{"guid": "d3b1c846-cbc0-4794-9f04-a98125e6d1d6:1263fefd-1efd-4001-a516-7d4ba591e996", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200389.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/43/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/43/2018 z 2. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. apríla 2019, sp. zn. 4Sžfk/43/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5017200389.1", "identifikacne_cislo": "5017200389", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2019-04-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-6", "nazov": "§ 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1263fefd-1efd-4001-a516-7d4ba591e996", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200389.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200389.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200389.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/43/2018\n5017200389\n02. 04. 2019\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2019:5017200389.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej\n(sudca spravodajca) a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej\nveci žalobcu: BENETEL, s.r.o., Riadok 1914/58, Ružomberok, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák,\nadvokát, Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, Janka Kráľa 1628/4,\nŽilina, v konaní o vyslovenie porušenia práv žalobcu vydaním nezákonného opatrenia žalovaného\nč. 101570886/2017 zo dňa 17. júla 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 31S/128/2017-47 zo dňa 13. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/128/2017-47 zo dňa 13.\njúna 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/\na e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil opatrenie žalovaného č.\n101570886/2017 zo dňa 17.07.2017 ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\nnedostatočne zistený skutkový stav a ako predčasné a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách\nkonania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca žiadosťou zo dňa 05.04.2017 žiadal o\nvyplatenie úroku podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) - úroku z omeškania za obdobie od prvej\nžiadosti daňového preplatku (zo dňa 16.02.2011) až do skutočného vyplatenia dňa 23.09.2015. Žalovaný\noznámením (opatrením) zo dňa 17.07.2017 oznámil splnomocnenému zástupcovi žalobcu, že po\npreverení dodržania zákonných lehôt na vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov právnickej\nosoby nedošlo k oneskorenému vráteniu preplatku. Žalovaný uviedol, že žiadosť o vrátenie daňového\npreplatku vo výške 50.615,- € bola správcovi dane doručená 24.08.2015 a doplnená dňa 21.09.2015\nna upravenú výšku preplatku 48.247,55 €. Daňový preplatok bol žalobcovi vrátený dňa 23.09.2015\nvo výške 48.247,55 €, čo znamená, že zákonná lehota podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku bola\ndodržaná a preplatok bol vrátený v celej požadovanej výške. Na základe uvedených skutočností, podľa\nnázoru žalovaného, žalobcovi nevznikol nárok na úrok za oneskorené vrátenie preplatku. K žiadosti zo\ndňa 16.02.2011, ktorá bola definovaná ako žiadosť o vrátenie neoprávnene zadržiavaných peňažných\nprostriedkov a zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol,\nže žalobcovi bola na ňu zaslaná odpoveď zo dňa 18.03.2011 č. 661/230/8390/11/Hla v znení, že k\nneoprávnene zadržiavaným prostriedkom spĺňajúcim zákonnú definíciu v § 35b zákona č. 511/1992 Zb.\n\nnedošlo a taktiež nevznikol nárok na zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné\nprostriedky.\n3. Žalobca podal proti uvedenému oznámeniu (opatreniu) žalovaného zo dňa 17.07.2017 správnu žalobu\npodľa § 177 ods. 1 SSP, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie žiadosti žalobcu o vyplatenie\núroku za oneskorené vyplatenie daňového preplatku správcom dane.