{"guid": "f4af1e3d-5780-46bf-b2ae-dbd23aa62565:1919a1e0-2b58-4da0-9b1c-ca9f0353f79f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5018200521.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/54/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/54/2019 z 25. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 7Sžsk/54/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:5018200521.1", "identifikacne_cislo": "5018200521", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1919a1e0-2b58-4da0-9b1c-ca9f0353f79f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5018200521.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5018200521.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5018200521.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/54/2019\n5018200521\n25. 09. 2019\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2019:5018200521.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. S. Y., narodený XX. K. XXXX, bytom\nv J., E. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v\nBratislave, Župné námestie č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 7. marca 2019, č.k. 28Sa/48/2018-42, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 7. marca 2019, č.k.\n28Sa/48/2018-42, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 7. marca 2019, č.k. 28Sa/48/2018-42,\npostupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustnú\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia) zo 6.\nseptembra 2018, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018, ktorým tento postupom podľa § 84 ods. 1 zákona č.\n328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i/ Správneho poriadku správne konanie\nna základe žiadosti žalobcu zo 7. augusta 2018 o priznanie starobného dôchodku zastavil, nakoľko v tej\nistej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil.\n2. Krajský súd mal preukázané, že žalobca v žalobe neoznačil žalovaného, domáhal sa preskúmania\nzákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia zo 6. septembra 2018, ktorého fotokópiu priložil\nk žalobe vo forme prílohy. Rovnako k žalobe pripojil aj druhostupňové správne rozhodnutie zo\n17. decembra 2018. Vzhľadom na tieto zistenia, krajský súd uznesením z 20. februára 2019, č.k.\n28Sa/48/2018-25, vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote odstránil vady žaloby, ktoré bránia jej\nvecnému vybaveniu tak, že v zmysle § 202 ods. 1 SSP uvedie označenie žalovaného, označenie konania\nalebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo\niného oznámenia žalobcovi. V uznesení bol riadne poučený o možnosti zvoliť si advokáta v zmysle\n§ 26 ods. 2 SSP a o tom, že v zmysle § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý\nrozhodoval o riadnom opravnom prostriedku. V uznesení tiež poukázal na vyjadrenie žalobcu v žalobe,\nže proti napadnutému rozhodnutiu zo 6. septembra 2018 podal odvolanie, o ktorom rozhodol Minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím zo 17. decembra 2018, preto je\npotrebné, aby žalobca s poukazom na § 180 ods. 1 prvá veta SSP uviedol číslo a dátum vydania\nnapadnutého rozhodnutia (odvolacieho správneho orgánu), zrušenia ktorého sa v danom súdnom\nkonaní domáha. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním z 24. februára 2019, v ktorom opravil žalobu\ntak, že ako žalovaného označil Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak za rozhodnutie, ktoré\nmalo byť predmetom súdneho prieskumu, opätovne označil prvostupňové rozhodnutie zo 6. septembra\n2018, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018.\n\n3. Na základe týchto zistení dospel krajský súd k záveru, že žalobca jednoznačne prejavil svoju vôľu\ntak, že žiada zrušiť rozhodnutie zo 6. septembra 2018, ktoré bolo vydané v inštančnom postupe ako\nprvostupňové a nežiada zrušiť rozhodnutie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. decembra\n2018, ktoré v inštančnom postupe bolo vydané ako rozhodnutie o odvolaní. V tejto súvislosti krajský\nsúd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2009, sp.zn.\n4Sžso/46/2008 podľa ktorého: Ak žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý\nrozhodol v prvom stupni a pripojil k nej aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, nemôže súd bez\nskúmania skutočnej vôle žalobcu konanie zastaviť, a ktoré bolo schválené ako judikát na zasadnutí\nsprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 6. februára 2012 ako rozhodnutie č. 84 v\nZbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2012. Ďalej predtým, ako odmietol žalobu,\nskúmal skutočnú vôľu žalobcu, ktoré správne rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu.\nZároveň bol žalobca riadne poučený o tom, že je potrebné, aby s poukazom na § 180 ods. 1 veta\nprvá SSP a tvrdenie žalobcu, že v danej veci rozhodoval aj Minister spravodlivosti Slovenskej republiky\nako odvolací orgán, uviedol číslo a dátum vydania napadnutého rozhodnutia, zrušenia ktorého sa v\ndanom súdnom konaní domáha. Napriek tomu žalobcu naďalej zotrval v oprave žaloby z 24. februára\n2019 na predmete prieskumu prvostupňového rozhodnutia, hoci už ako žalovaného označil Ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní.\n4. V tejto súvislosti krajský súd ďalej uvádzal, že Správny súdny poriadok v prípade rozhodnutí orgánov\nverejnej správy vyžaduje na ich prieskum splnenie štyroch podmienok, a to\n- rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na základe\nsprávnych žalôb, všeobecne vymedzuje § 3 ods. 1 písm. b/ SSP,\n- musí ísť o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená\nna svojich právach alebo právom chránených záujmoch,\n- musí ísť o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú\nnadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z § 7 písm. a/ SSP, podľa ktorého správne súdy\nnepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy,\nak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých\npoužitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po\npovinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, ak ho bolo prípustné v správnom\nkonaní využiť,\n- nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 7 SSP\ns tým, že v danom prípade žalobca síce vyčerpal riadny opravný prostriedok - odvolanie, avšak\nnedomáhal sa preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia o tomto riadnom opravnom\nprostriedku, ale domáhal sa preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ktoré vzhľadom na vydanie\nrozhodnutia o odvolaní nebolo v inštančnom postupe konečné. Nebola teda splnená tretia podmienka\nkladená na kvalitu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedená vyššie.\n5. Krajský súd tiež poukázal na dispozičný princíp správneho súdneho konania zakotvený v § 5 ods.\n5 SSP a v tomto spojení na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo/67/2013,\npodľa ktorého konanie o žalobe je konaním vybudovaným na dispozičnom princípe, podľa ktorého je súd\nviazaný rozsahom aj dôvodmi, v ktorých vidí žalobca nezákonnosť správneho rozhodnutia. Z dispozičnej\nzásady uplatňujúcej sa v správnom súdnictve teda vyplýva, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie\nlen v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Čo sa týka samotného pojmu rozsah žaloby, tento\nvymedzuje žalobca správnemu súdu uvedením predmetu preskúmavania, t.j. kvantitatívnou stránkou\npreskúmania. Rozsahom sa má konkrétne na mysli uvedenie rozhodnutia, ktoré sa má preskúmavať,\nrespektíve aký výrok rozhodnutia sa má preskúmavať (§ 134 ods. 1 SSP). Pokiaľ teda žalobca\nriadne uvedie konkrétne rozhodnutie, ktoré má byť predmetom súdneho prieskumu, takýmto rozsahom\nprieskumu je správny súd viazaný.\n6. Dodal, že súd má povinnosť v zmysle § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v\nsociálnych veciach posudzovať neformálne, predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie\nalebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Po tomto súd preskúma\nprocesné podmienky na podanie správnej žaloby a ak má v tomto smere pochybnosti, bude postupovať\nv zmysle § 59 alebo i § 60. V danom prípade postupom podľa § 59 SSP bola odstránená pochybnosť\nv tom smere, ktoré rozhodnutie žalobca napáda, keď v samotnej žalobe uviedol, že žiada preskúmať\nprvostupňové rozhodnutie zo 6. septembra 2018, čo potvrdil v odpovedi na výzvu súdu podľa § 59 SSP.\n\n7. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, krajský súd zistil neodstrániteľný nedostatok procesnej\npodmienky spočívajúci v predmete nepodliehajúcom súdnemu prieskumu. V danom prípade žalobca\naj po výzve súdu na odstránenie vady žaloby zotrval na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým\nje prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a nie rozhodnutie vydané a právoplatné po podaní\nodvolania. S poukazom na skúmanie skutočnej vôle žalobcu v otázke predmetu súdneho prieskumu,\naj s poukazom na to, že žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, krajský súd\nuzavrel, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré je zo súdneho prieskumu vyňaté.