{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "identifikacne_cislo": "5114232415", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634", "nazov": "zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/634-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53a", "nazov": "§ 53a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-228.odsek-1", "nazov": "§ 228 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-228.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/568", "nazov": "predpis č. 568/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/568", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/568-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-228", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/127/2017\n5114232415\n30. 01. 2019\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Machyniaka a\nsudcov JUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Daniely Švecovej v spore žalobcov 1/ K. D., narodeného XX.\nXX. XXXX, bývajúceho v U., N., 2/ U. D., narodenej XX. X. XXXX, bývajúcej v U., H., zastúpených\nMgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom v Martine, ul. Na Bystričku 14A, proti žalovanej Prima\nbanka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej SEDLAČKO &\nPARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o určenie neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky a primerané finančné zadosťučinenie, vedenom na Okresnom súde Žiline pod sp.\nzn. 14C/295/2014, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2016 sp. zn.\n11Co/471/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov dovolacieho konania,\no výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. septembra 2015 sp. zn.\n14C/295/2014 prvým výrokom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia porušenia ich\npráv ako spotrebiteľov vyplývajúcich im z vo výroku rozsudku označených ustanovení zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“) a z ustanovení\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Druhým výrokom určil,\nže bod 4.6 Zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/128/05 z 10. mája 2005 uzatvorenej medzi žalobcami\na žalovanou v znení: „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu\n4.4. Zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže\nsúvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou\nSlovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu\nÚverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonávanej zmeny. Príslušnú zmenu\núrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky, bez dodatkov k Úverovej zmluve“, je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu absolútne neplatným ustanovením zmluvy. V\nporadí tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu\n1.194,98 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon rozhodol o trovách konania a povinnosti\nžalovanej zaplatiť súdny poplatok. V odôvodnení rozhodnutia k druhému výroku rozsudku uviedol,\nže bod 4.6 Zmluvy v znení vyššie spomenutom umožňuje meniť ustanovenia zmluvy jednostranne\nlen na základe vôle veriteľa. Vychádzal zo zistenia, že možnosť jednostranného zvýšenia úrokovej\nsadzby bola stanovená na zmenu miery rizika klienta najmä (nie však výhradne) so zmenou rizikovej\nváhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Národná banka Slovenska\nale nestanovuje kritériá hodnotenia klienta, ale kritériá pre postup banky pri správe rizík, teda voči\n\nširšiemu okruhu klientov a produktov. Neexistuje preto predpis, ktorý by jasne mohol stanoviť rozdiel\nv miere rizikovosti a miere zvýšenia úrokového rozpätia, a teda nemožno hovoriť ani o žiadnych\npravidlách výpočtu a posudzovania kritérií rizík, čím sa vytvára svojvôľa veriteľa. Poukázal na postup\nžalovanej, ktorá ani po viacerých žiadostiach žalobcov neozrejmila dôvody aplikácie bodu 4.6 Zmluvy, ale\nodkazovala len na obchodné tajomstvo príslušných výpočtov miery rizikovosti klienta. Navyše, súd prvej\ninštancie na základe žalobcami predložených dokladov ani nezistil také zmeny, ktoré by odôvodňovali\nzmenu miery rizika. Postup žalovanej na základe bodu 4.6 Zmluvy bol netransparentný a svojvoľný.\nDospel preto k právnemu názoru, že takéto ustanovenie Zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou\npodľa § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu neplatné. Námietku žalovanej o\nnedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky z dôvodu zániku\nprávneho vzťahu vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobcovia sa totiž môžu na základe úspešného určenia\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky domáhať vydania nárokov voči žalovanej, prípadne preventívne\nbrániť pred uplatnením nárokov zo strany žalovanej. V rozsahu v akom tieto nároky nie sú premlčané\nmá spotrebiteľ legitímne právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V danom\nprípade nemožno opomenúť ani skutočnosť, že priamym následkom uplatnenia neprijateľnej zmluvnej\npodmienky bol zánik právneho vzťahu. Keďže žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili porušenie\nsvojho práva, následne po judikovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, im priznal podľa § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z. právo na finančné zadosťučinenie. Aplikáciu uvedeného zákona odôvodnil\ntým, že predmetným zákonom došlo k zrušeniu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej\nlen „zákon č. 634/1992 Zb.