{"guid": "5a1386bb-c66d-4cd8-b955-6be20198a893:c11d25e1-bd0d-46dd-ad4a-ddef49fc3a97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5612202742.1", "spisova_znacka": "6Cdo/70/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/70/2018 z 30. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2019, sp. zn. 6Cdo/70/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5612202742.1", "identifikacne_cislo": "5612202742", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "datum_vydania": "2019-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "nazov": "§ 434 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-434", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-434"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-434", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c11d25e1-bd0d-46dd-ad4a-ddef49fc3a97", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5612202742.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5612202742.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5612202742.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/70/2018\n5612202742\n30. 10. 2019\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2019:5612202742.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., J. XXX, 2a/\nL. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, 2b/ A.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. P., L. XXX/XX, 2c/ L..\nH. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., V. XXXXX/XX, 2d/ A.. B. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Š. XXXX/\nXX, 2e/ E.. X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. L., J. E. XXXX/X, 3/ H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H.,\nX. X. C. XXXX/XX, 4/ H.. E. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., K. XXX/X, 5/ A.. A. F., nar. XX. XX. XXXX,\nbytom Z. H., J. XXXX/X, v dovolacom konaní všetci zastúpení JUDr. Annou Járošovou, advokátkou so\nsídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 1968, proti žalovaným 1/ Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom\nLiptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpenému HADBÁBNA & spol., advokátska\nkancelária s. r. o., so sídlom Žilina, Prielohy 1012/1C, IČO: 47 249 722, 2/ TATRA DEVELOPMENT, s. r.\no., so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1960/54, IČO: 36 426 679, zastúpenému advokátska kancelária\nGeško, s. r. o., so sídlom Bratislava, Velehradská 33, IČO: 36 740 101, 3/ B. D., nar. XX. XX. XXXX,\nbytom Z. S. XX, o určenie, že vec patrí do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod\nsp. zn. 4C/52/2012, o dovolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. septembra\n2016 sp. zn. 9Co/239/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 11. apríla 2016 sp. zn. 4C/52/2012 určil, že v\njednotlivých výrokoch špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. C. F., nar. XX. XX. XXXX,\nzomr. XX. X. XXXX, ktorá bola ku dňu svojej smrti ich výlučnou vlastníčkou. Žalobu smerujúcu voči\nžalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu, kde neboli zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci jednotlivých\nnehnuteľností špecifikovaných v žalobe, zamietol. Rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania a\nštátu si vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z\nvýsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo,\nže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trpela neb. C. F. pokročilou aterosklerózou mozgu, teda duševnou\nporuchou stredne ťažkou zmiešanou demenciou. Takýto zdravotný stav zásadným spôsobom ovplyvnil\njej rozpoznávaciu a vnímaciu schopnosť, schopnosť uskutočniť vlastnú vôľu a zvážiť možné následky\nsvojho konania. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neb. C. F. ako predávajúca nemohla posúdiť význam\nprávneho úkonu kúpnej zmluvy so všetkými jej dôsledkami, keďže konala v takej duševnej poruche,\nktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou. Dospel preto k záveru, že kúpnopredajná zmluva\nz 29. 9. 1989 uzatvorená medzi C. F. ako predávajúcou a Československým štátom v zastúpení\nStavoinvestou Banská Bystrica ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod pozemku nachádzajúceho\nsa v katastrálnom území J., zapísanom vo vložke č. XXX. parcela č. XXXX/X o výmere 5569 m2, je\nabsolútne neplatná. Následne aj všetky ďalšie nadväzujúce právne úkony týkajúce sa zmeny vlastníctva\nnehnuteľnosti sú neplatné s poukazom na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac\npráv ako má sám. K tvrdeniu žalovaných, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva kupujúcim, keďže vec\n\nužíval v dobrej viere uviedol, že dobromyseľná držba bola prerušená v roku 1996, kedy boli žalovaní\nžalobcami upozornení na skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzatvorila osoba konajúca pod vplyvom duševnej\nchoroby. Neb. C. F. bola preto v čase smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností a teda nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po nej. Právne vec posúdil podľa § 80 O. s. p., § 38, § 132, § 134 Občianskeho\nzákonníka.