{"guid": "b5fb2f9c-3f65-4d87-b5f9-1d1d625a2997:8b77fffb-6d0e-46d6-a786-79d00c0ecd3b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5019200064.1", "spisova_znacka": "7Ndz/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Ndz/1/2019 z 6. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 6. marca 2019, sp. zn. 7Ndz/1/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:5019200064.1", "identifikacne_cislo": "5019200064", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2019-03-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-87.odsek-1", "nazov": "§ 87 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-87.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-87"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-87"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b77fffb-6d0e-46d6-a786-79d00c0ecd3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5019200064.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5019200064.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5019200064.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Ndz/1/2019\n5019200064\n06. 03. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:5019200064.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. E. Q., bytom U., proti žalovanému:\nGenerálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom\nŠagátova 1, 813 04 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa 22.11.2018, vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn.\n25Sa/5/2019 a o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči sudkyni Krajského súdu v Žiline Mgr.\nNore Tomkovej, jednohlasne takto\nrozhodol:\nSudkyňa Krajského súdu v Žiline Mgr. Nora Tomková n i e j e v y l ú č e n á\nrozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 25Sa/5/2019.\n\nz prejednávania a\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 22.02.2019 sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu - Generálneho riaditeľstva Zboru\nväzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia, č. GR ZVJS-d-12379/14-2018 zo dňa\n22.11.2018, žiadajúc súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n2. Konanie o uvedenej žalobe je vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 25Sa/5/2019 a vec bola\npridelená na základe rozvrhu práce súdu na prejednanie a rozhodnutie do senátu 25Sa.\n3. Žalobca súčasne v žalobe vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu Mgr. Nore\nTomkovej. Námietku zaujatosti zdôvodnil tým, že menovaná sudkyňa v danej veci ešte nikdy\nnerešpektovala zákonnosť a spravodlivosť. Uviedol, že vždy rozhodovala len a len na základe politickej\nobjednávky. Naviac doplnil, že menovaná sudkyňa o jeho správnej žalobe zo dňa 25.10.2018 (č.k.\n25Sa/23/2018) rozhodla rozhodnutím bez nariadenia verejného konania (bez jeho účasti, bez možnosti\nsa vyjadriť vykonaným dôkazom), čím porušila nielen čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru na ochranu\nzákladných ľudských práv a slobôd, ale Ústavu SR.\n4. Sudkyňa Krajského súdu v Žiline Mgr. Nora Tomková k uvedenej námietke zaujatosti vznesenej\nžalobcom sa vyjadrila tak, že napriek tomu, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú relevantné na\njej vylúčenie poukazom na § 87 ods. 1 S.s.p., súhlasí s tým, aby bola vylúčená z prejednávania\na rozhodovania tejto veci. Uviedla, že žalobcu pozná ako účastníka konania z mnohých sporov\nvýsluhových dôchodcov, ktoré jej boli pridelené. Súčasne poukázala na to, že vo všetkých týchto sporoch\nju obviňuje z toho, že rozhoduje na základe politickej objednávky, nezákonne a nespravodlivo.\n5. Krajský súd v Žiline podľa § 92 ods.1 S.s.p. predložil námietku žalobcu spolu so spisovým materiálom\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne s jej\nvyjadrením k vznesenej námietke.\n\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti vznesenú žalobcom voči vec\nprejednávajúcej sudkyni Krajského súdu v Žiline Mgr. Nore Tomkovej vzhľadom na jej pomer k veci,\nk účastníkom konania, túto prejenal v intenciách právnej úpravy ustanovenej v §§ 87 a nasl. S.s.p. a\ndospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Žiline Mgr. Nory\nTomkovej z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.\n7. Podľa § 87 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.) sudca správneho\nsúdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom\nkonania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti\no jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.\nVylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej\ninštancie.\nDôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe\nsudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n8. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 S.s.p. je prispieť k nestrannému\nprejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť\nmožnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah\nsudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo\nvedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď\nsudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec,\nktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide\nv prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho\nrodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3. k\nzástupcom účastníkov konania.\n9. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a\nrozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých\ntvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, (ako aj je nepostačujúci\nsubjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej\nveci).\n10. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k\nich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní\na rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k\nzáveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie\nsudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,\npochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných\nskutočností.\n11. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v\ndanom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho\nhľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie\nakejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť\nsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 1. októbra 1982).\n12. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na\nzáklade osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska,\nt.j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS\n16/00).\n\n13. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.\"\n14. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,\nale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania\nmôže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné,\nže jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle\na nestranne.\n15. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk\nsprávneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý\nnie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom\nzainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení §\n87 ods. 1 S.s.p. stanoví ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo\nich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými\nkonkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť\npochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.\n16. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že\n„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp.zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\n17. V danej súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc\nsúdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je\npri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa\nsvojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov\na len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z.z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o sudcoch“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie\nje sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.\nV občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého,\nčo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a\nspravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako\nnestranný javiť navonok. (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch).\n18. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato\nvo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu. K tomuto postoju čl. 144\nÚstavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.\n19. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 S.s.p. dôvody vylúčenia\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci taxatívne stanoví v odsekoch 1/ a 2/. V odseku 3/ uvedenej\nprávnej normy zákonodarca upravuje, ktoré okolnosti nie je možné považovať za dôvody na vylúčenie\nsudcu z prejednávania a rozhodovania veci. V tejto právnej úprave ustanovuje, že dôvodom na\nvylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho\nrozhodovacej činnosti.\n20. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že skutočnosti, tvrdené žalobcom, že\nsudkyňa Mgr. Nora Tomková v jeho veciach ešte nikdy nerešpektovala zákonnosť a spravodlivosť,\nrozhodovala len na základe politickej objednávky, doplniac, že menovaná sudkyňa o jeho správnej\nžalobe zo dňa 25.10.2018 (č.k. 25Sa/23/2018) rozhodla rozhodnutím bez nariadenia verejného konania\n\n(bez jeho účasti, bez možnosti sa vyjadriť vykonaným dôkazom), čím porušila nielen čl. 6 ods.1\nEurópskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, ale Ústavu SR, samé osebe nie\nsú takými skutočnosťami, ktoré by podmieňovali pochybnosti o nezaujatosti vec prejednávajúcej sudkyni\nkonať a rozhodovať vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp.zn. 25Sa/5/2019, keď namietaná\nsudkyňa vo vyjadrení k vznesenej námietke žalobcu uviedla, že žalobcu pozná ako účastníka konania\nz mnohých sporov výsluhových dôchodcov, ktoré jej boli pridelené, poukazom na to, že vo všetkých\ntýchto sporoch ju žalobca obviňuje z toho, že rozhoduje na základe politickej objednávky, nezákonne\na nespravodlivo. Poukazom na § 87 ods. 1 S.s.p. namietaná sudkyňa dôvody uvádzané žalobcom\nnepovažoval za relevantné na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci, súhlasiac s tým,\naby z prejednávania a rozhodovania tejto veci bola vylúčená.\n21. Pokiaľ žalobca v preskúmavacom konaní v danej veci založil svoju pochybnosť o nezaujatosti\nuvedenej sudkyne výlučne na tvrdenej skutočnosti, že v jeho predchádzajúcich veciach rozhodovala\nnezákonne a nespravodlivo a o jeho správnej žalobe zo dňa 25.10.2018 (č.k. 25Sa/23/2018) rozhodla\nrozhodnutím bez nariadenia verejného konania, bez tvrdenia o zistených ďalších skutočnostiach, ktoré\nby preukázateľne a objektívne spochybňovali nezaujatosť namietanej sudkyne vzhľadom k jej pomeru\nk veci alebo jeho účastníkom, najvyšší súd dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené žalobcom nie sú\nspôsobilé spochybniť nezaujatosť namietanej sudkyni vzhľadom na, to, že okolnosti tvrdené žalobcom\nvo vznesenej námietke nie je možné považovať za dôvody na vylúčenie sudcu z prejednávania a\nrozhodovania veci, keďže žalobca v námietke za dôvody na vylúčenie vec prejednávajúcej sudkyne\nsprávneho súdu označuje okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne a v jej rozhodovacej\nčinnosti v predchádzajúcich konaniach žalobcu, s prihliadnutím na jej vyjadrenie k vznesenej námietke.\nV danej súvislosti najvyšší súd opätovne upriamuje pozornosť žalobcu na právnu úpravu ustanovenú v\n§ 87 ods.3 S.s.p., v zmysle ktorej dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n22. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd sa nestotožnil názorom žalobcu, že predchádzajúca\nrozhodovacia činnosť namietanej sudkyne vyvoláva objektívne pochybnosti o jej nezaujatosti, a preto\nsudkyňa Mgr. Nora Tomková by mala byť z rozhodovania tejto veci pre vyššie uvedené okolnosti\nvylúčená, pretože z okolností tvrdených žalobcom, vyplývajú len jeho subjektívne pochybnosti.\n23. Vzhľadom k uvedenému pokiaľ žalobca v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline sp.zn. 25Sa\n5/2019 založil svoju pochybnosť o nezaujatosti uvedenej sudkyne výlučne na tvrdených skutočnostiach\nbez tvrdenia o existencii ďalších skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne spochybňovali\nnezaujatosť namietanej sudkyni vzhľadom k jej pomeru k veci alebo jeho účastníkom resp. k jeho\nzástupcom, senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že okolnosti spočívajúce v postupe sudkyne a v\njej rozhodovacej činnosti v predchádzajúcich konaniach žalobcu, bez ďalších relevantných dôvodov nie\nsú spôsobilé spochybniť nezaujatosť namietanej sudkyni.\n24. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom pre vylúčenie sudcu\nmôžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody. Na dosiahnutie nápravy v konaní súdneho\nprieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku slúžia\npredovšetkým opravné prostriedky, nie námietka zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný. Iba na tomto\nzáklade však bez ďalšieho nemožno urobiť záver o splnení podmienok ustanovenia § 87 ods. 1 S.s.p.,\nak súčasne nie sú k dispozícii ďalšie doložené skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by\nobjektivizoval uplatnenú námietku.\n25. Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky nie je povinnosťou súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal\ntakýto návrh podľa § 90 S.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci\npre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu\nprejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia\nveci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.\nÚS 27/98 z 25. marca 1998).\n26. I keď Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 S.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a\nrozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len\npochybnosť o ich nezaujatosti [viď. tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\nnajmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale\n\nmusí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)],\nnemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 ods. 1 S.s.p. predstavuje výnimku\nz významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania\npridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia\nrozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza\naj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti\nsudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na\nexistencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva\nde Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov\nz prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k\nzástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.\n27. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 92 S.s.p. rozhodol tak, že vec\nprejednávajúca sudkyňa Krajského súdu v Žiline Mgr. Nora Tomková nie je vylúčená z prejednania a\nrozhodovania v predmetnej veci, keď nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 87 ods. 1\nS.s.p. právne relevantná, a ani z vyjadrenia sudkyne, nevyplýva taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala\njej vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}