{"guid": "3751fcea-b213-4ea0-8f8c-867e8a566a80:5662f83f-42d9-43f7-b9f8-509e2ba09574", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200277.1", "spisova_znacka": "5Sžk/11/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžk/11/2018 z 30. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2019, sp. zn. 5Sžk/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5017200277.1", "identifikacne_cislo": "5017200277", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. i) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5662f83f-42d9-43f7-b9f8-509e2ba09574", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200277.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200277.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200277.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžk/11/2018\n5017200277\n30. 05. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:5017200277.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. E. V.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom E., právne zastúpeného JUDr. Barborou Tomanovou, advokátkou so sídlom\nv Martine, Flámska 9783/1, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-11/2017/OPK zo dňa 30. marca 2017, konajúc o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 31S/100/2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nč.k. 31S/100/2017 z 24. januára 2018 z a m i e t a .\nŽalobca m á\n\nn á r o k na náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len správny súd) zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky č. KM-OLVS-11/2017/OPK zo dňa 30.03.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie\na žalobcovi priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Podanou správnou žalobou\nsa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-11/2017/OPK zo\ndňa 30.03.2017, v závislosti od okolností aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa a\nto disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 117/2016 zo dňa\n12.12.2016.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-11/2017/OPK dňa 30.03.2017, posúdil odvolanie proti\ndisciplinárnemu rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 117 zo dňa\n12.12.2016, odvolanie podľa ustanovenia § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie\npotvrdil. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline vydal dňa 12.12.2016 disciplinárny\nrozkaz č. 117, ktorým uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie za disciplinárne\nprevinenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil\ntým, že porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona a ustanovenia § 2 ods. 1\npísm. j/ a písm. k/ zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov tým, že uložil\nv prvej polovici mesiaca jún 2016 ústny pokyn riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu Krajského\nriaditeľstva nevykonať váženie vozidiel, ktoré v ranných hodinách opúšťajú priestor pivovaru na ul.\nPivovarskej v Martine, zjavne preťažené, ktoré malo byť realizované na základe požiadavky riaditeľa\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, čím zabránil výkonu dohľadu nad bezpečnosťou\na plynulosťou cestnej premávky a možnosti odhaliť páchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\n\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov a ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších\npredpisov. Predmetným disciplinárnym rozkazom bolo žalobcovi uložené podľa § 53 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie. V\nodôvodnení disciplinárneho rozkazu je však uvedené: Vzhľadom na doterajší postoj plukovníka JUDr.\nE. V. k plneniu služobných povinností, ako aj s ohľadom na udelenie celoplošných odmien, uložil som\ndisciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 5% na obdobie jedného mesiaca s poukazom na\nustanovenie § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, čo sa javí\nako primerané povahe protiprávneho konania, okolnostiam, za ktorých bolo spáchané, jeho možným\nnásledkom i miere zavinenia policajta a jeho doterajšiemu postoju k plneniu si služobných povinností.\n3. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté\nrozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 194 a nasl. zákona č. 162/2015\nZ.