{"guid": "f356fa1f-52b7-48a2-af60-827475b07a29:eb6d1932-48dd-48a9-af1f-db1048c1b1da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1", "spisova_znacka": "4Cdo/148/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/148/2018 z 30. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2019, sp. zn. 4Cdo/148/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1", "identifikacne_cislo": "5113243149", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marek Buranský", "sudca_id": 842, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-buransky-842", "datum_vydania": "2019-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-2", "nazov": "§ 212 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217.odsek-1", "nazov": "§ 217 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-217"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-152.odsek-2", "nazov": "§ 152 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-152.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-154.odsek-1", "nazov": "§ 154 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-154.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-i", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. i) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-15", "nazov": "§ 53 ods. 15 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-1", "nazov": "§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-23a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-212", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-217", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-152", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-154", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1992/634#paragraf-23a", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb6d1932-48dd-48a9-af1f-db1048c1b1da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1/text", "citacie_n": 25, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/148/2018\n5113243149\n30. 07. 2019\nJUDr. Milan Ľalík\nECLI:SK:NSSR:2019:5113243149.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Ľalíka a sudcov\nJUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcov 1/ I. Y., bývajúceho v J.,\nK. Y. XXX, a 2/ C.. D. Y., bývajúcej v J., K. Y. XXX, zastúpených Mgr. Petrom Balážom, advokátom v\nMartine, Na Bystričku 14A, proti žalovanému Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova\n11, IČO: 31 575 951, zastúpenej advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom\nv Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti ustanovení zmluvy o úvere, vedenom\nna Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 C 341/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline z 18. apríla 2018 sp. zn. 7 Co 13/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa žalobou podanou Okresnému súd Žilina 19. decembra 2013 po pripustení jej zmien\ndomáhali určenia, že ustanovenia bodu 11.1.1. v spojení s ustanoveniami 11.1.1.1., 11.1.1.2., 11.1.1.3.\na 11.1.1.4., bodu 11.1.2., bodu 11.1.3. v spojení s ustanoveniami 11.1.3.1. a 11.1.3.2., bodu 11.3.1.,\nbodu 11.4.1. v spojení s ustanoveniami 11.4.1.1., 11.4.1.3., 11.4.1.5., 11.4.1.8., 11.4.1.9., 11.4.1.12. a\n11.4.1.16., bodu 9.2.1. v spojení s ustanoveniami 9.2.1.1., 9.2.1.2., 9.2.1.4., 9.2.1.5., 9.2.1.6., 9.2.1.7.,\n9.2.1.8. a 9.2.1.9., bodu 9.2.2., bodu 9.2.3., bodu 12.5. a bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/\nXXX/XX z 29. septembra 2005, sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a sú absolútne\nneplatné. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť prostredníctvom predsedu a ďalšieho\nčlena jeho predstavenstva a predsedu jeho dozornej rady ospravedlniť sa žalobcom za porušenie ich\npráv vyplývajúcich im z predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorých porušenie spočíva v zakomponovaní\nneprijateľných podmienok do obsahu spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX z 29.\nseptembra 2005, a to do piatich dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcom trovy konania.\n2. Okresný súd Žilina rozsudkom z 3. júla 2015 č. k. 18 C 341/2013-263 určil, že ustanovenia bodu\n11.1.1. v spojení s ustanoveniami 11.1.1.1., 11.1.1.2. a 11.1.1.4., bodu 11.1.2., bodu 11.4.1. v spojení\ns ustanoveniami 11.4.1.1., 11.4.1.3., 11.4.1.5., 11.4.1.8., 11.4.1.9., 11.4.1.12. a 11.4.1.16., bodu 9.2.1.\nv spojení s ustanoveniami 9.2.1.1., 9.2.1.2., 9.2.1.4., 9.2.1.5., 9.2.1.6., 9.2.1.7., 9.2.1.8. a 9.2.1.9. a\nbodu 9.2.2. zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX z 29. septembra 2005 sú neplatné, vo zvyšnej\nčasti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia so žalovaným uzavreli 29. septembra 2005\nzmluvu o poskytnutí úveru č. 99/589/05 (ďalej len „zmluva o poskytnutí úveru“), ktorá je spotrebiteľskou\nzmluvou, a žalobcovia ako spotrebitelia majú na požadovanom určení (okrem bodu 11.1.1.3. zmluvy o\nposkytnutí úveru) naliehavý právny záujem, pretože ich zmluvný vzťah so žalovaným, ktorý existuje od\n\nroku 2005, bude trvať ešte niekoľko rokov a ich spotrebiteľské práva bez takéhoto určenia sú ohrozené,\nsú v právnej neistote a sú šikanózne obmedzovaní niektorými zmluvnými podmienkami. Podľa názoru\nsúdu prvej inštancie vzhľadom na deň uzavretia zmluvy nie je možné na vec aplikovať Občiansky\nzákonník, a preto nie je možné ani určiť neprijateľnosť žalobou napadnutých zmluvných podmienok. Z\ntohto dôvodu žalobu v časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok zamietol a\nnásledne sa zaoberal iba ich (ne)platnosťou, pričom dospel k záveru, že vo výroku uvedené ustanovenia\nzmluvy o poskytnutí úveru sú neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, sú v rozpore s dobrými mravmi\na zásadami poctivého obchodného styku, a tiež že (niektoré z nich) spôsobujú neprimerané obmedzenia\nv živote žalobcov, sú šikanózne, hraničia s únosnosťou ľudských práv, do ktorých neprimerane zasahujú,\nalebo sú v rozpore so zákonom. