{"guid": "738cc144-c990-4b65-b324-268b4acf29da:905b7c6d-5c02-4f2a-8f50-aa4b9995ca89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200246.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/91/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/91/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2019, sp. zn. 7Sžsk/91/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5017200246.1", "identifikacne_cislo": "5017200246", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/905b7c6d-5c02-4f2a-8f50-aa4b9995ca89", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200246.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200246.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200246.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/91/2018\n5017200246\n29. 10. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:5017200246.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu:\nSBMED, s.r.o., so sídlom v Zuberci, Nižné Brehy č. 364, IČO: 46 929 410, právne zast.: Mgr. Zdenkom\nSenešim, advokátom a konateľom Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom\nv Bratislave, Dobšinského č. 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Žellova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného z 11. apríla 2017, Číslo: ZS 504/00005/2016/R, 32239/1761/2017/923, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 07. marca 2018, č. k. 31S/99/2017-125, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 07. marca 2018, č. k.\n31S/99/2017-125 mení tak, že rozhodnutie žalovaného z 11. apríla 2017, Číslo: ZS 504/00005/2016/R,\n32239/1761/2017/923 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nŽalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v\nrozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 07. marca 2018, č. k.\n31S/99/2017-125, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nz 11. apríla 2017, Číslo: ZS 504/00005/2016/R, 32239/1761/2017/923, ktorým tento podľa § 59 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin zo 14. októbra 2016, Číslo: ZS 504/00005/2016,\n43698/2016/504, 103240/2016 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.000 eur za porušenie §\n4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon\nč. 576/2004 Z.z.“) na základe záverov výkonu dohľadu v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných\npoisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nrozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi\nneb. V. A., nar. XXXX. Žalobca porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti pacientovi tým, že dňa 23. mája 2014 pri anamnéze pálivých bolestí na hrudníku neurobil\ndiferenciálnu diagnostiku, aj s ohľadom na skutočnosť, že účastník konania rovnako neindikoval pacienta\nna opakované kardiologické vyšetrenie, napriek odporúčaniu kardiológa už v roku 2010. Prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím zo 14. októbra 2016 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000 eur za\nporušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. spočívajúce v tom, že pri poskytovaní zdravotnej\n\nstarostlivosti pacientovi v období od novembra 2013 do 18. júna 2014 pri neuspokojivých hodnotách tlaku\nkrvi neindikoval pacienta na opakované kontrolné kardiologické vyšetrenie (ako odporúčal kardiológ v\nroku 2010). Pri anamnéze pálivých bolestí na hrudníku a pri dynamike zmien v EKG obraze dňa 23. mája\n2014 mal byť pacient odoslaný na interné alebo kardiologické vyšetrenie a mala mu byť k hypotenznej\nliečbe nasadená antiagregačná a antiischemická liečba.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 2 ods. 1, § 2 ods. 9, ods. 10, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., § 50 ods. 2 zákona\nč. 581/2004 Z.z., § 34 ods. 4 Správneho poriadku a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nSprávnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že zmeny na EKG z 23. mája 2014 jednoznačne\nvykazovali dynamiku voči predchádzajúcemu záznamu EKG z novembra 2013. Oba záznamy EKG\nspadajú do dohliadaného obdobia, ktoré bolo od 02. septembra 2013 do 22. júna 2014. Zmeny\nna EKG záznamoch z 23. mája 2014 poukazovali na možnú ischémiu myokardu. Pri pacientovom\nsubjektívne udávanom pálení na hrudníku mal žalobca vykonať korektnú diferenciálnu diagnostiku\nmožnej koronárnej bolesti, ktorú úplne vynechal, čo ho následne viedlo k chybnému diagnostickému\nzáveru a následne aj k nesprávnej liečbe pacienta. V súvislosti s námietkou žalobcu, že odborný\nkonzultant doc. MUDr. B. A., CSc. hodnotil stav pacienta ako stabilnú angínu pectoris, t. j. ochorenie,\nktoré si nevyžaduje akútnu hospitalizáciu si súd osvojil záver žalovaného, podľa ktorého stabilná angína\npectoris vyžaduje exaktné rozanalyzovanie (diferenciálna diagnostika, odlíšenie vysokorizikových až\nživot ohrozujúcich stanov od diagnóz so zanedbateľným rizikom kritického zhoršenia) pálivých bolestí\nna hrudníku, ktoré žalobca nezrealizoval. Pri manažovaní pacienta chýbala diferenciálna diagnostika\nkardiovaskulárnych príčin, vrátane základných a pomocných vyšetrení (opakované pokojové EKG,\nzáťažové EKG, echokardiografia, kontrola krvných lipidov, ktorá bola ako vyplýva zo zdravotnej\ndokumentácie pred dvoma rokmi, kontrola glykémie, odber myokardiálnych enzýmov, nitroglycerínový\ntest) od 23. mája 2014 do úmrtia pacienta dňa 22. júna 2014. Žalovaný pri prešetrení podnetu vychádzal\nz údajov vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie pacienta. Doc. MUDr. B. A., CSc.\nvo svojom odbornom stanovisku konštatoval, že pacient ostal v riešení svojich zdravotných ťažkostí\npasívny, napriek poučeniu, to však nezbavuje zodpovednosti žalobcu, pretože žalobca musí poskytovať\nzdravotnú starostlivosť v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ\npovinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne,\nak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a\núčinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných\npoznatkov lekárskej vedy. Svojim konaním žalobca dňa 23. mája 2014 uviedol pacienta do omylu,\nnakoľko jeho subjektívne ťažkosti a objektívny stav vyhodnotil ako exacerbácia GERD. Pokiaľ žalobca\nnamietal, že skupina vykonávajúca dohľad, správny orgán, rovnako aj prizvaní odborní konzultanti\npri prešetrení poskytnutej zdravotnej starostlivosti vychádzali z analýzy zdravotnej dokumentácie a z\nvyjadrení samotného žalobcu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, teda že skupina vykonávajúca\ndohľad mala z predloženej zdravotnej dokumentácie informáciu o úmrtí pacienta a predpokladanej\npríčiny úmrtia krajský súd sa stotožnil so žalovaným, že na tomto konštatovaní nie je možné nič\nzmeniť, pretože nejde o subjektívny dojem, ale o fakt, ktorý je zaznamenaný v zdravotnej dokumentácií\npacienta. Správnosť zvoleného postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi\nbola tak prvostupňovým, ako i druhostupňovým správnym orgánom hodnotená z informácií, ktoré mal\nžalovaný ex ante. Žalovaný vychádzal zo zdravotnej dokumentácie pacienta z dohliadaného obdobia,\nkde sú uvedené subjektívne ťažkosti, s ktorými pacient prišiel na ambulanciu žalobcu dňa 23. mája\n2014, pričom v zázname z tohto dňa je zaznamenaný objektívny klinický nález. Pacient v následnom\nobdobí, po smrti nebol pitvaný. V dohliadanom období boli zrealizované dve EKG vyšetrenia. V januári\n2012 absolvoval pacient preventívnu prehliadku u žalobcu, súčasťou ktorej bolo i EKG vyšetrenie.