{"guid": "1372c6cc-60c5-4f32-b3e2-3ef7fe9e2a74:4846a068-0364-4cdf-a3cf-21b5854b04b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5716209679.1", "spisova_znacka": "7Cdo/215/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/215/2018 z 30. 1. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 7Cdo/215/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5716209679.1", "identifikacne_cislo": "5716209679", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-395.odsek-1", "nazov": "§ 395 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-395.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-395"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-111", "nazov": "§ 111 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-111", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-396", "nazov": "§ 396 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-396", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-395", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-111", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4846a068-0364-4cdf-a3cf-21b5854b04b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5716209679.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5716209679.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5716209679.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/215/2018\n5716209679\n30. 01. 2019\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2019:5716209679.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa C. R., nar. XX. C.\nXXXX a plnoleté dieťa M. R., nar. XX. K. XXXX, obe deti bytom u matky a maloletý zastúpený kolíznym\nopatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov - matky N. R., bytom XXX XX\nH. XXX, zastúpenej JUDr. Danielom Malikom, advokátom so sídlom Rázusova 4213/3, 036 01 Martin\na otca D. R., bytom XXX XX H. XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom\nKollárova 35, 036 01 Martin, o návrhu otca na zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Martin\npod sp.zn. 8 P 51/2016, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. marca 2018 sp.zn.\n9 CoP 10/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. septembra 2017 č.k. 8 P\n51/2016-487 návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. Žiadnemu z účastníkov\nnárok na náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie\nvýživného vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého syna a plnoletej dcéry, ale i z možností,\nschopností ako aj majetkových pomerov otca a najmä skúmal, či došlo k zmene pomerov od poslednej\núpravy výživného. Uviedol, že porovnaním okolností dôležitých pre stanovenie výšky výživného v čase\nskoršieho rozhodovania v júni 2015 s okolnosťami v čase súčasného rozhodovania v septembri 2017\nmal súd prvej inštancie za preukázané, že v priebehu tohto času nedošlo k takým zmenám, ktoré\nodôvodňujú zníženie výživného na maloletého syna a plnoletú dcéru. Súd prvej inštancie sa stotožňuje\ns názorom matky, že jej náklady na maloletého a náklady plnoletej dcéry uplynutím času skôr narástli,\nako sa znížili. U matky oproti minulému obdobiu nenastala žiadna podstatná okolnosť v jej pomeroch. V\nrámci konania otec poukazoval na zmenu pomerov, ktorá nastala na jeho strane. V rámci vykonaného\ndokazovania bolo preukázané výpisom zo živnostenského oprávnenia znejúceho na obchodné meno\notca, že činnosti, ktoré boli aktívne, boli ukončené od 1. júna 2016 do 1. júna 2019. To však samo o sebe\nnie je dôvodom na zníženie výživného. Naopak v konaní bolo preukázané, že otec aj naďalej vykonáva\nčinnosť v spoločnosti Roster SK s.r.o. Jeho priateľka (spoločníčka a konateľka spoločnosti) vo svojej\nvýpovedi uviedla, že otec poskytuje obchodnej spoločnosti Roster SK s.r.o. predovšetkým technickú\npomoc, pomáha pri získavaní nových zákaziek. Ona otca splnomocňuje na jednotlivé úkony, a to v\nzávislosti od toho, o aké jednania sa jedná. Vystavila mu plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti\nRoster SK s.r.o., on zabezpečuje zákazky po technickej stránke, vykonáva technickú podporu od prvého\njednania s klientmi až po realizáciu zákazky. Pomáha aj pri realizácii zákazky. Komunikuje napr. aj s\ndaňovými úradmi. Jej finančná výpomoc vo vzťahu k otcovi je aj z prostriedkov obchodnej spoločnosti.\nOkrem toho jej otec pomáha pri niektorých aktivitách zameraných na manikérske a pedikérske služby.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že práve na základe jej výpovede vyhodnotil konanie otca vo vzťahu\n\nk zrušeniu živnosti len za účelový krok v úmysle vyhnúť sa plateniu výživného v pôvodne súdom\nustanovenej výške a jeho návrh ako nedôvodný zamietol.