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vo vzťahu\nk určeniu neplatnosti ustanovenia bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru, ktoré oprávňuje žalovaného\njednostranne zmeniť úrokovú sadzbu adekvátnym spôsobom pri zmene miery rizika klienta, uviedol, že\ntoto ustanovenie neobchádza zákon ani sa neprieči dobrým mravom a prípadné posúdenie adekvátnosti\nzmeny úrokovej sadzby môže byť následne predmetom iného konania.\n3. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov a žalovaného v poradí druhým rozsudkom z 18. apríla\n2018 sp. zn. 7 Co 13/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými určil\nneplatnosť jednotlivých ustanovení zmluvy o poskytnutí úveru, potvrdil. Výrok, ktorým žalobu o určenie\nneprijateľnosti týchto zmluvných podmienok a o určenie neplatnosti a neprijateľnosti ustanovenia bodu\n4.6. zmluvy o poskytnutí úveru zamietol, zmenil tak, že určil, že vo výroku špecifikované ustanovenia\nzmluvy o poskytnutí úveru sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a že ustanovenie bodu 4.6.\nzmluvy o poskytnutí úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatné. Žalobcom priznal proti\nžalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu a vyslovil, že rozsudok súdu prvej inštancie v\nostatnej odvolaním nenapadnutej časti zostáva nedotknutý. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nže súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že na prejednávanú vec nie je možné\naplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože právna úprava spotrebiteľských\nzmlúv bola do Občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla\n2004 a aj keď tento zákon za spotrebiteľské zmluvy výslovne neoznačil aj zmluvy podľa iných predpisov\nako Občianskeho zákonníka, tieto zmluvy mali charakter spotrebiteľských zmlúv v zmysle už vtedy\nplatného ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Výslovné označenie\nostatných typov zmlúv (neupravených v ôsmej časti Občianskeho zákonníka) za spotrebiteľské zmluvy\nbolo uskutočnené na základe zákona č. 568/2007 Z.z., pričom v zmysle prechodného ustanovenia §\n879j Občianskeho zákonníka sa týmito ustanoveniami spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.\njanuárom 2008. Ak teda predmetná úverová zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008, jej posúdenie\nmožno vykonať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy.\nProcesnoprávne ustanovenie, v zmysle ktorého bol súd oprávnený rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky, bolo do Občianskeho súdneho poriadku (§ 153 ods. 4 O.s.p.) zavedené na základe zákona\nč. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2010, a následne bolo prevzaté aj do novej procesnoprávnej\núpravy (§ 298 C.s.p.). Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade,\nže nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti a ak zákon neustanoví inak, nová právna úprava\nplatí aj pre konania, ktoré boli začaté pred jej účinnosťou. Na základe týchto skutočností odvolací súd\npodľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že okrem neplatnosti vo výroku uvedených\nustanovení zmluvy o poskytnutí úveru vyslovil aj ich neprijateľnosť, a uviedol, že dôvody, pre ktoré\nsúd prvej inštancie konštatoval ich neplatnosť, sú zároveň dôvodmi neprijateľnosti týchto zmluvných\npodmienok v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Námietku nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože mal za to, že z hľadiska\nprincípu ochrany spotrebiteľa a zabezpečenia jeho právnej istoty v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch\npodaná určovacia žaloba napĺňa svoju preventívnu funkciu a predchádza porušovaniu práv a povinností.\nVo vzťahu k určeniu neprijateľnosti a neplatnosti ustanovenia bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru\npodľa názoru odvolacieho súdu zmluva pripúšťa rôzny výklad pojmu „miera rizika klienta“, ktorý nie je\nnikde špecifikovaný, v dôsledku čoho neumožňuje žalobcom ako spotrebiteľom predpokladať obsah\nzmien úrokovej sadzby v budúcnosti a v právnom vzťahu s dodávateľom ich výrazne znevýhodňuje.\nPreto dospel k záveru, že ustanovenie bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou a z tohto dôvodu je neplatné.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval\nz ustanovení § 420 písm. a/, d/ a f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. Podľa jeho názoru v konaní\n\nnie je daná právomoc všeobecného súdu, ale rozhodcovského súdu na základe rozhodcovskej doložky\nuzavretej v zmluve o poskytnutí úveru, a prejednaniu veci bráni prekážka res iudicata, pretože konanie\no skôr podanej žalobe žalobcov o určenie neplatnosti ustanovenia bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru\nbolo právoplatne zastavené pre nedostatok právomoci súdu uznesením Okresného súdu Žilina zo 16.