\nEKG krivka bola žalobcom popísaná „v norme“, pričom už vtedy dokumentovala vo zvodoch nad\nľavým srdcom nižší odstup ST. segmentu ako signál možnej ischémie, či preťaženia ľavej komory.\nPočas dohliadaného obdobia bolo žalobcovou povinnosťou zhodnotiť vývoj zmien ním zrealizovaných\nEKG záznamov. Správne vyhodnotenie dynamiky zmien na EKG záznamoch sa realizuje porovnaním\nEKG záznamu s predchádzajúcimi zrealizovanými EKG záznamami. Pokiaľ žalovaný vychádzal zo\nzdravotnej dokumentácie z dohliadaného obdobia, zo subjektívnych ťažkostí pacienta, z objektívneho\nklinického nálezu a EKG záznamov, možno jednoznačne uzavrieť, že príčiny boli kardiálne, ktoré\nžalobca nevylúčil. K namietanému neakceptovaniu námietky na pribratie znalca do konania uviedol,\nže bolo dostatočne preukázané pochybenie žalobcu. Skupina vykonávajúca dohľad spolupracuje\nv rámci prešetrovania správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti s odbornými konzultantmi\n\nso špecializovaných medicínskych odborov. Samotný zákon č. 581/2004 Z.z. počíta s odbornými\nvyjadreniami prizvaných osôb ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní, a ak by aj správny orgán\nprizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal z tých istých\nskutočností, ktoré boli známe aj prizvaným osobám/odborným konzultantom, ktoré boli podkladom pre\nvypracovanie ich odborných záverov vo veci samej. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké\nposudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné stanoviská odborníkov v\ndanom medicínskom odbore. Sám zákonodarca určil úradu právo, ale aj povinnosť vykonávať dohľad v\nspolupráci s prizvanými osobami, pričom neukladá úradu (žalovanému) povinnosť preukazovať zistené\nskutočnosti znaleckým dokazovaním, ani s takýmto spôsobom dokazovania nepočíta. Oslovení odborní\nkonzultanti pracujú samostatne a nezávisle. Vzájomne nie sú oboznamovaní so skutočnosťou, že bol v\nprešetrovanej veci oslovený aj iný konzultant z iného medicínskeho odboru a po vypracovaní odborných\nstanovísk nie sú tieto zasielané ostatným odborným konzultantom v danej prešetrovanej veci. K poukazu\nžalobcu na konštantnú judikatúru súdov k otázke pribratia znalca do konania, ktorí sú pri výkone\nčinnosti zaviazaní povinnosťou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo\ndisciplinárnej zodpovednosti, ktoré podmienky favorizujú znalcov a spôsobujú vyššiu dôveryhodnosť ich\nskutkového zistenia, hoci ich akademické tituly nedosahujú spoločenskej úrovne iných odborníkov v ich\nodbore alebo odvetví, krajský súd uvádzal, že v spomínanej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (3Sžo/128/2015, 5Szd/3/2009) už v administratívnom konaní existovali dva rozdielne názory\nna porušenie povinnosti podporené existenciou dvoch diametrálne odlišných záverov (záver odborného\nkonzultanta žalovaného a znaleckého posudku). V týchto rozhodnutiach však znalecký posudok\npredložil správnemu orgánu alebo súdu sám žalobca. Ak zo záverov znaleckého posudku vyplývajú\nodlišné závery ohľadom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, súd musí na tieto závery prihliadať. V\njudikovaných prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na tvrdenie žalobcu o nedostatočne\nzistenom skutkovom stave - tvrdiac, že zdravotná starostlivosť bola zo strany žalobcu pacientovi\nposkytnutá správne, na preukázanie ktorého označil ako dôkaz znalecký posudok, ktorý súdu sám\npredložil. Predpokladom uloženia sankcie, t. j. vydania rozhodnutia správneho orgánu o uložení sankcie,\nje naplnenie hypotézy ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., t. j. zistenia skutočnosti, že\nzdravotná starostlivosť poskytovateľom nebola poskytovaná správne. Ak by zo záverov znaleckého\nposudku vyplývali odlišné závery ohľadom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, správny súd by musel\nna tieto závery prihliadať. Súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania\nzákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade\nso zákonom, najmä z hľadiska vykonávania dokazovania, na základe ktorého sa dospelo k takýmto\nzáverom, pričom súd neskúma a ani nemôže skúmať tieto závery z hľadiska odborného, nakoľko\nnedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, ale len z hľadiska právneho. V prípade, ak by správny\nsúd zistil rozdiely v odborných názoroch medzi závermi konzultantov žalovaného a závermi, ktoré\nvyplývajú zo znaleckého posudku, vyhodnotil by ich tak, že tieto rozpory je potrebné odstrániť v správnom\nkonaní, rozhodnutie žalovaného by zrušil s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného\nnariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne znaleckým ústavom, za účelom odstránenia\ntýchto rozdielov. V predmetnom konaní však závery oboch konzultantov potvrdili rovnaký názor, a teda\nsa vychádzalo z ustáleného skutkového stavu veci. Závery konzultantov žalovaného neboli v súdnom\nkonaní spochybnené žiadnym relevantným znaleckým posudkom. K zrušeniu rozhodnutia žalovaného\nby došlo pre nedostatočne zistený skutkový stav pre posúdenie veci, ak by v konaní bol žalobcom\npredložený znalecký posudok s rozdielnymi závermi, k akým dospel žalovaný. Žalobca mal zákonnú\nmožnosť využiť svoje právo - mohol si dať sám vypracovať v správnom konaní znalecký posudok, čo\nvšak neurobil. Odborné stanoviská odborníkov - prizvaných konzultantov, získané v priebehu výkonu\ndohľadu aj v priebehu správneho konania boli podkladom napadnutého rozhodnutia. Nie je predpoklad,\nže by znalecké dokazovanie prinieslo nové poznatky. Znalec by pri hodnotení správnosti poskytnutej\nzdravotnej starostlivosti pacientovi vychádzal z rovnakých podkladov - zdravotnej dokumentácie a\nvyjadrení účastníka konania (žalobcu). Závery prizvaných osôb z odboru vnútorné lekárstvo aj z\nodboru všeobecné lekárstvo zhodne konštatovali nesprávny diagnostický a terapeutický postup žalobcu.