcu ako nedôvodný odložený.\nŽalovaný následne v konaní pokračoval a vydal rozhodnutie č. 1100301/292233/2014/4937 zo dňa\n25.06.2014, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia\nžalovaného je poukázané na postup Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorá preskúmavala\nzákonnosť VZN č. 12/2013 na základe podnetu žalobcu so záverom, že nebol zistený rozpor VZN č.\n12/2013 so zákonom a že správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 582/2004 Z. z., keď vo\nVZN č. 12/2013 určil sadzbu dane, ktorej násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou je síce vyšší\nako 10-násobok, ale je totožný s násobkom na r. 2013, v dôsledku čoho bol podnet žalobcu odložený\nako nedôvodný. Ďalej bolo poukázané na ust. § 104g ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého\nposledným rokom na úpravu zosúladenia násobku (ak je vyšší ako 10) medzi najvyššou a najnižšou\nsadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. je r. 2023 pri určení sadzieb dane\nVZN platným na r. 2024, z čoho vyplýva, že v r. 2024 už bude možné uplatniť iba 10-násobok medzi\nnajvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb. Zákonom č. 582/2004 Z. z. nie je určené, či má správca\ndane znižovanie násobku vykonať postupne alebo naraz. Preto je na rozhodnutí správcu dane, kedy\na akým spôsobom zníženie násobku medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb upraví vo\nVZN. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že ust. § 104f ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. sa už od\nzdaňovacieho obdobia 2014 neuplatňuje.\nOba podnety žalobcu na podanie protestu prokurátora boli odložené ako nedôvodné, čo znamená, že\nnielenže sa nekonalo na základe protestu prokurátora na úrovni obce (obec môže na základe protestu\nprokurátora sama sporné VZN zrušiť alebo zmeniť), ale nedošlo ani k postupu podľa § 250zfa OSP\n(návrh prokurátora na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom Predmetné\nvšeobecne záväzné nariadenie bolo účinné v období od 01.01.2014 do 31.12.2014.\nIX.\nNajvyšší súd je v odvolacom konaní viazaný obsahom odvolacích dôvodov, ktoré sú vo svojej podstate\ntotožné so žalobnými dôvodmi. Z predložených spisov ustálil, že krajský súd vo svojom rozhodnutí\npresvedčivo, logicky a v dostatočnom rozsahu vysvetlil, čo ho viedlo k prijatému záveru o nepreukázaní\ndôvodov na zrušenie žalobcom napadnutých rozhodnutí daňových orgánov, z ktorých skutočností\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.\nKrajský súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo správca dane i žalovaný postupovali\nv súlade so zákonom, keď žalobcovi vyrubili daň z nehnuteľností vo výške 8.052,22 Eur a prečo\npri určení výšky dane správne vychádzali zo sadzieb určených platným VZN č. 12/2013 účinným od\n01.01.2014. Odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie záveru krajského súdu v tom, že ustanovenie\n§ 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. umožňuje, aby správca dane, ktorým je v prípade dane z\nnehnuteľností obec, resp. mesto ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa ods. 1 (0,033 Eur na každý aj\nzačatý m2 zastavanej plochy) všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci\nalebo jej jednotlivej časti a v jednotlivom katastrálnom území znížil alebo zvýšil s účinnosťou od 1.\njanuára príslušného zdaňovacieho obdobia. Rovnako považuje za nepochybné, že uvedené zákonné\nustanovenie umožňuje, aby správca dane určil rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa\n\n§ 10 ods. 1 pričom takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v § 10 ods. 1\nnesmie presiahnuť 10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN\npre stavby uvedené v § 10 ods. 1 ak § 104g ods. 3 neustanovuje inak. .\nAko správne zohľadnil krajský súd, zásadný význam v prejednávanej veci má práve ustanovenie § 104g\nods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré upravuje spôsob zníženia násobku medzi najvyššou a najnižšou\nsadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 uvedeného zákona, ak je vyšší ako 10-násobok (čo je aj prípad\nžalobcu), a to v lehote 10 rokov. Posledným rokom na úpravu zosúladenia násobku medzi najvyššou a\nnajnižšou sadzbou dane zo stavieb s § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., ak je vyšší ako 10-násobok,\nje rok 2023 pri schvaľovaní všeobecne záväzného nariadenia na rok 2024. V roku 2024 už bude možné\nuplatniť iba 10-násobok medzi najvyššou a najnižšou sadzbou dane zo stavieb. V tejto súvislosti je\nnutné zdôrazniť, že zákonom č. 582/2004 Z. z. nie je určené, či znižovanie násobku má správca dane\nvykonať postupne, rovnomerne alebo naraz. Je na rozhodnutí obce, ako a kedy zníženie násobku medzi\nnajnižšou a najvyššou sadzbou dane zo stavieb upraví vo všeobecne záväznom nariadení, pričom\nnásobok ustanovený správcom dane na príslušné zdaňovacie obdobie nesmie byť vyšší ako násobok\nustanovený správcom dane na zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu.\nV prejednávanom prípade bola podľa § 3 ods. 2 písm. e/ VZN č. 12/2013 určená ročná sadzbu dane\nvo výške 4,400 Eur za každý aj začatý m2 za priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby\nslúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú\nadministratívu, pričom ročná sadzba dane z týchto stavieb bola určená v rovnakej výške, ako bola\nnajvyššia sadzba dane zo stavieb ustanovená správcom dane na zdaňovacie obdobie r. 2013, čiže ročná\nsadzba dane na r. 2014 nebola zvýšená, resp. nebola vyššia ako násobok ustanovený správcom dane\nna zdaňovacie obdobie predchádzajúce tomuto zdaňovaciemu obdobiu (r. 2013). Správne teda uzavrel\nkrajský súd, že v preskúmavanom prípade nebola ročná sadzba dane určená v rozpore s ust. § 104g\nods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Preto aj odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutia správnych orgánov\nspĺňajú všetky atribúty zákonnosti.\nX.\nOdvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali\nvecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa\nkrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. Odvolací súd nevzhliadol\nani dôvody, na základe ktorých by bolo rozhodnutiami správnych orgánov zasiahnuté do ústavných práv\nžalobcu tak, ako na to žalobca v odvolaní poukazoval (práva vlastníckeho a práva na podnikanie), pričom\nna podporu svojich tvrdení žalobca navyše neuviedol žiadnu bližšiu argumentáciu. Odvolací súd tiež\nnezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu\nv Banskej Bystrici.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP\npotvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu\nnakoľko žalobca bol procesne neúspešný a žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/110/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}