“), pričom podľa prechodného ustanovenia podľa doterajších predpisov sa\nmali dokončiť len prebiehajúce konania. Navyše, bolo povinnosťou veriteľa dať už existujúce zmluvy do\nsúladu s platnými právnymi predpismi. Za primerané považoval priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 1.194,98 eur. Zohľadnil najmä, že žalovaná uplatnila voči žalobcom zvýšenú úrokovú sadzbu\nna základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, že uplatnenie viedlo k ukončeniu právneho vzťahu, že\nžalobcovia ako spotrebitelia utrpeli ujmu a na jej prekonanie museli nevyhnutne vynaložiť ďalšie náklady.\n2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podali strany sporu odvolania, o ktorých rozhodol\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. júna 2016 sp. zn. 11Co/471/2015 tak,\nže ho ako vecne správny potvrdil a žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nVo vzťahu k námietke nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky uviedol, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovanej, že zánikom právneho\nvzťahu stráca pre spotrebiteľa význam dovolania sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej\nzmluve, ktorou bol spotrebiteľský vzťah založený. Právny vzťah medzi stranami sporu síce zanikol\nsplnením, ale nároky žalobcov ako spotrebiteľov voči žalovanej trvajú naďalej o to viac, že žalovaná\nsvojím protiprávnym konaním na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve\nprakticky donútila žalobcov k predčasnému splateniu úveru jeho refinancovaním v inej banke. K\ntvrdeniu žalovanej, že na zmluvu o hypotekárnom úvere nebolo možné aplikovať úpravu týkajúcu sa\nneprijateľných zmluvných podmienok, pretože táto bola do slovenského právneho poriadku zakotvená\naž zákonom č. 575/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník\nskonštatoval, že zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka, mali charakter\nspotrebiteľských zmlúv v zmysle už vtedy platného ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992\nZb. Preto aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov možno považovať za spotrebiteľské. Zákon č.\n568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o\ndoplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n568/2007 Z. z.“) s účinnosťou od 01. 01. 2008 rozšíril definíciu spotrebiteľských zmlúv aj na zmluvné\ntypy, ktoré neboli upravené v Občianskom zákonníku. V rámci prechodných ustanovení k tejto novele\nObčianskeho zákonníka podľa § 879j sa jeho ustanoveniami spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli\npred 1. januárom 2008. To znamená, že ak sporná úverová zmluva bola uzatvorená medzi stranami\nsporu pred týmto dátumom, jej posúdenie z hľadiska spotrebiteľských zmlúv možno vykonať v zmysle\nustanovení (novely) Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. Navyše, ak sa aj\ndo 1. januára 2008 ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevzťahovali na\niné typy spotrebiteľských zmlúv ako tie, ktoré boli upravované Občianskym zákonníkom, posudzovanie\nneprijateľných a neprimeraných podmienok bolo potrebné vykonať aj v zmysle Smernice Rady 93/13/\nEHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a posudzovať ich neplatnosť\nz hľadiska ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto dospel k záveru, že\nustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách upravených v Občianskom zákonníku od 1. januára 2008\nsa riadili aj právne vzťahy vyplývajúce zo zmlúv, ktoré mali charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak\nneboli ako druh zmluvy upravené v VIII. Časti Občianskeho zákonníka. Uvedená zmena Občianskeho\n\nzákonníka teda rozšírila posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle ustanovenia §\n53 Občianskeho zákonníka aj na ostatné zmluvné typy. K priznaniu finančného zadosťučinenia uviedol,\nže zákon neustanovuje žiadne špeciálne podmienky pre jeho priznanie. Základom pre určenie sumy\npeňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určí na základe vlastnej úvahy. Stotožnil sa\ns kritériami, ktoré vzal súd prvej inštancie pri rozsahu finančného zadosťučinenia do úvahy a s výškou,\nktorá žalobcom bola priznaná.