\napríla 2014 č. k. 18 C 257/2013-111. Žalovaný ďalej namietal, že nesprávnym procesným postupom\nodvolacieho súdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že vyjadrenie žalobcov k\nmožnému použitiu doteraz neaplikovaných ustanovení právnych predpisov mu bolo doručené len dva dni\npred verejným vyhlásením rozsudku a teda už nemal možnosť zaujať k nemu stanovisko, ďalej tým, že\nmu odvolací súd neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami,\nhoci ho o to výslovne požiadal, a napokon tým, že odvolací súd reálne neposúdil žiadnu argumentáciu\nstrán k možnému použitiu doteraz neaplikovaných právnych predpisov, ale v podstate len skopíroval\nsvoj v poradí prvý rozsudok vo veci. Žalovaný rozhodnutiu odvolacieho súdu vytýkal, že spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci, pri ktorom sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, pretože podľa jeho názoru na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny\nzáujem, keď doteraz žiadne z napadnutých ustanovení zmluvy neboli proti žalobcom použité, žalobcovia\nsami deklarovali, že svoje zmluvné povinnosti nemajú v úmysle porušiť, a v prípade, ak by aj k uplatneniu\nniektorého z týchto ustanovení došlo, žalobcovia majú možnosť domáhať sa konkrétnej právnej ochrany\nprostredníctvom žaloby o splnenie povinnosti. Žalovaný tiež zastáva názor, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená, a to či možno vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve, ktorá\nbola uzavretá pred tým, ako bola zákonom prvýkrát zavedená možnosť vyslovenia neprijateľných\npodmienok v spotrebiteľskej zmluve, a či je banka oprávnená jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu\nvoči spotrebiteľovi v prípade existencie objektívnych okolností mimo dôvodov spôsobených klientom\n(spotrebiteľom), ak takáto možnosť vyplýva z platnej zmluvy o úvere. Poukázal pritom na ustanovenie\n§ 53 ods. 15 písm. a/ Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje, že zmena úrokovej sadzby z vážnych\nobjektívnych dôvodov bez jej oznámenia spotrebiteľovi nie je neprijateľnou zmluvou podmienkou, pokiaľ\nspotrebiteľ bol o nej riadne informovaný a bola mu daná možnosť vypovedať poskytovanú finančnú\nslužbu. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n5. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného uviedli, že namietané vady zmätočnosti nie sú dané\na procesný postup odvolacieho súdu v konaní bol správny. Za neopodstatnenú považovali tiež námietku\nnesprávneho právneho posúdenia. Podľa ich názoru naliehavý právny záujem na požadovanom určení\nvyplýva priamo zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pokiaľ ide o ustanovenie bodu 4.6.\nzmluvy o poskytnutí úveru, toto nespĺňa zákonné predpoklady výnimky v zmysle § 53 ods. 15 písm.\na/ Občianskeho zákonníka, pretože zmenu úrokovej sadzby neumožňuje len z vážnych objektívnych\ndôvodov, ale aj na základe naplnenia neurčitých, subjektívnych, nie vážnych a pre obe zmluvné\nstrany vopred neznámych dôvodov. Žalovaným vymedzené právne otázky pokladali za nesúvisiace s\nprejednávanou vecou a za irelevantné pre založenie prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore.\nNavrhli, aby dovolací súd dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné odmietol.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti\ndovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 C.s.p. a v súlade s jeho\nustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie treba\nzamietnuť (§ 448 C.s.p.).\n8. Podľa ustanovenia § 420 C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n10. Pokiaľ žalovaný v dovolaní namieta procesné vady v zmysle § 420 písm. a/ a d/ C.s.p. (t. j. nedostatok\nprávomoci súdu v prejednávanej veci a existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej), dovolací súd\npovažuje za potrebné poznamenať, že ide o námietky, ktoré z jeho strany v odvolaní neboli neuplatnené.\nZ princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ\nmusí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už\nv odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací\nsúd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo by\nžiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už\nv predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom\nabsurdná situácia, kedy by dovolací súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda jeho zákonnú\nsprávnosť a spravodlivosť), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa\nmohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ\nnepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj\nmateriálne, teda obsahovo vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým\npredmetom dovolacieho konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, a tak poskytol\npríležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť, prípadne zjednať ich nápravu (4 Cdo 40/2019, 4 Cdo\n110/2018 a tiež porov. R 39/1993). Pokiaľ žalovaný nevyužil svoje právo namietať konkrétnu nesprávnosť\ntýkajúcu sa splnenia procesných podmienok v rámci podaného odvolania, musí sa uspokojiť s ich\nposúdením v rozsahu, v akom na ne v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. prihliadol odvolací súd.\n11. Dovolací súd pri posúdení tejto nesprávnosti považuje za potrebné dodať, že ide o dovolacie\nnámietky, ktoré žalovaný už vzniesol vo svojom dovolaní proti v poradí prvému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu v prejednávanej veci, a ktorých opodstatnenosť dovolací súd vyhodnotil vo svojom\npredchádzajúcom rozhodnutí vo veci a nemá dôvod sa od tohto svojho právneho názoru odkloniť.\n12. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedeného v jeho uznesení z 29. mája 2014 sp. zn. 9 Co 320/2014,\ns ktorým sa následne súd prvej inštancie vo svojom meritórnom rozhodnutí v plnom rozsahu stotožnil,\nrozhodcovská zmluva, od ktorej žalovaný odvodzuje právomoc rozhodcovského súdu, znemožňuje\nvoľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom a núti ho obrátiť sa výlučne\nna jeden konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je navyše značne vzdialený od miesta jeho bydliska,\nčím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa. Napokon, uvedenú rozhodcovskú zmluvu uzavrel len žalobca 1/, a preto ju nemožno\nvzťahovať aj na žalobkyňu 2/. Dovolací súd na tieto právne závery plne odkazuje a uzatvára, že žalovaný\nneopodstatnene tvrdí, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci všeobecných súdov (§ 420\npísm. a/ C.s.p.).