{"guid": "d8079dcc-b540-40b1-b7f4-25c942869a91:131415d7-8701-4050-affe-56ef01a463d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200092.1", "spisova_znacka": "10Sžk/10/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/10/2018 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 10Sžk/10/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5017200092.1", "identifikacne_cislo": "5017200092", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "nazov": "§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-2", "nazov": "§ 82 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-3", "nazov": "§ 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-1", "nazov": "§ 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/131415d7-8701-4050-affe-56ef01a463d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200092.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200092.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/10/2018\n5017200092\n27. 03. 2019\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2019:5017200092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO:\n31 303 862, právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice,\nproti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1,\nBratislava, za účasti ďalšieho účastníka v rade 1/ LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Nám. SNP\n8, Banská Bystrica, 2/ Klub ochrancov prírody Veľkej Fatry pri Správe CHKO Veľká Fatra, občianske\nzdruženie, so sídlom Švermova 1/22, Vrútky, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 8131/2016-6.3\nzo dňa 29. decembra 2016, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline\nč. k. 31S/41/2017-126 zo dňa 22. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-ZAOSZP1-2016/000707-034/Ryb zo dňa 06.09.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa\n§ 67 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.\nz.“) na základe žiadosti ďalšieho účastníka 1/, v súlade s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 4230/2014-2.3 zo dňa 12.02.2014,\nv súlade s rozhodnutím ministerstva č. 6914/2014-2.3 zo dňa 08.09.2014, v súlade s rozhodnutím\nministerstva č. 2798/2016-2.3 zo dňa 01.04.2016, a v súlade s § 81 až § 86 zákona a § 46 a § 47\nzákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že po A. vydal súhlas\nvo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi 1/ podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c), na\nvýstavbu približovacej lesnej cesty „Sviniarka“ v celkovej dĺžke 2080 m na parcelách C-KN č. 1288 a\n1291 v katastrálnom území R., O. G., M. V. R., v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL) č.\n358, 356, 355, 354, 353, 352, 351 a 350b - hospodárske lesy, na území Národného parku Veľká Fatra s\n3. stupňom ochrany podľa zákona a predloženej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie na\nstavby „Trvalá približovacia cesta Sviniarka“ (zákazkové číslo 10/2012, spracovateľ Ing. W. L., PROLES\n- projekty a inžiniering v lesníctve a stavebníctve), navrhovaná v zmysle STN 73 6108 Lesná dopravná\nsieť, v kategórii trvalá približovacia cesta, šírka vozovky alebo pláne 4,0 m, pozdĺžny sklo do 20%,\nbez spevnenia vozovky alebo pláne. V súlade s § 82 ods. 12 zákona určil podmienky vykonávania\nčinnosti, ktoré špecifikoval v bodoch 1 až 5. Ďalej vo výrokovej časti uviedol, že rozhodnutie platí\n\ndo vydania kolaudačného rozhodnutia na stavebný objekt a prevádzkové súbory, ktoré sú obsahom\nprojektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie. Toto rozhodnutie nenahrádza súhlasy vydávané\npodľa osobitných právnych predpisov. Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona zostávajú\nvydaním tohto rozhodnutia nedotknuté. V prípade dôvodov uvedených v § 89 ods. 1 zákona, môže\ntunajší orgán ochrany prírody na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu toto rozhodnutie\nzmeniť alebo zrušiť.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 8131/2016-6.3 zo dňa 29.12.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a to tak, že\npodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nV odôvodnení rozhodnutia poukázal na viaceré rozhodnutia vo veci, z ktorých posledným rozhodnutím\nžalovaného zo dňa 01.06.2014 žalovaný rozhodnutie okresného úradu zo dňa 20.07.2015, ktorým\nbol daný súhlas na výstavbu lesnej cesty Sviniarka zrušil a vec vrátil na nové prejednanie, pričom\nžalovaný zaviazal okresný úrad odstrániť nedostatky rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a\npri vedení nového prejednania a vydania rozhodnutia sa dôsledne riadiť relevantnými ustanoveniami\nzákona č. 543/2002 Z. z. Žalovaný zastal názor, že pre vydanie súhlasu na výstavbu predmetnej\nlesnej cesty nie je potrebné posúdenie, či program starostlivosti o lesy vzťahujúci sa na dotknuté\núzemie je možné považovať za dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002\nZ. z. alebo nie. Dotknuté porasty sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov bez ohľadu na\nto, či dotknutý program starostlivosti o lesy je dokumentáciou ochrany prírody a krajiny alebo nie.