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), pričom zistil, že v danom prípade posúdenie danej situácie\n(príkaz a miesto merania váh) nebolo prvostupňovým, ani druhostupňovým správnym orgánom správne\nvyhodnotené. Rozhodnutie žalovaného napriek tomu, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav,\ntento bol podľa názoru súdu nesprávne vyhodnotený a žalobcovi následne vyvodené disciplinárne\nprevinenie. Z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; pri aplikácii\nust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného pri posúdení skutkového deja\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n4. Nesprávne vyhodnotenie skutkového deja, za ktoré bolo uložené žalobcovi disciplinárne previnenie\nsprávny súd videl najmä v určení miesta, na ktorom by bolo možné technicky vykonať zastavenie\na kontrolu vozidla tak, aby netvorilo prekážku v cestnej premávke. Sám riaditeľ KR PZ v Žiline v\ndisciplinárnom rozkaze č. 117/2016 zo dňa 12.12.2016 uviedol, že uvedené je technicky možné a bolo už\ndvakrát pri pivovare vykonané, nakoľko asi 200 metrov od pivovaru je križovatka Gorkého - Hrdinov, kde\nje parkovisko - odstavná plocha s rovným, asfaltovým povrchom, vhodným na výkon váženia. V súlade\ns internou úpravou danou nariadením Prezidenta Policajného zboru č. 80/2014 miesto na zastavovanie\nvozidiel určí veliteľ hliadky tak, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z\nuvedeného vyplýva, že sám správny orgán konštatuje, že miesto - výjazd z pivovaru nie je vhodným\nmiestom na váženie vozidiel, keď uvádza iné miesto na váženie: parkovisko - odstavná plocha asi 200\nmetrov od výjazdu z pivovaru (teda pôvodne určeného miesta váženia vozidiel). Toto miesto je však\núplne iné miesto merania váh, ako bola prvotná požiadavka riaditeľa OR PZ v Martine.\n5. Správny súd poukázal na vyjadrenie riaditeľa OR PZ v Martine zo dňa 21.10.2016, v ktorom tvrdí,\nže poznatok o jazde preťažených vozidiel pri odchode z objektu pivovaru v Martine bol získaný z\nopakovaných podnetov občanov. Ďalej vysvetlil, že s poukázaním na článok 2 ods. 3 písm. a) nariadenia\nPrezídia PZ o dohľade OR PZ v Martine nedisponuje technikou na váženie vozidiel. Z tohto dôvodu\nv bližšie neurčenom čase telefonicky informoval riaditeľa KDI KR PZ v Žiline o získanom poznatku a\npožiadal ho o zabezpečenie váženia preťažených vozidiel. Na vyslovenú požiadavku riaditeľ v Žiline\nreagoval vyjadrením, že túto činnosť musí prekonzultovať so žalobcom. Ešte v ten deň riaditeľ oznámil,\nže sa to nedá. Následne riaditeľ OR PZ v Martine sa telefonicky spojil so žalobcom, ktorému vysvetlil\ncelú situáciu s tým, že trvá na požiadavke váženia vozidiel.\n6. Z uvedeného jednoznačne podľa správneho súdu vyplýva, že pokiaľ mal riaditeľ OR PZ v Martine\npoznatok o jazde preťažených vozidiel pri odchode z objektu pivovaru v Martine z opakovaných podnetov\nobčanov, prečo túto informáciu nespracoval do týždenného merania váh, ale uvedenú situáciu riešil\noperačne (napriek tomu, že podľa jeho vyjadrení išlo o opakované podnety občanov). Aj podľa vyjadrenia\nriaditeľa KDI KR PZ v Žiline o získanom poznatku ohľadne preťaženia vozidiel vychádzajúcich z pivovaru\nv Martine, tento riaditeľovi OR PZ v Martine oznámil, že túto činnosť musí prekonzultovať so žalobcom.\nUvedené však nespravil. A ešte v ten deň riaditeľ KDI KR PZ v Žiline oznámil, že sa to nedá. Riaditeľ\nOR PZ v Martine sa následne telefonicky spojil so žalobcom, ktorému vysvetlil celú situáciu s tým, že\ntrvá na požiadavke váženia vozidiel.\n7. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu správny súd konštatoval, že medzi jednotlivými\nfunkcionármi policajného zboru ide jednoznačne o problém v komunikácií. Z priebehu uvedeného deja\nsúdu nebolo jasné, kto komu dáva príkaz ohľadne konkrétneho pokynu merania váh preťažených\nvozidiel. Riaditeľ OR PZ v Martine na základe poznatkov jazdy preťažených vozidiel pri odchode z\n\nobjektu pivovaru v Martine telefonicky informoval riaditeľa KDI KR PZ v Žiline o získanom poznatku a\npožiadal ho o zabezpečenia váženia preťažených vozidiel. Na túto požiadavku riaditeľ KDI KR PZ v\nŽiline reagoval tým, že túto činnosť musí prekonzultovať so žalobcom. Ešte v ten deň oznámil, že sa\nto nedá. Napriek tomu riaditeľ OR PZ v Martine sa následne telefonicky spojil so žalobcom, ktorému\nvysvetlil celú situáciu s tým, že trvá na požiadavke váženia vozidiel. Opísaný postup, resp. komunikácia\nmedzi kompetentnými príslušníkmi PZ sa správnemu súdu javila nejasná. Z uvedeného nie je jasné,\nktorý funkcionár má aké služobné povinnosti a či takto zistený skutočný stav veci možno považovať za\nporušenie služobných povinností práve žalobcu.