\n13. Pokiaľ ide o prekážku veci právoplatne rozsúdenej (exceptio rei iudicatae), túto zakladá len\nprávoplatné rozhodnutie vo veci samej (teda v danom prípade len meritórne rozhodnutie vo vzťahu k\nnamietanému bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru), a nie tzv. procesné rozhodnutie, medzi ktoré patrí\no. i. aj uznesenie o zastavení konania pre nedostatok právomoci všeobecného súdu. Preto žalovaný\nnedôvodne tvrdí, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 420 písm. d/ C.s.p.\n14. Žalovaný ďalej v dovolaní namieta, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nrealizáciu jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Za takéto porušenie pokladá skutočnosť, že odvolací súd mu doručil\nvyjadrenie žalobcov k možnému použitiu doteraz neaplikovaných ustanovení právnych predpisov len\ndva dni pred verejným vyhlásením rozsudku, čím mu znemožnil možnosť zaujať k nemu stanovisko, ďalej\nskutočnosť, že mu odvolací súd neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými\nprostriedkami, hoci ho o to výslovne požiadal, a napokon, že odvolací súd reálne neposúdil žiadnu\nargumentáciu žalobcov či žalovaného k možného použitiu doteraz neaplikovaných právnych predpisov,\nale v podstate len skopíroval svoj v poradí prvý rozsudok vo veci.\n\n15. Súd doručuje vyjadrenie strany k množnému použitiu iného právneho predpisu bez toho, aby vyzýval\nprotistranu na zaujatie stanoviska k nemu alebo akýkoľvek iný procesný úkon. Právo na spravodlivý\nproces je v tomto prípade potrebné považovať za zachované samotným doručením podania protistrane.\nZa porušenie práva na spravodlivý proces takisto nemožno považovať ani to, že odvolací súd podľa tvrdenia žalovaného - reálne neposúdil žiadnu argumentáciu strán vo vyjadreniach k možnému\npoužitiu iného právneho predpisu. Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 C.s.p. je plnením osobitného\ndruhu mandukčnej (poučovacej) povinnosti, ktorej podstatou je predísť vydávaniu tzv. prekvapivých\nrozhodnutí. Samotné právne posúdenie však súd uskutočňuje autonómne, nezávisle od procesných\nstrán. Okolnosť, že dovolateľ so závermi či názormi odvolacieho súdu nesúhlasí, nemôže sama osebe\nzaložiť dôvodnosť dovolania. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník\nkonania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,\nresp. s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04), ani právo na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 251/03).\n16. Pokiaľ dovolateľ namieta, že mu odvolací súd neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\nelektronickými prostriedkami, v tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že na samotnom verejnom\nvyhlásení rozsudku súd rozsudok len vyhlási a nevykonáva žiadny iný úkon, a preto ani strany na\nverejnom vyhlásení rozsudku nemajú priestor na akúkoľvek procesnú aktivitu relevantnú pre výsledok\nkonania. Samotné neoznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku teda nespôsobuje pre\nprocesnú stranu taký negatívny dôsledok, ktorý by sa zároveň vzťahoval na výsledok konania - meritórne\nrozhodnutie. Z tohto dôvodu žalovaný neopodstatnene tvrdí, že konanie je postihnuté vadou v zmysle\n§ 420 písm. f/ C.s.p.\n17. Žalovaný ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a\nb/ C.s.p.\n18. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n20. Žalovaný namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v neprávnom právnom posúdení,\nkeďže pri riešení právnej otázky, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem,\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/\nC.s.p.), podľa ktorej tam, kde je možné žalovať o splnenie povinnosti, nie je daný naliehavý právny\nzáujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalovaný tvrdí, že doteraz žiadne z\nnapadnutých ustanovení zmluvy neboli proti žalobcom použité a žalobcovia sami deklarovali, že svoje\nzmluvné povinnosti nemajú v úmysle porušiť, z čoho vyplýva, že v súčasnosti žiadne právo žalobcov\nnie je reálne ohrozené, a preto nemôže byť na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem.\nPokiaľ sa žalobcovia domáhajú ochrany len pred hypotetickou (teoretickou) obavou z uplatnenia týchto\nustanovení, ich žalobu treba považovať za predčasnú a abstraktnú a jej vyhovenie by znamenalo len\nneprípustnú minimalizáciu sankcií v prípade zámerného porušenia zmluvy z ich strany. Ak by predsa\nlen k uplatneniu niektorého z týchto ustanovení došlo, žalobcovia majú možnosť domáhať sa konkrétnej\nprávnej ochrany prostredníctvom žaloby o splnenie povinnosti.\n21. Odvolací súd pri posúdení otázky danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\ndospel záveru, že skutočnosť, že žalobcovia si riadne plnia zmluvné povinnosti vyplývajúce z ustanovení\nobsahujúcich neprijateľné zmluvné podmienky, neodstraňuje neistotu právnych vzťahov medzi stranami\na naďalej sú vystavení šikanóznym obmedzeniam. Z hľadiska princípu ochrany spotrebiteľa a\nzabezpečenia jeho právnej istoty v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch podaná určovacia žaloba\nnapĺňa svoju preventívnu funkciu a predchádza porušovaniu práv a povinností.\n\n22. V prejednávanej veci teda právnou otázkou, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, bolo, či žalobcovia ako spotrebitelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti a\nneprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby tieto zmluvné podmienky\nboli voči nim aplikované. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (porov. rozhodnutia sp. zn. 1 M\nCdo 1/2009, 8 Cdo 483/2014, 2 Cdo 233/2017) vyplýva, že naliehavý právny záujem na určovacej\nžalobe je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom\nna cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia.\nSpotrebiteľ ako slabšia strana má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v\nspotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré treba pri tomto\nskúmaní zohľadniť a z ktorého tiež vyplýva jeho naliehavý záujem na určení ich neprijateľnosti a\nneplatnosti. V danom prípade podľa názoru dovolacieho súdu treba prisvedčiť záveru odvolacieho súdu,\nže na základe podanej určovacej žaloby sa postavenie žalobcov v predmetnom právnom vzťahu stane\nistejšie a nebudú vystavení neprimeraným obmedzeniam alebo sankciám v rozpore s právom, ktorých\nobsah žalobcovia pri uzatváraní zmluvy nemali možnosť ovplyvniť a zmluvu mohli len ako celok prijať\nalebo odmietnuť.\n23. Pokiaľ ide o tzv. negatívne záväzky žalobcov v zmysle čl. 9.2. zmluvy o poskytnutí úveru (t. j.\npovinnosť žalobcov vopred žiadať súhlas žalovaného na prijatie iného záväzku, prebratie ručenia,\nzriadenie záložného práva k vlastnému majetku, predaj vlastného nehnuteľného majetku, zmenu stavby\na udržiavacie práce k založenej nehnuteľnosti, založenie právnickej osoby, vloženie svojho majetku\ndo právnickej osoby, zbavenie sa závažnej časti svojho majetku vrátane jeho dlhodobého prenájmu\na darovania a povinnosť neznevýhodňovať iných veriteľov pred žalovaným, pod hrozbou predčasnej\nsplatnosti zostatku úveru v možnej kumulácii s ďalšími v zmluve uvedenými sankciami), ktoré aj podľa\nnázoru dovolacieho súdu neprimerane zasahujú do vlastníckych práv žalobcov a ich zmluvnej voľnosti,\nsa postavenie žalobcov stane istejším, pretože za súčasného stavu im hrozí sankcia resp. pre žalobcov\nneželaný nepriaznivý následok za konania, ktoré sú v podstate výkonom ich ústavných práv a slobôd.\nŽalobcovia teda v obave pred možným uplatnením týchto sankcií zo strany dodávateľa (žalovaného)\nsú nútení tolerovať resp. trpieť tieto obmedzenia, čo je v rozpore so zásadou všetko je dovolené,\nčo nie je zákonom zakázané, a zásadou individuálnej autonómie (slobody vôle) a nedotknuteľnosti\nvlastníckeho práva, na ktorých je vybudované súkromné (civilné) právo ako ucelená časť slovenského\nprávneho systému. Na uvedenom nič nemôže zmeniť fakt, že žalobcovia neplánujú uvedené zmluvné\nustanovenia porušiť (teda v nich uvedené práva a slobody využiť, realizovať), a rovnako ani fakt,\nže žalovaný deklaroval vôľu nepristúpiť k sankcionovaniu žalobcov za takéto konania, aj keď podľa\npredmetnej zmluvy takéto oprávnenie má. Slobodná možnosť subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch\nmať, nadobúdať či využívať svoj majetok (vlastnícka sloboda) a slobodná možnosť nakladania s\nmajetkom alebo majetkovými hodnotami a práva (zmluvná sloboda) musí byť garantovaná za každých\nokolností a v prípade jej ohrozenia jej musí byť poskytnutá právna ochrana. Záujem na ochrane týchto\nslobôd je vyšší, hodnotnejší ako záujem na zabezpečení peňažnej pohľadávky dodávateľa (ktorá je\nnavyše zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti), a preto musí dostať prednosť. V kontexte\nuvedeného dovolací súd zastáva názor, že tieto slobody žalobcov (resp. ich nerušený výkon) sú\nuvedenými ustanoveniami zmluvy reálne ohrozené, a teda žalobcovia majú na určení neplatnosti a\nneprijateľnosti týchto zmluvných podmienok naliehavý právny záujem.\n24. Obdobný právny záver platí aj pre ostatné žalobou úspešne napadnuté ustanovenia zmluvy o\nposkytnutí úveru, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľov (žalobcov) alebo sú v podstate sankciami za porušenie ich zmluvných\npovinností, vrátane porušenia povinností zo záväzkových vzťahov s tretími osobami, ktoré s predmetným\núverovým vzťahom nijako nesúvisia. Podľa názoru dovolacieho súdu nemožno v prípade nesplnenia\nzmluvnej povinnosti hroziť sankciou, ktorá je v rozpore s právom, resp. nikto nie je povinný znášať\nprotiprávnu hrozbu (hrozbu protiprávnou sankciou), za ktorú treba považovať aj sankcie v podobe\nneprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Z tohto\ndôvodu žalobcovia ako spotrebitelia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem a ich\nurčovacia žaloba napĺňa svoj preventívny účel predchádzať porušovaniu zmluvných práv a povinností\na možno ňou dosiahnuť zamedzenie ďalších sporov, ku ktorým by uplatnenie týchto neprijateľných a v\ntom dôsledku aj neplatných zmluvných podmienok mohlo viesť.\n\n25. V danom prípade naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je daný a vyplýva aj z\npráva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v zmysle\nzákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd sa teda pri riešení tejto právnej otázky\nneodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a preto prípustnosť dovolania žalovaného\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. nemožno vyvodiť.\n26. Žalovaný vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania tiež ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., pre\nktorú za relevantnú považuje právnu otázku, či možno vysloviť (určiť) neprijateľnosť zmluvnej podmienky\nobsiahnutej v zmluve, ktorá bola uzavretá pred tým, ako bola zákonom č. 575/2009 Z.z. prvýkrát\nzavedená možnosť vyslovenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, bola tiež otázkou\nrozhodujúcou pre meritórne posúdenie veci a v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nevyriešenou,\npreto je dovolanie žalovaného v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. prípustné.\n27. Pokiaľ ide o túto otázku, dovolací súd zastáva názor, že jej vyriešenie odvolacím súdom (porov. bod 3.\ntohto rozhodnutia) je vecne správne. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia a žalovaný uzavreli zmluvu\no poskytnutí úveru 29. septembra 2005. Je pravdou, že ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka\núčinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy výslovne nepovažovalo za spotrebiteľské zmluvy\naj zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka a k rozšíreniu definície spotrebiteľských zmlúv došlo\naž na základe novely vykonanej zákonom č. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2010, avšak\nzákonná definícia spotrebiteľských zmlúv v tom čase nebola upravená len v Občianskom zákonníku,\nale aj v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na ktorú - v zmysle zásady jednoty právneho\nporiadku - treba vziať zreteľ. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení\núčinnom od 25. novembra 2004 (teda v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) „spotrebiteľskými\nzmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky\niné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je\nobvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“. Na základe uvedeného\nteda zmluva o poskytnutí úveru z 29. septembra 2005 je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou, na\nktorú sa vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa jednak podľa zákona č. 634/1992 Zb., ako aj\nObčianskeho zákonníka, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,\nktoré s účinnosťou od 1. apríla 2004 Občiansky zákonník sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53\nods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy). So zreteľom na\nuvedené teda je možné zmluvu o poskytnutí úveru podrobiť skúmaniu, či obsahuje neprijateľné zmluvné\npodmienky, a na základe tohto zistenia zaujať právny záver o tom, či to-ktoré ustanovenie je platné\nalebo nie.\n28. V civilnom sporovom konaní žalobca vymedzuje predmet, o čom má súd konať a rozhodovať, a súd\nje v zmysle § 212 ods. 2 C.s.p. (predtým § 152 ods. 2 O.s.p.) povinný rozhodnúť o celom uplatnenom\nnávrhu a nemôže prisúdiť iný procesný nárok než ten, ktorého sa žalobca žalobou domáhal. Keďže v\nprejednávanej veci žalobcovia vymedzili, že žiadajú určiť neprijateľnosť a neplatnosť špecifikovaných\nzmluvných podmienok, súd bol povinný konanie viesť tak, aby mohol zaujať záver, či žalobcovia majú na\npožadovanom určení naliehavý právny záujem ako základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby\na či požadované určenie je dôvodné alebo nie. V danom prípade je tiež potrebné si uvedomiť, že\nurčovací výrok, či žalobou napadnuté zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami\na či sú neplatné, je výrokom deklaratórnym. To znamená, že súd týmto výrokom právo netvorí,\nnezakladá (nekonštituuje), len vyhlasuje (deklaruje) určitú skutočnosť, ktorá je (už) prítomná v čase\njeho rozhodnutia (porov. § 217 ods. 1 C.s.p.; predtým § 154 ods. 1 O.s.p.). Ak určitá dohodnutá zmluvná\npodmienka napĺňa skutkovú podstatu neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka\n(tzn. že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v tom dôsledku aj neplatnou už od samého\npočiatku, t. j. od jej „uzavretia“, dojednania (ex tunc), a nie od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku\nsúdu, ktorým jej neprijateľnosť a neplatnosť určil (ex nunc).\n29. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný mylne tvrdí, že neprijateľnosť podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách je „procesne“ možné určiť až od 1. marca 2010, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 575/2009\nZ.z. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo možné konštatovať neprijateľnosť určitej podmienky v\nspotrebiteľských zmluvách už od 1. apríla 2004, kedy bol do slovenského právneho poriadku zakotvený\ninštitút spotrebiteľských zmlúv a ochrany pred neprijateľnými podmienkami v týchto zmluvách. Uvedený\nzáver vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky\n\nzákonník, v ktorej zákonodarca výslovne uvádza, že „ak by spotrebiteľ usúdil, že zmluvné podmienky sú\nneprijateľné, má v prvom rade možnosť domáhať sa u dodávateľa ich zrušenia. Ak by dodávateľ neuznal\njeho argumenty a nepovažoval by podmienky za neprijateľné, potom má spotrebiteľ právo podať na\nsúde žalobu na určenie, že niektorá zmluvná podmienka je v zmysle tejto úpravy neprijateľná. Stačí,\nak je neprijateľná akákoľvek zo zmluvných podmienok.“ Zmena Občianskeho zákonníka a Občianskeho\nsúdneho poriadku vykonaná na základe zákona č. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2010 bola\nvýznamná predovšetkým z toho hľadiska, že do právneho poriadku zakotvila oprávnenie súdu rozhodnúť\no neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve nielen na návrh strany, ale aj bez návrhu,\nultra petit, a to - ako dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza - za účelom odstrániť nedostatky v\ntranspozícii smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách, a tak dosiahnuť širšiu a účinnejšiu ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými\npodmienkami. V žiadnom prípade však túto novelu zákona nemožno interpretovať tak, že neprijateľnosť\npodmienky v spotrebiteľských zmluvách rozsudočným výrokom možno deklarovať až od momentu\nnadobudnutia jej účinnosti, resp. že takto možno postupovať len v prípade spotrebiteľských zmlúv, ktoré\nboli uzavreté až po nadobudnutí jej účinnosti. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru,\nže dovolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto je potrebné ho zamietnuť (§ 448 C.s.p.).