\nPoukázal na to, že nakoľko ide o hospodárske lesy, zastal názor, že nejde o porasty neprístupné pre\nlesnú techniku, ktorá sa dokáže do porastov dostať aj bez vytvorenej lesnej cesty, avšak za cenu\nvýrazného zásahu do okolitého prostredia. Práve skrátením približovacích vzdialeností sa dotknuté\nporasty sprístupnia takým spôsobom, ktorý bude v konečnom dôsledku znamenať menšie zaťaženie\nokolitého prírodného prostredia pri vykonávaní hospodárskych zásahov. Prvostupňový správny orgán\nsa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami, čo do poukazu žalobcu na príslušnosť dotknutého\núzemia k európskej sústave chránených území NATURA 2000, najmä existenciu Chráneného vtáčie\núzemia Veľká Fatra a na možné negatívne vplyvy na vtáctvo, a to v prvostupňovom rozhodnutí na strane\n6 rozhodnutia. Právna úvaha prvostupňového správneho orgánu pokračuje na strane 7 prvostupňového\nrozhodnutia, kde bolo skonštatované, že sa jedná o územie NATURA 2000 a zámer bol tiež predmetom\nkonania na úrade podľa § 28 zákona a na základe podkladov ŠOP SR bolo vydané odborné stanovisko,\npodľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., kde bolo konštatované, že činnosť nebude mať významný\nvplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území. Na základe podnetu žalobcu žalovaný\nvydal podľa § 20 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“) rozhodnutie zo dňa 19.07.2013, ktorým bolo\nrozhodnuté, že navrhovaná činnosť a to lesná cesta Sviniarka sa nebude posudzovať podľa zákona o\nEIA. V odôvodnení sa tiež konštatuje, že jednotlivé odborné stanoviská nepotvrdzujú uvádzaný rozpor s\ncieľmi ochrany národného parku a území sústavy NATURA 2000. Navrhovaná cesta nie je prekážkou pre\nuvádzané manažmentové opatrenia. Šetrné spôsoby sústreďovania drevnej hmoty, ako je približovanie\nkoňmi a lanovkami je efektívne na kratšie vzdialenosti. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný\nza to, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, či nepoukázal na žiadne nedostatky,\npre ktoré by žalovaný musel prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Žiline po preskúmaní\nveci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:\n- nie je pravdou tvrdenie, že by rozhodnutie Štátnej ochrany prírody viedlo k intenzívnemu\nobhospodarovaniu prirodzených biotopov. Jednak na dotknutej lokalite sa prirodzené biotopy\n(európskeho významu) takmer nevyskytujú, prípadne len sporadicky a mozaikovite a jednak, čo je\npredovšetkým podstatné - rovnako intenzívne obhospodarovanie by tu prebiehalo resp. už prebieha\na bude prebiehať bez ohľadu na to, či cesta vybudovaná bude alebo nebude. Rozdielne je len\nto, do akej miery bude poškodené prostredie pri variante s cestou alebo bez nej. Súd sa stotožnil\ns názorom správnych orgánov, že podľa pozorovaní Štátnej ochrany prírody poškodenie by bolo\nvyššie pri neexistencii cesty a vytváraní ad hoc chaotických liniek, pričom zdôraznil, že takýto spôsob\npribližovania nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Naopak, uvážene naprojektovaná\n\ntrasa cesty umožňujúca jemnejšie zásahy pri obnove lesa prinajmenšom vytvára lepšie predpoklady\npre zlepšenie stavu, prípadne až znovuobnovenie danému prostrediu prislúchajúcich biotopov v\nminulosti silne narušených, až zlikvidovaných razantnou zmenou drevinového zloženia a veľkoplošnými\nholorubmi,\n- prvostupňový orgán ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli, z akých pokladov pri rozhodovaní\nvychádzali. Práve vyhodnotenie priebehu konania a myšlienkový postup sú uvedené v rozhodnutiach\noboch stupňov, pričom obe obsahujú náležitostí vyžadované v ust. § 47 Správneho poriadku,\n- aj podľa názoru súdu program starostlivosti o lesy predstavoval iba jeden z podkladov prvostupňového\nrozhodnutia, ktorý rozhodne nebol jediným z podkladov v predmetnom konaní. Z uvedeného\ndôvodu nebolo potrebné nahradiť skutkové a právne závery prvostupňového správneho orgánu resp.