\n2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. septembra 2016 sp. zn. 9Co/239/2016 na odvolanie žalovaných\n1/ a 2/ rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch 1., 3., a 4., ktorými bolo žalobe vyhovené potvrdil\na rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po zrušení v\nporadí prvého rozsudku vydaného súdom prvej inštancie odvolacím súdom, súd prvej inštancie nariadil\nznalecké dokazovania za účelom posúdenia zdravotného stavu C. F. v čase uzavretia kúpnopredajnej\nzmluvy. Znalci jednoznačne dospeli k záveru, že menovaná trpela demenciou, a teda takou duševnou\nchorobou, ktorá jej objektívne bránila posúdiť následky jej konania. Súd prvej inštancie dospel preto\nk správnemu právnemu názoru, že tento právny úkon je absolútne neplatný a že aj ďalšie následne\nuzavreté právne úkony sú postihnuté absolútnou neplatnosťou. Správne žalobe vyhovel a určil,\nže jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované v rozsudku patria do dedičstva po nebohej C. F.. Podľa\nodvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil náležite skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.\nPrimeraným a dostatočným spôsobom rozsudok aj odôvodnil. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne\ntaké skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť skutkový a právny stav zistený súdom prvej inštancie.\nNím vydaný rozsudok v napadnutej časti preto ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie o trovách\nodvolacieho konania odôvodnil poukazom na § 396 a § 255 ods. 1 C. s. p.\n3. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný 1/ (dovolacie konanie\nžalovaného 2/ bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené). V dovolaní uviedol, že uplatňuje\ndôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. a že dovolanie podáva aj pre nesprávne\nprávne posúdenie veci, pričom prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) C.\ns. p. Porušenie práva na spravodlivý proces videl v tom, že odvolací súd sa v dôvodoch rozhodnutia\nnevyporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa nedostatočného vyhodnotenia znaleckého dokazovania\nsúdom prvej inštancie. Poukazoval na to, že závery znaleckých posudkov H.. G. Š. a H.. L. F. nie\nsú úplne totožné, keďže H.. F. sa vyjadrila, že nemôže s istotou potvrdiť, či nebohá v čase uzavretia\nkúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou alebo nie. Týmito závermi sa vôbec nezaoberal ani odvolací\nsúd, hoci mu to z ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p. vyplýva. K právnemu posúdeniu veci uviedol, že\npodľa judikovaného rozhodnutia R 4/1971 neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 38 ods.\n2 OZ vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky\nsvojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Namietal, že znalecké dokazovanie bolo vykonávané\ntakmer 20 rokov od smrti nebohej C. F., nezachovala sa jej zdravotná dokumentácia a znalkyne tak\nvychádzali výlučne z obsahu spisu. Pre právny záver o nespôsobilosti vykonať konkrétny právny úkon\nnepostačuje iba pravdepodobnosť, že táto osoba trpí v čase urobenia právneho úkonu duševnou\nporuchou. Zo záveru znaleckého posudku znalkyne H.. L. F. vyplýva, že nemôže s istotou potvrdiť,\nči v čase vykonania právneho úkonu nebohá bola alebo nebola spôsobilá pre právny úkon. S týmito\nzávermi sa konajúce súdy nezaoberali, nevyhodnotili ich a ani neuviedli, prečo ich nevzali do úvahy.\nPokiaľ ide o ošetrujúcu lekárku uviedol, že táto nikdy neodporučila nebohú na odborné vyšetrenie, stratila\nje zdravotnú dokumentáciu z čoho vyvodil, že možno minimálne pochybovať o jej odbornej zdatnosti\na hodnovernosti ako svedka. Podľa dovolateľa, ak sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej\ninštancie ohľadne posúdenia duševného stavu C. F. na základe znaleckého dokazovania, je daný dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p., keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu. Žiadal preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že sa nestotožňujú s názorom žalovaného 1/ o odklone\nodvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky zdravotného\nstavu nebohej C. F.. Mali za to, že v súdnom