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná. Uviedla, že dovolanie uplatňuje\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom prípustnosť vyvodzovala z § 421 ods. 1\npísm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.). Podľa žalovanej\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia štyroch právnych otázok, ktoré v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. Prvou otázkou nastolenou žalovanou je otázka\naktívnej vecnej legitimácie žalobcov v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v\nspotrebiteľskej zmluve po zániku záväzkovoprávneho vzťahu. Poukázala na skutočnosť, že žalobcovia\nnie sú účastníkmi zmluvy o úvere, z ktorej vyvodzujú svoj nárok, keďže poskytnutý úver žalovanej vrátili\nv celom rozsahu 12. mája 2014. Nie sú nositeľmi subjektívneho práva, o ktorom má súd rozhodnúť, teda\nnemajú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Dovolanie sa existencie neprijateľnej zmluvnej\npodmienky a porušenia práv spotrebiteľa nemá po zániku právneho vzťahu reálny význam, pretože\nsa určovacím výrokom súdu už nemôže ovplyvniť hmotnoprávne postavenie strán sporu. Žalovanou v\ndovolaní uvedená druhá otázka sa vzťahuje na preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky v prípade individuálnych spotrebiteľských sporov. Podľa právneho\nnázoru žalovanej žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti a neprijateľnosti\ndotknutého ustanovenia úverovej zmluvy, pretože sa žalobou nedomáhajú ochrany individuálnych\nspotrebiteľských práv. Žaloba tak nemá význam z dôvodu, že nijakým spôsobom neovplyvní právne\npostavenie žalobcov a navyše výrok rozsudku v súlade s § 228 ods. 1 C. s. p. nemôže zaväzovať iných\nspotrebiteľov a dodávateľov. Tretia právna otázka sa týka možnosti vysloviť neprijateľnosť zmluvnej\npodmienky v spotrebiteľskej zmluve uzavretej pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z. Žalovaná\nvychádzala z názoru, podľa ktorého v čase uzavretia úverovej zmluvy nebolo možné osobitne judikovať\nneprijateľnosť zmluvných podmienok. Takáto možnosť bola zavedená až zákonom č. 568/2007 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd preto nemohol judikovať ich neplatnosť v dôsledku\nretroaktívnych účinkov § 879j Občianskeho zákonníka. Dotknuté ustanovenia zmluvy mohli nanajvýš\nstratiť účinnosť a stať sa obsolentnými. Napokon štvrtá otázka sa vzťahuje na priznané finančné\nzadosťučinenie a žalovaná ju vymedzila tým spôsobom, či je možné priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby v konaní bola preukázaná\nexistencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy.\nUviedla, že zákon č. 250/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2007, teda po vzniku úverového vzťahu\nmedzi stranami sporu. Na daný právny vzťah sa preto musí aplikovať zákon č. 634/1992 Zb., ktorý\npriznanie finančného zadosťučinenia spája s preukázaním vzniku finančnej ujmy a jej výšky. Žalobcovia\nnepreukázali vznik akejkoľvek ujmy, a preto nemajú nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa\n§ 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. Na základe uvedeného potom žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej\nprizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom a dovolacím súdom.\n4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dôvody uvedené v dovolaní boli v plnom rozsahu\nzohľadnené a vyriešené súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom. Podľa názoru žalobcov vyplýva\nich aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Zánik právneho vzťahu\nneovplyvňuje právnu skutočnosť, že niektorá podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a\nzároveň neplatná aj z iných dôvodov (§ 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka). Táto právna\nskutočnosť zakladá ďalšie práva spotrebiteľa a zodpovednosť dodávateľa. Nemožno preto prijať právny\nnázor žalovanej, keďže by ním došlo k popretiu účelu ochrany spotrebiteľa, a to sankcionovanie\nneprijateľných zmluvných podmienok uplatňovaných dodávateľom voči spotrebiteľom. K namietanej\nneexistencii ujmy zaujali žalobcovia stanovisko, podľa ktorého im vznikla ujma jednostranným\nnavýšením splátok, rozdielnym započítavaním splátok na úhradu istiny a úhradu príslušenstva úveru,\nako aj refinancovaním úveru v inej banke. Navrhli preto dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.\ns. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré\nspĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že\ndovolanie žalovanej nie je dôvodné.\n\n6. V preskúmavanej veci žalovaná napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.), pričom prípustnosť dovolania vyvodzovala\nz § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Dovolací súd nemajúc vedomosť o rozhodovacej praxi právnych otázok\nvymedzených žalovanou, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu dovolacím súdom, pristúpil\nk posúdeniu dôvodnosti dovolania v týchto právnych otázkach.