\nSprávny orgán postupoval správne, v súlade s príslušnými právnymi normami pri vykonávaní dohľadu,\nako aj v rámci správneho konania o uložení pokuty. V snahe zabezpečiť podklady rozhodnutia s cieľom\núplného zistenia skutkového stavu postupoval v súčinnosti s konzultantmi žalovaného a zabezpečil\nsi dostatok podkladov k rozhodnutiu. Žalobcom namietané porušenie zásady ústnosti v správnom\nkonaní krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné; žalobca v priebehu správneho konania adresoval\nsprávnemu orgánu niekoľko podaní prostredníctvom ktorých obhajoval svoje konanie a snažil sa vyvrátiť\nzávery odborných konzultantov. Žalobca bol pred vydaním napadnutého rozhodnutia osobne dňa 14.\nfebruára 2017 nahliadnuť do spisu správneho konania č. ZS 504/00005/2016/R, čo preukazuje zápisnica\n\nspísaná pri tomto úkone. Následne sa žalobca opakovane vyjadril k prebiehajúcemu správnemu\nkonaniu podaním zo 17. februára 2017 a 13. marca 2017, na ktoré správny orgán reagoval. Ak\nby bolo nevyhnutne potrebné objasniť určitú skutočnosť, ktorú je možné zistiť len výsluchom, bol\nby tak prvostupňový správny orgán postupoval. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov uviedol, že prvostupňový správny orgán o začatí konania\na jeho dôvodoch žalobcu riadne upovedomil a tento sám realizoval všetky práva, ktoré mu správny\nporiadok ako účastníkovi konania priznáva, so všetkými podkladmi napadnutých rozhodnutí bol riadne\noboznámený. Počas správneho konania nenamietal porušenie niektorého zo svojich práv účastníka\nkonania podľa správneho poriadku. Žalovaný sa počas správneho konania, ako aj výkonu dohľadu z\nktorého správne konanie vychádzalo, dôkladne zaoberal všetkými námietkami a tvrdeniami žalobcu,\nčoho dôkazom je nielen zápisnica o prerokovaní námietok, ale aj prvostupňové a druhostupňové\nrozhodnutie. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je výslovne uvedené, aké úkony vykonal\npredseda úradu žalovaného pred vydaním rozhodnutia. Tento v rámci konania o rozklade na základe\npredloženej spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu preskúmal rozkladom napadnuté\nrozhodnutia, preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, ako aj zákonnosť a\nvecnú správnosť rozhodnutia a to tak zo skutkovej, ako aj právnej stránky. Po preskúmaní veci\nkonštatoval, že prvostupňový správny orgán si v konaní o uložení pokuty zaobstaral všetky potrebné\npodklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a stotožnil sa so\nzávermi prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade je daný dôvod pre uloženie pokuty za\nžalobcom nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pacientovi. Výrok prvostupňového správneho\norgánu však zmenil z dôvodu, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu aj za pochybenie, ktoré\nbolo mimo rámca prešetrovaného obdobia. Žalovaný v postavení správneho orgánu odôvodnil uloženú\nsankciu v príslušnej časti svojho rozhodnutia - v odôvodnení rozhodnutia. Správne orgány sa pri ukladaní\nsankcie musia riadiť zákonom uloženou hranicou za správny delikt pre právnickú osobu. Pokuta bola\nuložená v rámci zákonom vymedzeného rozpätia za delikt, ktorý je žalovaný správny orgán oprávnený\npokutovať a s využitím diskrečnej právomoci správneho orgánu, ktorou správny orgán nevybočil z rámca\nzákonného limitu. Žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia a s prihliadnutím na pochybenie\nžalobcu špecifikované v napadnutom rozhodnutí, podľa svojej správnej úvahy, primerane znížil pokutu,\ntak ako to je uvedené vo výroku druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia uviedol, že zmenenú výšku sankcie považuje za primeranú k zisteným nedostatkom,\npreventívnu, výchovnú a nie likvidačnú. Sankciu uloženú žalobcovi hodnotí ako sankciu na dolnej hranici\nzákonného limitu, keďže správny orgán môže uložiť účastníkovi konania sankciu do výšky 9.958 eur,\no čom bol žalobca upovedomený v samotnom upovedomení o začatí správneho konania. Pri určovaní\nvýšky pokuty vychádzal žalovaný výlučne zo závažnosti zisteného nedostatku pri výkone dohľadu a jeho\nnásledku na zdravie pacienta. Pokuta bola uložená v rámci zákonom vymedzeného rozpätia za delikt,\nktorý je úrad ako správny orgán oprávnený pokutovať. Pri uložení pokuty žalovaný prihliadal najmä na\nvýchovnú, preventívnu ale aj represívnu funkciu a určoval ju tak, aby nemala likvidačný charakter na\nžalobcu.\n4. Uzavrel, že z hľadiska charakteru zistených nedostatkov postup žalobcu treba považovať za\npostup non lege artis v tom zmysle, že v období od novembra 2013 do 18. júna 2014 pri\nneuspokojivých hodnotách tlaku krvi neindikoval pacienta na opakované kontrolné kardiologické\nvyšetrenie pri anamnéze pálivých bolestí na hrudníku a pri dynamike zmien v EKG obraze. Dňa\n23. mája 2014 mal byť pacient odoslaný na interné alebo kardiologické vyšetrenie a mala mu byť k\nhypoteznej liečbe nasadená antiagregačná a antiischemická liečba. Výška uloženej pokuty zodpovedá\naj záveru, že napriek nevykonanej pitve, keď neexistuje exaktný dôkaz príčiny úmrtia pacienta, existuje\núradná listina obhliadky mŕtveho tela a možnosť viesť polemiku o správnosti jej vystavenia. Dôkaz\nEKG zmien v dokumentácií pacienta je však nevyvrátiteľný. Pacient mal dokumentovanú ischemickú\nchorobu srdca, na ktorú žalobca nereflektoval. Uvedené ochorenie žalobca v diagnostickom závere ani\nv možnej difereciálne diagnostickej úvahe neuviedol, z čoho možno vyvodiť, že nepostupoval správne\npri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. U pacienta s EKG dokumentovanou ischémiou myokardu pri\nretrospernálnej bolesti je nevyhnutné vylúčiť v diferenciálne diagnostickom procese kardiálnu príčinu\nbolesti. To žalobca nevykonal. Nesprávne vyhodnotil EKG záznam z 23. mája 2014, čo viedlo žalobcu\nk nesprávnemu diferenciálne diagnostickému záveru. Žalobca mal pacienta z dôvodu ním uvádzanej\npálivej bolesti na hrudníku indikovať na opakované kontrolné kardiologické vyšetrenie a pacient mal byť\nodoslaný na interné alebo kardiologické vyšetrenia, a to i napriek jeho odmietnutiu, pričom tento záver\n(odmietnutie navrhovaného vyšetrenia a hospitalizácie pacientom) mal byť obsiahnutý v jeho zdravotnej\ndokumentácii. Nakoľko žalobca takýmto spôsobom nepostupoval (návrhom na ďalšie kardiologické\n\nvyšetrenie, hospitalizáciu) a nezaznamenal v lekárskej dokumentácii pacienta jeho odmietnutie s\ntakto formulovanou liečbou, vystavil sa tak záveru, že ako zdravotnícky pracovník v rámci svojej\nodbornej spôsobilosti a kompetencie nevykonal preventívne výkony, diagnostické výkony, liečebné\nvýkony spôsobom zodpovedajúcim súčasným poznatkom vedy.