konaní bol bezpečne zistený zdravotný stav nebohej\nv čase uzavretia kúpnej zmluvy. Poukazovali na to, že v konaní súd mal k dispozícii tri znalecké\nposudky, že znalci boli osobne vypočutí, a že pred súdom vypovedala aj ošetrujúca lekárka nebohej\nH.. E. F.. Pokiaľ ide o posudok znalkyne H.. F. z jeho záveru vyplýva, že sa priklonila k názoru H.. Š.,\nktorý záver nemožno považovať len za domnienku. Všetky tri znalecké posudky dospeli k rovnakému\nzáveru, podľa ktorého nebohá C. F. v čase uzavretia kúpnej zmluvy trpela stredne ťažkou zmiešanou\ndemenciou, v dôsledku ktorej nebola schopná plne pochopiť význam a posúdiť následky právneho\núkonu. Odôvodnenie rozsudkov konajúcich súdov považovali za presvedčivé. Navrhli preto dovolanie\nžalovaného 1/ zamietnuť ako bezdôvodné.\n\n5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., zaoberal sa bez\nnariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ je potrebné\nako neprípustné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza\nnasledovné:\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie treba preto považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v\ntejto súv. por. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo\n18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §\n420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci dovolateľ odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. a) C. s. p.\n8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny postup súdu,\nktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich sa nielen zo\nzákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť fyzickým a právnickým\nosobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky\nprávne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie iba\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu. V zmysle §\n420 písm. f) C. s. p. je teda relevantný taký nesprávny procesný postup, ktorý vylučuje stranu sporu z\nrealizácie jej procesných oprávnení a ktorý marí možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj 1 Cdo\n6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý\nsúdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol\nv súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom (I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 252/04).\n9. Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd sa nevyporiadal s jeho argumentáciou, ktorá sa týkala\nnedostatočného vyhodnotenia znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie a preto je napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnené, najvyšší súd predovšetkým pripomína, že\nprávo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.\nÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,\nna ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak\nskutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba\nna tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Treba\nzdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody alebo\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.\n10. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z\nmedzí ustanovenia § 393 ods. 2 C. s. p., ktorým by došlo k porušeniu práva žalovaného 1/ na spravodlivý\nproces.\n11. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah\nodvolania žalovaného 1/, zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a za týmto účelom\naj doplnenie ďalších dôvodov. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v takomto prípade postačí, ak odvolací súd v\nrozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a musí byť\n\npreto posudzované v kontexte s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, s\nktorým, ako už bolo uvedené, vytvára organickú jednotu. Konajúce súdy dali jasnú odpoveď na otázku, či\nnebohá C. F. trpela v čase uzavretia kúpnej zmluvy (v tom čase mala vek 84 rokov) duševnou chorobou\nvychádzajúc pritom predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov. Pokiaľ dovolateľ namietal, že\nodvolací súd sa nevyporiadal s jeho vyjadreniami týkajúcimi sa záverov znaleckého posudku H.. F. treba\nuviesť, že znalkyňa síce uviedla, že s úplnou (100 percentnou) istotou nemôže potvrdiť, či nebohá bola\nalebo nebola spôsobilá pre právny úkon, no v závere svojho posudku sa priklonila k názoru znalkyne\nH.. Š., podľa ktorého u C. F. už v období pred právnym úkonom prebiehal plynulo progredientne proces\ndemencie, a to stredne ťažkej zmiešanej demencie, ktorý mal rozhodujúci vplyv na jej postoje, úsudok,\nchápavosť, jej rozpoznávacie, intelektové a vôľové schopnosti boli defektné v takej miere, že nebola\nschopná plne pochopiť význam a posúdiť následky právneho úkonu. Tento pre vec podstatný záver\nnebol teda v priamom rozpore so záverom znalkyne H.. Š., ale práve naopak, bol s ním totožný.