{"guid": "4c51c96e-03d2-479b-9dfa-5ea1cb5f60fd:4a239b22-9449-4adf-8e9d-b9ac42b74bf7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "spisova_znacka": "3Obdo/18/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/18/2019 z 20. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019, sp. zn. 3Obdo/18/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "identifikacne_cislo": "5116225667", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2019-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-21.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 21 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-21.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-96.odsek-7", "nazov": "§ 96 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-96.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-24", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-96", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a239b22-9449-4adf-8e9d-b9ac42b74bf7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/18/2019\n5116225667\n20. 11. 2019\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2019:5116225667.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: FVE Krásna, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 19, 040\n01 Košice, IČO: 45 663 734, zastúpeného advokátskou kanceláriou POLÁČEK & PARTNERS s. r. o.,\nso sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 568 124, proti\nžalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO:\n36 442 151, zastúpeného advokátskou kanceláriou AKMG, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 36 800 589, o zaplatenie 41 305,20 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde\nŽilina pod sp. zn. 18Cb/167/2016, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26.\nseptembra 2018, č. k. 13Cob/38/2018-547, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. septembra 2018,\nč. k. 13Cob/38/2018-547 a rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 27. októbra 2017, č. k.\n18Cb/167/2016-384 vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania zrušuje a\nvec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27. októbra 2017,\nč. k. 18Cb/167/2016-384 vo výroku I. konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 26. januára 2014\ndo 30. septembra 2016 a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho výšku 9 % ročne zo sumy 18 931,55\neur zastavil, II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41 305,20 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 41 305,20 eur od 1. októbra 2016 do zaplatenia, všetko v lehote\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku a III. žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému\nv rozsahu 100 % .\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj „ÚRSO“ alebo\n„Úrad“) vydal Vyhlášku č. 221/2013 Z. z. (ďalej aj „Vyhláška“), ktorou bola s účinnosťou od 1. januára\n2014 zavedená platba za prístup do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent), ktorú boli povinní platiť\nvšetci výrobcovia elektriny bez ohľadu na to, či prístup do distribučnej sústavy využívajú alebo nie, resp.\nbez ohľadu na to, či uzatvorili so žalovaným zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy alebo nie. Výšku\nplatby za prístup do distribučnej sústavy určoval ÚRSO cenovým rozhodnutím z hodnoty 12-mesačnej\nrezervovanej kapacity. Cenovými rozhodnutiami Úradu č. 0024/2014/E z 28. novembra 2013 (na rok\n2014), č. 0015/2015/E z 28. novembra 2014 (na rok 2015) a č. 0013/2016/E z 27. novembra 2015 (na\nrok 2016) bola stanovená 12-mesačná rezervovaná kapacita vo výške 4 845,60 eur/MW/mesiac.\n2.1. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom\ntvare) z 22. júna 2016, č. k. PL. ÚS 17/2014-132 publikovaným v Zbierke zákonov 21. júla 2016 ústavný\nsúd vyslovil, že ustanovenie § 26 ods. 23 Vyhlášky v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny\nnemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny“ nie v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a/ v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods.\n2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“ v príslušnom gramatickom\ntvare“). V predmetnom náleze ústavný súd skonštatoval, že povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité\n\nplatby za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle § 26 ods. 5 v spojení s § 27 ods. 1 zákona\nč. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej aj „zákon č. 251/2012 Z. z.“) na základe uzatvorenej zmluvy o\nprístupe a do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Zároveň podľa ústavného\nsúdu povinnosť výrobcov elektriny uhradiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy aj v\nprípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do\nregionálnej distribučnej sústavy, ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone\nč. 251/2012 Z. z., čo do platenia poplatkov (cien) za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec\nzákonného splnomocnenia pre ÚRSO v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za\nprístup do distribučných sústav. Uvedený nález podľa názoru okresného súdu potvrdil, že kto nemal\nuzatvorenú zmluvu o prístupe, nemal povinnosť uhrádzať platbu za prístup.\n2.2. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že účinky uvedeného nálezu pôsobia spätne (t. j. ‚ex\ntunc'), pričom vychádzal zo zjednocujúceho stanoviska pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/06,\nv ktorom ústavný súd skonštatoval, že „hmotnoprávne účinky nálezu ústavného súdu nastávajú pre\nvšetkých účastníkov konania ex tunc.“ Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil ako nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázané,\nže žalovaný vystavoval žalobcovi mesačné faktúry, na základe ustanovení Vyhlášky, ktoré žalobca\nuhradil napriek tomu, že so žalovaným nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe. Žalobca nemal povinnosť\nžalovaným fakturovaný poplatok platiť, keďže jeho povinnosť z ničoho nevyplýva - nakoľko platbu za tzv.\nG-komponent možno požadovať len na zmluvnom základe - a v zmysle nálezu ústavného súdu nemôže\ndanú povinnosť uložiť žalobcovi ani Vyhláška.\n2.3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že medzi žalobcom a\nžalovaným bola uzatvorená len zmluva o pripojení, ktorej predmetom bolo výlučne pripojenie žalobcovho\nzariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného, a nie aj dohoda o prístupe žalobcu\ndo distribučnej sústavy žalovaného, ktorá je možná len na základe zmluvy o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny, ktorú predpokladal aj zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike účinný v\nčase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj „zákon č. 656/2004 Z. z.“). Zmluvu\no dodávke a distribúcii elektriny uzatvoril žalobca len s tretím subjektom odlišným od žalovaného\n(s obchodnou spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s. - pozn. dovolacieho súdu), a teda\nnepreukazuje existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.\n2.4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že zmluva o pripojení predstavuje\nzároveň aj zmluvu o prístupe, pretože nemá dané náležitosti a z ničoho nevyplynula vôľa žalobcu zmluvu\no prístupe uzavrieť. Zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon, pričom v danom prípade vôľa žalobcu\nabsentuje. Poukázal pritom aj znenie ustanovenia § 26 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z., z\nktorého je zrejmý rozdiel medzi zmluvou o pripojení a zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a\ndistribúcii elektriny. Kým zmluva o pripojení zaväzuje žalovaného prepraviť množstvo elektriny vo výške\nrezervovanej kapacity, ktorá je uvedená v prílohe zmluvy o pripojení, a teda stanovená jednostranne zo\nstrany žalovaného, zmluva o prístupe zaväzuje žalovaného rezervovať dohodnutú distribučnú kapacitu.\nAk žalovaný poskytol žalobcovi rezervovanú kapacitu, bolo to len v zmysle zmluvy o pripojení a nie\nv zmysle zmluvy o prístupe. Uvedené pojmy rozlišoval vo svojom náleze aj ústavný súd, a preto tieto\nzmluvy nemožno zamieňať, ani jednu zmluvu subsumovať pod druhú.\n3. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“)\nrozsudkom z 26. septembra 2018, č. k. 13Cob/38/2018-547 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\nvo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania. Žalobcovi voči žalovanému priznal\nnárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n4. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného\nsúdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný, keďže nezistil dôvody pre zopakovanie vykonaného\ndokazovania, resp. pre jeho doplnenie.\n4.1. Vo vzťahu k aplikácii nesprávneho právneho predpisu - keď okresný súd aplikoval zákon č. 251/2012\nZ. z. a zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. - odvolací\nsúd uviedol, že žalovaný nepreukázal uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii\nelektriny podľa zákona č. 656/2004 Z. z. Poukázal pritom na to, že žalovaný začal účtovať poplatok za\nprístup do distribučnej sústavy počnúc rokom 2014. Podľa krajského súdu súd prvej inštancie správne\naplikoval zákon č. 251/2012 Z. z. v spojení s Vyhláškou ÚRSO č. 221/2013 Z. z., ktorou sa účtovanie\nplatieb aj bez zmluvy založilo.\n4.2. Odvolací súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny so žalobcom, pričom zdôraznil, že aj ústavný súd kládol dôraz na zmluvu,\n\nktorú má mať uzavretú výrobca elektriny s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (t. j.\nzmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny). Z tohto dôvodu nemohla obstáť\nargumentácia žalovaného, že sprostredkovane, prostredníctvom tretej osoby zabezpečoval žalobcovi\nprístup do distribučnej sústavy v situácii, ak sa vyžaduje priamo existencia zmluvného vzťahu medzi\nvýrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ktorým je žalovaný. Podľa\nodvolacieho súdu žalovaný v odvolaní potvrdil neexistenciu zmluvy o prístupe, ak uviedol, že zmluva o\npripojení predstavuje aj dojednanie prístupu žalobcu do distribučnej sústavy vzhľadom na jeho záväzok\nzabezpečiť maximálnu rezervovanú kapacitu pre žalobcu v distribučnej sústave a zároveň, ak tvrdil,\nže zmluva o pripojení v sebe subsumuje aj zmluvu o prístupe, čo je však podľa krajského súdu\nneakceptovateľné pre rozdielnosť týchto zmluvných inštitútov.\n4.3. Podľa názoru krajského súdu, ak žalovaný nepreukázal uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny - čo bolo v predmetnom spore skonštatované - či už podľa právnej úpravy\nzákona č. 656/2004 Z. z., alebo podľa právnej úpravy zákona č. 251/2012 Z. z., tak na tento stav\ndopadajú závery nálezu ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014.\n4.4. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že uvedený nález ústavného súdu má\núčinky ex tunc. Opačný výklad by totiž podľa jeho názoru priamo poprel princíp zachovávania ústavnosti\na zároveň by bol neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Krajský súd preto dospel k\nzáveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom titulom bezdôvodného\nobohatenia, ktoré vzniklo neoprávneným účtovaním platby za prístup do distribučnej sústavy žalobcovi,\nkeďže účinky nálezu ústavného súdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 sa vzťahujú aj na situácie,\nktoré vznikli pred jeho vydaním, pretože prednosť má princíp ústavnosti.\n5. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 21. novembra 2018 dovolanie, ktorým žiadal,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne,\naby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť\ndovolania vyvodzoval dovolateľ z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „C.s.p.“).\n5.1. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. má byť podľa žalovaného daná vo vyriešení\nprávnych otázok týkajúcich sa:\na/ právneho posúdenia existujúceho zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom ako výrobcom\nelektriny (teda v právnom posúdení zmluvy o pripojení),\nb/ v spojení s právnym posúdením ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. v kontexte\npríslušných ustanovení zákona č. 656/2004 Z. z. a\nc/ v nadväznosti na ustanovenie § 96 zákona č. 251/2012 Z. z., v právnom posúdení zmluvy o prístupe\ndo sústavy podľa ustanovenia § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z. z. v spojení s príslušnými\nustanoveniami tohto zákona, ďalej Pravidiel trhu a Vyhlášky č. 221/2013 Z. z.\n5.2. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. má byť daná v právnom posúdení účinkov\nnálezu ústavného súdu v konaniach podľa článku 125 ústavy o súlade právnych predpisov s ústavou.\n6. V dovolaní žalovaný predovšetkým namietal, že súdy nižšej inštancie nesprávne aplikovali\nustanovenia zákona č. 251/2012 Z. z., pričom v čase uzavretia zmluvy o pripojení medzi stranami sporu\nbol účinný zákon č. 656/2004 Z. z. Podľa jeho názoru, pokiaľ právny vzťah vznikol za účinnosti zákona\nč. 656/2004 Z. z., je potrebné v rámci právneho posúdenia tohto vzťahu vychádzať z právnej úpravy\nzákona č. 656/2004 Z. z.\n6.1. Z uvedeného je podľa dovolateľa nedôvodné tvrdenie krajského súdu, podľa ktorého aplikáciu\nzákona č. 251/2012 Z. z. odôvodňuje tá skutočnosť, že platby za rozhodné obdobie boli vyberané za\núčinnosti zákona č. 251/2012 Z. z. a Vyhlášky Úradu č. 221/2013 Z. z., keďže zastáva názor, že pre\nposúdenie opodstatnenosti žalobcovho nároku mali konajúce súdy aplikovať zákon č. 656/2004 Z. z.,\na to vrátane posúdenia opodstatnenosti faktúr za prístup výrobcu do distribučnej sústavy vystavených\nžalobcovi žalovaným.\n6.2. Súdy nižšej inštancie mali podľa žalovaného v zmysle ustanovenia § 96 zákona č. 251/2012 Z.\nz. skúmať, či zmluva o pripojení je v súlade so zákonom č. 251/2012 Z. z., alebo je s ním v rozpore\na vyžaduje si jej uvedenie do súladu s novou právnou úpravou. Zákon č. 656/2004 Z. z. zakotvil\npovinnosť výrobcu uzavrieť s prevádzkovateľom distribučnej sústavy o prístupe a o pripojení k sústave s\nprevádzkovateľom distribučnej sústavy. Zároveň zákon č. 656/2004 Z. z. nespájal s výrobcom elektriny\ndistribúciu elektriny. Logickým výkladom takom možno dospieť k záveru, že pokiaľ zákon nepriznáva\nvýrobcovi elektriny právo na distribúciu elektriny, nemôže mu zároveň ukladať povinnosť uzatvoriť takú\nzmluvu, predmetom ktorej bude právo, na ktoré výrobca zo zákona nie je oprávnený.\n\n7. Žalovaný zároveň uviedol, že podľa jeho názoru má so žalobcom uzatvorenú zmluvu o prístupe do\ndistribučnej sústavy, na základe ktorej fakturoval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy, a\nteda nie je možné prijať právny názor o bezdôvodnom obohatení. Podľa jeho názoru je potrebné zmluvu\nposudzovať podľa jej obsahu a nie podľa jej pomenovania, pričom odvolal sa na prílohu č. 1 k zmluve\no pripojení, v ktorej je stanovená maximálna rezervovaná kapacita pre odberné miesto č. 9500323. V\nrozsahu dohodnutej maximálnej rezervovanej kapacity následne žalovaný umožnil žalobcovi prístup do\ndistribučnej sústavy.\n7.1. Podľa dovolateľa nebolo v konaní sporné, že žalobca má na trhu s elektrinou postavenie výrobcu,\nako aj odberateľa. Z ustanovení § 26 ods. 23 a 26 Vyhlášky je zrejmé, že tieto sa majú vzťahovať aj\nna žalobcu ako výrobcu elektriny a súčasne aj odberateľa elektriny pripojeného do distribučnej sústavy\nžalovaného cez existujúce odberné miesto. Vyhláška upravuje platbu za prístup do distribučnej sústavy\ntak, že jej výška závisí od toho, ktorá rezervovaná kapacita je vyššia, teda podľa toho, či má jeden subjekt\nvyššiu rezervovanú kapacitu z pohľadu výrobcu, alebo či je vyššia rezervovaná kapacita z pohľadu\nodberateľa, a to z dôvodu, aby sa zabránilo duplicitnému plateniu poplatku za prístup. Výkladom je\npodľa dovolateľa možné dospieť, že pojem ‚rezervovaná kapacita odberu elektriny' je práve distribučná\nkapacita. Táto distribučná kapacita je spojená s odberom elektriny a nie s výrobou, či výrobcom elektriny.\n7.2. Maximálna rezervovaná kapacita nielenže súvisí s pojmom prístup do distribučnej sústavy, ale\ndojednaním výšky maximálnej rezervovanej kapacity a jej využívaním je dojednaný aj prístup do\ndistribučnej sústavy výrobcovi elektrickej energie. Z jednotlivých ustanovení Vyhlášky je zrejmé, že\npojem ‚distribučná kapacita' predstavuje rezervovanú kapacitu pre odberateľa a nie pre výrobcu.\nŽalovaný pritom uviedol, že žalobca uhrádzal platbu za prístup do distribučnej sústavy ešte predtým,\nako Vyhláška určila spôsob platby za prístup do distribučnej sústavy výrobcom, a to práve preto, že\ntieto platby uhrádzal ako odberateľ elektrickej energie na základe faktúr, ktoré reflektovali dojednanú\ndistribučnú kapacitu.\n7.3. Dovolateľ je toho názoru, že nemohol dať existujúcu zmluvu o pripojení, ktorá v sebe subsumuje\naj zmluvu o prístupe, do súladu s ustanovením § 26 zákona č. 251/2012 Z. z., ktorý upravuje základné\nzmluvné vzťahy na trhu s elektrinou, nakoľko tieto zmluvné typy upravujú odlišné práva a povinnosti\núčastníkov zmluvy, pričom aj jednotliví účastníci takýchto zmlúv sú odlišní od strán predmetného sporu.\nV zmluve o pripojení je dohodnutá a zadefinovaná maximálna rezervovaná kapacita pre výrobné miesto,\nrovnako tak sú zadefinovaní aj účastníci zmluvného vzťahu, pričom výška poplatku za prístup v zmluve\ndohodnutá nie je, nakoľko takýto poplatok v čase uzatvárania zmluvy o pripojení neexistoval. Podľa\nžalovaného je zmluva o pripojení, ktorá podľa jeho tvrdenia subsumuje aj zmluvu o prístupe, v súlade\nso zákonom č. 251/2012 Z. z.