\nTakéto rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, čo má za následok odmietnutie žaloby\nako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.\n8. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.\nII.\n9. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Namietal, že nesprávnym procesným postupom krajského súdu (bez verejného konania) mu nebolo\numožnené využiť procesné práva (právo konania v jeho osobnej účasti, právo na vyjadrenie sa k\nvykonaným dôkazom), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; tiež namietal nezákonné\nodmietnutie žaloby.\n11. Konkrétne v kasačnej sťažnosti namietal nespravodlivosť, neústavnosť a nezákonnosť uznesenia\nkrajského súdu, správna žaloba, ktorou si uplatnil právo na súdnu ochranu priamo dotknutého práva práva na starobný dôchodok garantovaného Dohovorom č. 128, Ústavou Slovenskej republiky, Listinou\nzákladných ľudských práv a slobôd, Európskym dohovorom na ochranu základných ľudských práv a\nslobôd, zákonom č. 365/2004 Z.z. ako aj zákonom č. 100/1988 Zb., na ktorý mu vznikol zákonný nárok\ndňom 14. októbra 1999, bola bez verejného konania, bez účasti žalobcu odmietnutá uznesením. Tým, že\nsúd rozhodol bez nariadenia verejného konania, došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie,\ntakýto postup súdu je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných\nľudských práv a slobôd, s Ústavou Slovenskej republiky ako aj článkom 38 ods. 2 ústavného zákona\nč. 23/1991 (ktorým bola do právneho systému aplikovaná Listina základných ľudských práv a slobôd).\nTým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, žalobca ako účastník konania nebol súdom riadne vypočutý\na nemohol sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, čo je v rozpore s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 4 a\nčlánkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odmietnutím žaloby došlo aj k porušeniu článku 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd. Dodal, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(napríklad III. ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95) požiadavka zakotvená v článku 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky nemôže byť závislá ani od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho\nalebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z\nprávomoci súdu. Namietal tiež porušenie § 147 ods. 1 písm. a/ SSP.\n12. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti aj s poukazom na § 6 ods. 1 a 2 písm. c/ SSP, podľa ktorého\nsprávne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy s tým, že správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych\nveciach. Rozhodnutie ministra spravodlivosti zo 17. decembra 2018 vydané v rámci odvolacieho konania\na preskúmanie odvolacieho rozhodnutia je neprípustné; minister spravodlivosti (ako odvolací orgán)\nv danom konaní vystupuje ako žalovaný v zmysle § 180 SSP. Tak v napadnutom uznesení, ako aj v\nzaslanej výzve z 20. februára 2019 sa nedočítal, v zmysle ktorého ustanovenia SSP by mal správny\nsúd prejednávať rozhodnutie ministra spravodlivosti (teda odvolacie rozhodnutie), pričom právo na\nriadne právne zdôvodnenie patrí medzi základné právo účastníka konania. Minister spravodlivosti (ako\nodvolací orgán) v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení\nalebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí z čoho vyplýva, že odvolací orgán nemôže\nrozhodnutie správneho orgánu nahradiť svojím rozhodnutím rozhodnutie správneho orgánu. Podľa\nžiadneho ustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. sa nemôže preskúmať súdom rozhodnutie odvolacieho\n\norgánu - v danom prípade rozhodnutie ministra spravodlivosti zo 17. decembra 2018. Ani podľa zákona\nč. 73/1998 (zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,\nZboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície; pozn. súdu) súd nemôže\npreskúmavať rozhodnutia odvolacieho orgánu.\n13. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\nIV.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po\nzistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie.\n16. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n19. Podľa § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal\nvšetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať\nvšetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto\nnebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.\n20. Podľa § 59 ods. 1 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo\nsa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,\nkto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.\n21. Podľa § 59 ods. 2 SSP v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné\nalebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.\n22. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,\nsprávny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní\npokračovať.\n23. Podľa § 60 SSP, správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým\nmožno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné\nalebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n25. Podľa § 199 ods. 1 písm. h/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\npríslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.\n\n26. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby\nvychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a\nposkytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.\n27. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n28. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo\ndoplniť až do rozhodnutia správneho súdu.\n29. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n30. Podľa § 204 SSP, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez\nnávrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.\n31. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že\n- podaním z 27. decembra 2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu (Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar\nsociálneho zabezpečenia) zo 6. septembra 2018, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018, fotokópiu ktorého\nzároveň k predmetnej žalobe doložil vo forme prílohy (č.l. 10 a nasl. súdneho spisu); rovnako vo forme\nprílohy doložil aj druhostupňové správne rozhodnutie zo 17. decembra 2018, Číslo: 48182/2018-42,\nktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené (č.l. 20 a nasl.\nsúdneho spisu); žalovaný správny orgán v podanej žalobe neoznačil\n- krajský súd uznesením z 20. februára 2019, č.k. 28Sa/48/2018-25, vyzval žalobcu na odstránenie vád\nžaloby, a to konkrétne, aby tento v lehote 10 dní odo dňa doručenia:\n- uviedol označenie žalovaného\n- uviedol označenie konania, alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy\n- deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi\n- zároveň krajský súd žalobcu poučil o následku neodstránenia vád žaloby vo vyššie naznačenom smere\nspočívajúcom v odmietnutí podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP,\n- žalobca podaním z 24. februára 2019 postupujúc vo svetle usmernenia plynúceho z príslušného\nuznesenia žalobu doplnil o označenie žalovaného správneho orgánu (za žalovaného označil ministra\nspravodlivosti), avšak za napadnuté rozhodnutie označil opätovne rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu zo 6. septembra 2018, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018,\n- krajský súd následne uznesením zo 7. marca 2019, č.k. 28Sa/48/2018-42, postupom podľa § 98 ods. 1\npísm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ SSP žalobu ako neprípustnú odmietol, keď mal preukázané, že žalobca\ni napriek výzve na odstránenie vád žaloby zotrval na označení napadnutého rozhodnutia, ktorým je\nprvostupňové rozhodnutie a s tým, že v predmetnej veci bolo potrebné skúmať aj skutočnú vôľu žalobcu\nv otázke predmetu súdneho prieskumu.\n32. Najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd procesne pochybil, keď žalobu\npostupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ SSP ako neprípustnú odmietol.