{"guid": "a655b589-6a05-47ee-9c3c-909895653d35:544d2c46-a9e7-4eb8-a206-6d673d7e7ad3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1", "spisova_znacka": "7Sk/7/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/7/2018 z 20. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2019, sp. zn. 7Sk/7/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1", "identifikacne_cislo": "5017200432", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "nazov": "§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/544d2c46-a9e7-4eb8-a206-6d673d7e7ad3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/7/2018\n5017200432\n20. 03. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:5017200432.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nA. J., bytom H. 7, J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ulica 29. augusta 8 a\n10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. októbra 2017, č. XXX XXX\nXXXX 0, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. januára 2018,\nč. k. 25Sa/37/2017-42, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.\njanuára 2018, č.k. 25Sa/37/2017-42, z a m i e t a .\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 25. januára 2018, č. k.\n25Sa/37/2017-42, zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného vo veci\npriznania starobného dôchodku. Žalovaný - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“)\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o sociálnom poistení“) vo veci priznania starobného dôchodku zamietol v plnom rozsahu\nodvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 24. júla 2017, č. XXX\nXXX XXXX 0, a toto rozhodnutie potvrdil.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vec prejednal na verejnom pojednávaní (§\n107 ods. 1 písm. a/ SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a\nprvostupňového správneho orgánu v intenciách § 65 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,\nčlánkku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (Dohovor č. 128),\nustanovení § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.o sociálnom zabezpečení policajtov a o\nzmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.) ako aj príslušných ustanovení SSP dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n3. Krajský súd mal z obsahu spisov a vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že žalovaný na\nzáklade rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/14/2017 zo dňa 24. apríla 2017, ktorým bolo\nzrušené rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. decembra 2016 o priznaní starobného\ndôchodku rozhodol podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 a § 114 zákona o sociálnom poistení o priznaní\nstarobného dôchodku od 30. septembra 2011 v sume 58,50 eur mesačne rozhodol preskúmavaným\n\nrozhodnutím. Žalobca nesúhlasil so znížením sumy starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru\nč. 128. Bol toho názoru, že z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 taxatívne vyplýva, že výška starobného\ndôchodku sa môže krátiť len vtedy, ak poberá inú dávku za tú istú sociálnu udalosť. Rozhodnutie\npovažoval za diskriminačné, nezákonné a nepreskúmateľné. Tvrdil, že namietaný postup žalovaného sa\nuplatňuje nezákonne len u bývalých policajtov aj to len u tých, ktorí dosiahli nárok na starobný dôchodok\npo 31. decembri 2003. Vedome tak dochádza k diskriminácii určitej skupiny osôb.\n4. Žalobca splnil zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok dosiahnutím 55 rokov fyzického veku\ndňa 6. mája 2004. K tomuto dňu mu vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške 653,- eur mesačne. K\nuvedenej sume patrí suma 13,2298 eur mesačne za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku\nna starobný dôchodok. Výška sumy starobného dôchodku sa tak zvýšila na sumu 666,30 eur mesačne.\nK uvedenej vypočítanej sume starobného dôchodku patrí za 239 dní obdobia dôchodkového poistenia\nzískaných po vzniku nároku na starobný dôchodok v sume 23,32050 eur. Na základe týchto skutočností\nku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku - ku dňu 30. september 2011 vznikol nárok\nna starobný dôchodok v sume 689,54 eur mesačne.\n5. Pri súbehu nárokov na dve dávky v starobe v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 došlo ku kráteniu\nstarobného dôchodku. Iný postup a priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení\nv plnej, tzv. teoretickej výške by mal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie\nisté doby poistenia, čo by viedlo k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených\nv osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobie\ndôchodkového poistenia v takom istom rozsahu len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n6. Z potvrdenia GR ZVJS č.: 13312/33-14 zo dňa 24. september 2014 krajský súd zistil, že od 31.\ndecembra 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z.. Pre\nurčenie sumy výsluhového dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. boli zhodnotené len doby\nod 18. roku veku do 30. decembra 2004. Do uvedeného dňa žalobca vykonával službu zaradenú\ndo I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu v súlade s § 175 zákona\nč. 100/1988 Zb. a § 274 zákona o sociálnom poistení zostal zachovaný dovŕšením veku 55 rokov.\nZ dôvodu, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe\nza obdobie služobného pomeru policajta, nepovažoval krajský súd za dôvodnú námietku žalobcu\ntýkajúcu sa nižšieho dôchodku, ako je výška dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\nZ vykonaného dokazovania bolo krajskému súdu zrejmé, že súčet starobného dôchodku žalobcu,\npriznaného rozhodnutím žalovaného zo dňa 24. júla 2017 a výsluhového dôchodku je vyšší, ako tzv.