\n5. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody, žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n9. Konkrétne namietal, že EKG záznam z 23. mája 2014 bude veľká väčšina lekárov hodnotiť ako\nzáznam, na ktorom nič zaujímavé nie je, pokiaľ nález neporovná s predchádzajúcim záznamom a\nvyjadril presvedčenie, že odborní konzultanti hodnotili predmetný záznam ako patologický, nakoľko\nboli ovplyvnení informáciou o úmrtí pacienta. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 7Tdo\n219/2005 je postup lekára vždy potrebné hodnotiť ex ante, t. j. na základe informácií, ktoré mal lekár\nv dobe rozhodovania k dispozícii. Tiež podľa záveru Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/6/2012 (po\nsprávnosti 5Co/6/2013; pozn. súdu) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je potrebné z hľadiska\nmetodológie znaleckého posúdenia nahliadať jedine a výlučne pohľadom ex ante, teda z pohľadu osoby,\nktorá mala v danom čase iba daný okruh informácii, nie však z pohľadu ex post, teda so znalosťou veci,\nkeď sa vzhľadom na dodatočné informácie a poznatky nezreteľné súvislosti stávajú zreteľnými a často\npri pohľade ex post zdanlivo ľahko a jednoducho vysvetliteľnými. Z celého konania je zrejmé, že odborní\nkonzultanti mali k dispozícii informácie, ktoré nemal žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vedeli o úmrtí pacienta, príčinou ktorého bola akútna koronárna príhoda. Z toho dôvodu krajský súd\nvec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že odborné posudky boli vyhotovené v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi.\n10. Ďalej aj s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/201/2010\nnamietal, že i veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter\nkonania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo\nsprávneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Dodal, že počas celého konania nemal\nmožnosť vypočuť odborných konzultantov, pričom ich výsluch žiadal. Poukázal na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 6S/46/2016, podľa ktorého pokiaľ správny orgán vo veci nenariadil ústne\npojednávanie napriek tomu, že žalobca sa nariadenia ústneho pojednávania výslovne v odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj v žalobe domáhal, súd musel zrušiť rozhodnutie\nprvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože v\nsprávnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového\nsprávneho orgánu.\n11. Žalobca tiež uvádzal, že vo svojich vyjadreniach k nálezu EKG z 23. mája 2014 poukazoval\nna odbornú medicínsku literatúru, podľa ktorej hodnoty vykazované EKG v predmetnom prípade\nnemožno považovať za akútne. V priebehu konania doručil žalovanému 4 EKG záznamy iných\npacientov s obdobnými hodnotami ako u neb. pacienta, u ktorých nebola potvrdená ischémia a už\nvôbec nie akútna. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodpovedal žiadnym spôsobom\nna uvedené zásadné argumenty žalobcu, ktoré majú zásadný význam pre hodnotenie poskytovania\nzdravotnej starostlivosti. Odôvodnenie neobsahuje žiadnu reakciu žalovaného na odbornú literatúru,\nneobsahuje odôvodnenie, prečo sa názor žalovaného odlišuje od odbornej literatúry; nemôže byť\nžalobcovi bez riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia vytýkané to, že postupoval v súlade s\nodbornou literatúrou. Rovnako tak žalovaný v odôvodnení vôbec nereaguje na žalobcom doručené\n\nEKG záznamy spochybňujúce tvrdenie žalovaného, že EKG pacienta vykazovalo akútne hodnoty.\nUvedenými námietkami sa krajský súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal, žiadnym spôsobom na tieto\nnámietky nereagoval, pritom sa jednalo o závažné námietky podstatné pre samotné rozhodnutie vo veci\nsprávneho trestania, keďže sa týkajú hodnotenia EKG, ktorého údajné nesprávne vyhodnotenie viedlo\nžalobcu k nesprávnemu diagnostického záveru a poskytnutiu zdravotnej starostlivosti non lege artis.\n12. V závere podanej kasačnej sťažnosti poukázal na to, že pri súbehu viacerých správnych deliktov\n(viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú\nzásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší), zbiehajúce\nsa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách\npokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktov a úhrnný trest uloží podľa sadzby za\nnajzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na\ncharakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je\nochrana právnym predpisom určená (8Sžo/28/2007). Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bola\npokuta vo výške 2.000 eur uložená za dva správne delikty, 1/ porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z. tým, že žalobca od novembra 2013 do 18. júna 2014 neindikoval pacienta na opakované kontrolné\nkardiologické vyšetrenie a 2/ porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že žalobca pri anamnéze\npálivých bolestí na hrudníku a pri dynamike zmien EKG v obraze dňa 23. mája 2014 mal pacienta\nodoslať na interné a kardiologické vyšetrenie; napriek tomu nebola absorpčná zásada pri ukladané\ntrestu aplikovaná. Z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý z deliktov je závažnejší, respektíve,\nči sú obe porušenia rovnako závažné. Tieto skutočnosti krajský súd nevyhodnotil a rovnako porušil\nprávo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali\nnedostatočného odôvodnenia uloženia pokuty v spojitosti s nepoužitím absorpčnej zásady.\n13. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 11.\njúla 2018.\n15. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu, dal do pozornosti rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd/1/2010 podľa ktorého cit.: „ (...) súd je podaním\nsprávnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o\nposkytovaní zdravotníckej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom (a najmä so zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného,\nale z hľadiska právneho.“ a rovnako aj § 6 ods. 1 SSP podľa ktorého cit.: „Správne súdy v správnom\nsúdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení\norgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou\norgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“ Úlohou súdu\nnebolo v prípade žalovaného vysloviť záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne\nalebo nie, ale to, či správny orgán pri ukladaní pokuty postupoval v súlade s právnymi predpismi.