\nPokiaľ preto odvolací súd nedal vo vzťahu k znaleckému posudku H.. L. F. osobitnú odpoveď, nejde\no tak závažné pochybenie, ktoré by samo osebe malo za následok porušenie práva žalovaného 1/ na\nspravodlivý proces. Žalovaný 1/ preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení\ns rozsudkom súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý.\n12. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že zo strany žalovaného 1/ nebol preukázaný nesprávny\nprocesný postup súdu, ktorým by bol vylúčený z uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.\n13. Dovolací súd následne pristúpil k preskúmaniu dovolania dovolateľa, pokiaľ uplatnil ako dovolací\ndôvod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 432 ods. 1 C. s. p.).\n14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 1 a ods. 2 C. s. p.).\n15. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).\n16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol\nzaoberať dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť\nsplnená jednak podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 C. s.\np., a musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 C. s. p.\n17. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu\npredchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie\nje všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej\nnormy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno\npreto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, prípadne nesprávnym\nhodnotením vykonaného dokazovania. Ani sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo\njednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného\npri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 432 ods. 2 C. s. p.\n18. V preskúmavanej veci žalovaný 1/ v dovolaní síce uviedol, že uplatňuje dovolací dôvod nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v zmysle § 432 ods. 1 C. s. p., ale v dovolaní sa neuvádza právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne a najmä chýba právna argumentácia spochybňujúca správnosť\nprávneho posúdenia veci, na ktorom odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Žalovaný 1/ v dovolaní\nuvádza, že súdom ustanovené znalkyne vychádzali výlučne z obsahu spisu, najmä z výpovede príbuznej\nnebohej, ktorá už z podstaty veci má právny záujem na výsledku sporu a z údajov poskytnutých\nvšeobecnou ošetrujúcou lekárkou H.. F., ktorá nikdy nebohú neodporučila na odborné vyšetrenie a v\ndôsledku straty zdravotnej dokumentácie nemôže preukázať, aké výkony robila, resp. aké lieky nebohej\npredpisovala, že konajúce súdy sa opierali o dôkazy - znalecké posudky, ktoré nevedú k istote, že nebohá\ntrpela duševnou poruchou, že znalecké dokazovanie vyhodnotili len stroho a vôbec nevzali do úvahy,\nže znalkyňa H.. F. sa vyjadrila k zdravotnému stavu nebohej len prostredníctvom domnienok, dohadov\na predpokladov a že súdy si len „mechanicky“ osvojili záver, podľa ktorého nebohá trpela stredne\nťažkou demenciou. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ v dovolaní v podstate namieta nesprávne\n\nhodnotenie dôkazov konajúcimi súdmi, ktoré viedlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že nebohá\ntrpela v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy stredne ťažkou zmiešanou demenciou. Okrem tohto tvrdenie\nžalovaného 1/, že znalecké posudky neviedli k istote, či nebohá v čase uzavretia kúpnej zmluvy skutočne\ntrpela duševnou poruchou, treba považovať len za polemiku so závermi, ktoré znalkyne vyslovili v\nznaleckých posudkoch. Dovolanie žalovaného 1/ tak nezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. Napokon, neobstojí ani tvrdenie žalovaného\n1/, že odvolací súd sa napadnutým rozsudkom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody, dovolanie žalovaného 1/\nodmietol podľa § 447 písm. c) a písm. f) C. s. p.\n20. Dovolací súd na záver ešte poznamenáva, že pokiaľ ide o podanie žalovaného 1/ z 29. 5. 2018\noznačené ako prípis k doplneniu dovolania, na toto podanie dovolací súd neprihliadol, keďže dovolacie\ndôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.), čo v\ndanom prípade zjavne nebolo splnené, resp. keďže v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 435 C. s. p.), ako sa to stalo v tomto prípade.\n21. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že úspešným žalobcom v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením\npovinnosti žalovanému 1/ zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n22. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}