\nteoretická suma starobného dôchodku.\n7. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd konštatoval, že žalovaný postupoval pri preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia správne a v súlade so zákonom ako aj ustálenou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky. Pochybnosti žalobcu o správnosti výpočtu sumy jeho starobného dôchodku\nvo vzťahu k uplatniteľnosti čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyvolané jeho subjektívnym presvedčením a pocitmi\nnezakladali dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v správnom\nkonaní. Krajský súd žalobcu v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol.\n8. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobca nemal\nv konaní úspech, preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol.\nII.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1\npísm. g/ SSP) a nevykonal navrhnuté dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\n11. Krajskému súdu vytýkal porušenie postupu stanoveného ustanovením § 122 a § 124 ods. 1 SSP.\nZa nepreskúmateľné považuje tvrdenie krajského súdu, že od okamihu dovŕšenia dôchodkového veku\nnadobudol výsluhový dôchodok charakter dávky v starobe tak, ako to má na mysli ustanovenie článku\n33 ods. 2 Dohovoru č. 128; nevyplýva to ani zo zákona č. 100/1988 Zb. ani zákona č. 461/2003 Z.z..\nNaviac článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 taxatívne stanovuje, že musí ísť o inú peňažnú dávku, ktorú\ndostáva „ za tú istú sociálnu udalosť“, teda na ktorú vznikne nárok tiež až dovŕšením dôchodkového\n\nveku,. Krátenie výšky starobného dôchodku, na ktorý vznikol nárok s odvolaním sa na článok 33\nods. 2 Dohovoru č. 128 je nezákonné. Ďalej, za nepreskúmateľné a nezákonné považuje aj tvrdenie\nohľadom teoretickej výšky starobného dôchodku. Rozhodnutie krajského súdu je tak v rozpore s Ústavou\nSlovenskej republiky a Dohovorom č. 128.\n12. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\nIV.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti\n(§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP(§ 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná\na je potrebné ju zamietnuť.\n15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n17. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n19. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\npostupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu v sociálnej veci. Žalovaný týmto rozhodnutím\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie,\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2017 vo veci priznania starobného dôchodku od 30. septembra\n2011. Žiadosť o starobný dôchodok bola so žiadateľom spísaná na pobočke Sociálnej poisťovne v\nMartine dňa 30. septembra 2014. Dôchodok žiadal žiadateľ priznať od 31. decembra 2004.\nPodľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov\n(ďalej len \"policajt\"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len\n\"profesionálny vojak\"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov,\nktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na\nvýkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len \"vojak prípravnej služby\"), ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj\nobdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\n\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\nPodľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\nvýkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a\nprofesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného\npredpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný\ninvalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.\nZ uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona\nč. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka\nprípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom\npoistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového\ndôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona\nč. 328/2002 Z.z.\nKasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že všeobecným predpisom o sociálnom poistení je zákon č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.\njanuára 2004. Až do 30. júna 2003 boli policajti zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení v rámci\nvšeobecného systému sociálneho zabezpečenia bez obmedzenia (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení).\nZ ustanovení § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade,\nak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba\njeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa cit. zákona nemala hodnotiť.\nJe však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa nehodnotí celé\nobdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takej služby, maximálne však v rozsahu\n30 rokov (§ 39 tohto zákona).\nSociálne zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je zákon č.\n328/2002 Z.z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo\nvšeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku\ndôchodku z osobitného systému, potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru kasačného súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n20. Konaniu pred krajským súdom (§ 199 a nasl. SSP) a rozhodnutiu zo dňa 25. januára 2018\npredchádzalo konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu zo dňa 6. februára\n2015, č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bola podľa § 65 ods. 1 a § 293z zákona o sociálnom poistení\nzamietnutá žiadosť navrhovateľa z 30. septembra 2014 o priznanie starobného dôchodku od 31.