{"guid": "29f0dd7a-fe4c-49c6-9f60-235431402af7:98906fe2-926e-4472-9345-0fa40bd9cad5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200438.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/88/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/88/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/88/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5017200438.1", "identifikacne_cislo": "5017200438", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-2", "nazov": "§ 438 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-438.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-438"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-438"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98906fe2-926e-4472-9345-0fa40bd9cad5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200438.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200438.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200438.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/88/2018\n5017200438\n25. 09. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:5017200438.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na z členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: A. A., D..\nXX.XX.XXXX, N. D. N. XXX, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík\ns.r.o. so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.\n29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49731-2/2017-BA\nzo dňa 22. augusta 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.\n28Sa/15/2017 zo dňa 5. júna 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 28Sa/15/2017 zo dňa 5.júna 2018 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 49731-2/2017-BA zo dňa 22. augusta\n2017 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná ako odvolací\norgán zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne,\npobočky Zvolen, č. 9322-13/2017-ZV z 19.06.2017, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu\nza bolesť v dôsledku úrazu zo dňa 22. januára 2016, z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky vzniku\nnároku na uplatnenú náhradu za bolesť, keďže predmetný úraz neutrpel ako zamestnanec.\n2. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že zo správneho spisu\nzistil, že prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie vo vzťahu k skutkovej otázke, či úraz, ktorý\nžalobca utrpel dňa 22.01.2016, bol úrazom pracovným a či bol jeho zamestnávateľom M. Z. tak, ako\nto tvrdil žalobca. Podľa názoru krajského súdu žalovaný a prvostupňový správny orgán túto základnú\nskutkovú a právnu otázku, vyhodnotili správne a z dôkazov, ktoré zhromaždil prvostupňový správny\norgán je nepochybné, že žalobca nebol zamestnancom zamestnávateľa M. Z., a preto nemá nárok ani\nna úrazovú dávku.\n3. Krajský súd skonštatoval, že existujú listinné dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenie M. Z. uvedené v\njeho čestnom vyhlásení zo dňa 05.06.2017, že žalobcu v deň úrazu nezamestnával. Okrem čestného\nvyhlásenia M. Z. zo dňa 05.06.2017, kde tvrdí, že Dohoda o vykonaní práce bola spísaná po úraze a\nspísaná a podpísaná sestrou žalobcu, sa jedná o Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti diel\nIV. hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej práceneschopnosti\nzo dňa 15.03.2017. V tomto potvrdení je ako zamestnávateľ uvedený M-HUNT s.r.o. Čadca, je v ňom\n\nzaškrtnutý „úraz“, hoci v tomto potvrdení existovala aj samostatná kolónka „pracovný úraz“, pričom toto\npotvrdenie bolo podpísané žalobcom. Ďalej je potrebné poukázať na Rozhodnutí o dočasné pracovní\nneschopnosti (II. díl - Průkaz práce neschopného pojistěnce) z 22.01.2016. V tomto rozhodnutí je taktiež\nako zamestnávateľ uvedený M-HUNT s.r.o.. Ako dôvod dočasnej pracovnej neschopnosti je uvedený\n„úraz“, hoci aj na tomto rozhodnutí bola osobitná kolónka „pracovný úraz“, ktorá však nebola zaškrtnutá.