\n8. Podľa správneho súdu nebolo preukázané, že žalobca neplnil svedomite úlohy, ktoré mu boli uložené\nzákonom o PZ, že sa dopustil zavineného previnenia služobnej povinnosti tým, že ústnym pokynom uložil\nriaditeľovi KDI KR PZ v Žiline nevykonať meranie hmotnosti zjavne preťažených vozidiel odchádzajúcich\nz objektu pivovaru na ul. Pivovarskej v Martine, ktoré malo byť realizované na základe požiadavky\nriaditeľa OR PZ v Martine, čím mal podľa správneho orgánu zabrániť výkonu dohľadu nad bezpečnosťou\na plynulosťou cestnej premávky a možnosti odhaliť páchanie priestupkov a zistiť ich páchateľov. Podľa\nnázoru súdu sa mal riaditeľ OR PZ v Martine obrátiť priamo na žalobcu, resp. súdu nie je jasné,\nprečo sa so svojou požiadavkou obrátil na riaditeľa KDI KR PZ v Žiline, nakoľko tento musel vyslovenú\npožiadavku riaditeľa OR PZ v Martine prekonzultovať aj tak so žalobcom. Podľa súdu komunikácia\nmedzi funkcionármi PZ absolútne zlyhala resp. súdu nie je jasná kompetencia udávania - smerovania\npokynov v oblasti merania váh preťažených vozidiel. Na základe uvedených skutočností tvrdenie\nprvostupňového orgánu v napadnutom rozhodnutí, že žalobca úmyselne z pozície bezprostredne\nnadriadeného zabránil výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, možnosti\nodhaliť páchanie priestupkov, zistiť ich páchateľov a vykonať služobný zákrok pri páchaní priestupku\nsa javí ako predčasné a neobjektívne. Z uvedeného nevyplýva, kto a akým spôsobom mal požiadať o\nvykonanie váženia, pretože výjazd z pivovaru je na tento účel nevyhovujúce miesto.\n9. Správny súd poukázal na výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia - absenciu označenia\npríslušného zákona, ktoré pochybenie druhostupňový správny orgán uznal, no podľa jeho názoru\nnamietaný stav predmetného rozhodnutia nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Rovnaký právny názor\nmá aj správny súd.\n10. Ďalej správny súd poukázal na nesúlad uloženia disciplinárneho opatrenia uloženého disciplinárnym\nrozkazom riaditeľa Krajského riaditeľa Policajného zboru v Žiline č. 117 zo dňa 12.12.2016 - podľa\n§ 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov (písomné pokarhanie),\nnakoľko z odôvodnenia predmetného disciplinárneho rozkazu vyplýva, že riaditeľ Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Žiline uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na\nobdobie jedného mesiaca s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.\nv znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že ani táto časť rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť, správny súd mal za to, že uvedené\nje už druhým pochybením v jednom rozhodnutí správneho orgánu (disciplinárneho rozkazu riaditeľa\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 117 zo dňa 12.12.2016).\n11. Z vyššie uvedeného priebehu komunikácie medzi kompetentnými príslušníkmi PZ bol správnemu\nsúdu nejasný a neprehľadný postup pri ukladaní pokynu váženia preťažených vozidiel za účelom výkonu\ndohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a možnosti odhaliť páchanie priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. i/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch a ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a\nto aj s ohľadom na vyjadrenie riaditeľa OR PZ v Martine, že poznatok o jazde preťažených vozidiel\npri odchode z objektu pivovaru v Martine bol získaný z opakovaných podnetov občanov. V tejto\nsúvislosti súdu nebolo jasné, prečo uvedená situácia bola riešená operatívne. Pokiaľ bol uvedený\npoznatok skutočne získaný z opakovaných podnetov občanov bolo potrebné zabezpečiť váženie\npreťažených vozidiel na základe konzultácie o vhodnosti miesta vykonania služobného príkazu (váženie\npreťažených vozidiel) v rámci plánovaného týždňového rozpisu služobných povinností a to aj vzhľadom\nna skutočnosť, že OR PZ v Martine nedisponuje technikou na váženie vozidiel (podľa vyjadrenia\nsamotného riaditeľa OR PZ v Martine). Na základe uvedeného sa súdu javí uloženie disciplinárneho\nopatrenia prvostupňovým správnym orgánom žalobcovi v tejto súvislosti ako neobjektívne, spôsobené\nnekonštruktívnou komunikáciou medzi jednotlivými kompetentnými orgánmi PZ. Z tohto dôvodu súd\nžalobe vyhovel, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní\n\nbude úlohou druhostupňového správneho orgánu v naznačenom smere opätovne vyhodnotiť vzniknutú\nspornú situáciu ohľadne vydania a nerešpektovania príkazu za účelom vykonania merania váh\npreťažených vozidiel žalobcom.\n12. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez\npojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ustanovenie § 107\nods. 1 SSP a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n13. Žalobca bol v konaní úspešný. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal\nžalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po\nprávoplatnosti správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.\nII.\n14. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal žalovaný riadne a včas kasačnú sťažnosť, z dôvodov,\nže správny súd porušil v konaní a pri rozhodovaní zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n15. Sťažovateľ poukázal na to, že riaditeľ KR PZ v Žiline z dôvodu objektívneho zistenia skutočného\nstavu veci v rámci disciplinárneho konania zabezpečil potrebné podklady k rozhodnutiu, a to písomné\nvyjadrenie žalobcu evidované pod č. KRPZ-ZA-393/2016 z 10. októbra 2016 a úradný záznam č.\nKRPZ-ZA-368-001/2016 z 28. septembra 2016, ďalej písomné vyjadrenie riaditeľa OR PZ v Martine č.\nORPZ-MT-227/2016 z 21. októbra 2016 a písomné vyjadrenie riaditeľa KDI KR PZ v Žiline č. KRPZZA-KDI-662/2016 z 21. októbra 2016. Tiež bola v rámci disciplinárneho konania zabezpečená ako\npodkladový materiál aj fotokópia príkazu prezidenta PZ č. PPZ-ODP2-321-002/2014 z 19. marca 2014\nvydaného k problematike cestných technických kontrol, emisných kontrol, meraní rozmerov a hmotností\nvozidiel.\n16. Sťažovateľ vo zvyšku kasačnej sťažnosti takmer doslovne zotrval na svojom vyjadrení ku žalobe a\ntrval na tom, že je zrejmé, kto dáva pokyny v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z., hoci správny súd v rozsudku\nkonštatuje, že komunikácia medzi jednotlivými osobami sa súdu javí ako nejasné.\nIII.\n17. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol žalobca, že má za to, že správny súd vo veci úplne\nzistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil, preto navrhol, aby rozsudok správneho súdu ako vecne správny kasačný\nsúd potvrdil.\n18. Žalobca mal za to, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti nepravdivé údaje a to: „Riaditeľ KR PZ\nv Žiline z dôvodu objektívneho zistenia skutočného stavu veci v rámci disciplinárneho konania zabezpečil\npotrebné podklady k rozhodnutiu, a to písomné vyjadrenie žalobcu evidované pod č. KRPZ-ZA-393/2016\nz 10. októbra 2016 a úradný záznam č. KRPZ-ZA-368-001/2016 z 28. septembra 2016, ďalej písomné\nvyjadrenie riaditeľa OR PZ v Martine č. ORPZ-MT-227/2016 z 21. októbra 2016 a písomné vyjadrenie\nriaditeľa KDI KR PZ v Žiline č. KRPZ-ZA-KDI-662/2016 z 21. októbra 2016.“ Žalobca podotkol, že sa\nv rámci disciplinárneho konania nemohol účinne brániť a obhajovať z dôvodu, že vyjadrenie riaditeľa\nOR PZ v Martine č. ORPZ-MT-227/2016 z 21. októbra 2016 a písomné vyjadrenie riaditeľa KDI KR PZ\nv Žiline č. KRPZ-ZA-KDI-662/2016 z 21. októbra 2016 boli zámerne vyhotovené až 11 dní po termíne,\ndo ktorého sa mal vyjadriť žalobca a neboli dané žalobcovi k nahliadnutiu a možnosti sa k ním vyjadriť,\nčím boli jednoznačne porušené práva žalobcu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. na obhajobu a\nprávo na navrhovanie dôkazov. Nepredloženie vyjadrení vyplýva podľa žalobcu aj zo zberného spisu.\n19. Žaloba nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že by sa jednalo o operatívnu zmenu v činnosti hliadky\npolície, pretože riaditeľ OR PZ v Martine chcel vykonávať meranie na základe opakovaných podnetov\nobčanov. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením sťažovateľa, že v minulosti na parkovisku ul. Gorkého a\nHrdinov SNP boli takéto merania vykonané. Sťažovateľ podľa žalobcu zámerne neuvádza dátum meraní,\npretože tie boli vykonané v čase vedenia disciplinárneho konania, čiže dávno po termíne požiadavky\nriaditeľa OR PZ v Martine, pričom to bolo na parkovisku pri športovej hale, čo je asi 400 m od výjazdu\n\nz objektu Pivovaru. Tieto merania mali byť podľa žalobcu vykonané zo strany riaditeľa KR PZ v Žiline\nlen demonštratívne.\n20. Ako ďalší nepravdivý údaj označil žalobca tvrdenie, že by ako priamy nadriadený túto skutočnosť\ntelefonicky oznámil vedúcemu OCDaŠK KDI KR PZ v Žiline a riaditeľovi OR PZ v Martine. Žalobca\npodotkol, že nebol priamy nadriadený vedúcemu OCDaŠK KDI KR PZ v Žiline, týmto je riaditeľ KDI\nKR PZ v Žiline. Žalobca o plnení požiadavky riaditeľa OR PZ v Martine k meraniu hmotnosti vozidiel\nvychádzajúcich z pivovaru v Martine nikdy telefonicky nehovoril.\n21. Žalobca mal za to, že nie je možné aby na základe dvoch vykonštruovaných záznamov z 21.\noktóbra 2016, ku ktorým sa ani nemohol vyjadriť, keďže jemu bol daný termín na vyjadrenie 10. október\n2016, následného porušenia práva na obhajobu, bolo sťažovateľom konštatované, že bol dôkazne\nustálený stav veci. Žalobca pripomenul, že neboli vykonané žiadne dôkazy a sťažovateľ vychádzal len\nz vymyslených a vykonštruovaných písomných vyjadrení riaditeľa OR PZ v Martine a riaditeľa KDI KR\nPZ v Žiline a celé disciplinárne konanie bolo zo strany riaditeľa KR PZ v Žiline robené účelovo.