\n7.4. Zároveň žalovaný uviedol, že pokiaľ zákon nepriznáva výrobcovi elektriny právo na distribúciu\nelektriny, nemôže mu zároveň priznať právo (a uložiť povinnosť) uzatvoriť takú zmluvu, predmetom\nktorej bude právo, na ktoré výrobca nie je zo zákona oprávnený. Poukázal pritom na legálnu definíciu\npojmov ‚výrobca elektriny' (obsiahnutú v § 3 písm. b/ bod 1 zákona č. 251/2012 Z. z.) a ‚odberateľ\nelektriny' (obsiahnutú v § 3 písm. b/ bod 7 zákona č. 251/2012 Z. z.), z ktorých má byť evidentné, že\ntieto subjekty majú odlišné postavenie na trhu s elektrinou s odlišnými právami a povinnosťami, a preto\nje nemysliteľné a priam v rozpore s logikou, aby tak odlišné subjekty mohli uzatvoriť totožný zmluvný\ntyp s totožnými právami a povinnosťami, pričom ich postavenie bude nemenné, to znamená v rámci\nrovnakého zmluvného typu, kde sú definované podstatné náležitosti a charakter strán zmluvy, bude na\njednej strane stáť prevádzkovateľ distribučnej sústavy a na druhej strane buď výrobca elektriny alebo\nodberateľ elektriny s úplne rovnakými právami a povinnosťami, avšak s úplne iným statusom. Podľa\nžalovaného by tak mal výrobca elektriny postavenie ako odberateľ elektriny a naopak, pričom takýto\nvýklad považuje za neprijateľný.\n8. Žalovaný v dovolaní poukázal aj to, že ústavný súd posudzoval otázku nesúladu ustanovenia § 26\nods. 23 Vyhlášky okrem iných so zákonom č. 251/2012 Z. z. o energetike. Právna úprava obsiahnutá\nv zákone č. 656/2004 Z. z., ktorú dovolateľ považuje za rozhodnú, nebola ústavným súdom vôbec\nposudzovaná, v dôsledku čoho sa podľa jeho názoru ústavný súd nevyjadril k otázke zmluvy o prístupe\ndo distribučnej sústavy v kontexte zákona č. 656/2004 Z. z., rovnako tak neposudzoval a nevyjadril sa\nk otázke podstatných náležitostí takejto zmluvy alebo jej formy v zmysle zákona č. 656/2004 Z. z.\n8.1. V kontexte uvedeného podľa žalovaného súdy nižšej inštancie opomenuli tú skutočnosť, že v\nčase uzavretia zmluvy o pripojení bolo povinnosťou výrobcu elektriny uzatvoriť zmluvu o prístupe do\ndistribučnej sústavy, a nie fakultatívnou možnosťou, ako to uviedol okresný súd. Dovolateľ skonštatoval,\nže sa tak jedná o presne opačnú situáciu, než z ktorej vychádzal ústavný súd. Preto opätovne zdôraznil,\n\nže zmluva o prístupe do distribučnej sústavy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je obsiahnutá\nv zmluve o pripojení.\n8.2. V ďalšej časti dovolania žalovaný polemizoval so závermi ústavného súdu, ktoré vyslovil v náleze\nsp. zn. PL. ÚS 17/2014, keď uviedol, že jeho záver o tom - že jediným právnym titulom oprávňujúcim\nprevádzkovateľov distribučnej sústavy vyberať od výrobcov elektriny platby za prístup do distribučnej\nsústavy je uzatvorená zmluva o prístupe distribučnej sústavy a distribúcii elektriny - nemá oporu v\npríslušných ustanoveniach zákona č. 251/2012 Z. z., v ustanoveniach Pravidiel trhu a ani v prameňoch\npráva Európskej únie.\n8.3. Dovolateľ zároveň vytýkal ústavnému súdu, že sa vo svojom náleze s otázkou možnosti\nuzatvorenia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny medzi výrobcom elektriny\na prevádzkovateľom distribučnej sústavy vôbec nezaoberal a jej dovolenosť priamo prezumoval.\nTakýmto výkladom ústavný súd založil stav, v rámci ktorého výrobcovia na území Slovenskej republiky\nnemôžu mať faktický prístup do distribučnej sústavy, nakoľko výrobcovia a prevádzkovateľ distribučnej\nsústavy takúto zmluvu neuzatvárajú a ani ju uzatvárať nemôžu. Vzhľadom na právny názor ústavného\nsúdu, ktorý prevzali súdy nižšej inštancie do svojich rozhodnutí, bude žalovaný nútený maximálnu\nrezervovanú kapacitu výrobcovi sústavne zabezpečovať, avšak neumožní mu ju aj využívať. Takýto\nstav nekorešponduje s vnútroštátnou právnou úpravou energetiky a ani so smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktoré stanovujú\nokrem iného aj pravidlá otvoreného prístupu na trh.\n8.4. Výklad, ktorý poskytol ústavný súd vo svojom náleze, keď spojil prístup s distribúciou a s distribučnou\nkapacitou, úplne znemožnil prístup pre výrobcov elektrickej energie do distribučnej sústavy. Dôsledná\naplikácia tohto názoru bude mať podľa dovolateľa nezabezpečenie otvoreného vnútorného trhu s\nelektrinou. Pritom zvýraznil, že všeobecnú záväznosť rozhodnutí ústavného súdu vydaných podľa čl.\n125 a čl. 128 ústavy nemožno zamieňať s absolútnou nedotknuteľnosťou jeho rozhodnutí. Uvedené platí\no to viac v situácii, keď je rozhodnutie ústavného súdu v rozpore s hmotným právom, ako je to v prípade\nnálezu sp. zn. PL. ÚS 17/2014, v ktorom ústavný súd nerozlišoval zmluvu o prístupe do distribučnej\nsústavy a distribúcii elektriny (podľa § 26 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z.) a zmluvu o prístupe do sústavy\n(§ 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 251/2012 Z. z.), čím založil úplne iný právny stav, aký sa nachádza v\nhmotnom práve. Nerozlišovanie týchto zmluvných typov má za následok, že všeobecné súdy spájajú\npojem prístup do distribučnej sústavy s právom na distribúciu, čo je pre výrobcu z povahy veci vylúčené,\na je to v rozpore s právami a povinnosťami výrobcu podľa zákona č. 656/2004 Z. z. a aj podľa zákona\nč. 251/2012 Z. z.\n8.5. Zároveň žalovaný v dovolaní poukázal na zákona č. 309/2018 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1.\njanuára 2019 novelizovali zákony č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko\núčinnej kombinovanej výroby a č. 251/2012 Z. z.