\nĎalej poukázal na Rozhodnutí o dočasné pracovní neschopnosti IV. díl - Žádost o nemocenské, kde\nboli uvedené rovnaké údaje ako v Rozhodnutí o dočasnej pracovnej neschopnosti II. diel zo dňa\n22.02.2016, v ktorom je explicitne uvedené, že zamestnancovi patrí náhrada príjmu, čo bolo potvrdené\nzamestnávateľom M-HUNT s.r.o. Ďalej poukázal na Hlásenie úrazu na účely nemocenského, ktoré došlo\npobočke Čadca 17.02.2016, podpísané žalobcom, kde sám uviedol rovnaké údaje o zamestnávateľovi\nako v predchádzajúcich listinných dôkazoch a taktiež aj tú rozhodnú skutočnosť, že pomáhal kamarátovi\ns ťahaním dreva a pri ťahaní s koňom ho pripučilo. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že všetky tieto\ntlačivá boli vypisované bezprostredne po úraze, teda keď boli vnemy žalobcu ešte čerstvé a nedošlo\nu neho ku skresleniu údajov či okolností samotného úrazu, a preto je potrebné údaje takto zachytené\nvyhodnotiť ako v plnom rozsahu hodnoverné a vychádzajúce zo skutočnosti. Okrem toho nepovažoval\nza v rozpore s vyhlásením žalobcu, že žalobca nemal živnostenské oprávnenie v deň vzniku úrazu, čo\nv konaní ani sporné nebolo. Pokiaľ žalobca v hlásení úrazu uviedol, že pomáhal kamarátovi s ťahaním\ndreva, toto tvrdenie je v logickom súlade s jeho ďalším tvrdením, že nemal založenú živnosť, keďže na\nkamarátsku výpomoc sa živnostenské oprávnenie nevyžaduje. Nie je možné vyhodnotiť činnosť žalobcu\nako činnosť zamestnanca pre M. Z. len z dôvodu, že keďže žalobca živnosť založenú nemal, preto\nmuselo ísť o zamestnanecký pomer.\n4. V súvislosti s Dohodou o prevedení práce, na ktorú sa odvolával žalobca krajský súd uviedol, že\nv tejto dohode chýbajú niektoré základné náležitosti podľa § 226 Zákonníka práce, a to: dohodnutá\nodmena, ďalej doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať a rozsah práce. Vzhľadom na to ju nie je\nmožné kvalifikovať ako dohodu o vykonaní práce, a je potrebné ju považovať za dohodu, ktorá právne\nneexistuje. Krajský súd túto dohodu preto nepovažoval za relevantný dôkaz preukazujúci uzavretie\npracovnoprávneho alebo obdobného pomeru medzi žalobcom a M. Z..\n5. Z vykonaného dokazovania podľa krajského súdu vyplýva dostatočne zistený skutkový stav, že\nžalobca dňa 22.01.2016 nemal s M. Z. uzavretý pracovnoprávny vzťah, išiel mu vypomáhať bez toho,\naby ho tento zamestnal, čo potvrdil samotný žalobca bezprostredne po vzniku úrazu v hlásení úrazu\n(dňa 17.02.2016, pričom úraz sa stal 22.01.2016), keď sa v ňom vyjadril k okolnostiam úrazu a poskytol\núdaje o jeho zamestnávateľovi, ktorým však nebol M. Z., ale M-HUNT s.r.o., ktorého on sám považoval\nza svojho zamestnávateľa a M. Z. ako zamestnávateľa vôbec neuvádzal. Subjektívna vedomosť M. Z.\no právnom postavení žalobcu, či už ako zamestnanca, či živnostníka alebo len osobu, ktorá pomáha\nso sťahovaním dreva, je právne irelevantná. Podstatné je, že bolo preukázané, že M. Z.Č. so žalobcom\npracovnoprávny vzťah neuzavrel.\n6. V súvislosti čestnými prehláseniami V. H., O. W. V. W. G., ktoré žalobca predložil na potvrdenie, že\nbol zamestnancom M. Z. krajský súd konštatoval, že právny názor žalovanej vyslovený v napadnutom\nrozhodnutí, že tieto vyhlásenia sú právne irelevantné, nakoľko nejde o vyhlásenie zamestnávateľa,\nktoré jediné je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, je nesprávny. Žalovaná, hoci v otázke vyhodnotenia\nčestných vyhlásení predložených v odvolacom konaní zaujala tento nesprávny názor, napriek tomu\ncelkovo na túto spornú otázku možného pracovného vzťahu medzi žalobcom a M. Z. poukázala na riadne\nvykonané dokazovanie inými listinnými dôkazmi, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj v prvostupňovom\nrozhodnutí boli riadne vyhodnotené. Neuspokojila sa len s vyjadrením označeného zamestnávateľa\nM. Z. a s jeho popretím pracovnoprávneho vzťahu medzi ním a účastníkom konania, ale naopak\nvykonala ďalšie dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými rozhodnutiami o dočasnej pracovnej\nneschopnosti, hlásením úrazu, vyhodnotila aj dohodu o vykonaní práce zo dňa 20.01.2016 a taktiež\naj údaje z jej registra odvádzateľov poistného. Pokiaľ by totiž žalovaná zotrvala len na stanovisku,\nže pre posúdenie tejto spornej otázky postačí bez ďalšieho vyjadrenie tvrdeného zamestnávateľa o\ntom, že zamestnávateľom nie je, v tomto prípade by došlo k nedostatočne zistenému skutkovému\nstavu na túto otázku, čo by bol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V danom prípade však\nsprávne orgány sa s týmto vyjadrením označeného zamestnávateľa neuspokojili a vykonali dôsledné\ndokazovanie. Pokiaľ teda sa žalovaná v odvolacom konaní nezaoberala obsahom čestných vyhlásení,\njedná sa síce o vadu v jej procesnom postupe, keď mala tieto čestné prehlásenia vyhodnotiť, avšak\njedná sa o vadu nemajúcu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to vzhľadom na skôr\n\nvykonané dokazovanie, ktoré je v tejto spornej otázke jednoznačné a potom aj vzhľadom na samotný\nobsah týchto čestných vyhlásení, ktorý nie je spôsobilý zmeniť skutkovú situáciu. Čo sa týka formálnej\nstránky čestného vyhlásenia, je potrebné poukázať na § 197 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa\nktorého namiesto dôkazov možno pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Z uvedeného teda\nvyplýva, že samotné čestné vyhlásenia môže podať len účastník konania, v danom prípade žalobca, a\nnie tretie osoby a jedná sa len o akúsi náhradu dôkazu (slovné spojenie ...namiesto dôkazu...). Samotné\nvyjadrenie tretích osôb je možné potom podať výsluchom svedkov (§ 196 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení). Svedecké výpovede však žalobca nenavrhol. Čestné vyhlásenie má charakter iba súkromnej\nlistiny bez akejkoľvek poučovacej povinnosti a bez potenciálnej hrozby trestnoprávnych následkov\ntrestného činu krivej výpovede a aj preto nemôže nahradiť svedeckú výpoveď. V tomto prípade teda\nobsah „čestných vyhlásení“ je potrebné vyhodnotiť ako každý iný listinný dôkaz (§ 196 ods. 1 cit. zákona).\nAj tvrdenie svedka obsiahnuté v listine, aby malo výpovednú hodnotu, sa musí týkať len skutkových\nokolností, o ktorých osoba získala poznatky vlastnými zmyslami v určitom čase a mieste alebo o\nktorých sa dozvedela iným spôsobom. Práve tieto skutkové okolnosti t.j. skutočnosti, ktoré vnímali\nsvojimi zmyslami a opis, ako sa s nimi svedkovia oboznámili, sa v čestných vyhláseniach predložených\nžalobcom neuvádzajú. Svedkovia len konštatujú určité závery typu žalobca bol zamestnancom M. Z..\nČo sa týka čestného vyhlásenia V. H., tento bez ďalšieho tvrdí, že vie, že žalobca bol zamestnancom\nM. Z.. Jedná sa o tvrdenie bez akýchkoľvek ďalších skutkových okolností, z ktorých by vyplývalo, odkiaľ\nkonkrétne nadobudol V. H. túto vedomosť, aby bolo možné vôbec vykonať hodnotenie hodnovernosti\ntohto dôkazu. Čestné vyhlásenie W. G. trpí rovnakým nedostatkom. Okrem toho tieto čestné vyhlásenia\nmajú úplne rovnaký obsah, čo neprispieva k ich hodnovernosti a evokuje, že obsah čestných vyhlásení\nbol vopred formulovaný. Čo sa týka čestného vyhlásenia O. W., z obsahu vyplýva, že sa nejedná o\ndôkaz preukazujúci vznik pracovného pomeru medzi žalobcom a M. Z.. Svedok videl, ako otec žalobcu\nprevzal asi pol roka po úraze od M. Z. peniaze, ktoré svedok vyhodnotil ako „výplatu“. Či sa jednalo\no mzdu pre žalobcu v pracovnoprávnom vzťahu alebo odmenu za výpomoc a za aké obdobie, už nie\nje uvedené. Skutočnosti o vzniku pracovnoprávneho vzťahu, ktorý by bol svedkom O.L. W., neuviedol\nžiadne, preto takéto vyjadrenie nemôže bez ďalších dôkazov preukázať vznik pracovnoprávneho vzťahu,\nako to požaduje žalobca.