\nPodstatou správneho prieskumu nie je nahrádzať úlohu správneho orgánu, ale preskúmať rozhodujúce\nskutočnosti a zistiť, či bol rámec podkladov pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu dostatočný,\nnajmä pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Vyjadril\nnesúhlas s tým, že by hodnotil správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti ex post. Skupina\nvykonávajúca dohľad ako aj prizvaní odborní konzultanti, ktorých úlohu upravuje a priamo ustanovuje\nzákon č. 581/2004 Z.z. pri prešetrovaní správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti vychádzali z\nanalýzy zdravotnej dokumentácie pacienta, z vyjadrení žalobcu, a to všetko v rámci vopred stanoveného\ndohliadaného obdobia. Správnosť postupu bol hodnotený ex ante, prizvané osoby vychádzali zo\nzáznamov v zdravotnej dokumentácii. Keď pacient exitoval, najpravdepodobnejšou príčinou exitu\nvzhľadom na EKG záznam (EKG krivka vykazovala patologické zmeny) mohla byť ischémia myokardu,\npretože na GERD sa vo väčšine prípadov nezomiera. Dodal, že pokiaľ žalobca nesúhlasil s odbornými\nstanoviskami konzultantov žalovaného, mal v rámci správneho konania možnosť využiť všetky procesné\npráva, ktoré mu Správny poriadok priznáva, o čom bol poučený; mal teda možnosť a právo predložiť\nvlastný znalecký posudok vypracovaný zapísaným znalcom z príslušného medicínskeho odboru a vniesť\ntak pochybnosť do ustáleného skutkového stavu. K namietanému porušeniu zásady ústnosti uviedol,\n\nže v priebehu právneho konania reflektoval na všetky podania žalobcu, pričom so všetkým námietkami\nsa v odôvodnené rozhodnutia vyčerpávajúco vysporiadal. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol,\nže pri jej ukladaní vychádzal zo závažnosti zisteného nedostatku pri výkone dohľadu a jeho následku\nna zdravie pacienta, pokuta bola uložená v rámci zákonom vymedzeného rozpätia za delikt, ktorý je\núrad oprávnený pokutovať. Prihliadal tiež na výchovnú, preventívnu, ale aj represívnu funkciu a výšku\nurčoval tak, aby nemala pre žalobcu likvidačný charakter. V závere uviedol, že v prejednávanej veci sa\nnejednalo o dva správne delikty; žalovaný udelil pokutu za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z., teda za jeden správny delikt.\n16. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n17. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 27. júla 2018 na vedomie.\nV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. apríla 2017,\nČíslo: ZS 504/00005/2016/R, 32239/1761/2017/923, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) zmenil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, pobočka Martin zo 14. októbra 2016, Číslo: ZS 504/00005/2016, 43698/2016/504,\n103240/2016 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č.\n576/2004 Z.z. na základe záverov výkonu dohľadu v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. pri poskytovaní\nzdravotnej starostlivosti pacientovi neb. V. A., nar. XXXX. Porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi konkrétne spočívalo v tom, že dňa 23. mája\n2014 pri anamnéze pálivých bolestí na hrudníku neurobil diferenciálnu diagnostiku, aj s ohľadom na\nskutočnosť, že účastník konania rovnako neindikoval pacienta na opakované kardiologické vyšetrenie,\nnapriek odporúčaniu kardiológa už v roku 2010. Prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 14. októbra\n2016 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z. spočívajúce v tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v období od novembra\n2013 do 18. júna 2014 pri neuspokojivých hodnotách tlaku krvi neindikoval pacienta na opakované\nkontrolné kardiologické vyšetrenie (ako odporúčal kardiológ v roku 2010). Pri anamnéze pálivých bolestí\nna hrudníku a pri dynamike zmien v EKG obraze dňa 23. mája 2014 mal byť pacient odoslaný na\ninterné alebo kardiologické vyšetrenie a mala mu byť k hypotenznej liečbe nasadená antiagregačná a\nantiischemická liečba.\n23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností,\nktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a\ndietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len \"osoba\"), zvýšenia kvality jej\n\nživota a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,\ndiagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.\n24. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z., zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom\nstave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti\ntejto osobe.\n25. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť\nsprávne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na\nsprávne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo\nzlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\n26. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z., ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad\nzistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich\nnásledkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu ( § 64 ods. 2);\n27. Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z., úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9.958 eur, ak ide o právnickú\nosobu.\n28. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, 62) (Správny poriadok; pozn.) ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n30. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n31. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n33. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n34. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n35. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n36. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n37. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n\n38. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n39. Podľa § 36 veta prvá Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre\nrozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.\n40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n42. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku, ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj\nna konanie o rozklade.\n43. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.