\n9. Dovolateľ namietal aj nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu ohľadom účinkov nálezu\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 (v tejto časti má byť podľa dovolateľa dovolanie prípustné podľa\n§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p. - pozn. dovolacieho súdu).\n9.1. V dovolaní poukázal na to, že v prospech účinkov nálezu ústavného súdu ex tunc sú rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) sp.\nzn. 1Obdo/8/2006, 1Obdo/12/2006 a 4Obdo/28/2008. Uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu dopadajú\nna tie súdne konania, v ktorých ústavný súd vyjadril svoj právny názor na ex tunc účinky nálezu v\nzjednocujúcom stanovisku, na ktoré odkazuje aj odvolací súd (t. j. v stanovisku pléna ústavného súdu\nsp. zn. PLz. ÚS 1/06 - pozn. dovolacieho súdu). Tieto súdne konania sa však podľa dovolateľa nedajú\npoužiť na rozhodovanú vec.\n9.2. Naopak, v prospech účinkov nálezu ústavného súdu ex nunc sú podľa žalovaného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/69/2012, 1TdoV/6/2013 a 6Tdo/11/2013.\n10. Žalovaný vytýkal súdom nižšej inštancie, že svoj právny názor založili na jednom rozhodnutí\nústavného súdu, pričom podľa jeho názoru z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva\npresný opak, a to že nálezy ústavného súdu vo veci nesúladu právnych predpisov majú účinky ex nunc.\nZjednocujúce stanovisko pléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/06 označil dovolateľ za ojedinelé\nrozhodnutie, ktoré nemôže bez ďalšieho zakladať stav tzv. prekonanej judikatúry.\n10.1. K rovnakému záveru podľa žalovaného dospeli aj autori stanoviska katedry ústavného práva\nPrávnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, podľa ktorého je potrebné rozlišovať\nderogačné rozhodnutia vydané v konaní o súlade právnych predpisov na základe návrhu všeobecného\nsúdu od derogačných rozhodnutí vydaných na základe návrhu skupiny poslancov Národnej rady\n\nSlovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky alebo prezidenta Slovenskej republiky, a teda je\npotrebné odlišovať, či ústavný súd realizuje tzv. abstraktnú kontrolu ústavnosti alebo konkrétnu kontrolu\nústavnosti. Derogačný nález ústavného súdu v konaní o abstraktnej kontrole právnych predpisov má\nčasové účinky do budúcna (ex nunc).\n11. Žalobca vo vyjadrení zo 17. decembra 2018 navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné\nodmietnuť, alternatívne ako nedôvodné zamietnuť.\n12. V časti, v ktorej by malo byť dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., nie\nje možné podľa žalobcu objektívne a presne určiť, ktorú konkrétnu otázku má dovolací súd posudzovať.\nZároveň uviedol, že dovolanie je formulované spôsobom, ako keby išlo len o ďalšie odvolanie, keď sa\nfakticky dožaduje preskúmania právnych názorov odvolacieho súdu.\n12.1. K tvrdenej nesprávnej aplikácii zákona č. 251/2012 Z. z., keď podľa dovolateľa mali súd aplikovať\nzákon č. 656/2004 Z. z. žalobca uviedol, že predmetná argumentácia je účelová, irelevantná a zároveň\nnesprávna, keďže platba za prístup bola prijatá Vyhláškou za právneho režimu zákona č. 251/2012 Z.\nz. Je tak zrejmé, že Vyhláška vychádzala z aktuálnej právnej úpravy (zákona č. 251/2012 Z. z. - pozn.\ndovolacieho súdu) a nie zo starého a neplatného právneho predpisu (t. j. zákona č. 656/2004 Z. z. - pozn.\ndovolacieho súdu). Vyberať túto platbu za prístup bolo možné len v súlade so zákonom č. 251/2012 Z.\nz. Presah zákona č. 646/2004 Z. z. na vyberanie platby za prístup vylučujú aj prechodné ustanovenia\nzákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorých boli účastníci povinní uviesť zmluvy uzatvorené za účinnosti\nzákona č. 656/2004 Z. z., ktoré sú v rozpore so zákonom č. 251/2012 Z. z., do súladu s týmto zákonom\ndo 31. decembra 2012. Je tak vylúčené, aby sa platba za prístup vyberala podľa inej zmluvy, než ako\nto vyžadoval zákon č. 251/2012 Z. z.\n12.2. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že zmluva o prístupe má byť obsiahnutá v zmluve o pripojení,\nžalobca poukázal na skutočnosť, že dovolateľ sa v skutočnosti snaží o revíziu skutkových zistení, keď\nsa usiluje preukázať existenciu vôle subjektov uzatvoriť akúsi zmluvu o prístupe, na základe ktorej sa\nmala vyberať platba za prístup. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry\ndovolacieho súdu sa nemožno dovolaním úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi\nnižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n12.3. Za špekulatívne označil žalobca tvrdenie žalovaného, že právna úprava neumožňuje výrobcovi\nelektriny uzatvoriť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, pričom odpoveď na\npredmetnú otázku nemôže preukázať oprávnenosť platby za prístup, ktorú žalobca ako výrobca elektriny\nmusel uhrádzať. Predmetné tvrdenie dovolateľa naopak podľa žalobcu preukazuje jasnú nedôvodnosť\nplatieb za prístup, ktoré od neho žalovaný požadoval.\n13. Pokiaľ ide o posudzovanie účinkov nálezov ústavného súdu, podľa žalobcu neexistuje rozdielna\nrozhodovacia prax dovolacieho súdu. Predovšetkým uviedol, že v prejednávanej veci sa rieši vrátenie\nplatieb za prístup, ktoré boli uhrádzané na základe neústavnej Vyhlášky. Platbám za prístup do\ndistribučnej sústavy nepredchádzalo žiadne konanie, ani vydanie rozhodnutia, ktorým by bol žalobca\nviazaný. Výrobcovia museli uhrádzať platbu za prístup priamo ex lege podľa neústavnej Vyhlášky. K\nžiadnemu právoplatnému uzavretiu skutkového stavu nedošlo, pričom zákon o ústavnom súde výslovne\nupravuje účinky len v prípadoch, keď už vo veci rozhodol súd alebo iný orgán.\n13.1. Vo vzťahu k rozhodnutiam, podľa ktorých má mať nález ústavného súdu účinky ex nunc, dal\nžalobca do pozornosti skutočnosť, že sa jedná o rozhodnutia trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu,\nktoré sa vôbec netýkajú prejednávanej veci. V predmetných rozhodnutiach navyše bola riešená aplikácia\nzákona o ústavnom súde, ktoré jasne upravuje ustanovenie § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n13.2. Odhliadnuc od rozhodnutí vydaných v trestných veciach podľa žalobcu dovolateľ odkazuje len na\ntie rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú v súlade s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí\nodvolacieho súdu.