\n7. Preto krajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že všetky dôkazy, ktoré boli\nzhromaždené v správnom konaní jednoznačne preukazujú zamestnanecký vzťah medzi ním a M. Z. a\nže ani jeden dôkaz nepodporuje výpoveď M. Z.. Naopak, podľa krajského súdu všetky zhromaždené\ndôkazy preukazujú, že M. Z. nebol zamestnávateľom žalobcu, ale zamestnávateľom bol M-HUNT s.r.o.\nZa nedôvodnú považoval aj námietku, že Sociálna poisťovňa vychádzala len z výpovede M. Z.Í. ako\nosamotenej výpovede a ostatné dôkazy ignorovala. Naopak, všetky dôkazy vyhodnotila jednotlivo a aj\nvo vzájomnej súvislosti tak, ako to má na mysli § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a z vykonaného\ndokazovania prijala aj správny právny záver. Krajský súd nezistil žiadne nelogické hodnotenie dôkazov\nv úmysle poškodiť žalobcu, ako to v žalobe uvádza žalobca.\n8. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ), ktorú odôvodnil nesprávnym\nprávnym posúdením krajského súdu. V kasačnej sťažnosti zopakoval argumenty prezentované v žalobe\na v rámci súdneho konania. Namietal, že krajský súd vychádzal iba z chyby uvedenej v potvrdení o\ndočasnej pracovnej neschopnosti a v zaškrtnutí nesprávnej kolónky a z listín, ktoré boli vyhotovené v\nbezprostrednej časovej následnosti po vzniku úrazu, kedy bol na rozhraní života a smrti a reálne nebolo\nv jeho možnostiach riešiť byrokratické záležitosti a zamýšľať sa nad tým, či je nejaký formulár správne\nalebo nesprávne vyplnený. Uviedol, že v tom čase reálne nevedel, či sa dožije ďalšieho dňa a nie je si\nvedomý, aké údaje boli do tlačív vyplnené. Ďalej namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s tým, že\npracovný pomer v spoločnosti M-HUNT s.r.o. nevylučuje existenciu pracovného pomeru u M. Z.. Uviedol,\nže v žiadnom prípade nešlo o kamarátsku výpomoc, pretože vzťah medzi žalobcom a M. Z. aj pre veľký\nvekový rozdiel nemožno považovať za kamarátsky. Nesúhlasil s tým, že krajský súd neprihliadol na\nDohodu o provedení práce z 20.01.2016 ako na relevantný dôkaz, pretože právna úprava nevylučuje\nani možnosť uzatvorenia ústnej pracovnej zmluvy. Sťažovateľ považoval rozhodnutie súdu za arbitrárne,\nprekvapivé a nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti a žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť,\nprípadne zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n9. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná, ktorá s rozsudkom krajského súdu v celom rozsahu\nsúhlasila. Zopakovala závery z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že žalobca nebol\nv pracovnoprávnom vzťahu u M. Z., pričom na tento záver nemá vplyv fakt, že žalobca bol v\n\ninkriminovanom čase zamestnancom spoločnosti M-HUNT s.r.o. K námietke sťažovateľa, ohľadom\nmožnosti uzavretia pracovnej zmluvy aj ústne, žalovaná uviedla, že túto považuje za impertinentnú\na poukázala na zjavný rozpor v tvrdeniach právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý na jednej strane\nodkazom na literatúru tvrdí, že môže dôjsť k uzatvoreniu pracovného pomeru aj bez písomnej pracovnej\nzmluvy a na strane druhej sa neustále domáha platnosti dohody z 20.01.2016, ktorá však nezakladá\npracovný pomer, nakoľko sa nejedná o pracovnú zmluvu. Žalovaná uviedla, že nerozumie, či sa\nprávny zástupca pokúša deklarovať platnosť a existenciu dohody z 20.01.2016, alebo existenciu\nkonkludentného pracovného pomeru, čím by však poprel existenciu dohody z 20.01.2016. Poukázala\naj na ust. §226 ods.2 Zákonníka práce, podľa ktorého sa dohoda o vykonaní práce uzatvára písomne,\ninak je neplatná. Žiadala kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok - SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n11. Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je\nzamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný\núraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.\n12. Podľa § 16 zákona o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý\nzamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu.\n13. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.60a)\n14. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n15. Spornou otázkou v tomto prípade bolo posúdenie, či žalobca bol v čase, kedy sa mu stal úraz,\nzamestnancom M. Z. alebo nie.\n16. Po preskúmaní veci a administratívneho spisu žalovaného sa kasačný súd v celom rozsahu\nstotožňuje so závermi krajského súdu, ktoré tento v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúco a logicky\nodôvodnil. Kasačný súd nepovažuje za účelné opakovať argumenty krajského súdu, a preto v\nodôvodnení tohto rozhodnutia bude reagovať iba na nové námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti.\n17. Kasačný súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že krajský súd vychádzal iba z chyby v\npotvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zaškrtnutí nesprávnej kolónky a v tejto súvislosti\npoukazuje na odseky 7 až 13 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorých sú uvedené skutočnosti,\nz ktorých krajský súd vychádzal. Tvrdenia sťažovateľa, že si nie je vedomý, aké údaje boli do tlačív\nvyplnené, kasačný súd považuje za účelové a stotožňuje sa s názorom žalovanej, že aj keď bol úraz\nžalobcu nepochybne vážny, z Prijímacieho protokolu Fakultnej nemocnice Ostrava z 22.01.2016 vyplýva,\nže žalobca bol v čase príjmu pri vedomí a orientovaný. Nie je preto dôvod tvrdiť, že žalobca si nebol\nvedomý, čo podpisuje. Rovnako za účelové považuje kasačný súd tvrdenie sťažovateľa, že nemohlo\nísť o kamarátsku výpoveď. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ v opise\nokolnostiach úrazu v Hlásení úrazu na účely nemocenského poistenia, ktoré došlo pobočke Čadca\n17.02.2016, uviedol, že si vzal v práci dovolenku, pretože mal ísť pomáhať kamarátovi s ťahaním dreva.\nToto hlásenie sťažovateľ aj vlastnoručne podpísal. Preto uvedené námietky kasačný súd nepovažoval\nza dôvodné.\n18. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s tým, že pracovný pomer v spoločnosti\nM-HUNT s.r.o. nevylučuje existenciu pracovného pomeru u M. Z., kasačný súd toto tvrdenie nepovažuje\nza relevantné vzhľadom k skutočnosti, že nebolo v konaní sporné, že žalobca môže byť zamestnancom\naj u viacerých zamestnávateľov. Spornou bola skutočnosť, či žalobca je zamestnancom M. Z. a s\ntouto skutočnosťou sa žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj krajský súd v odôvodnení svojho\nrozsudku náležite vysporiadali.\n\n19. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd nevzal do úvahy Dohodu o provedení práce z 20.01.2016\nako relevantný dôkaz, pretože právna úprava nevylučuje možnosť uzatvorenia ústnej pracovnej zmluvy.\nVo vzťahu k uvedenej námietke kasačný súd súhlasí s názorom žalovanej, že nie je zrejmé, čo sa snaží\nprávny zástupca žalobcu obhájiť. Či existenciu písomnej Dohody o provedení práce z 20.01.2016, ktorá,\nako bolo vysvetlené krajským súdom v ods. 17 rozsudku krajského súdu, nemá podstatné náležitosti v\nzmysle ust. § 226 Zákonníka práce, alebo tvrdí, že pracovný pomer medzi žalobcom a M. Z. vznikol na\nzáklade ústnej pracovnej zmluvy, čím by existenciu pracovného vzťahu na základe uvedenej dohody aj\nv prípade jej existencie popieral. Sťažovateľ pritom v priebehu konania nikdy netvrdil, že by uzavrel s\nM. Z.Í. ústnu pracovnú zmluvu. Z tohto dôvodu ani túto námietku sťažovateľa kasačný súd nepovažoval\nza relevantnú.\n20. Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že sťažovateľ neuviedol žiadne nové\nskutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov vyslovených krajským súd, a preto kasačnú\nsťažnosť žalobcu považoval za nedôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol.\n21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol\núspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/15/2017", "guid": "d2762dbc-6a5c-4121-8436-66ea98b2767f:b0974f8f-28b1-4bef-97aa-880400bbbafb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}