\n44. Najvyšší súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal\npreukázané, že\n- na základe podnetu dcéry neb. pacienta, vykonal žalovaný u žalobcu dohľad nad poskytnutím\nzdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytovaná pacientovi v období od 02. septembra 2013 do 22. júna\n2014; dňa 22. júna 2014 pacient exitoval\n- žalobca sa k podnetu vyjadril podaním z 08. augusta 2014 považujúc ho plne za neopodstatnený\n- za účelom prešetrenia správnosti žalobcom poskytnutej zdravotnej starostlivosti zabezpečil\nprvostupňový správny orgán odborné stanoviská dvoch odborných konzultantov, Doc. MUDr. B. A.,\nCSc. z 22. augusta 2014 a MUDr. F. A. z 25. novembra 2014 s tým, že obaja dospeli k záveru o\nopodstatnenosti podnetu, a teda nesprávnosti postupu žalobcu v súvislosti s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti pacienta p. V. A.\n- dňa 22. júna 2015 prvostupňový správny orgán vyhotovil pod číslom 807/2014 protokol o vykonanom\ndohľade na mieste so záverom, že žalobca pacientovi p. V. A. neposkytol zdravotnú starostlivosť správne\nv súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.\n- dňa 23. júna 2015 podal žalobca voči predmetnému protokolu námietky považujúc záver uvedený v\npríslušnom protokole za neopodstatnený\n- dňa 30. septembra 2015 sa k námietkam žalobcu vyjadril odborný konzultant Doc. MUDr. B. A., CSc. a\ndňa 03. augusta 2015 odborný konzultant MUDr. F. A.; obaja zotrvali na tom, že zdravotná starostlivosť\nzo strany žalobcu nebola poskytnutá správne\n- dňa 22. októbra 2015 prvostupňový správny orgán vyhotovil zápisnicu č. 807/2014 o prerokovaní\npísomných námietok k príslušnému protokolu so záverom, že EKG záznam z 23. mája 2014 bol\nžalobcom vyhodnotený nesprávne, zmeny ktoré sa zobrazili na EKG krivke nepotvrdili názor žalobcu,\nže súvisia s pocitom pálenia na hrudníku ako vedľajšieho účinku lieku Lorista; zmeny na EKG krivke\npoukazovali na ischémiu myokardu a išlo o dynamiku voči predchádzajúcemu záznamu z novembra\n2013; skutočnosť, že pacient po týždni pálenie na hrudníku neudával, neznamená, že nemohla byť\npôvodne kardiogénna; tiež dospel k záveru, že hospitalizácia nebola pacientovi navrhnutá, nakoľko táto\ninformácia v zdravotnej dokumentácii žalobcu nebola zaznamenaná\n- dňa 08. júla 2016 pod číslom ZS 504/00005/2016 vydal prvostupňový správny orgán upovedomenie\no začatí správneho konania\n- dňa 13. júla 2016 žalobca podal námietky k protokolu o vykonanom dohľade z 22. októbra 2015\n- dňa 18. júla 2016 sa žalobca vyjadril k upovedomeniu o začatí správneho konania\n- dňa 15. augusta 2016 k vyjadreniu žalobcu vyhotovil odborný konzultant Doc. MUDr. B. A., CSc. a\ndňa 12. augusta 2016 odborný konzultant MUDr. F. A. odborné stanoviská; obaja zotrvali na svojich\npôvodných stanoviskách\n- dňa 15. septembra 2016 sa žalobca vyjadril k odborným stanoviskám odborných konzultantov\n- dňa 14. októbra 2016 vydal pod číslom ZS 504/00005/2016, 43698/2016/504, 103240/2016\nprvostupňový správny orgán rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2.000 eur\n\n- dňa 02. februára 2017 sa žalobca priebehu rozkladového konania vyjadril majúc za to, že pacient bol\npodrobne vyšetrený, bolo prevedené EKG, na ktorom neboli žiadne známky akútnej ischémie (negat.T\nvo zvode aVL hodnotené konzultantom ako prejav ischémie vyhodnotil ako nesprávne aj s odkazom na\nodbornú literatúru podľa ktorej vlna T vo zvode aVL môže byť negatívna aj pri normálnom EKG); EKG\nkritéria sú presne dané a nie je možné ischémiu interpretovať na základe svojvôli konzultanta. Dodal, že\nv EKG zázname pacienta už v roku 2010 sa negat. T vo zvode aVL nachádzalo s tým, že sám dokáže\ndokumentovať zo svojej praxe štyri podobné EKG záznamy svojich úplne zdravých pacientov zistených\npočas preventívnych prehliadok počas posledného polroka\n- žalovaný správny orgán na podaný rozklad žalobcu vydal dňa 11. apríla 2017 pod číslom\nZS 504/00005/2016/R, 32239/1761/2017/923 rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové správne\nrozhodnutie zo 14. októbra 2016 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.000 eur.\n45. Najvyšší súd na úvod poukazuje na to, že zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z.z. zriadil Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej\nsprávy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. úrad\nokrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a\nza podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\nzistených nedostatkov. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ustanovení § 43 a\nnasl. tohto zákona, kde sa upravuje spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu\nnad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá a teda, či boli\nvykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej\nliečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov\nlekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004\nZ.z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia\nzdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie\nposkytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na\nvýkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa\nosobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má vykonávať dohľad a najmenej\npäťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto\npodmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa § 43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona\nč. 581/2004 Z.z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania písomných námietok poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2\npísm. c/ citovaného zákona. Pokiaľ úrad zistí porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004\nZ.z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhne uloženie sankcie. Úrad upovedomí\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, na ktorého postup sa vzťahuje\nzákon o správnom konaní, a umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie). Teda\npodkladom rozhodnutia sú aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Zároveň má možnosť účastník\nkonania navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. V rozhodovacom procese orgánu verejnej správy zistenie\nskutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia\npatrí k jeho ťažiskovým povinnostiam v správnom konaní. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a\nnajpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods.\n4 Správneho poriadku). Aj keď zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané zásadou rýchlosti a\nhospodárnosti konania, nemožno uplatňovaním týchto zásad popierať iné zásady ako napríklad zásadu\nmateriálnej pravdy. Pred vydaním rozhodnutia v správnom konaní je za účelom dôkladného zistenia\nskutočného stavu žiaduce, najmä v prípade pokiaľ odborný záver tvorí jediný podklad pre vydanie\nrozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby správny orgán pristúpil k zisťovaniu a vykonaniu iných\ndôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne v zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu vysporiadal\ns námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, aby pri právnom posudzovaní správnosti\nzáveru správneho orgánu o porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v správnom\nkonaní správnym súdom nevznikali pochybnosti o jeho riadnom a úplnom zistení. Podľa zákona je\nzdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie\nchoroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu\nosoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola\nzdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel\n\nsprávny orgán na základe správnej úvahy. Záver, o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non\nlege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj\nzáverom právnym a táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter\nposudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci správnej úvahy si preto správny orgán musí zabezpečiť\nrelevantné dôkazné prostriedky, dôkazy vykonať, z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia,\nktoré následne pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a jeho medzí dospieť na základe logickej\npostupnosti k rozhodnutiu. Vykonávanie dôkazov patrí do právomoci úradu ako správnemu orgánu, ktorý\nich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nÚrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n46. Okrem toho pri konštatovaní protiprávneho konania t. j. postupe „non lege artis“ je nevyhnutné, aby\nbol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“ teda na základe poznatkov, ktoré\nmal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.\nS uvedeným súvisí zároveň aj prvá námietka vznesená žalobcom v kasačnej sťažnosti a spočívajúca v\ntom, že odborní konzultanti posudzovali postup žalobcu „ex post“. Na podporu svojich tvrdení žalobca\npoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. marca 2005, sp. zn. 7Tdo 219/2005\na tiež rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2013, sp. zn. 5Co/6/2013. So závermi plynúcimi\nz predmetných rozhodnutí sa najvyšší súd plne stotožňuje; je výslovne vylúčené, aby pri ustaľovaní\notázky, či zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k pochybeniu na úseku poskytovania\nzdravotnej starostlivosti, bola aplikovaná a realizovaná tzv. „ex post analýza“; postup poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti je nutné hodnotiť „ex ante“, teda na základe tých poznatkov, ktoré mal k\ndispozícií poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v čase jej poskytovania. Z obsahu administratívneho\nspisu žalovaného mal súd preukázané, že zo strany odborných konzultantov nedošlo k posudzovaniu\nstavu veci formou „ex post“. Títo vychádzali výlučne zo zdravotnej dokumentácie týkajúcej sa neb.\npacienta, konkrétne z EKG záznamu pacienta z 23. mája 2014. Iná situácia by však nastala, ak by\nbol pacient pitvaný a odborní konzultanti v súvislosti s posudzovaním zodpovednosti žalobcu ako\nposkytovateľa zdravotnej starostlivosti by vychádzali aj zo skutočností plynúcich z pitevnej správy,\nteda z poznatkov, ktoré žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemal k dispozícii. Samotná\nskutočnosť, že odborní konzultanti mali vedomosť o úmrtí a pravdepodobnej príčine úmrtia (čo vyplývalo\nuž z podaného podnetu ako aj vyjadrenia žalobcu k tomuto podnetu) nemôže mať bez ďalšieho za\nnásledok nemožnosť preskúmania postupu žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Navyše\npokiaľ by už samotná vedomosť o úmrtí a pravdepodobnej príčine úmrtia (tak ako to predpokladá\nžalobca) zakladala prekážku pri posudzovaní a následnej kontrole postupov pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti, otázne je, ako by sa správne orgány na úseku dohľadu nad poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti vyrovnali so situáciou, ak by prešetrovali postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v\nsúvislosti s výkonom ktorého malo dôjsť k úmrtiu pacienta - verejne známej osoby, ktorej úmrtie vrátane\njeho príčin/y bolo v značnej miere široko medializované.\n47. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správne orgány mali vo veci nariadiť ústne pojednávanie,\nnajvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že správne konanie sa v predmetnej veci riadilo Správnym\nporiadkom na aplikáciu ktorého priamo odkazuje § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. Podľa Správneho\nporiadku môže správne konanie prebiehať v dvoch formách, a to v ústnej forme a forme písomnej.\nPodľa vyššie citovaného § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie,\nak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje\nosobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie a fakultatívne ústne\npojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis\n[napríklad § 74 ods. 1 veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, prípadne § 113 ods. 1 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)]. Inak správny orgán\nnariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje povaha veci. Najvyšší súd ďalej uvádza,\nže aj keď v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie zaň pre nedostatok špeciálnej úpravy\nadministratívneho trestania je povinnosťou správneho orgánu je postupovať „analogiae legis“ podľa\nustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom\nporiadku obvinenému z trestného činu, to však neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní\no administratívnom delikte je postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného\n\nzákona, čo je len povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 20. februára 2019, sp. zn. 7Asan/3/2018 v spojení s uznesením Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 03. júla 2019, sp. zn. II. ÚS 192/2019). Pokiaľ žalobca poukazoval na\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13. októbra 2016, sp. zn. 6S/46/2016, podľa ktorého pokiaľ\nsprávny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie napriek tomu, že žalobca sa nariadenia ústneho\npojednávania výslovne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj v\nžalobe domáhal, bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového\nsprávneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože v správnom konaní došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, najvyšší súd uvádza,\nže predmetné rozhodnutie bolo rozsudkom z 01. augusta 2018, sp. zn. 7Asan/8/2017 zrušené a vec\nbola vrátená dotknutému krajskému súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodov už vyššie uvedených.