\n4. Krajský súd z časového prehľadu sporu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na\ndaň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 1998. Na základe daňovej kontroly vydal\ndodatočný platobný výmer č. 661/2200/26569/02/Jo-E/38 dňa 16.04.2002, proti ktorému podal žalobca\nodvolanie. Odvolací orgán dodatočný platobný výmer potvrdil rozhodnutím č. V/256/6022/2003/Kum zo\ndňa 23.07.2003. Na základe žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. V/256/6022/2003/\nKum zo dňa 23.07.2003 Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 25S/3/2003 zo dňa 30.04.2004 žalobu\nzamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sž-o-KS 212/2004 zo dňa 13.09.2005\nrozsudok krajského súdu zo dňa 30.04.2004 potvrdil. Na základe podanej ústavnej sťažnosti žalobcu\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 16.12.2008 sp. zn. I. ÚS 238/06-39 zrušil rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010 zmenil rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 25S/3/2003 tak, že rozhodnutie žalovaného č. V/256/6022/2003/Kum a rozhodnutie\nDaňového úradu Ružomberok č. 661/2200/26569/02/Jo-E/38 zo dňa 16.04.2002 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Následne správca dane zastavil daňové konanie rozhodnutím č.\n661/230/23259/10/Hla zo dňa 08.07.2010.\n5. Po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010\npožiadal žalobca správcu dane žiadosťou zo dňa 21.02.2011 o vrátenie neoprávnene zadržiavaných\npeňažných prostriedkov a zaplatenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.\nŽalovaný v odpovedi na žiadosť, pod č. 661/230/8390/11/Hla zo dňa 18.03.2011, uviedol, že zo strany\nsprávcu dane nedošlo v uvedenom prípade k neoprávnene zadržiavaným peňažným prostriedkom\nspĺňajúcim zákonnú definíciu v § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a k nároku žalobcu na zaplatenie\nsankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky podľa § 35d ods. 7 vtedy platného\nzákona č. 511/1992 Zb. Prvé právoplatné rozhodnutie bolo vydané pred 01.01.2004, neexistuje druhé\nrozhodnutie, ktorým by bol rozdiel dane znížený a rozhodnutie o zastavení konania nie je možné\npovažovať za rozhodnutie, ktorým by bola vyrubená daň znížená.\n6. Žiadosťou zo dňa 24.08.2015 požiadal žalobca správcu dane o vrátenie preplatku na dani z príjmov\nprávnickej osoby vo výške 50.615,- € (v doplnení podania zo dňa 21.09.2015 bola upravená výška na\n48.247,55 €). Po vzniku preplatku bola časť preplatku vo výške 1.857,69 € preúčtovaná na nedoplatok\nDPH a 480,- € na daňovú licenciu na DPPO za rok 2014. Správca dane vrátil daňovému subjektu\n(žalobcovi) preplatok v požadovanej výške 48.247,55 € dňa 23.09.2015.\n7. Žalobca dňa 05.04.2017 doručil žalovanému žiadosť o vyplatenie úroku podľa § 63 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. - úroku z omeškania za obdobie od prvej žiadosti (zo dňa 16.02.2011) o vyplatenie až do\nskutočného vyplatenia, dňa 23.09.2015. Podľa názoru krajského súdu bol jadrom sporu v tomto konaní\nvýklad žiadosti žalobcu o vrátenie zadržiavaných peňažných prostriedkov a zaplatenie sankčného úroku\nv zmysle § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. zo dňa 16.02.2011 a žiadosti o vrátenie preplatku v zmysle\n§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z. zo dňa 24.08.2015 (doplnenej dňa 21.09.2015).\n8. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v konkrétnom prípade ide o spor vo veci výkladu\nustanovenia § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., spočívajúci v okolnosti, že po zrušení rozhodnutia\nžalovaného č. V/256/6022/2003/Kum zo dňa 23.07.2003 a prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo\ndňa 16.04.2002 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010,\nbola vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie, pričom správca dane nové rozhodnutie vo veci\nnevydal, ale zastavil daňové konanie rozhodnutím č. 661/230/23259/10/Hla zo dňa 08.07.2010 z dôvodu\nuplynutia lehoty na vyrubenie dane.\n9. Krajský súd uviedol, že napriek tomu, že ustanovenie § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. predpokladá\nexistenciu rozhodnutia, je nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie je tu mienené ako právna skutočnosť,\ns ktorou zákon spája vznik a zmenu výšky nároku na plnenie. V tejto súvislosti uviedol, že zrušením\n\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátením veci žalovanému na\nďalšie konanie rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010, došlo ex lege k\nobnoveniu stavu pred rozhodnutím, t. j. podľa podaného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie roku 1998. Podľa tvrdenia krajského súdu nárok na nadmerný odpočet vzniká ex\nlege, čo vyplýva z ust. § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa ods. 1 alebo\n2 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad\nnadmerný odpočet v lehote 10 dní od skončenia kontroly.