\n33. V prvom rade najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že už z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že\nžalobca prvostupňové správne rozhodnutie zo 6. septembra 2018, Číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2018,\nnapadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací správny orgán tak, že predmetné rozhodnutie potvrdil\na odvolanie žalobcu zamietol. Fotokópiu tohto rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu priložil k\nžalobe. Za takto preukázaného stavu mal krajský súd zvoliť (aj vzhľadom na špecifickosť tohto typu\nkonania zaradeného do kategórie sociálnej) jednoduchší a priamejší prístup vo vzťahu k žalobcovi v\nprocese odstraňovania vád podania - žaloby, prípadne žalobcu predvolať na informatívny výsluch a\nvhodným spôsobom ho poučiť a usmerniť tak, aby tomuto nevznikla ujma na jeho právach, prípadne\nprávom chránených záujmoch. Samotná skutočnosť, že žalobca má titul JUDr. ešte bez ďalšieho\nnezakladá dôvod odlišného správania sa zo strany súdu voči jeho osobe v porovnaní s osobami bez\nprávnického vzdelania. Z obsahu podaní zaslaných žalobcom vrátane kasačnej sťažnosti je zrejmé,\nže žalobca konal v zjavnom omyle a neznalosti právnej úpravy [viď napríklad jeho vyjadrenie cit.:\n„(...) Rozhodnutie ministra spravodlivosti SR zo dňa 17.12.2018 vydané v rámci odvolacieho konania\na preskúmanie odvolacieho rozhodnutia súdom je neprípustné !!! Minister spravodlivosti SR (ako\n\nodvolací orgán) v danom konaní vystupuje ako žalovaný v zmysle ustanovenia § 180.“, alebo ďalej\ncit.: „(...) Tak v napadnutom uznesení, tak ani v zaslanej výzve správneho súdu zo dňa 20.02.2019\nsom sa nedočítal, že v zmysle ktorého ustanovenia SSP by mal správny súd prejednávať rozhodnutie\nministra spravodlivosti SR (teda odvolacie rozhodnutie) pričom právo na riadne právne zdôvodnenie\npatrí medzi základné právo účastníka konania.“, prípadne jeho ďalšie vyjadrenia typu, že odvolací\norgán nemôže rozhodnutie správneho orgánu nahradiť svojím rozhodnutím, tiež že podľa žiadneho\nustanovenia zákona č. 328/2002 Z.z. (prípadne zákona č. 73/1998 Z.z.) sa nemôže preskúmať súdom\nrozhodnutie odvolacieho orgánu (v danom prípade rozhodnutie ministra spravodlivosti zo 17. decembra\n2018], čím konštatovanie krajského súdu o ustálení skutočnej vôle žalobcu domáhať sa preskúmania\nprvostupňového správneho rozhodnutia postráda akúkoľvek relevanciu, a to nielen vo vzťahu k účelu\nsprávneho súdnictva spočívajúceho v poskytnutí ochrany subjektívnym právam účastníkom, ale aj\npráva na prístup k súdnej a inej právnej pomoci podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky ako\ntakého. Krajský súd mal preto vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov.\n34. Ďalej považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že dôvod odmietnutia žaloby, ktorý si zvolil krajský\nsúd (§ 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. a/ SSP) nekorešponduje zo zisteniami plynúcimi\nz obsahu súdneho spisu a ktoré možno považovať za nesporné. Krajským súdom použitý dôvod\nsa totiž vzťahuje na prípady, kedy sa žalobca na základe správnej žaloby domáha preskúmania\nzákonnosti prvostupňového správneho rozhodnutia bez toho, aby tento účastník vyčerpal riadny opravný\nprostriedok, teda inak povedané, napadol správnou žalobou rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť\nbez toho, aby bol vyčerpaný riadny opravný prostriedok podľa osobitného právneho predpisu (tu zákon\nč. 328/2002 Z.z.). V predmetnej veci žalobca riadny opravný prostriedok vyčerpal v podobe podania\nodvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo 6. septembra 2018 a o ktorom bolo navyše už\nv čase podania žaloby aj zo strany odvolacieho správneho orgánu rozhodnuté. V tomto súvise najvyšší\nsúd len podotýka, že v uznesení z 20. februára 2019, č.k. 28Sa/48/2018-25, ktorým žalobcu vyzval na\nodstránenie vád žaloby uviedol ako následok ich neodstránenia odmietnutie podania podľa § 59 ods.\n3 SSP.\n35. Vo vzťahu k označeniu žalovaného správneho orgánu najvyšší súd dáva do pozornosti, že\nministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí\nminister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré\nje definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a\norganizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu.\nŽalovaným orgánom malo byť teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (pozri napríklad\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2008, sp.zn. 2Sžo/72/2007).\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).\n37. V ďalšom konaní povinnosťou krajského súdu bude postupovať v intenciách názoru najvyššieho\nsúdu naznačeného v predchádzajúcich bodoch (§ 469 SSP).\n38. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov tohto kasačného\nkonania (§ 467 ods. 3 SSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}