{"guid": "ffabd9ad-9e79-4efb-8c24-bd8ad119a7b5:332b4984-f40c-44bc-bde2-93ad58578c29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5916010115.2", "spisova_znacka": "3Tdo/62/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/62/2019 z 6. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 6. novembra 2019, sp. zn. 3Tdo/62/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:5916010115.2", "identifikacne_cislo": "5916010115", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "datum_vydania": "2019-11-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 221 ods. 4 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/332b4984-f40c-44bc-bde2-93ad58578c29", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5916010115.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5916010115.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5916010115.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tdo/62/2019\n5916010115\n06. 11. 2019\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2019:5916010115.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň Jany\nSerbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na neverejnom zasadnutí konanom 6. novembra 2019\nv Bratislave, v trestnej veci obvineného L. R. a spol., pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu\nspolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona o\ndovolaní obvineného L. R. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/4/2018 z 13. marca 2018,\ntakto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného L. R. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 1T/20/2016 z 8. novembra 2017 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/4/2018 z 13. marca 2018, bol obvinený L. R. uznaný za\nvinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.\n4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pre skutok podrobne\nrozvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa.\nZa spáchanie tohto trestného činu mu bol uložený podľa § 221 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1\nTrestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona menovaný bol\nna výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obvinenému L. R. zároveň uložil trest zákazu činnosti\nviesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky. Postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného\nzákona bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/123/2014 z 18.\nnovembra 2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak\nvzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nProti vyššie označenému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal obvinený L. R. prostredníctvom svojho\nobhajcu dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. V dovolaní argumentoval\nnasledovne:\n„L. R. od začiatku trestného konania popieral, že by mal vedomosť o páchaní podvodu a že by chcel na\npoškodených spáchať podvod či akýkoľvek iný trestný čin, a teda nie je naplnená subjektívna stránka\ntrestného činu podvodu. V konaní bolo vykonaných viacero dôkazov, z ktorých vyplýva, že L. R. nemal\nvedomosť o tom, že obchod s hubami neexistuje. Do poslednej chvíle veril tomu, že obchod bude\ndokončený, že peniaze z neho budú vyplatené a následne rozdelené medzi veriteľov. Rozhodnutia\nsúdov obidvoch stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, keďže súdy\nnesprávne aplikovali § 15 Trestného zákona, ktorý upravuje úmyselné zavinenie páchateľa trestného\nčinu na zistený skutkový stav, keď zo zistených skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.\nSkutkový stav zistený súdmi obidvoch stupňov nebol z hľadiska zavinenia L. R. logicky vyhodnotený.\nNeboli vzaté do úvahy všetky skutočnosti vylučujúce jeho úmysel spáchať trestný čin (najmä viera v\n\nexistenciu obchodu s hubami vyplývajúca najmä z odposluchov hovorov, snaha vyplácať poškodených z\npeňazí získaných z obchodu). Všetky vyššie uvedené skutočnosti ohľadom zavinenia L. R. neboli súdmi\nobidvoch stupňov vyhodnotené správne. L. R. je známe stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky R 3/2011, podľa ktorého je subjektívna stránka trestného činu skutkovou (nie\nprávnou) otázkou, avšak sa domnieva, že je potrebný odklon od právneho názoru vyjadreného v tomto\nstanovisku. Je predsa právnym posúdením (aplikáciou právnych noriem na zistený skutkový stav), či\nnejaké konanie napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Samotné skutkové zistenie nemá\nbez aplikácie právnej normy upravujúcej zavinenie páchateľa trestného činu žiadny význam, keďže až\nna základe tejto aplikácie možno dospieť k záveru o zavinení páchateľa. Teda aj posúdenie subjektívnej\nstránky trestného činu je aplikáciou práva na zistený skutkový stav, a preto chyba pri jej vyhodnotení\nje nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku, čo má za následok dôvodnosť dovolania proti\nrozsudku založeného na nesprávne vyhodnotenej subjektívnej stránke trestného činu podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku. Správne právne posúdenie subjektívnej stránky trestného činu by zásadne\novplyvnilo postavenie L. R., keďže by mohlo viesť k oslobodeniu spod obžaloby, a teda ustanovenie §\n371 ods. 5 Trestného poriadku nevylučuje podanie dovolania odsúdeným. Preto navrhuje, aby dovolací\nsúd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 1 T/4/2018-3219 z 13.3.2018 vo výrokoch, ktoré sa\nL. R. priamo týkajú, teda vo výrokoch o treste odňatia slobody, o zaradení na výkon trestu odňatia\nslobody, o treste zákazu činnosti, o zrušení výroku o treste uloženého L. R. rozsudkom Okresného\nsúdu Námestovo, č. k. 6T/123/2014-63, o náhrade škody a o zamietnutí odvolania L. R. proti rozsudku\nOkresného súdu Ružomberok, č. k. 1T/20/2018-3136 z 8.11.2017, a aby prikázal Krajskému súdu v\nŽiline, aby vec znovu prerokoval a rozhodol\".\nOkrem vyššie uvedeného obvinený v dovolaní poukázal na viaceré dôkazy, vykonal ich rozbor a ponúkol\nsvoje hodnotenie dôkazného stavu, napr.: „dôkazmi svedčiacimi o nevine L. R. boli výpovede... Jeho\nnevinu preukazovali najmä odposluchy telefonátov.... Z hovoru č. 58 vyplynulo.... V hovoroch č. 58-103\nsa L. R. a N. K. rozprávajú o G..... Takýmto spôsobom obvinený vyhodnotil aj výpovede svedkov a\nlistinné dôkazy\".