\n10. Poukazujúc na ust. § 35b ods. 6 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb. krajský súd konštatoval, že\nžalobcovi nárok na sankčný úrok vznikol, nakoľko k vráteniu zadržiavanej sumy žalobcu došlo žalovaným\nreálne až 23.09.2015. Krajský súd mal za to, že v prípade žalovaným zadržiavanej sumy žalobcu sa\nnejedná o daňový preplatok, ale o nadmerný odpočet, napriek tomu, že právny titul zakladajúci jeho\nvznik bol zrušený, teda ide o nárok vyplývajúci z ust. § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\n11. Podľa názoru krajského súdu v predmetnom konaní zostáva naďalej spornou otázka, akého úroku\nsa žalobca domáha. Krajský súd mal za to, že žalovaný pochybil, keď sám, bez ozrejmenia o vyplatenie\nakého úroku sa žalobca domáha vychádzal z jeho žiadosti o vrátenie neoprávnene zadržiavaných\npeňažných prostriedkov a zaplatenie sankčného úroku za celé obdobie neoprávnene zadržiavaných\nprostriedkov podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. zo dňa 21.02.2011. Postup žalovaného,\nkeď bez vyjadrenia žalobcu vyhodnotil, čoho sa žalobca v podaní domáhal, považoval krajský súd\nza procesne nesprávny, v rozpore s § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., pričom táto vada mala za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia a je dôvodom jeho zrušenia. Krajský súd mal za to, že pre samotné\nposúdenie veci nebol správcom dane dostatočne zistený skutkový stav, čo je ďalším dôvodom pre\nzrušenie rozhodnutia.\n12. Krajský súd, vzhľadom na uvedené, zaviazal správcu dane postupom podľa ust. § 13 ods. 8 v\nspojení s ustanovením § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok\") vyzvať\nžalobcu na odstránenie nedostatkov podania, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca domáhal\nžiadosťami zo dňa 16.02.2011, zo dňa 24.08.2015 (doplnenou dňa 21.09.2015) ako aj žiadosťou zo\ndňa 05.04.2017, či vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b a nasl. zákona č. 511/1992 Zb., alebo\núroku podľa § 63 a nasl. citovaného zákona a to v kontexte so znením ust. § 110c a § 110e zákona\na po odstránení nedostatkov o tejto žiadosti rozhodnúť v súlade s vtedy pre danú skutočnosť platnými\nprávnymi predpismi.\n2.\n13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v\nŽiline zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu ako\nnedôvodnú zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.\n14. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti uviedol podrobnú chronológiu vzniku daňového preplatku\nžalobcu až po vydanie napadnutého oznámenia č. 101570886/2017 zo dňa 17.07.2017.\n15. Žalovaný poukázal na bod 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého „...zrušením\nrozhodnutia žalovaného V 256/6022/2003 Kum a vrátením veci na ďalšie konanie rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.4.2010, ktorým bolo súčasne zrušené\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok zo dňa 16.4.2002, došlo ex lege k obnoveniu\nstavu pred rozhodnutím, t.j. podľa podaného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie roku 1998.“ K tomuto záveru krajského súdu žalovaný uviedol, že takéto daňové\npriznanie k dani z pridanej hodnoty u žalobcu neexistovalo a neexistuje, nakoľko v danom prípade išlo\no daňovú kontrolu na dani z príjmov právnickej osoby. Uvedené tvrdenie krajského súdu a aj ďalšie\nzávery vychádzajúce z tohto tvrdenia vo vzťahu k prejednávanej veci považoval žalobca za fiktívne,\nnezrozumiteľné a zmätočné. Zmätočné je podľa názoru žalobcu taktiež konštatovanie krajského súdu v\nbode 7. odôvodnenia rozsudku, že žalobcovi nárok na sankčný úrok vznikol. K tvrdeniu krajského súdu,\n\nže v prípade žalovaným zadržiavanej sumy žalobcu sa nejedná o daňový preplatok, ale o nadmerný\nodpočet, napriek tomu, že právny titul zakladajúci jeho vznik bol zrušený, teda ide o nárok vyplývajúci z\nust. § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej, žalovaný uviedol, že žiadny právny predpis a\nani prax nepozná premenu daňového preplatku na nadmerný odpočet. Žalovanému teda nebolo zrejmé,\nna základe akej právnej úvahy správny súd dospel k uvedenému konštatovaniu, že v danom prípade sa\njedná o nadmerný odpočet, pretože v danom prípade sa u žalobcu nejednalo o výkon daňovej kontroly na\ndani z pridanej hodnoty a ani o daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu alebo jeho časti, ale o preplatok na dani z príjmov právnickej osoby a daňovú kontrolu na dani\nz príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 1998.