\ndecembra 2004. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom zo dňa 29. marca 2017, sp.\nzn. 9So/185/2015, o zmene rozsudku krajského súdu z 21. mája 2015, č.j. 25Sd/45/2015-25, a zrušení\nrozhodnutia vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok číslo XXX XXX XXXX X zo 6. februára\n2015 a vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyni bola v ďalšom konaní uložená povinnosť\nposúdiť nárok na starobný dôchodok znova, vysporiadať sa s hodnotením doby učňovského pomeru a\nzamestnania pred 18. rokom veku.\n\n21. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou k rozhodnutiu číslo XXX XXX XXXX X\nz 24. júla 2017 kasačný súd zistil, správny orgán riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR\nvysloveným v rozhodnutí sp. zn. 9So/185/2015 zo dňa 29. marca 2017, do obdobia dôchodkového\npoistenia započítal aj obdobie učňovského pomeru (pred 1. januárom 2004) od 1. septembra 1964 do\n26. júna 1967, obdobie od 15. júla 1966 do 5. mája 1967 a od 27. júna do 30. augusta 1967 kedy pracoval\nv Y.. Súčet počtu dní obdobia dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodok bol 14 492 dní\n(vrátane doby služby) s počítaním obdobia po vzniku nároku žalobcu na výsluhový dôchodok od 6. mája\ndo 30. decembra 2004 v počte 239 dní. Počas obdobia po vzniku nároku na starobný dôchodok od 6.\nmája 2004 do 30. decembra 2004 žalobca nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť.\n\n22. Kasačný súd v súvislosti s určením rozsahu obdobia dôchodkového zabezpečenia (poistenia)\npovažuje za potrebné poznamenať, že pre určenie sumy výsluhového dôchodku (výsluhový dôchodok\nbol priznaný v sume starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku podľa § 128 zákona č.\n328/2002 Z.z. lebo bola vyššia ako výsluhový dôchodok poznámka kasačného súdu) bola menovanému\nzhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 31. augusta 1967 do 18. júla 1969 (v II. kategórii\nfunkcií), doba služby profesionálneho vojaka od 1. augusta 1969 do 31. augusta 1976 (v II. kategórii\nfunkcií) a doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1999 (v\nI. kategórii funkcií) a od 1. januára 2000 do 30. decembra 2004 (v III. pracovnej kategórii) v počte 37\nrokov a 119 dní.\n23. K sťažnostnému bodu kasačnej sťažnosti, ktorý sa týka (opakovanej) námietky, že výsluhový\ndôchodok nemožno považovať za starobný dôchodok kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/185/2015, kde na strane 4 odsek 5 sa uvádza: „ Z dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 222/2002 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo okrem iného novelizované aj ustanovenie\n§ 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. vyplýva záver, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby\nod dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)\nvýsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa\n§ 124 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho\npoistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho\nzabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok\ndovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení“. Dôchodkový\nvek podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) žalobca dovŕšil 6. mája 2004. Ku\ndňu 6. máju 2004 tak, ako to potvrdilo aj generálne riaditeľstvo ZVaJS (v Potvrdení zo dňa 24. septembra\n2014) žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku.\nPovinnosťou Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru bolo použiť pre porovnanie sumy starobného\ndôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení\na zákon č. 73/1998 Z.z.. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa §38 zákona a\nsumy starobného dôchodku spolu s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona bez požitia V.\nčasti zákona č. 100/1988 Zb. by nebolo možné vykonať. Nakoľko suma starobného dôchodku spolu s\nprídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia, výsluhový dôchodok bol priznaný v sume starobného\ndôchodku a prídavku k starobnému dôchodku podľa § 128 zákona. Pre stanovenie sumy starobného\ndôchodku pre porovnávací výpočet v zmysle § 128 zákona bola zhodnotená doba tak, o je to uvedené\nna evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia - 37 rokov a 119 dní.\n24. K sťažnostnému bodu kasačnej sťažnosti, v ktorom žalobca namietal nezákonnosť postupu pri\nvýpočte sumy starobného dôchodku aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 kasačný súd zhodne,\nako v bode 24 poukazuje na odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9So/185/2015, ktorý na\nstrane 5 odsek 3 rozhodnutia uviedol: „ Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu\nvyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného\nsystému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo\nvšeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá prevyšuje sumu výsluhového dôchodku\n(príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok).“\n25. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v\nstarobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu\nna to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil\nzo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia.\n26. K namietanému postupu krátenia starobného dôchodku sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v náleze II.