\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor takto:\n„Okresný súd v Ružomberku v rozsudku, sp. zn. 1T/20/2016 i krajský súd v nadväzujúcom rozsudku\n1To/4/2018 na základe správne zisteného skutkového stavu, dostatočne podrobne vysvetlili dôvody\na právne úvahy, ktoré viedli k odsúdeniu L. R., pričom v súčasne podanom dovolaní obvinený\nopätovne uvádza tie isté skutočnosti, ktoré tvorili jadro jeho obhajoby v konaní pred súdom I. aj II.\nstupňa, a ktoré oba súdy pri svojom rozhodovaní vzali do úvahy a v rozsudkoch sa s nimi náležitým\nspôsobom vysporiadali. Platí to najmä vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku Krajského súdu v Žiline, ktorý\npresvedčivo a dostatočne podrobne zdôvodnil právne úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil,\nčím doplnil sčasti argumentáciu okresného súdu vo vzťahu k stanoveniu formy zavinenia obvineného\nna spáchaní skutku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhuje dovolanie, podané obvineným L.\nR., odmietnuť postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\".\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie je\nprípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369\nods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku),\nna mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku),\nobsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že nie je možné\no dovolaní rozhodnúť v súlade s návrhom obvineného, pretože je zrejmé, že neboli splnené dôvody\ndovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nArgumenty dovolateľa o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku\nnemohol najvyšší súd akceptovať z nasledovných dôvodov.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak\nnapadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na\nnesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku\n(veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku), ak dovolanie nepodal minister\nspravodlivosti. Skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné\nokolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, to znamená, či boli právne kvalifikované v\n\nsúlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného\ndokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami\nprocesného práva, nie hmotným právom.\nUvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a\nrozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové\nzistenia. S ohľadom na to nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať\nvykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov, ak dovolanie nepodal minister\nspravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nV rámci tohto dovolacieho dôvodu je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o\njeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením (skutkovými závermi), ktoré\nvo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové\nzistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku veta za bodkočiarkou. Dovolací\nsúd nemôže skutok ustálený súdmi prvého a druhého stupňa ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre\nposúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podané podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku).\nInak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa\nvyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho\ncharakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú\nproti skutkovým zisteniam súdom, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu\ndôkazov súdmi nižších stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho súdu. Dovolací\nsúd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu\" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdov\nnižších stupňov.\nSkutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Ružomberok obsahuje všetky informácie\na okolnosti priebehu skutkového deja nevyhnutné na identifikáciu tam uvedeného konania ako\npokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona vykonaného spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Okresný súd teda nepochybil,\nkeď konštatoval naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty označeného trestného činu,\npretože skutková veta je kompletná na vyslovenie takéhoto záveru.\nKompetencie najvyššieho súdu v rámci prieskumného konania vyvolaného dovolaním týmto končia,\nnakoľko najvyšší súd nie je oprávnený preskúmavať ani meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. Tu\nsi treba uvedomiť, že zistenie a konštatovanie naplnenia, či nenaplnenia subjektívnej stránky skutkovej\npodstaty trestného činu (úmyselnej formy zavinenia ako na to poukazuje dovolateľ) patrí medzi okolnosti\npodliehajúce normám procesného práva a vykonáva sa v rámci dokazovania tak, ako to predpokladá\nustanovenie § 119 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku: „V trestnom konaní treba dokázať, najmä či sa\nstal skutok a či má znaky trestného činu\".\nPreto nemôže najvyšší súd v rámci už tretej inštancie preskúmavať či bola, alebo nebola naplnená\nsubjektívna stránka (jeden zo znakov skutkovej podstaty trestného činu) skutkovej podstaty žalovaného\ntrestného činu. Ak by sa tak stalo, najvyšší súd by neprípustne zasahoval do priebehu dokazovania,\njeho opätovným prehodnocovaním a iným hodnotením skutkových zistení, ako to učinili súdy nižších\nstupňov. Dovolací súd sa nestotožnil s dovolateľom v potrebe revidovania stanoviska Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky S 3/2011, pretože ho považuje za správne.\nPokiaľ obvinený v podstatnej časti dovolania poukázal na vykonané dôkazy, vykonal ich rozbor a\nponúkol svoje vlastné hodnotenie dôkazov a tomu zodpovedajúce skutkové závery, k tomu najvyšší súd\npoznamenáva, že takéto dovolacie argumenty nepredstavujú žiadny dovolací dôvod (pokiaľ dovolanie\nnepodal minister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), pretože neexistuje príčinná\nsúvislosť medzi ich obsahom a okolnosťami napĺňajúcimi ktorýkoľvek dovolací dôvod uvedený v § 371\nods. 1 Trestného poriadku.\nNajvyšší súd uzatvára, že nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku a ani iného, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}