\n16. Žalovaný poukázal na to, že do právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010 existoval právny titul na zaplatenie daňovej povinnosti a k naplneniu\ndefinície preplatku došlo až rozhodnutím najvyššieho súdu o zrušení dodatočného platobného výmeru\na vrátením veci na ďalšie konanie ktoré bolo zastavené rozhodnutím správcu dane zo dňa 08.07.2010 č\n661/230/23259/10/Hla. Žalovaný uviedol, že podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom do\n31.12.2015, ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1, správca dane na žiadosť daňového\nsubjektu preúčtuje daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň, inak\ndaňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie. Aj podľa zákona č.\n511/1992 Zb. v znení účinnom v roku 2010, (t.j . v čase vzniku daňového preplatku) mal správca dane\nvrátiť daňový preplatok len na žiadosť daňového subjektu a to do jedného mesiaca od doručenia žiadosti\no jeho vrátenie. Žalovaný podotkol, že vrátenie daňového preplatku bez žiadosti daňového subjektu\nupravoval zákon č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003 v § 63 ods. 6, podľa ktorého ak\nvznik preplatku zapríčiní správca dane, a ak ho nemožno použiť podľa odsekov 2 a 3, vráti preplatok\nbez žiadosti do 15 dní od jeho zistenia. Keďže k vzniku preplatku došlo dňom právoplatnosti rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, t. j. dňom 05.05.2010, správca dane na žiadosť žalobcu zo dňa\n24.08.2015, doplnenú dňa 21.09.2015, postupom podľa platnej právnej úpravy § 79 daňového poriadku\nvrátil žalobcovi daňový preplatok do 30 dní od podania žiadosti. Žalovaný tak s poukazom na ust. § 63\nods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalovanému nevznikla povinnosť rozhodnúť o priznaní úroku\nzo sumy daňového preplatku a ani povinnosť takýto úrok zaplatiť.\n17. K tvrdeniu krajského súdu, že v predmetnom konaní zostáva naďalej spornou otázka, akého úroku sa\nžalobca domáha a došlo k pochybeniu správcu dane, keď z jeho strany nedošlo k ozrejmeniu o vyplatenie\nakého úroku sa žalobca svojou žiadosťou domáha, a preto samotný záver žalovaného nie je presvedčivý,\nžalovaný uviedol, že žalobca sa odvolával na dve žiadosti, ktoré však podľa názoru žalovaného nemožno\nzamieňať, nakoľko v každej žiadal o iné právne skutočnosti. Podľa názoru žalovaného boli všetky žiadosti\nžalobcu jasne formulované a nemali nedostatky, ktoré by žalovaného viedli k tomu, aby musel byť\nžalobca vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania v zmysle § 20 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb.,\nresp. § 13 ods. 8 daňového poriadku. Žiadosti žiadajúce úrok (sankčný, úrok, úrok z omeškania) boli\nformulované s uvedením §-vého ustanovenia zákona a boli podávané právnym zástupcom žalobcu.\nPretože uvedené žiadosti boli zo strany žalovaného následne vybavené, nebol a nie je, podľa názoru\nžalovaného, dôvod na vyzývanie žalobcu na objasnenie ich obsahu, resp. odstránenie ich nedostatkov\ntak, ako bol zaviazaný napadnutým rozsudkom krajského súdu.\n18. K žiadosti zo dňa 16.02.2011, ktorú uvádzal žalobca v podaní zo dňa 05.04.2017, žalovaný uviedol,\nže z nej jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadal o vrátenie neoprávnene zadržiavaných peňažných\nprostriedkov a zaplatenie sankčného úroku za celé obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných\nprostriedkov podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a nie o vrátenie daňového preplatku. Žalovaný\ndospel k záveru, že v uvedenom prípade nedošlo k neoprávnene zadržiavaným peňažným prostriedkom\nspĺňajúcim zákonnú definíciu v § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a tiež k nároku žalobcu na\nzaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky podľa § 35b ods. 7\nzákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný vydal dodatočný platobný výmer v r. 2002, v ktorom stanovil zaplatiť\nžalobcovi rozdiel dane vo výške 