\n7. Žalovaná prvú otázku vymedzila tak, či je daná aktívna vecná legitimácia dlžníkov (žalobcov)\nv prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve po zániku\nzáväzkovoprávneho vzťahu. Sama bola toho názoru, že žalobcovia nie sú účastníkmi zmluvy o úvere, z\nktorej vyvodzujú svoj nárok, keďže poskytnutý úver žalovanej vrátili v celom rozsahu 12. mája 2014. Nie\nsú nositeľmi subjektívneho práva, o ktorom má súd rozhodnúť, a teda nemajú aktívnu vecnú legitimáciu\nna podanie žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.\n8. Vo všeobecnosti platí, že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,\npodľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre\nposúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade\ndvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia\naktívna (na strane žalobcu) alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je\nteda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o\nktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom hmotnej\npovinnosti, ktorá je predmetom konania. V prípade, že predmet konania úzko súvisí s právnym úkonom\n(s platnosťou jeho ustanovenia z dôvodu neprijateľnej podmienky), je vecne legitimovaný predovšetkým\nten, kto je účastný tohto právneho úkonu.\n9. V preskúmavanej veci je predmetom konania žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia\nneprijateľnosti podmienky uvedenej v bode 4.6. úverovej zmluvy uzavretej s predchodcom žalovanej\n(Dexiou banka Slovensko a. s.) a zároveň neplatnosti dotknutého ustanovenia zmluvy (ide o absolútnu\nneplatnosť, ktorá pôsobí priamo zo zákona). Uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy\n(k tomu pozri bod 13. rozsudku). Keďže pre vecnú legitimáciu je určujúce hmotné právo, treba pri\njej posúdení vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy,\nosobitne ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, ale aj z ďalších právnych\npredpisov, najmä zo Zákona o ochrane spotrebiteľa. Z hmotného práva okrem iného vyplýva všeobecná\nzásada, že spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné\npodmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Z dikcie citovaného\nustanovenia možno vyvodiť povinnosť dodávateľa, podľa ktorej nesmie v spotrebiteľských zmluvách\npoužívať neprijateľné podmienky, čomu korešponduje právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými\npodmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Ako procesný prostriedok ochrany tu slúži práve žaloba o\nurčenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V takomto spore je potom nositeľom hmotného oprávnenia,\no ktoré v konaní ide ten subjekt, ktorý vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ a nositeľom povinnosti subjekt\nvystupujúci v zmluve ako dodávateľ. V danej veci žalobcovia vystupujú v úverovej zmluve v pozícii\nspotrebiteľov a žalovaná v pozícii dodávateľa. Žalobcovia sú teda tými subjektami, ktoré možno označiť\nza nositeľov hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide a teda majú v tomto konaní vecnú aktívnu\nlegitimáciu. Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z\nhľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu\n(nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie\npredmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne\nobsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa\nnepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z\nprávneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o\nnárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku\nsplnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený\nnárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou\npo zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide,\na teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal\nodňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v\nspotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako\naj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\n(ďalej len „Smernica“).\n\n10. Ak v preskúmavanej veci odvolací súd dospel k právnemu názoru, podľa ktorého žalobcovia majú v\ntomto konaní aktívnu vecnú legitimáciu, posúdil vec v tejto otázke správne. Dovolanie žalovanej, pokiaľ\nnapáda správnosť rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti, je preto nedôvodné.\n11. Pokiaľ ide o otázku, či je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky v prípade individuálnych spotrebiteľských sporoch treba uviesť, že žalovaná tu\nvychádza z nesprávnej premisy, keď tvrdí, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky\nje určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. (s účinnosťou od 1. 7. 