\n30. Žalovaný napokon vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania tiež z toho, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky - či je banka oprávnená jednostranne\nzmeniť úrokovú sadzbu voči spotrebiteľovi v prípade existencie objektívnych okolností mimo dôvodov\nspôsobených klientom (spotrebiteľom), ak takáto možnosť vyplýva z platnej zmluvy o úvere - ktorá ešte\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), a vytýka, že\nnapadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože podľa ustanovenia §\n53 ods. 15 písm. a/ Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje, že zmena úrokovej sadzby z vážnych\nobjektívnych dôvodov bez jej oznámenia spotrebiteľovi nie je neprijateľnou zmluvou podmienkou, pokiaľ\nspotrebiteľ bol o nej riadne informovaný a bola mu daná možnosť vypovedať poskytovanú finančnú\nslužbu, a preto ustanovenie bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru nemôže byť z tohto dôvodu neplatným.\n31. Z ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa\ntohto ustanovenia môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna, ktorej vyriešenie\nviedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), a nie otázka skutková. Najvyšší\nsúd už vo svojich viacerých rozhodnutiach uviedol, že riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v\ncivilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania;\npri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa\nstalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti\nnastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá\nlistina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. S istým zjednodušením možno konštatovať, že\notázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na\nrozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci,\npri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie,\nskúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená\naž po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre\naplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka\n- ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou otázkou,\nale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v\nustanovení § 421 ods. 1 C.s.p. a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť\n(3 Cdo 218/2017, 3 Cdo 27/2019, 4 Cdo 172/2017, 4 Cdo 32/2018).\n32. V danom prípade dovolateľ namieta nesprávne zistenie obsahu ustanovenia bodu 4.6. zmluvy\no poskytnutí úveru a predovšetkým pojmu „zmena miery rizika klienta“ v ňom obsiahnutom, pretože\nnesúhlasí s jeho interpretáciou odvolacím súdom, podľa ktorej vzájomné dojednané práva a povinnosti,\nktoré upravuje, sú neurčité, netransparentné a spôsobujú značnú nerovnováhe v neprospech\nspotrebiteľa (žalobcov).\n33. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania vykonaného listinným dôkazom zisťuje obsah\nprávneho úkonu (v danom prípade ustanovenia bodu 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru), oboznamuje sa\ns tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje, či vzájomné práva a\npovinnosti spotrebiteľa a dodávateľa sú alebo nie sú v značnej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa,\n\nvýsledkom tohto zisťovania sú skutkové závery. Skutkový záver súdu o tom, že ustanovenie zmluvy\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,\nvedie k právnemu záveru súdu, že toto konkrétne ustanovenie je neprijateľnou podmienkou v zmysle\n§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a naopak, skutkový záver súdu o tom, že predmetné ustanovenie\ntakúto značnú nerovnováhu nespôsobuje, resp. že napĺňa hypotézu právnej normy v ustanovení § 53\nods. 15 Občianskeho zákonníka, vedie k právnemu záveru súdu o predmetné ustanovenie nenapĺňa\nskutkovú podstatu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n34. Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka súdu, že konkrétne ustanovenie zmluvy interpretoval\nnesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o dovolaciu námietku nevystihujúcu podstatu §\n421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., lebo takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom\nsúd založil svoje právne závery. Pokiaľ totiž súd zisťuje obsah zmluvy (v danom prípade zmluvy o\nposkytnutí úveru), rieši skutkové otázky, pričom výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z\nnich vyvodené skutkové (nie právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu\ntohto výsledku, nemožno považovať za právne posúdenie (3 Cdo 27/2019).\n35. So zreteľom na uvedené je teda zrejmé, že žalovaný v danom prípade vo väzbe na ustanovenie § 421\nods. 1 písm. b/ C.s.p. síce argumentuje nesprávnym právnym posúdením, avšak len v tom zmysle, že ak\nby odvolací súd vyšiel zo správne zisteného skutkového stavu (t. j. ak by konkrétne ustanovenie zmluvy\no poskytnutí úveru a predovšetkým obsah pojmu „zmena miery rizika klienta“ interpretoval správne,\nv súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami a v kontexte s ďalšími skutočnosťami\ntvoriacimi normatívnu reguláciu činnosti bankových subjektov a bankovej praxe), nevyhnutne by musel\ndospieť k odlišnému právnemu posúdeniu, teda k záveru, že uvedené ustanovenie zmluvy nie je\nneprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 resp. § 53 ods. 4 písm. i/ Občianskeho zákonníka.\nVzhľadom na to dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom takto boli namietnuté skutkové (nie\nprávne) okolnosti, a preto otázka, či môže banka jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu voči spotrebiteľovi\nv prípade existencie objektívnych okolností mimo dôvodov spôsobených klientom (spotrebiteľom), ak\ntakáto možnosť vyplýva z platnej zmluvy o úvere, nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti\ndovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n36. Sumarizujúc uvedené, pokiaľ žalovaný vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a za relevantnú označil právnu otázku, či možno vysloviť (určiť) neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve, ktorá bola uzavretá pred tým, ako bola zákonom č. 575/2009\nZ.z. prvýkrát zavedená možnosť vyslovenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,\ndovolací súd uzatvára, že dovolanie žalovaného v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je prípustné,\navšak žalovaný v ňom neopodstatnene vytýka, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.), a preto jeho dovolanie ako nedôvodné podľa\n§ 448 C.s.p. zamietol.