\nžalovaného a opätovne vyhodnotiť súlad záujmov ochrany prírody a dôsledkov činnosti s výstavbou\nlesnej cesty nad rámec posúdenia uskutočneného okresným úradom a aj žalovaným,\n- program starostlivosti o lesy na lesný celok Blatnica bol schválený Krajským lesným úradom v Žiline\nzo dňa 30.08.2010, rozhodnutím pod č. 2010/00619-3/Sch a podľa názoru súdu je tento program\nstarostlivosti podľa § 104a ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. programom starostlivosti o lesy podľa zákona\nč. 543/2002 Z. z. Je nesporné, že dotknuté porasty sú zaradené do kategórie hospodárskych lesov\nbez ohľadu na to, či dotknutý program starostlivosti o lesy je dokumentáciou ochrany prírody a krajiny\nalebo nie. Skrátením približovacích vzdialeností sa dotknuté porasty sprístupnia takým spôsobom, ktorý\nbude v konečnom dôsledku znamenať menšie zaťaženie okolitého prírodného prostredia pri vykonávaní\nhospodárskych zásahov,\n- v dotknutej lokalite nebol zistený výskyt žiadneho hniezdneho stromu, ktorý by určil obvodný úrad\nživotného prostredia,\n- rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky\nodpovede na námietky žalobcu v rámci správneho konania Súd poukazuje na to, že tieto sa niesli v\ncelom konaní od samého začiatku, pričom odpovede na námietky žalobcu sa jednoznačne nachádzajú\nv prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu, preto správne žalovaný na proces vysporiadania sa s\ntýmito námietkami odkazoval v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, aby zbytočne neopakoval\nrozhodnutie resp. odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu,\n- boli splnené podmienky na udelenie súhlasu vo vzťahu k žiadateľovi - ďalšiemu účastníkovi 1/ s\npoukazom na § 13 ods. 2 písm. c) v spojení s § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.\n\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/vyjadrenia\nA)\n4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže :\n- nesprávnym právnym posúdením veci je právny názor krajského súdu, podľa ktorého:\n· ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zakladá na skutkových a právnych dôvodoch,\nktoré nevychádzajú z podkladov rozhodnutia, nie je povinnosťou odvolacieho orgánu zrušiť odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie, alebo odôvodniť rozhodnutie, ktorým je potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 S.s.p.;\n\n· pri posudzovaní dôvodnosti výnimiek zo zákazov a súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. je funkcia\nlesov podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) nadradená nad ustanovenia\npredmetného zákona o územnej ochrane;\n· pri posudzovaní odôvodnenosti výnimiek zo zákazov a súhlasov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. môžu\norgány ochrany prírody vyvodiť túto dôvodnosť z úvahy, že bez udelenia výnimiek a súhlasov dochádzalo\nk poškodzovaniu záujmov ochrany prírody vo väčšom rozsahu, aj keď činnosť, dôsledkom ktorej by\ntakéto poškodzovanie bolo, by bola v rozpore s ustanoveniami zákona.\n- domnienka krajského súdu o tom, že program starostlivosti o lesy v predmetnej veci je dokumentom\nochrany prírody, nie je ničím podložená,\n- námietky týkajúce sa skutočnosti, že pri akejkoľvek činnosti je každý, vrátane žiadateľa, povinný\npostupovať tak, aby dodržiaval svoje povinnosti, uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č.\n543/2002 Z. z. a že žiadateľa nič neoprávňuje svojou činnosťou pri hospodárení v lesoch bez výstavby\nlesnej cesty porušovať zákazy, uvedené v ustanovení § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. č. 543/2002 Z.\nz., súd neakceptoval.\n6. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu\ntak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie.\nB)\n7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v kasačnej sťažnosti sťažovateľ nepoukazuje\nna žiadne nové skutočnosti, ani na procesné pochybenia v konaní súdu, ani správneho orgánu. Jeho\nsťažnostné dôvody sú čisto formálneho charakteru a žalovaný, ako aj prvostupňový orgán sa s dôvodmi\nkasačnej sťažnosti vysporiadali už v predchádzajúcich správnych konaniach prvého a druhého stupňa\na náležite aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozsudku zo dňa 22.11.2017. Záver krajského súdu uvedený\nv bode 51 na str. 21 rozsudku o tom, že správne súdy vo svojich rozsudkoch nemusia opakovať dôvody,\nktoré viedli k vydaniu rozsudku v prípade, ak považujú odôvodnenia správnych rozhodnutí za dostatočné\npovažuje žalovaný za správny a za plne súladný s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.\nNavrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.\n1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452\nods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 104c zákona č. 543/2002 Z. z., konania začaté a právoplatne neukončené do 31. augusta 2014\nsa dokončia podľa doterajšieho zákona.