\n48. Ako nedôvodnú rovnako vyhodnotil najvyšší súd aj námietku, ktorou žalobca namietal porušenie\nabsorpčnej zásady uplatňujúcou sa pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh). V\npredmetnej veci žalobca podľa správnych orgánov mal porušiť § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., a\nteda spáchať jeden správny delikt.\n49. Za dôvodnú však najvyšší súd vyhodnotil námietku žalobcu, že v priebehu konania doručil\nžalovanému 4 EKG záznamy iných pacientov s obdobnými hodnotami ako u neb. pacienta, u ktorých\nnebola potvrdená ischémia a už vôbec nie akútna. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že problematike\ntýkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre\naj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS\n117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že\nnezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy)\nsa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny\nrámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,\npredstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť\nsúdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou.\nPovinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje\nrozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,\nvrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\ndruhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových\nzistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v\ncelom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež\nzdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho\nrozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí,\nako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí\nspĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre\nľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A,\nč. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že\nmajú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere\nuvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra\nESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Najvyšší súd po preskúmaní napadnutého\nrozsudku krajského súdu ako aj rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\nzistil, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil na dôvodoch, ktoré riadne a zvlášť pre žalobcu\ndostatočným spôsobom bližšie nezdôvodnil. Plne opomenul vysporiadať sa s uvedenou námietkou,\nktorú žalobca vzniesol v priebehu rozkladového konania (list z 02. februára 2017). V tejto súvislosti súd\nďalej uvádza, že nakoľko odvolacie správne konanie (konanie o rozklade) tvorí jeden celok s konaním na\nprvom stupni, účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní (tu rozklade) uvádzať nové\n\nskutočnosti a navrhovať dôkazy. Týmito navrhovanými skutočnosťami a dôkazmi je orgán rozhodujúci\no odvolaní (rozklade) povinný sa zaoberať, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci\na môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd však zdôrazňuje, že aj v prípade, ak správny orgán\ntieto skutočnosti / dôkazy vyhodnotí ako nedôvodné, je povinný sa touto ich nedôvodnosťou riadne\nzaoberať a vysporiadať sa v odôvodení svojho rozhodnutia. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej\nveci vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší súd preto dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaný\nsprávny orgán skutočnosťami namietanými žalobcom v priebehu rozkladového konania nedostatočne\nzaoberal a nedal na ne náležitú odpoveď, rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre\nnedostatok dôvodov, majúcou za následok jeho nezákonnosť. Jednalo sa totiž o argument zásadného\nvýznamu aj objasnením ktorého by sa jednoznačne ustálilo, či žalobca pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi prijatými na úseku\ndohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, a teda hodnoty uvádzané v dotknutom EKG zázname z 23.\nmája 2014 vyhodnotil správne, alebo nie. V oblasti správneho trestania (po vzore trestného postihu v\nzmysle trestnoprávnom) nie je miesto pre žiadne domnienky. To či sa určitá osoba dopustila porušenia\nsvojich povinností musí byť preukázané jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností. Žiadna otázka\nspôsobilá vniesť pochybnosť čo do ustálenia a vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči\nurčitej osobe nesmie zostať nezodpovedaná.\n50. Nad rámec vyššie uvedených dôvodov najvyššiemu súdu neuniklo pozornosti aj procesné\npochybenie žalovaného správneho orgánu pri koncipovaní zmeňujúceho výroku. Výrok rozhodnutia\npredstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti\núčastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie veci, a teda je jadrom celého rozhodnutia.\nNavyše len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. V tejto súvislosti\nmožno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 1998, sp. zn.\n5Sž/66/98, z ktorého vyplýva, že cit.: „ (...) Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa\nurčujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej\nformulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku\nurčitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia\nodvolacieho orgánu.“ Najvyšší súd zároveň poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 01. novembra 2003, sp. zn. 4Sž/139/2002, podľa ktorého cit.: „ (...) Pod zmenou rozhodnutia\ntreba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán\nprvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia\nprvého stupňa, je novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia\nuvedie odvolací orgán.“ Vo svetle týchto rozhodnutí a záverov z nich plynúcich, žalovaný správny orgán\nvo svojom výroku opomenul uviesť zákonné ustanovenie, podľa ktorého bola peňažná pokuta uložená\n(§ 50 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z.). Tiež v administratívnom\nspise absentuje podnet p. A. A. ako aj list o prehliadke mŕtveho, z ktorého vyplýva pravdepodobná príčina\nsmrti - akútna koronárna príhoda.\n51. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a\nhospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského\nsúdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného z 11. apríla 2017, Číslo: ZS 504/00005/2016/R, 32239/1761/2017/923 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v zmysle vyššie\nuvedeného a svoje rozhodnutie v dotknutej časti riadne a náležite odôvodniť.\nVI.\n52. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu\ntrov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}