\n13.3. Tvrdenie žalovaného o výlučných ex nunc účinkoch nálezov ústavného súdu označil žalobca\nza nesprávne a tendenčné. Odpoveď na túto otázku dalo jasne zjednocujúce stanovisko ústavného\nsúdu, v zmysle ktorého hmotnoprávne účinky nálezu v právoplatne neskončených veciach nastávajú\nex tunc. Nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2014 podľa žalobcu odmietol aplikáciu napádanej\nčasti Vyhlášky a zrušil ju s cieľom umožniť aplikáciu a realizáciu vlastníckeho práva výrobcov elektriny,\na to aj spätne. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že na právne vzťahy založené neústavnou právnou\núpravou sa má nazerať cez prizmu ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Ochrana základného práva\nžalobcu musí mať v zmysle judikatúry ústavného súdu prednosť pred ochranou vzťahov, ktoré vzišli z\n\naplikácie neústavnej normy. Takýto prístup je plne v súlade s princípom ochrany ústavnosti a s princípom\nprioritnej ochrany základného práva jednotlivca.\n14. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný\nzastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.\n15. Žalovaný vo svojom dovolaní uplatnil výlučne dovolací dôvod podľa ustanovenia § 432 C.s.p. (t. j.\nže rozhodnutia súdov nižšej inštancie spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci).\n15.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd\nnepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15.2. Záver o prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. I.\nÚS 438/2017 a III. ÚS 474/2017), preto pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd\nnie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana.\n16. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je zamerané na riešenie právnych otázok, ak sa\nodvolací súd pri ich vyriešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ak\nešte neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené (písm. b/), alebo ak sú v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešené rozdielne (písm. c/).\n16.1. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 C.s.p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka\nprocesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď\naj 3Cdo/158/2017).\n16.2. Už v rozsudku z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho\nsúdu skonštatoval, že rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou\ndovolateľa, v čom podľa jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým\nspôsobom ju posúdiť mal. Pri vymedzení dovolacieho dôvodu nepostačuje citovanie jednotlivých\nzákonných ustanovení, prípadne súdnych rozhodnutí (často aj nesúvisiacich s predmetom sporu), ale\nje povinnosťou dovolateľa zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť právny záver, ktorého\n(ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd. Práve\npovinnosť právneho zastúpenia dovolateľa má zamedziť takýto postup a zároveň povinné právne\nzastúpenie má zabezpečiť, aby dovolateľ jednotlivé dovolacie dôvody presne uviedol a jednoznačne tým\nstanovil rozsah dovolacieho prieskumu.\n17. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť\nrozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť\nhypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a\nani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom (rovnako aj 3Obdo/28/2018).\n17.1. Záver o tom, či dovolateľom tvrdená právna otázka predstavuje právnu otázku kľúčovú pre\nrozhodnutie vo veci samej, ktorá je významná pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci\nsubjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne\nzáver dovolacieho súdu (rovnako ako to platí aj pre ostatné podmienky prípustnosti dovolania), pričom\ndovolací súd tento záver konštatuje pri zohľadnení skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie\na „nosných“ dôvodov uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu (t. j. dôvodov, pre ktoré odvolací súd\nrozhodol tak, ako rozhodol) v nadväznosti na dovolateľom predloženú právnu argumentáciu.\n18. Naopak prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je daná, ak dovolateľ v dovolaní len\npolemizuje s právnymi závermi vyslovenými súdmi nižšej inštancie, prípadne uvedie, že právne závery\nvyslovené odvolacím súdom (a prípadne aj súdom prvej inštancie) považuje za nesprávne.\n\n19. Pre rozhodnutie vo veci je podľa názoru dovolacieho súdu relevantná len prvá z nastolených otázok\n(viď bod 5.1. vyššie), ktorá nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená, čím je\nzaložená prípustnosť podaného dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n20. Pri riešení nastolenej právnej otázky je potrebné vychádzať z toho, že platnosť právneho úkonu, resp.\njeho neplatnosť možno posudzovať so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho uskutočnenia.\nUvedené znamená, že právny úkon, ktorý v čase jeho uskutočnenia zodpovedal všetkým zákonným\npožiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku nemôže stať\ndodatočne neplatným a naopak (rovnako aj 1MObdoV/16/2006).\n20.1. Pokiaľ ide o obsah právneho úkonu, ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá,\nže o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti,\na pre tento prípad zákon formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu povinnosť tieto pochybnosti\nodstrániť výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu slovne (nie\nlen konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka) podrobiť skúmaniu i vôľu, resp. úmysel\nkonajúcich osôb.