\nPodľa § 104e zákona č. 543/2002 Z. z., v konaní začatom pred 1. júlom 2016, ktoré nebolo právoplatne\nskončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinný do 31.12.2014), tento zákon upravuje pôsobnosť\norgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri\nochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu\nrozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo\nudržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy\nhospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinný do 31.12.2014), ochranou prírody a krajiny sa podľa\ntohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny,\nvoľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, 10) nerasty, skameneliny,\ngeologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody\na krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a\nspoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.\nPodľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany,\nsa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.\nPodľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany,\nsa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a)\naž e), i), j), l) a m) a o),\nPodľa § 67 písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z., okresný úrad v sídle kraja vydáva súhlas podľa § 6 ods.\n4, § 7b ods. 1, § 13 ods. 2 písm. c), f) a i) a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5,\n7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 2.\nPodľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva\nsúhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže\nkonajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a\nkrajiny a obmedziť ich časovú platnosť.\nPodľa § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé,\nkto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia\nbyť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku. 113)\nPodľa § 82 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu,\nspravidla najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 13\nods. 2 písm. a), b) až e) a k) až m) a o) a o povolenie výnimky podľa § 14 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 1\npísm. e), g), h) a j) a § 16 ods. 1 písm. b) až d) a h) je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu\n(ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť\nvykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom, správcom alebo nájomcom.\nPodľa § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie\nvýnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak.\nÚčastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom\núzemí je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Účastníkom konania podľa tohto zákona je\naj fyzická osoba, občianska iniciatíva 113a) alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva\nz osobitného predpisu. 113b) Združenie s právnou subjektivitou, 114) ktorého predmetom činnosti\nnajmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť\no účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, pokiaľ mu to postavenie nevyplýva už z\npredchádzajúcej vety, ak písomne alebo elektronicky potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom\nsprávnom konaní; potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to\nurčenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom\nmôžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7.\nPodľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n9. Sťažovateľ primárne namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu\n\nkontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) musí zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber\nustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\n10. V predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie o vydaní súhlasu vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi 1/ na výstavbu\npribližovacej lesnej cesty „Sviniarka“. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa\nproti rozsudku krajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a\njeho skutkové zistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne. V aplikačnom postupe\nkrajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.\n11. Prioritne kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným spisovým materiálom zdôrazňuje, že\nsťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený\norgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových\nokolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe\nriadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa\npodrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa kasačný\nsúd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Kasačný súd má rovnako za nesporný skutkový stav tak,\nako ho v podrobnostiach opísal krajský súd. Žalovaný postupoval v danej veci v intenciách citovaných\nprávnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých\nnáležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových\nokolností vyvodil správny právny záver. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými\nzisteniami orgánov verejnej správy ako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto\norgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.\n12. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd poznamenáva, že povinnosťou\nsúdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd - orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní\nvychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a\nvýstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v\nnávrhu účastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Uvedenou problematikou\nsa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí\nKraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi\nna vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína,\nže rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.\nŠpanielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky však\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument. Správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho\nporiadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,\nakými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa\na s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Námietky vo vzťahu k odôvodneniu preskúmavaného\nrozhodnutia sú nedôvodné, nakoľko žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky sťažovateľa, a\nto v súlade so zákonom aj s odkazom na podrobne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako\nzákonné potvrdil.\n\n13. K programu starostlivosti o lesy kasačný súd uvádza, že ide o nástroj štátu, vlastníka, správcu a\nobhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa. V predmetnom konaní otázka, či program\nstarostlivosti o lesy je dokumentom ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody a krajiny účinného\nod 01.05.2010 je bezpredmetná, nakoľko aj podľa názoru kasačného súdu program starostlivosti o\nlesy predstavoval iba jeden z podkladov prvostupňového rozhodnutia, ktorý rozhodne nebol jediným z\npodkladov v predmetnom konaní aj s poukazom na to, že počas správneho konania bolo vypracované\nodborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z., kde bolo konštatované, že činnosť\nnebude mať významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území. Je preto\nirelevantné skúmať, či bol program starostlivosti o lesy schválený pred alebo po 01.05.2010. Taktiež je\nnevyhnutné poukázať na to, že obsahom rozhodnutia č. 5660/2013-3.4 zo dňa 19.07.2013 bol záver,\nže navrhovaná činnosť „Lesná cesta sviniarka“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, nakoľko\n„jednotlivé odborné stanoviská nepotvrdzujú rozpor s cieľmi ochrany národného parku a území sústavy\nNatura 2000 SKUEV0238 SKCHVU033 Veľká Fatra, ani významný negatívny vplyv na predmet ochrany\nSKCHVU033 Veľká Fatra“.\n14. Kasačný súd vo svetle uvedeného konštatuje, že v konaní o vydanie súhlasu boli zhodnotené\nvšetky relevantné skutočnosti, podané vyjadrenia a stanoviská, boli zachované všetky práva účastníkov\nkonania. Pri rozhodovaní boli zohľadnené konkrétne špecifiká daného územia, ako aj možné vplyvy\nvýstavby na biotopy a okolie. Predmetné stanoviská boli vydané príslušným orgánom štátnej správy\nochrany prírody a krajiny v rámci jeho kompetencie, konajúci správny orgán pri svojom rozhodovaní v\nprejednávanej veci akceptoval a zohľadnil obsah predmetných stanovísk, konštatujúcich, že realizáciou\nčinnosti nedôjde k vážnym negatívnym zásahom do prírodného prostredia a nie je predpoklad ani\nporušenia záujmov druhovej ochrany. Nie je dôvodné spochybňovať závery odborných stanovísk len\ns ohľadom na odlišný subjektívny názor sťažovateľa. V správnom konaní neboli ustanovenia zákona\no lesoch použité spôsobom nadradeným ustanoveniam zákona č. 543/2002 Z.z., ale tieto zákony boli\naplikované spôsobom, aby sa zabezpečila ich súladnosť ako aj súlad hospodárskeho a ekologického\nvyužívania lesov, a to aj zakotvením podrobnejších podmienok vykonávania činnosti zabezpečujúcich\nochranu prírody a krajiny. Správne orgány v konaní zhodnotili všetky okolnosti majúce vplyv na dotknuté\nprostredie vzhľadom na jeho vlastnosti a spôsoby obhospodarovania s cieľom zvoliť postup súladný s\n§ 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.\n15. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu\nza nedôvodné a rozhodnutie v súlade so zákonom, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s\nodôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol ďalšie\ndôvody, ktoré sú uvedené vyššie. Vo svetle uvedeného kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.\ns. p. ako nedôvodnú zamietol.\n16. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}