ÚS 389/2017-18 zo dňa 22. júna 2017, keď na strane 9 nálezu uvádza: „treba\nprisvedčiť sťažovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128 neupravil\nzákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z\n\nosobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon o sociálnom\npoistení priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby\npolicajta získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do\nobdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd\npovažuje za konformný s ústavou, vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok\nmá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe,\nktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by žalovaná nárok na starobný\ndôchodok v zmysle už uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení\nvôbec nemohla pre účely nároku a výšky starobného dôchodku započítať sťažovateľovi dobu služby v\nPolicajnom zbore“.\n27. Ústavný súd vo vyššie označenom náleze zaujal stanovisko aj k spôsobu výpočtu sumy starobného\ndôchodku poberateľa dávky výsluhového dôchodku, keď uviedol: „ Najvyšší súd judikoval, že aj vtedy,\nak by poistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme\nsociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom\nsystéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v\nosobitnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia\nvo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov,\nktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému,\nnajprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia\nzískali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre\nvznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia)\ncharakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č.\n128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.\n416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov\ndoby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č.\n328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom\na policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby a táto kategória\npoistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená\nv porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca\nby s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraniční, u ktorých o\ntakomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosť. Odlišným postupom odporkyne by sa doby\npoistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo\nnezodpovedá ani zámeru zákona. Inak, odporkyňa núti poistencov poistených v osobitnom systéme, aby\nvykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí\nich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia\npolicajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasne\nstarobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia\npoistenca.“\n28. V kasačnej sťažnosti žalobca namietal aj procesné pochybenie správneho súdu stanovené v\nustanovení § 112 a § 124 SSP, ktoré malo spočívať v postupe dokazovania krajským súdom a v\npráve žalobcu predniesť svoj konečný návrh. K uvedenej námietke kasačný súd považuje za potrebné\npoukázať na samotné konanie o správnej žalobe, ktoré sa na krajskom súde začalo doručením\nsprávnej žaloby v sociálnej veci dňa 2. novembra 2017. Prílohou žaloby bolo rozhodnutie, ktoré žalobca\nžiadal preskúmať. Dňa 8. novembra 2017 krajský súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe\na na predloženie spisov. Vyjadrenie k správnej žalobe a krajským súdom žiadaný dávkový spis, v\nktorom sú založené všetky listiny vrátane žiadosti o starobný dôchodok, evidenčné listy dôchodkového\nzabezpečenia (poistenia), ktorých obsah bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o priznaní dôchodkovej\ndávky bol doručený krajskému súdu dňa 7. decembra 2017. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené\nžalobcovi dňa 8. decembra 2017 spolu s Poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov\nkonania (č.l. 28 ). Krajský súd v bode 3 poučil účastníkov konania o povinnosti označiť dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení vo vyjadrení k žalobe. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov\nvykoná. Súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie\nvo veci (§ 121 SSP) Po doručení vyjadrenia žalovaného a poučenia súdu žalobca dňa 20. decembra\n2017 doručil krajskému súdu vyjadrenie k zaslanému vyjadreniu, ktorého obsah je totožný so správnou\n\nžalobou a v neposlednom rade aj s kasačnou sťažnosťou. Na deň 25. január 2018 bol (dňa 15. januára\n2018) určený termín pojednávania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, na ktorom sa žalobca osobne\nzúčastnil. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že sudkyňa podala správu o priebehu administratívneho\nkonania. Z obsahu vyjadrenia žalobcu spísaného do zápisnice krajského súdu vyplýva aj návrh na\nzrušenie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n9. októbra 2017, tiež navrhol zrušiť aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n24. júla 20147 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Na poslednej strane zápisnice po verejnom vyhlásení\nrozsudku sudkyňa krajského súdu poznamenala, že predstúpil žalobca, ktorý súdu odovzdal papier, na\nktorom je napísaná žiadosť, aby súd vykonal dokazovanie. Žiadosť je založená na č.l. 41 súdneho spisu.\nKasačný súd sa s obsahom takto doručenej žiadosti oboznámil a konštatoval, že žalobca poukazuje na\nrozsudky Najvyššieho súdu SR č. 6/2006, 3/2007 a týkajú sa výsluhového dôchodku, žalobca opakovane\nnesúhlasil s krátením starobného dôchodku.\n29. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (I.ÚS 234/2014).\n30. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa\n§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že účastníkom konania nepriznal\nprávo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom\nkonaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.\n32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}