{"guid": "41034f13-2425-4812-abf9-d89b98e5f369:64fceb4f-660b-46a2-9660-7fb84f6193de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5113210055.1", "spisova_znacka": "7Cdo/285/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/285/2018 z 27. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 7Cdo/285/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5113210055.1", "identifikacne_cislo": "5113210055", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64fceb4f-660b-46a2-9660-7fb84f6193de", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5113210055.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5113210055.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5113210055.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/285/2018\n5113210055\n27. 03. 2019\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2019:5113210055.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. Z., bytom P. XXX, XXX XX D. P., zastúpeného\nobchodnou spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO:\n47 246 863, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Celestín Stehura, proti žalovaným 1/ U. M.,\nbytom XXX XX D. E. D. XXXX, 2/ J. Z., bytom XXX XX D. P. XXX, 3/ A. Z., XXX XX I. D. P. XXX, 4/\nŠ. Z., bytom E. S., Y. XXX, XXX XX E., Č. X., 5/ Ž. Z., 6/ Y. Z., 7/ O. Z., žalovaní 5/ až 7/ ako neznámi\nvlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 45 Bratislava, 8/ U.\nK., bytom F. XXX/XX, XXX XX Č., o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Žilina pod\nsp. zn. 8 C 103/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. septembra 2017\nsp. zn. 9 Co 223/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 2. marca 2016 č.k. 8 C 103/2013-197\nzamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ a 8/ náhradu trov konania. Uviedol,\nže žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého by jeho právni\npredchodcovia mali byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností priamo na základe právneho úkonu\nvykonaného do 31. decembra 1950, ani právny titul, na základe ktorého by boli oprávnenými držiteľmi\npredmetných nehnuteľností, čo aj v prípade nedodržania jeho formy, v spojení s ktorým by mohli\npredmetné nehnuteľnosti vydržať. Podľa súdu prvej inštancie je pravdou, že žalobca preukázal dlhodobú\ndržbu nehnuteľnosti jeho rodičmi. Konštatoval, že si je vedomý, že Občiansky zákonník zaviedol inštitút\nvydržania, aj keď už nepodporoval slobodné nakladanie s nehnuteľnosťami, ale zostali rešpektované\nzápisy práv k nehnuteľnostiam podľa pozemkovej knihy. Dodal, že predmetné nehnuteľnosti príznačne\nzostali naďalej zapísané v spoluvlastníctve ďalších osôb včítane právnych predchodcov žalovaných.\nNa záver konštatoval, že pre nepreukázanie právneho titulu, na základe ktorého by rodičia žalobcu boli\noprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností, by uplatnenie právnych úvah bolo nadbytočné.\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 21. septembra 2017\nsp. zn. 9 Co 223/2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2\nCSP a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/ a 8/ trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nUviedol, že v prejednávanej veci bolo na žalobcovi, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva, aby\npreukázal splnenie podmienok pre vydržanie sporných nehnuteľností, a teda i titul, na základe ktorého\nvstúpil do držby, lebo iba v takomto prípade by bolo možné konštatovať, že držba je oprávnená tak,\nako to má na mysli ustanovenie § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca túto skutočnosť podľa\nodvolacieho súdu nepreukázal, a preto stotožňujúc sa s dôvodmi súdu prvej inštancie dospel odvolací\nsúd k záveru, že táto podmienka splnená v konaní nebola a žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke\nprávo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Dodal, že pre posúdenie tejto otázky nie je rozhodujúce, či\n\nnehnuteľnosti mali byť darované v roku 1985 alebo v roku 1973 právnymi predchodcami žalobcu, lebo ani\nzo strany právnych predchodcov nebol preukázaný vstup do držby oprávnene na základe skutočností,\nktoré tvrdil v priebehu prvoinštančného konania žalobca.\n3. Žalobca podal voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie z dôvodu, že dovolanie je prípustné podľa\nustanovenia § 420 písm. f/ CSP, nakoľko mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Vadu vidí v tom, že odvolací súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli uvedené\nv odvolaní a rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie, považuje za nezákonné a\nnesprávne, vydané z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namieta, že už v konaní pred súdom\nprvej inštancie navrhoval obhliadku na mieste samom, ako aj výsluch svedkyne, avšak súd prvej\ninštancie odmietol vykonať navrhované dôkazy. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za zmätočné\na namieta aj porušenie princípu predvídateľnosti. Dodáva, že súdy sa nezaoberali vyjadrením zástupcu\nSlovenského pozemkového fondu. Podľa tvrdení žalobcu nie je dôkazným bremenom žalobcu, aby\noprávnenosť faktickej držby preukazoval.\n4. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.\nŽalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie považuje za nedôvodné. Žalovaná 8/ vo\nvyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odmietnuť, nakoľko považuje rozhodnutie súdov za správne.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v\nsystéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa\nnovej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami\nani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať\nakékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo\n113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo\n92/2012).\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).\n\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,\n5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na\nfaktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku.\n17. Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací\nsúd poukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť\nbola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok\nprejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS\n184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016).\n18. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta, ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a\ndovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne.\n\n19. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa.\n20. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že všeobecný súd (súd prvej inštancie a odvolací súd)\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04).\n21. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku\nnáležitosti v zmysle § 393 CSP a žalobca neopodstatnene namieta nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol\ndôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím\nprvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom\nprípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n22. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, pričom v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v takomto\nprípade mohol obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Táto forma\nskráteného rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu práva na\nspravodlivé súdne konanie vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zaujal jasné stanovisko k podstatným\nvyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie.\n23. Pokiaľ žalobca vytýka odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že nevykonanie určitého dôkazu alebo nesprávne\nvyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Už podľa predchádzajúcej\nprávnej úpravy najvyšší súd dospel k záveru, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných\ndôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe\nnezakladá vadu zmätočnosti. Taktiež dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení\núčastníka (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo\npodľa predchádzajúcej právnej úpravy nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností alebo\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov (viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 1 Cdo 18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012, 5 Cdo\n275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič\nnezmenila. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97).\n24. Pokiaľ žalobca namieta skutočnosť, že nie je dôkazným bremenom žalobcu, aby oprávnenosť\nfaktickej držby preukazoval, v podstate namieta omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. Ak totiž súd svoje rozhodnutie založí na nesprávnom posúdení dôkazného bremena, ide o prípad\nnesprávneho právneho posúdenia veci, čo treba považovať za dovolací dôvod uvedený v ustanovení §\n432 CSP, ktorý sám osebe prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nezakladá. Omyl súdu\npri aplikácii práva môže mať vplyv na samotné rozhodnutie súdu vo veci samej. Dovolací súd zastáva\nnázor, že odvolací súd sa neodklonil v otázke rozloženia dôkazného bremena od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou a dôkazným bremenom treba uviesť,\nže dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že\npresvedčenie držiteľa je opodstatnené. Takýmito okolnosťami sú spravidla okolnosti, ktoré sa týkajú\nprávneho dôvodu nadobudnutia veci (práva), t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby. Držiteľ musí byť teda v\n\ndobrej viere, že tu existuje taký právny dôvod (titul), ktorého právnym následkom podľa platného práva je\nnadobudnutie vlastníctva. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo\nk nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním (táto osoba má poznatky o tom, akým spôsobom a za\nakých okolností vstúpila do držby veci alebo práva). Dôkazné bremeno preukázať oprávnenosť držby má\npreto predovšetkým žalujúca strana. Vo vzťahu k tejto otázke odvolací súd nebol povinný zaoberať sa v\ndôvodoch rozsudku odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe tak. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho\nsúdu netrpí nedostatkom dôvodov výslovne uvedených v ustanovení § 393 ods. 3 CSP, ich absencia\nnemá za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n25. Pre prípad, že žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z právnych záverov, na ktorých odvolací\nsúd založil svoje rozhodnutie, dovolací súd uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho\nsúdneho konania dospel najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi\nneznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a tiež 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011,\n4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Podľa právneho\nnázoru najvyššieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania\ndopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia právnych otázok súdom) na\nmožnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia.\nNa tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP,\nzotrval aj aktuálny judikát R 24/2017 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo\n101/2017, 3 Cdo 94/2017, 5 Cdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017.\n26. Na záver dovolací súd poukazuje na konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nobsiahnuté v jeho rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 196/2014, ktoré sa síce týkalo právneho stavu existujúceho\ndo 30. júna 2016, je však naďalej aktuálne a plne uplatniteľné aj po tomto dni. V zmysle tohto rozhodnutia\n„prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený\nskutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p.“ (1 Cdo 28/2018, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 131/2017, 5 Cdo 151/2017, 7 Cdo 99/2017, 8 Cdo\n200/2017).\n27. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f/\nCSP prípustné. Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n28. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}