2016 § 137 písm. c)\nC. s. p.). Základným atribútom určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia je, že predmetom\nžaloby musí byť určenie (ne)existencie práva (má sa na mysli vlastníckeho práva, práva nájmu a\npod.), čo v tejto žalobe absentuje. Uvedená žaloba vychádza z predpokladu, že dodávateľ porušuje\nsvoju povinnosť nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je teda založená na\nprotiprávnom konaní dodávateľa voči spotrebiteľovi. Výsledkom prijatým na základe takejto žaloby, sa\npriamo nedeklaruje (ne)existencia práva, ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v\nspotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Rozdiel v porovnaní s určovacou žalobou je ďalej v tom, že žalobu\no neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Úplne odlišný\nv porovnaní s určovacou žalobou je aj účel, ktorému má uvedená žaloba slúžiť (jej cieľom je zabrániť\npoužívaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade\nžaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s\ncieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,\nktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, §\n3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať\nnaliehavý právny záujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia\nžalovanej, ktorá sa v tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., sa na vec vôbec\nnevzťahuje. Dovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje.\n12. Dovolací súd pre úplnosť však považuje za potrebné poznamenať, že cieľom žaloby o určenie\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred\nzáväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve (aby ho táto nezaväzovala),\nale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku, najmä\nneuplatňovať z nej plnenie na súde a neprijímať plnenia z takejto podmienky. Účelom žaloby je aj pôsobiť\nako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným\npodmienkam. Význam vyslovenia konkrétnej neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vo výroku\nrozsudku je tiež v tom, aby dodávateľa „nútil“ k náprave tohto stavu vo forme zdržať sa používania takejto\npodmienky alebo podmienky s rovnakým významom nielen vo vzťahu k individuálnemu spotrebiteľovi,\nale aby upustil od jej používania vo formulárových zmluvách voči všetkým spotrebiteľom. Tým sa\nzároveň napĺňa dosiahnutie cieľa sledovaného Smernicou zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej\nzmluvnej podmienky zo strany dodávateľov. Hoci aj v tomto prípade výrok právoplatného rozsudku\npôsobí len medzi stranami sporu (§ 228 ods. 1 C. s. p.), jeho účinky nepochybne presahujú tento\nzákonom vymedzený rámec a majú oveľa širší rozmer, než len zaväzovať strany sporu. Okrem toho\nprávoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len\nvnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie\nsankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Potreba pripustiť žalobu\no určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z tohto dôvodu sa zvyšuje najmä vtedy, ak dodávateľ v\núverovej zmluve nielenže použil neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale ju aj reálne voči spotrebiteľovi\nuplatnil, napríklad v súvislosti s jednostranným zvýšením úrokovej sadzby, ako sa to stalo v tomto\nprípade.\n13. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že ak odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého v\nprípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnych spotrebiteľských sporoch\nnie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., posúdil\ntúto otázku správne. Dovolanie žalovanej ani v tejto časti nie je preto dôvodné.\n14. Pokiaľ ide o tretiu právnu otázku, či možno vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej\nv zmluve, ktorá bola uzavretá pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z., dovolací súd uvádza, že v\nrámci tejto otázky za správne považuje závery prijaté odvolacím súdom, plne sa v tejto časti stotožňuje\ns dôvodmi jeho rozhodnutia, na ktoré odkazuje. Dovolací súd k týmto dôvodom dopĺňa, že právna\núprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka včlenená zákonom č. 150/2004 Z. z.,\nktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2004. Okrem vymedzenia pojmov spotrebiteľskej zmluvy, dodávateľa\na spotrebiteľa, sa zakotvuje všeobecná zásada nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné\npodmienky a príkladmo je upravený aj výpočet prípadov neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej\n\nzmluve a tiež ich právny následok v podobe ich neplatnosti (§ 52 ods. 1 až ods. 3 a § 53 ods. 1, ods.\n3 písm. a) až j) a ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená, že Občiansky zákonník v čase vzniku\núverovej zmluvy, ktorá je predmetom sporu (10. 5. 2005), už upravoval spotrebiteľské zmluvy, včítane\nneprijateľných zmluvných podmienok. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 568/2007\nZ. z. účinná od 1. januára 2008 okrem iného širšie vymedzila pojem spotrebiteľskej zmluvy tak, aby sa\nodstránil stav zúženej aplikácie Smernice a pokiaľ ide o úpravu neprijateľných podmienok, len rozšírila\nich okruh o ďalšie prípady. Podľa dovolacieho súdu, keďže uvedená novela žiadne zásadné zmeny\nnepriniesla, bolo možné neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vysloviť už aj pred\núčinnosťou zákona č. 568/2007 Z. z. Pokiaľ by tomu malo brániť vymedzenie pojmu spotrebiteľskej\nzmluvy v pôvodnej právnej úprave (tá za spotrebiteľskú zmluvu považovala len odplatné zmluvy, ktoré\nsa uzavierajú podľa ôsmej časti a podľa § 55 a nasl. Občianskeho zákonníka), správne odvolací súd\nodkazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. účinného od 28. 10. 2004, podľa\nktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale aj\npodľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa\nuzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom\nneovplyvňuje. Takýmto kritériám (najmä, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené - formulárová\nzmluva, ktorej obsah žalobcovia nemohli ovplyvniť) sporná úverová zmluva nepochybne vyhovuje, a\npreto treba mať za to, že už v čase jej vzniku, išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Za správny treba považovať aj\nnázor odvolacieho súdu, že pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná aj Smernicou, ktorá\nje všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje (vnútroštátna)\nprávna úprava, prípadne bude aplikovaná popri osobitnej právnej úprave. Správne vyvodil, že ak by sa aj\ndo 1. januára 2008 ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ani ustanovenia\nZákona o ochrane spotrebiteľa na daný prípad nevzťahovali, bolo by potrebné riadiť sa pri posúdení\nneprijateľnosti zmluvných podmienok spornej úverovej zmluvy príslušnými ustanoveniami Smernice,\nktorá za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť\njej obsah, čo bol aj prípad žalobcov.\n15. Dovolací súd so zreteľom na uvedené dospel zhodne s odvolacím súdom k záveru, že aj v prípade\núverovej zmluvy uzavretej pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 568/2007 Z. z., možno vysloviť\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v takejto zmluve. Aj v tejto časti je preto dovolanie\nžalovanej nedôvodné.\n16. Napokon sa dovolací súd zaoberal ostatnou právnou otázkou, a to, či možno priznať primerané\nfinančné zadosťučinenie spotrebiteľovi podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. bez toho, aby bola\nv konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy.\n17. Dovolací súd v prvom rade považuje za nevyhnutné v nadväznosti na tvrdenie žalovanej určiť právny\nrežim, podľa ktorého je nutné posudzovať právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\nV zákone č. 250/2007 Z. z. v prechodnom ustanovení § 29 je upravené pravidlo, podľa ktorého konania\nzačaté do 30. júna 2007 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Keďže tento súdny spor začal podaním\nžaloby 2. 10. 2014, t. j. po 30. júni 2007, je treba na vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 250/2007 Z.\nz. a nie zákona č.634/1992 Zb. tak, ako to nesprávne tvrdila žalovaná. Výklad preferovaný žalovanou\nby znamenal poškodenie spotrebiteľov v tom zmysle, že širšiu ochranu by požívali len tí spotrebitelia,\nktorých právne vzťahy vznikli za účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z., čo je neprípustné.\n18. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého\nspotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\n\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia.\n19. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobcovia ako spotrebitelia úspešne uplatnili na\nsúde porušenie svojich práv na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,\nkeď ich žalobe súd vo vzťahu k tomuto nároku v celom rozsahu vyhovel. Splnili tak predpoklad, ktorý\nzákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné\nzadosťučinenie. Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací\nsúd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre\npriznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.\n20. Vo vzťahu k tejto otázke možno uzavrieť, že v prípade žaloby spotrebiteľa o primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami\nspor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľ v tomto konaní preukazoval existenciu a výšku\nvzniknutej ujmy. Dovolanie žalovanej je tak aj v jeho ostatnej časti nedôvodné.\n21. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody dovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie\nžalovanou vymedzených právnych otázok odvolacím súdom bolo správne. Žalovaná napadla dovolaním\nvecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jej dovolanie ako\nnedôvodne podané podľa § 448 C. s. p. zamietol.\n22. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom úspešným v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením\npovinnosti žalovanej zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady\nrozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}