\n21. Zmluva o pripojení uzatvorená medzi žalobcom a dovolateľom, ktorá založila vzájomný právny vzťah\nmedzi stranami sporu, vznikla za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z.\n21.1. Zákon č. 656/2004 Z. z. vo svojich ustanoveniach upravoval práva a povinnosti subjektov\npôsobiacich na trhu s elektrinou, ako aj obsahoval definíciu jednotlivých pojmov, ktoré zákonodarca v\npredmetnom predpise použil.\n21.2. Podľa § 2 písm. a/ bod 23.2. zákona č. 656/2004 Z. z. sa prístupom do sústavy alebo do siete\nrozumie prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.\n21.3. Podľa § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. je výrobca elektriny povinný uzatvoriť zmluvu\no prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy.\n21.4. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. je prevádzkovateľ distribučnej sústavy okrem iného\npovinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy (písm. a/), zabezpečiť užívateľom\ndistribučnej sústavy nediskriminačné podmienky na pripojenie k sústave (písm. b/), zabezpečiť\nprístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe s výnimkou plnenia povinností vo\nvšeobecnom hospodárskom záujme (písm. c/) a uzatvoriť zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k\nsústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave (písm. h/).\n21.5. V nadväznosti na predmetnú úpravu je potrebné poukázať na prechodné ustanovenia obsiahnuté\nv zákone č. 251/2012 Z. z., keď podľa § 96 ods. 7 prvá veta zákona č. 251/2012 Z. z. zmluvy uzatvorené\npodľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Uvedené sa týka aj zmluvy uzatvorenej medzi stranami\nsporu, ktorá bola dojednaná ešte za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z.\n22. Najvyšší súd zároveň uvádza, že právny rámec fungovania vnútorného trhu s elektrinou je upravený\naj v práve Európskej únie. Na predmetnú skutočnosť súd prvej inštancie a ani odvolací súd vo\nsvojich rozhodnutiach nereflektovali, hoci v zmysle čl. 7 ods. 2 druhá veta ústavy právne záväzné akty\nEurópskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n22.1. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/\nES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (ďalej aj „smernica“). Predmetná smernica\npredpokladá zabezpečenie otvoreného prístupu na trh s elektrinou.\n22.2. Podľa čl. 2 odsek 18 smernice pod pojmom „užívateľ sústavy“ sa rozumie fyzická alebo právnická\nosoba, ktorá dodáva elektrinu do prenosovej alebo distribučnej sústavy, alebo ktorej je elektrina z týchto\nsústav dodávaná.\n22.3. Podľa čl. 32 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia zavedenie systému pre prístup tretích strán\ndo prenosových a distribučných sústav na základe uverejnených taríf platných pre všetkých oprávnených\nodberateľov a uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie medzi užívateľmi sústavy. Členské štáty\nzabezpečia, aby tieto tarify alebo metodiky ich výpočtu boli pred nadobudnutím účinnosti schválené\nv súlade s článkom 37, a aby tieto tarify a metodiky - ak sú schvaľované iba metodiky - boli pre\nnadobudnutím účinnosti uverejnené.\n22.4. Podľa čl. 32 ods. 2 smernice, prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže\nodmietnuť prístup, ak chýba potrebná kapacita. Pre takéto odmietnutia sa musia uviesť náležite\nopodstatnené dôvody, najmä so zreteľom na článok 3 a založené na objektívnych a technicky a\nekonomicky odôvodnených kritériách. Regulačné orgány, ak tak stanovia členské štáty, alebo členské\nštáty, zabezpečia, aby sa tieto kritériá dôsledne uplatňovali a aby užívateľ sústavy, ktorému bol\nodmietnutý prístup, mohol využiť postup na urovnanie sporu. V prípade odmietnutia prístupu regulačné\n\norgány tiež zabezpečia, pokiaľ je to vhodné, aby prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy\nposkytol príslušné informácie o opatreniach, ktoré budú potrebné pre posilnenie sústavy. Strane, ktorá o\ntakéto informácie požiada, môže byť vyúčtovaný primeraný poplatok odrážajúci náklady na poskytnutie\ntakýchto informácií.\n23. Citovaná smernica priamo predpokladá a zaväzuje členské štáty zabezpečiť nediskriminačné tarify\nza prístup pre všetkých užívateľov distribučnej sústavy. Najvyšší súd preto zastáva názor, že v rámci\nposúdenia zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za použitia zákona č. 656/2004\nZ. z. je potrebné vychádzať aj zo smernice a v rámci interpretácie právnych noriem treba siahnuť aj po\neurokonformnom výklade.\n23.1. Podľa dovolacieho súdu tak platí, že žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej\nsústavy bol podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvného vzťahu povinný na základe zmluvy\numožniť pripojenie a zároveň prístup do distribučnej sústavy všetkým výrobcom elektriny za rovnakých\n(t. j. nediskriminačných) podmienok. Bez existencie takéhoto zmluvného vzťahu bezpodmienečne\nvyžadovaného zákonom č. 656/2004 Z. z. nemohol mať výrobca elektriny prístup do distribučnej sústavy\na nemohol byť ani do nej pripojený.\n23.2. V zmysle zákona č. 656/2004 Z. z. nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s\nprevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho,\naby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení).\nBez uzatvorenia zmluvy o prístupe - ktorú zákon č. 656/2004 Z. z. priamo vyžadoval - by nemohol\nvýrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu\nz ustanovenia § 21 ods. 2 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z. z. Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca\nelektriny (t. j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného\nznaku podnikania, musel rešpektovať zákonnú úpravu a splniť všetky podmienky stanovené zákonom\nč. 656/2004 Z. z. vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako\nprevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom\nbrániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je\nobsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené\nsplnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností)\n23.3. Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie\na prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej\nzákonom č. 656/2004 Z. z. (k tomu viď ustanovenie § 21 ods. 2 písm. a/, ako aj § 24 ods. 2 písm. h/\nzákona č. 656/2004 Z. z.) zodpovedá právo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy požadovať\nod výrobcu elektriny odplatu za túto poskytnutú (zákonom predpokladanú a zároveň vyžadovanú) službu,\nvrátane platby za prístup.\n23.4. Na tejto skutočnosti nemení nič ani zmena právnej úpravy obsiahnutá v zákone č. 251/2012 Z.\nz., ktorý upravuje niektoré zmluvné typy medzi subjektmi vykonávajúcimi činnosť na trhu s elektrinou\nodlišne od zákona č. 656/2004 Z. z.\n23.5. Ak však zmluva uzatvorená podľa § 656/2004 Z. z. nie je priamo v rozpore so zákonom č. 251/2012\nZ. z., nebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť novú zmluvu, keďže táto ostáva platná. Ak bola\nmedzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluva o prístupe a o\npripojení k sústave podľa zákona č. 656/2004 Z. z., táto zmluva neodporuje novej právnej úprave, a\npreto nie je potrebné, aby medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená nová zmluva podľa zákona č.\n251/2012 Z. z.\n24. Podľa dovolacieho súdu vzhľadom na uvedené súdy nižšej inštancie nesprávne aplikovali\nustanovenie § 21 ods. 2 písm. a/ (ukladajúce výrobcovi elektriny povinnosť uzavrieť zmluvu o prístupe a\no pripojení k sústave) v spojení s § 24 ods. 2 písm. h/ (ktoré ukladá rovnakú povinnosť prevádzkovateľovi\nregionálnej distribučnej sústavy) zákona č. 656/2004 Z. z., ak vyslovili, že medzi stranami sporu nebola\nzmluva o prístupe uzatvorená. Jej existencia totiž, ako už bolo uvedené vyššie (viď bod 23.2. vyššie),\npodmieňovala oprávnenie žalobcu pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou ako výrobca elektriny. Zo\nskutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie pritom vyplýva, že žalobca pôsobil (a pôsobí) na\ntrhu s elektrinou ako výrobca elektriny, a teda nepochybne pre výkon svojej podnikateľskej činnosti musel\nmať za účinnosti zákona č. 656/2004 Z. z. so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej\nsústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe a o pripojení do distribučnej sústavy.\n24.1. Rozhodnutia súdov nižšej inštancie tak spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, v\ndôsledku čoho je dovolanie aj dôvodné.\n\n25. Pokiaľ ide o druhú dovolateľom nastolenú otázku, ktorá sa týka posúdenia účinkov nálezu ústavného\nsúdu z 22. júna 2016, sp. zn. PL. ÚS 17/2014 (viď bod 5.2. vyššie), táto vzhľadom na vyššie vyslovený\nzáver dovolacieho súdu (viď bod 24. vyššie), je pre rozhodnutie o dovolaní žalovaného irelevantná, hoci\nna jej vyriešení záviselo preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu.\n26. Na bližšie odôvodnenie predmetného záveru dovolací súd poukazuje na výrok predmetného nálezu,\nktorým ústavný súd rozhodol, že ustanovenie § 26 ods. 23 v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca\nelektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do\ndistribučnej sústavy a distribúcii elektriny“ Vyhlášky ÚRSO č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje\ncenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm.\na/ v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 123 ústavy a v spojení s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky nevyhovel.\n26.1. Vyriešenie dovolateľom nastolenej otázky je tak relevantné pre vyriešenie tých sporov, v ktorých\nnebola medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorená\nzmluva o prístupe do distribučnej sústavy.\n27. Citovaný nález podľa právneho názoru dovolacieho súdu však na rozhodovaný spor nedopadá,\nkeďže pri správnej aplikácii ustanovení § 21 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 24 ods. 2 písm. h/ 656/2004 Z.\nz. nemožno dospieť k záveru, že by medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená zmluva o prístupe\ndo distribučnej sústavy. Vyriešenie tejto dovolacej právnej otázky by tak malo vzhľadom na rozhodovaný\nspor výlučne akademický charakter, a preto nie je oprávnený ju vyriešiť v predmetnej veci (viď bod 17.\nvyššie).\n28. Vzhľadom na to, že dovolateľ dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom\nvo vyriešení právnej otázky dovolacím súdom doposiaľ nevyriešenej (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.),\nnajvyšší súd žalovaným napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.).\n28.1. Keďže dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu\nprvej inštancie a v prípade zrušenia výlučne rozsudku odvolacieho súdu by bol odvolací súd povinný\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti\nkonania (čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno\ndosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.\n28.2. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku a v\nsúvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania (§ 449 ods. 2 C.s.p.) a vec v\nrozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 C.s.p.).\n29. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) viazané právnym\nnázorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C.s.p.).\n30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania a\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cob/38/2018", "guid": "cece48f9-ad5b-4548-95ec-4e752cb1cbef:9fab75a2-af3e-4bfd-907e-4aedeace98e3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}