206.320, € (6.215.600,- Sk) a ktorý bol zrušený Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky až v r. 2010. Po doručení zrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu správca dane\nzastavil konanie podľa § 25 ods. 1 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu uplynutia lehoty na\nvyrubenie dane podľa § 45 zákona. Žalovaný mal za to, že v danom prípade z hľadiska definície\nneoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov v § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. prvé\nprávoplatné rozhodnutie bolo vydané pred 01.01.2004 a neexistuje druhé rozhodnutie, ktorým by bol\nrozdiel dane znížený, pričom rozhodnutie o zastavení daňového konania nie je možné považovať za\n\nrozhodnutie, ktorým by bola vyrubená daň znížená. Z uvedeného dôvodu žalovaný reagoval na žiadosť\nodpoveďou č. 661/230/8390/1l/Hla zo dňa 18.03.2011.\n19. Žalovaný mal za to, že postupoval v súlade so zákonom a nestotožnil sa s tvrdením krajského\nsúdu, že správcom dane nebol dostatočne zistený skutkový stav pre vydanie napadnutého Oznámenia\nč. 101570886/2017 zo dňa 17.07.2017, ktoré bolo vyhodnotené krajským súdom ako predčasné a\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný mal za to, že v danom prípade\nbol skutkový stav z jeho strany dostatočne zistený a nie je daný dôvod na postup, ktorým ho zaviazal\nkrajský súd v napadnutom rozsudku.\n3.\n20. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného písomne nevyjadril.\n4.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) konajúci\nako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n24. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, sa na účely tohto zákona rozumie opatrením orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n26. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého\nvyplýva, že správca dane vydal na základe vykonanej daňovej kontroly na daň z príjmov právnickej osoby\nza zdaňovacie obdobie roku 1998 dňa 16.04.2002 dodatočný platobný výmer č. 661/2200/26569/02/\nJo-E/38, ktorým vyrubil žalobcovi daň z príjmov právnickej osoby vo výške 206.320,12 €. Odvolací\norgán dodatočný platobný výmer potvrdil rozhodnutím č. V/256/6022/2003/Kum zo dňa 23.07.2003,\ndodatočný platobný výmer nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2003. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.\nzn. 25S/3/2003 zo dňa 30.04.2004 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia č. V/256/6022/2003/Kum zo dňa 23.07.2003. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nsp. zn. 1Sž-o-KS 212/2004 zo dňa 13.09.2005, na základe odvolania žalobcu, rozsudok krajského súdu\nzo dňa 30.04.2004 potvrdil. Ústavný súd Slovenskej republiky, na základe ústavnej sťažnosti žalobcu,\nnálezom zo dňa 16.12.2008 sp. zn. I. ÚS 238/06-39 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nsp. zn. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010 zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25S/3/2003\ntak, že rozhodnutie žalovaného č. V/256/6022/2003/Kum zo dňa 23.07.2003 a rozhodnutie správcu\ndane zo dňa 16.04.2002 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky bol doručený Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky dňa 20.05.2010 Správca\ndane následne zastavil daňové konanie rozhodnutím č. 661/230/23259/10/Hla zo dňa 08.07.2010,\n\nnakoľko lehota na vyrubenie dane vo vzťahu k § 45 ods. 1 vtedy platného zákona č. 511/1992 Zb. v\nnadväznosti na § 246 Občianskeho súdneho poriadku uplynula a odpadol dôvod konania.\n27. Žiadosťou zo dňa 21.02.2011 požiadal žalobca, prostredníctvom splnomocneného zástupcu,\nsprávcu dane o vrátenie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov a zaplatenie sankčného\núroku podľa § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. V odpovedi pod č. 661/230/8390/11/Hla zo dňa\n18.03.2011 správca dane žalobcovi oznámil, že zo strany správcu dane nedošlo k neoprávnene\nzadržiavaným peňažným prostriedkom spĺňajúcim zákonnú definíciu v § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. a tiež k nároku žalobcu na zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné\nprostriedky podľa § 35d ods. 7 vtedy platného zákona č. 511/1992 Zb.