\n22. Záverom poukázal žalobca na nesúladné označenie rozsudku, ktorý žiadal sťažovateľ zrušiť.\nIV.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s\ntým, že deň vyhlásenia rozhodnutia 30. mája 2019 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 137 ods. 4 SSP\nv spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n24. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Žiline, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 31S/100/2017\nz 24. januára 2018, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. KM-OLVS-11/2017/OPK zo dňa 30.03.2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi\npriznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.\n27. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, slovenskej\ninformačnej služby, zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície v\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon), služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n28. V zmysle § 48 ods. 3 písm. a/ zákona, policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené\nÚstavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy\nuložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.\n29. Podľa § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,\npolicajný zbor dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.\n30. V zmysle § 2 ods. 1 písm. k/ zákona o PZ, policajný zbor odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov,\na ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva.\n\n31. Podľa § 22 ods. 1 písm. i/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto použije vozidlo, ktorého\nnajväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia\nprípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na\nnápravy vozidla je prekročená.\n32. V zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť najväčšia prípustná\ncelková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková\nhmotnosť prípojného vozidla ani najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla.\n33. Podľa článku 12 písm. d/ pokynu riaditeľa KR PZ v Žiline č. 4/2013 o vydaní organizačného poriadku\nKR PZ v Žiline v znení neskorších predpisov, zástupca riaditeľa Krajského riaditeľstva priamo riadi a\nkontroluje činnosť riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu a zodpovedá za jeho činnosť.\n34. Vzhľadom na to, že kasačný súd po posúdení kasačnej sťažnosti sťažovateľa dospel k názoru, že\nsťažovateľ neuviedol žiadne iné alebo nové skutočnosti než tie, ktoré už uviedol vo vyjadrení k žalobe,\na s ktorými sa už správny súd náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku, preto kasačný súd\nkasačnú sťažnosť zamietol.\n35. Pre doplnenie kasačný súd uvádza, že rovnako ako správny súd má za to, že tvrdenie\nprvostupňového orgánu v napadnutom rozhodnutí, že žalobca úmyselne z pozície bezprostredne\nnadriadeného zabránil výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, možnosti\nodhaliť páchanie priestupkov, zistiť ich páchateľov a vykonať služobný zákrok pri páchaní priestupku sa\nv tomto momente javí ako neobjektívne a minimálne predčasné.\n36. Kasačnému súdu z vyjadrení oboch strán a z uvedeného skutkového stavu nevyplýva, kto a akým\nspôsobom mal požiadať o vykonanie váženia, pretože výjazd z pivovaru je na tento účel nevyhovujúce\nmiesto. Kasačný súd zastáva názor, že ak bol poznatok po preťažených vozidlách opúšťajúcich pivovar\nskutočne získaný z opakovaných podnetov občanov nebol zvolený postup správny a bolo potrebné\nváženie preťažených vozidiel zabezpečiť na základe konzultácie o vhodnosti miesta a to v rámci\nplánovaného týždenného rozpisu služobných povinností, okrem iného aj s ohľadom na skutočnosť, že\nOR PZ technikou na váženie vozidiel nedisponuje.\n37. Záverom dáva kasačný súd do pozornosti sťažovateľovi, že pri opätovnom rozhodovaní bude\nnevyhnutné prihliadnuť na to, aby bol žalobca riadne oboznámený so všetkými písomnými vyjadreniami\na tým bol odstránený žalobcom namietaný nedostatok v správnom konaní.\n38. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia § 461 SSP\nzamietnuť.\n39. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP v spojení\ns § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/100/2017", "guid": "fd825b35-a7b2-4e10-b7ec-cc60eb290325:9d92427a-cc1e-454d-8c45-3de37576f82c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}