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie otca rozsudkom z 29. marca 2018 sp.zn. 9\nCoP 10/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žiadnemu z účastníkov nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie\ndôvody [387 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Vychádzajúc z ustanovenia §\n78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj\n„zákon o rodine“) a vzhľadom na preukázané skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie\npostupoval správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo k\ntakej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného pre obe deti na požadovanú sumu. V tomto\nsmere súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver,\nkeď návrh otca zamietol s odôvodnením, že zistené skutočnosti neumožnili súdu zmenu pôvodného\nrozhodnutia, nakoľko na strane maloletých detí došlo skôr k nárastu nákladov na zabezpečenie ich\njednotlivých potrieb, na strane matky detí sa ekonomická a sociálna situácia nezmenila. Zmeny nastali\nu otca detí, avšak tieto sa prvoinštančnému súdu javili ako zmeny účelové. Tieto zistenia súd prvej\ninštancie podľa názoru odvolacieho súdu riadnym spôsobom a v dostatočnom rozsahu zdôvodnil, pričom\ns jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a na tieto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP\npoukázal. Odvolací súd konštatoval, že v odvolaní neboli uvedené žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už\nnevysporiadal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé iným spôsobom vyhodnotiť skutkový a právny\nstav zistený prvoinštančným súdom. Pokiaľ v odvolaní otec detí namietal, že súd náležitým spôsobom\nnevyhodnotil možnosti a schopnosti matky detí s prihliadnutím na jej vysokoškolské vzdelanie, resp.\nvo vyjadrení uviedol, či odôvodnené potreby detí korešpondujú s výškou určeného výživného, v tejto\nsúvislosti je potrebné podľa odvolacieho súdu uviesť, že súd porovnával pomery, či už rodičov alebo detí,\nktoré boli v čase posledného rozhodovania o výživnom, v tomto prípade matka detí vykonávala činnosť\nSZČO, jej zaradenie v pracovnom živote sa nezmenilo, nemožno teda hovoriť o nejakej zmene, prípadne\nnanovo prehodnocovať jej schopnosti a možnosti. Odvolací súd poznamenal, že v tomto konaní nie\nje možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia (či odôvodnené potreby detí korešpondujú\ns výškou určeného výživného), nakoľko toto bolo predmetom rozhodovania a prieskumu rozhodnutí o\nurčení výživného z rokov 2014 a 2015. Pri zmene pôvodných rozhodnutí súd sa môže zaoberať len\notázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Odvolací súd dospel k záveru, že ak otec detí je\nzaviazaný povinnosťou prispievať na výživu v zmysle pôvodného rozsudku sumu 250,- € a 150,- € na\ndeti a zmena pomerov u neho nastala len formálne, nakoľko naďalej poskytuje služby v spoločnosti\nRoster SK s.r.o., kde síce nie je konateľom, ale fakticky vykonáva činnosť ako aj predtým (hoci podľa\njeho tvrdenia za takúto činnosť nepoberá plat), možno sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že\nje v jeho možnostiach a schopnostiach aj naďalej platiť pôvodne súdom stanovené výživné. Z týchto\ndôvodov odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec, ktorý namietal § 420 písm. f/ CSP. Poukázal\nna to, že súd prvej inštancie o jeho návrhu na zníženie výživného rozhodol jedným rozhodnutím,\nkeď o návrhu voči M., ktorá nadobudla plnoletosť v konaní pred súdom prvej inštancie, nerozhodol\nsamostatným rozhodnutím a ani náležitým spôsobom nevykonal súd prvej inštancie dokazovanie,\nvýsluch M. nebol vykonaný v súlade s § 35 O.s.p., odvolací súd pochybenie nenapravil. Namietal už v\nodvolaní, že plnoletá M. sa zúčastnila pojednávania, ale jej výpoveď neprispela k žiadnemu objasneniu\nprejednávanej veci, nevedela sa vyjadriť ani k jej výdavkom, ani k jej výške. K odvolacej námietke otca\ntýkajúcej sa postupu súdu prvej inštancie vo vzťahu k M. odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko a\nz rozhodnutia odvolacieho súdu ani nevyplýva, že odvolaciu námietku otca posudzoval alebo skúmal.\nNamieta, že súdy svoje rozhodnutie opreli len o argumenty matky, namieta aj nepreskúmateľnosť,\narbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu.\n4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n5. Matka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žiada dovolanie otca ako nedôvodné zamietnuť.\n6. Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je mimosporovým konaním,\nktoré je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 111 a nasl. zákona č.\n161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) ako konanie vo veciach starostlivosti\nsúdu o maloletých.\n\n7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n8. Podľa § 395 ods. 1 CMP platí, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Keďže § 396 CMP s dopadom na predmetnú vec\n„neustanovuje inak“, platí CMP aj na toto konanie.\n9. Ustanovenie § 76 CMP vymedzuje prípady, v ktorých (v pôsobnosti tohto zákona) dovolanie prípustné\nnie je; neupravuje teda, kedy (v pôsobnosti tohto zákona) je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to, že\nv danom prípade nejde o vec, na ktorú by sa vzťahoval § 76 CMP, bolo potrebné aplikovať § 2 CMP.\nPrípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.\n10. Podľa § 77 CMP dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať\nkonanie aj bez návrhu.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ a „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP), a to oprávnenou osobou,\nzastúpenou advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia\ndovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n12. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v\nsystéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa\nnovej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami\nani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo\n132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n13. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj v\nsúčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty\na riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež\nprávo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho\nstupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,\nza splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,\nvrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo\n400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n14. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže\ntáto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo\n208/2014). Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená\n(meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti, čo platí o všetkých\nmimoriadnych opravných prostriedkoch.\n15. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS\n172/03).\n16. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n\n17. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n18. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. Najvyšší súd zastáva názor, podľa ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní,\nz čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod\n[porovnaj tiež rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 19. apríla\n2017 sp.zn. 1 VCdo 2/2017 (ďalej len „1 VCdo 2/2017“)].\n21. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní\nnáležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom\nneskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý\ndovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n22. Otec prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP.\n23. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n24. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n25. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,\n5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na\nfaktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku.\n\n26. Pokiaľ otec v dovolaní namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd\npoukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť\nbola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok\nprejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS\n184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016).\n27. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta, ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a\ndovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.\n28. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa.\n29. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v takomto\nprípade mohol obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, čo tak\naj urobil. Táto forma skráteného rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia\nz pohľadu práva na spravodlivé súdne konanie vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zaujal jasné\nstanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie.\n30. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k\nrozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu,\nnemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd\nprocesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle § 420 písm.\nf/ CSP.\n31. Otec nedôvodne namieta nevypočutie plnoletej dcéry M., nakoľko táto bola v konaní vypočutá.\nZo zápisnice z pojednávania konanom pred súdom prvej inštancie 7. augusta 2017 je zrejmé, že\nbola vypočutá ku všetkým nevyhnutným otázkam v celom rozsahu, či už zo strany zákonného sudcu,\nprípadne prítomných účastníkov, za prítomnosti otca ako aj jeho právneho zástupcu, pričom výsluch sa\nskončil až potom, čo strany nemali už žiadne otázky. Súd prvej inštancie umožnil otcovi aj jeho právnemu\nzástupcovi klásť svedkyni otázky.\n32. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súdy porušili zásadu rovnosti procesných strán. Súd\nprvej inštancie i odvolací súd vytvorili obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci,\nk vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Vzhľadom na námietky\notca smerujúce najmä k nevyváženému vyhodnocovaniu dôkazov dovolací súd pripomína, že podľa §\n191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo\nuviedli strany. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Už\npodľa predchádzajúcej právnej úpravy najvyšší súd dospel k záveru, že ak súd nesprávne vyhodnotí\nniektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť\n\nale sama osebe nezakladá vadu zmätočnosti. Taktiež dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných\noprávnení účastníka (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo\npodľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností alebo\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 1 Cdo 18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012, 5 Cdo\n275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič\nnezmenila. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\n33. Na podklade vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie otca nie je podľa § 420\npísm. f/ CSP prípustné a v tejto časti dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP.\n34. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 453 ods.\n3 druhá veta CSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}