\n28. Žiadosťou zo dňa 24.08.2015 požiadal žalobca správcu dane o vrátenie preplatku na dani z príjmov\nprávnickej osoby vo výške 50.615,- € (v doplnení podania zo dňa 21.09.2015 bola upravená výška na\n48.247,55 €). Na uvedenú žiadosť správca dane reagoval zaslaním Oznámenia o použití preplatku č.\n21088311/2015 zo dňa 26.10.2015 v zmysle § 79 ods. 1 daňového poriadku s uvedením, že preplatok\nv celkovej výške 50.585,24 €, ktorý vznikol na dani z príjmov právnickej osoby na základe rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010 bol použitý na úhradu\nnedoplatkov žalobcu (vo výške 1.857,69 € na nedoplatok na dani z pridanej hodnoty a 480,- € na daňovú\nlicenciu na daň z príjmov právnickej osoby za rok 2014) a zostávajúci preplatok na dani z príjmov\nprávnickej osoby bol vo výške 48.247,55 € vrátený na účet žalobcu dňa 23.09.2015, t. j. v zákonnej\nlehote na základe doručenej žiadosti o vrátenie preplatku.\n29. Dňa 26.01.2016 žalobca, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, vyzval žalovaného na úhradu\núrokov zo sumy daňového preplatku 50.585,24 € podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku za obdobie od\nprvého dňa kedy mal byť preplatok vrátený až do dňa pripísania na účet daňového subjektu. V odpovedi\nč. 102822430/2016 zo dňa 23.03.2016 správca dane uviedol, že preplatok bol vrátený v zákonnej lehote\na preto s poukazom na zákonnú lehotu podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku v znení účinnom do\n31.12.2015 žalobcovi nevznikol nárok na úrok z preplatku. Na základe podaného odvolania žalobcu\nžalovaný v oznámení č. 103454982/2016 zo dňa 07.07.2016 uviedol, že žalobcovi nevznikol nárok na\núrok za oneskorené vrátenie preplatku, vzhľadom k tomu, že preplatok bol vrátený v zmysle § 79 ods. 2\ndaňového poriadku do 30 dní od podania žiadosti a že proti odpovedi na výzvu, ktorá nie je rozhodnutím,\nzákon neumožňuje podať odvolanie.\n30. Dňa 05.04.2017 doručil splnomocnený zástupca žalobcu správcovi dane žiadosť o vyplatenie\núroku podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. - úroku z omeškania za obdobie od prvej žiadosti\no vyplatenie až do skutočného vyplatenia dňa 23.09.2015. Žalovaný napadnutým oznámením č.\n101570886/2017 zo dňa 17.07.2017 oznámil žalobcovi, že po preverení dodržania zákonných lehôt\nna vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov právnickej osoby nedošlo k oneskorenému vráteniu\npreplatku. Nakoľko žiadosť o vrátenie daňového preplatku vo výške 50.615,- € bola správcovi dane\ndoručená dňa 24.08.2015 (doplnená dňa 21.09.2015 na upravenú výšku preplatku vo výške 48.247,55\n€), preplatok bol vrátený v zákonnej lehote podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku v celej požadovanej\nvýške dňa 23.09.2015, nevznikol nárok na úrok za oneskorené vrátenie preplatku. K žiadosti žalobcu zo\ndňa 16.02.2011, týkajúcej sa vrátenia neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov a zaplatenia\nsankčného úroku podľa § 35 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný uviedol, že odpoveďou zo dňa\n18.03.2011 žalobcovi oznámil, že k neoprávnene zdržiavaným prostriedkom spĺňajúcim definíciu v § 35b\nzákona č. 511/1992 Zb. nedošlo a nárok na zaplatenie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané\npeňažné prostriedky žalobcovi nevznikol.\n31. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.\n31S/128/2017-47 zo dňa 13.06.2018, ktorým krajský súd podľa § § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/\nSSP zrušil napadnuté opatrenie (oznámenie) žalovaného zo dňa 17.07.2017 ako nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci\nžalovaným a ako predčasné a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n\n33. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n34. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky <. (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy <. je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n35. Vychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy <. je aj právo žalobcu, ako účastníka preskúmavacieho konania na také\nodôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude odpovedať na jeho primárne námietky obsiahnuté v žalobe\nžalobcu voči napadnutému rozhodnutiu. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť,\nže v správnom súdnictve je krajský súd povinný vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými v\nžalobe, ako aj námietkami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení, ktorými argumentačne podrobnejšie\nvysvetľuje svoje rozhodnutie a preto je nutné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia s nimi krajský súd\nvysporiadal a to v rámci rovnosti zbraní medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladné s § 139\nods. 2 SSP.\n36. Námietku žalovaného, týkajúcu sa nezrozumiteľnosti a zmätočnosti záveru krajského súdu o vzniku\nnároku žalobcu na sankčný úrok podľa § 35 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. vyhodnotil kasačný\nsúd ako dôvodnú. Napriek tvrdeniu krajského súdu, že vo veci je sporné akého úroku sa žalobca\nžiadosťami zo dňa 16.02.2011, zo dňa 24.08.2015 (doplnenou dňa 21.09.2015) ako aj žiadosťou zo dňa\n05.04.2017 domáhal, a táto skutočnosť bola i dôvodom zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného,\nkrajský súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal nárokom žalobcu na sankčný úrok podľa § 35 ods.\n5 za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky podľa § 35d ods. 7 vtedy platného zákona č.\n511/1992 Zb. Krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi nárok na sankčný úrok vznikol, pretože k\nvráteniu zadržiavanej sumy žalobcu došlo žalovaným reálne až 23.09.2015. Krajský súd uviedol, že\nzrušením rozhodnutia žalovaného č. V/256/6022/2003/Kum a vrátením veci žalovanému na ďalšie\nkonanie rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/2/2010 zo dňa 20.04.2010, ktorým bolo súčasne\nzrušené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok zo dňa 16.04.2002 došlo ex lege k\nobnoveniu stavu pred rozhodnutím, t. j. podľa podaného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie roku 1998. Podľa názoru krajského súdu v prípade žalovaným zadržiavanej\nsumy žalobcu sa nejedná o daňový preplatok, ale o nadmerný odpočet, napriek tomu, že právny titul\nzakladajúci jeho vznik bol zrušený, teda ide o nárok vyplývajúci z ust. § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\n37. V tejto súvislosti považoval kasačný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že v prejednávanej veci krajský\nsúd vychádzal zo zrejmého omylu, keď nesprávne ustálil predmet konania a z tohto dôvodu sa v\nrámci odôvodnenia svojho rozhodnutia venoval právnemu posúdeniu vzniku nadmerného odpočtu\nDPH, čo malo v konečnom dôsledku za následok, že sa náležite nevysporiadal s námietkami žalobcu\nobsiahnutými v správnej žalobe a vo vyjadrení žalovaného k žalobe, týkajúcimi sa vzniku daňového\npreplatku a vyplatenia úroku podľa ustanovenia § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. úroku za vrátenie\ndaňového preplatku po lehote stanovenej zákonom č. 511/1992 Zb.\n38. Podľa názoru kasačného súdu uvedený postup kvalifikuje rozhodnutie krajského súdu ako\nnepreskúmateľné. Je totiž povinnosťou súdov vo svojom rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné\ndôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu je nepochybne požiadavka, aby sa príslušný súd v konaní právne korektným spôsobom a\nzrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi,\nktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.\n\n39. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že „ Súd by mal vo svojej\nargumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má\nbyť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným\npravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické\nhľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008).\n40. Za dôvodnú považoval kasačný súd i námietku žalovaného, že v danom prípade bol skutkový stav\nzo strany žalovaného dostatočne zistený a nie je daný dôvod na postup, ktorým ho zaviazal krajský\nsúd v napadnutom rozsudku. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že nevzhliadol dôvod, pre ktorý\nby mal žalovaný postupom podľa ust. § 13 ods. 8 v spojení s ustanovením § 165b ods. 1 daňového\nporiadku vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa\nžalobca domáhal žiadosťami zo dňa 16.02.2011, zo dňa 24.08.2015 (doplnenou dňa 21.09.2015) a zo\ndňa 05.04.2017, či vyplatenia sankčného úroku podľa § 35b a nasl., alebo úroku podľa § 63 a nasl.\nzákona č. 511/1992 Zb. Z predmetných žiadostí žalobcu, podľa názoru kasačného súdu, vyplýva, že\nžalobca uvedením konkrétnych zákonných ustanovení definoval, čoho sa podanou žiadosťou domáhal.