\n37. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 453\nods. 1 C.s.p. Žalobcovia mali v dovolacom konaní plný úspech, preto im proti neúspešnému žalovanému\nvznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške náhrady trov dovolacieho konania žalobcov\nrozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/13/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "8b34284a-d0b7-4b8d-b8e9-e0856e0fc300:34d9342c-f036-4190-b590-3b8dfdf22bab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "spisova_znacka": "4Cdo/110/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/110/2018 z 16. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}, {"guid": "669b70b4-5fc4-48fe-a2e0-78ec58e3f2d4:414df853-f7da-4571-809e-eabc27d61cf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1216200556.1", "spisova_znacka": "7Co/13/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/13/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216200556.1"}, {"guid": "ef589076-b932-44d1-9c8b-76327f72abd7:4342fdf6-de23-4202-85d2-cd9560ddd8f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1112240806.1", "spisova_znacka": "9Co/320/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/320/2014 z 27. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1112240806.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:657769f9-6827-4b4d-9d87-79e5e8f2dc90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.520.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 520/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 520/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.520.2026.1"}, {"guid": "ussr:e4c8d9f6-a62d-4ea0-ac0f-964819633eed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.43.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.43.2020.2"}, {"guid": "81d69122-f607-4437-ad92-2593d7d59280:99ab407c-33c4-473d-ba34-5b94d80f68e0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2116215180.1", "spisova_znacka": "7Cdo/86/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/86/2023 z 26. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2116215180.1"}, {"guid": "f7c61481-bd82-40ef-bf30-5b2b54144896:ccce8a16-92df-4c93-b78b-8a6b72625c22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5117207017.1", "spisova_znacka": "5Cdo/146/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/146/2022 z 30. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5117207017.1"}, {"guid": "45ad4192-106b-4beb-84ac-b8de6bf7fb18:152fa9cf-8115-45a6-918d-e093df771a8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2116215198.6", "spisova_znacka": "24Co/54/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/54/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2116215198.6"}, {"guid": "b1be323f-7919-43e4-9c76-3d012c5c8627:d14771c8-23bd-4a47-b158-abf698bf7021", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125205429.1", "spisova_znacka": "26CoCsp/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoCsp/1/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125205429.1"}, {"guid": "85b9d635-0222-421e-a020-f2cd1737d41d:86131143-65bd-41fc-87f2-f02e23e758b4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8125203419.1", "spisova_znacka": "12CoCsp/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/3/2026 z 17. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8125203419.1"}, {"guid": "7c50b260-9df9-4eef-b248-a964fee88345:a36f713f-e506-49b6-998e-15733afc4b4d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2116215185.4", "spisova_znacka": "26CoCsp/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoCsp/7/2025 z 18. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2116215185.4"}, {"guid": "90245cc0-8e6b-48b4-b542-f1bc407bff7e:cb12232b-7262-4ac3-8c85-fb35b7e00af0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2116215198.1", "spisova_znacka": "24Co/113/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/113/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2116215198.1"}, {"guid": "5dae132f-e839-43e9-a1a9-e6c248745726:ab1dd93d-8129-4932-b11d-4f5e503211b1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8123206318.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/17/2024 z 9. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8123206318.1"}, {"guid": "c69356ea-0224-4e40-9451-17d7f1c23489:c120ea11-d00c-45e7-9967-b0e24947973f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2116215146.1", "spisova_znacka": "24Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/27/2024 z 15. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2116215146.1"}, {"guid": "9380cffc-7420-4952-86f7-2b3c5fcf552c:7c66426b-0031-4747-a6a7-5c0a99a7da2f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6116216227.2", "spisova_znacka": "17Co/190/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/190/2018 z 17. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116216227.2"}, {"guid": "9380cffc-7420-4952-86f7-2b3c5fcf552c:4823ee52-ca70-442d-8fee-0758d77c3800", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6116216227.2", "spisova_znacka": "17Co/190/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/190/2018 z 17. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6116216227.2"}]}