\nNa uvedené žiadosti žalovaný reagoval (odpoveďou zo dňa 18.03.2011, oznámením zo dňa 26.10.2015\na oznámením zo dňa 17.07.2017), pričom obsah skorších odpovedí žalovaného a zákonnosť týchto\nopatrení žalobca nenamietal. K žalobnej námietke, týkajúcej sa obsahu odpovede žalovaného zo dňa\n18.03.2011, v ktorej žalovaný nereagoval na žiadosť o vrátenie neoprávnene zadržiavaných prostriedkov\n(okrem iného aj preplatku na dani z príjmov právnickej osoby), ale oznámil žalobcovi, že nemá nárok na\nsankčný úrok podľa § 35 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že\ntoto opatrenie žalovaného (odpoveď zo dňa 18.03.2011) nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto\nkonaní. Preskúmania zákonnosti uvedeného opatrenia žalovaného sa žalobca nedomáhal v zákonom\nstanovenej lehote.\n41. Krajský súd v konaní dospel k záveru, že spornou v danej veci je otázka, akého úroku sa žalobca\ndomáhal a preto zaviazal správcu dane v ďalšom konaní postupom podľa ust. § 13 ods. 8 v spojení\ns ustanovením § 165b ods. 1 citovaného zákona vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania,\naby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca podanými žiadosťami domáhal, či vyplatenia sankčného\núroku podľa § 35b a nasl. zákona č. 511/1992 Zb., alebo úroku podľa § 63 a nasl., v kontexte s ust. §\n110c a § 110e citovaného zákona.\n42. Z obsahu žiadosti zo dňa 05.04.2017 mal kasačný súd jednoznačne preukázané, že žiadosť\nžalobca jednoznačne formuloval ako žiadosť o vyplatenie úroku podľa ustanovenia § 63 ods. 6 zákona\nč. 511/1992 Zb. od podania prvej žiadosti o vyplatenie daňového preplatku až do jeho skutočného\nvyplatenia.\n43. Podľa § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3,\nsprávca dane na žiadosť daňového subjektu tento preplatok použije na úhradu inej dane alebo ho vráti,\nak je väčší ako 3,31 €. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného\nmesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné zdaňovacie\nobdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitného zákona,\n6ec) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie\nv plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho\nvrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45). Žiadosť o vrátenie preplatku\nalebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.\n44. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť\nuž úplne zanikla, o vrátenie daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol\nprávoplatnosť posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku\nzaniká.\n\n45. Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej\nv odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej\nsadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku\npodľa tohto zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania. Ak\ntrojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku\nsa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková\nsadzba 10%. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného\nvrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný\nodpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa odsekov 8 a 10.\n46. Po preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný súd\nkonštatuje, že rozhodnutiu krajského súdu chýba argumentačne zrozumiteľný a jasný výklad právneho\nposúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Právo na spravodlivý proces je\nnaplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po\npoužití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 21/2015 zo dňa 20.01.2015).\n47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods.\n1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude jasne\ndefinovať a ustáliť predmet konania, vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby\na následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo\nodôvodniť. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu\n(§ 469 SSP).\n5.\n48. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n49. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o nároku na náhradu trov kasačného konania\nrozhodne krajský súd.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/128/2017", "guid": "d3421c79-6892-45bc-bef5-c28dc838afc7:2bd1d252-88d3-4aa0-96b1-c8d0081f5bf0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}