{"guid": "263dd5c6-9ac8-4307-aa75-87a9717dc338:b96237d6-235c-43fe-9770-e0711eb95fa2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5017200007.1", "spisova_znacka": "5Asan/7/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/7/2018 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 5Asan/7/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5017200007.1", "identifikacne_cislo": "5017200007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b96237d6-235c-43fe-9770-e0711eb95fa2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5017200007.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/7/2018\n5017200007\n19. 06. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:5017200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Marta Fillová\nAMETYST, s miestom podnikania Háj 62, IČO: 30 493 480, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom,\nadvokátom, so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Slovenská\nobchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SK/0159/99/2016 zo dňa\n7. novembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nsp.zn. 30S/2/2017 zo 06. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn.\n30S/2/2017 zo 6. februára 2018 z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a proti sťažovateľovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp.zn. 30S/2/2017 zo 6. februára 2018\nrozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so\nsídlom v Bratislave číslo: SK/0159/99/2016 zo dňa 07.11.2016 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalovaný rozhodnutím číslo: SK/0159/99/2016 zo 7. novembra 2016 napadnuté prvostupňové\nrozhodnutie vo výrokovej časti zmenil tak, že znenie pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 16\nods. 1 písm. a/ až e/ nahradil znením pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 16 ods. 1. Ostatná\nčasť výroku vrátane uloženej sankcie ostala bez zmeny. Prvostupňový orgán Slovenská obchodná\ninšpekcia, Inšpektorát so sídlom v Žiline rozhodnutím č.: P/0356/05/2015 zo dňa 28.01.2016 rozhodol\ntak, že účastníčke konania Marte Fillovej AMETYST, prevádzkareň Mini potraviny AMETYST Turčianske\nTeplice, dátum kontroly 18.11.2015, pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 16 ods. 1 písm.\na/ až e/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď kontrolou\ndňa 18.11.2015 bolo zistené, že na kontrolný nákup účtovaný 2,90 € nebol spotrebiteľovi vydaný žiadny\ndoklad o kúpe výrobkov s uvedením predpísaných údajov, uložil pokutu 500,- €. Rozhodnutie odôvodnil\ntým, že dňa 18.11.2015 bola vykonaná kontrola, pri ktorej bol zistený nedostatok podľa § 16 ods. 1\npísm. a/ až e/ zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže spotrebiteľovi nebol vydaný žiadny doklad o kúpe\nvýrobku s uvedením zákonom stanovených náležitostí. Kontrolou bolo objektívne preukázané, že na\nnákup jedného balenia cigariet značky GOLDEN GATE v predajnej cene 2,90 € nebol mladistvej osobe\nvydaný žiadny doklad o kúpe výrobku, ako uviedla osoba prítomná pri kontrole: „v šoku z toho, že sa\n\nmi ihneď predstavili, že sú z obchodnej, bloček som skrčil a držal v ruke. Následne som im ho dal.“\nSkutkový stav bol zistený z inšpekčného záznamu z 18. novembra 2015, z vyjadrenia osoby prítomnej pri\nkontrole, z vyjadrenia účastníčky konania z 18.novembra 2015, pričom správny orgán uložil účastníčke\npokutu, ktorej výška vychádza z objektívnych zistení správneho orgánu, zodpovedá rozsahu a významu\nzisteného nedostatku, ako i okolnostiam prípadu (predaj tabakového výrobku osobe mladšej ako 18\nrokov, ktorý je ex lege zakázaný). Prihliadol pritom, že sa jedná o veľmi závažné porušenie zákona,\nkeďže spotrebiteľovi nebol vydaný doklad o kúpe výrobku v žiadnej forme. Absencia dokladu môže\nsťažiť, ba dokonca zmariť spotrebiteľovi budúce uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady výrobkov.\nPrihliadol pritom na to, že v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov\nmohla byť uložená pokuta do výšky 66 400,- €.\n3. Správny súd v zmysle § 196 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) oznámil\núčastníkom konania, že zistil mimo žalobných bodov, že v správnom konaní je daná vada uvedená v\n§ 195 písm. d) SSP - nedodržanie tzv. absorpčnej zásady pri ukladaní úhrnnej sankcie za porušenie §\n16 ods. 1 zákona č. 252/2007 Z.z. a § 6 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 377/2004 Z.z., ktoré porušenia boli\nzistené pri jednej kontrole, a to 18. novembra 2015.\n4. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že správny súd, preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom zistil\nmimo žalobných námietok dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP\nz nasledovných dôvodov:\n5. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že na základe tej istej kontroly zo dňa 18.11.2015 bolo zistené\nďalšie porušenie zákona zo strany žalobcu, a to porušenie povinnosti fyzickej osoby - podnikateľa\nrešpektovať zákaz alebo obmedzený predaj tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na\nfajčenie a neobsahujú tabak podľa § 6 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 377/2004 Z.z. v znení neskorších\npredpisov, keď kontrolou dňa 18.11.2015 bolo zistené, že došlo k odpredaju jedného balenia cigariet\nznačky GOLDEN GATE červené v predajnej cene 2,90 € osobe mladšej ako 18 rokov - Veronika L.,\ndátum narodenia 22.05.1998, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1 000,- € podľa § 10 ods.\n2 zákona č. 377/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Slovenskej\nobchodnej inšpekcie, Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj číslo: F/0357/05/2015 zo dňa\n28.01.2016 (č.l. 76 súdneho spisu). Toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom - žalovaným\nrozhodnutím číslo: SK/0158/99/2016 zo dňa 07.11.2016 (č.l. 87 súdneho spisu). Toto rozhodnutie bolo\nnapadnuté správnou žalobou zo dňa 04.01.2017 na Krajskom súde v Žiline, ktoré konanie sa vedie na\nKrajskom súde v Žiline pod sp.zn. 31S/3/2017.\n6. Zo správneho spisu správny súd zistil, že tou isto kontrolou zo dňa 18.11.2015 bolo zistené ďalšie\nporušenie zákona, a to konkrétne § 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení\nneskorších predpisov tým, že za kontrolný nákup účtovaný 2,90 € nebol spotrebiteľovi vydaný žiadny\ndoklad o kúpe výrobku s uvedením predpísaných údajov a žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 500,€. Toto rozhodnutie spolu s odvolacím rozhodnutím žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie zmenil,\nje predmetom preskúmania v správnom súdnictve v tomto konaní.\n7. Správny súd konštatoval, že z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že v danom prípad sa jedná o\nviacčinný súbeh iných správnych deliktov, a to predaj tabakového výrobku osobe mladšej ako 18 rokov\nv zmysle zákona č. 377/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a nevydanie dokladu o kúpe v zmysle\nzákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov.\n8. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n9. Podľa § 195 písm. d/ SSP Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné\npoužiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.\n10. Správny súd konštatoval, že rozhodovanie správneho súdu vo veciach správneho trestania sa\npribližuje výkonu trestného súdnictva aj tým, že je potrebné primerane aplikovať zásady Trestného\n\nzákona, ktoré sú použiteľné aj pri ukladaní trestov v správnom trestaní. Na dodržiavanie týchto zásad\nsprávny súd prihliada ex offo, teda aj vtedy, ak takáto námietka nebola vznesená v žalobe.\n11. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.11.2016 (právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia) za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne\nzáväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi,\npredávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400,- €; za\nopakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000,- €.\nPodľa § 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 16.11.2016 (právoplatnosť\nrozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie číslo: SK/0158/99/2016 zo dňa 07.11.2016) Slovenská\nobchodná inšpekcia uloží pokutu od 331,- € do 6 638,- € fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej\nosobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú\nurčené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6.\nPodľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží\nmu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie\ntrestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu\nuložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných\nčinov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného\ntrestu najvyššia z nich.\n12. K otázke absorpčnej zásady uviedol správny súd, že jej účelom je eliminácia neprimerane vysokých\nsankcií. Je potrebné brať do úvahy množstvo spáchaných administratívnych deliktov a adekvátne podľa\ntoho uložiť i výšku sankcie. Z hľadiska rozhodovacej praxe je potrebné posudzovať, či bol naplnený účel\nabsorpčnej zásady tak, aby výsledná sankcia neprekročila hornú hranicu zákonného rozmedzia sankcie\nza delikt, ktorý bol najzávažnejší. Správny orgán mal v danom prípade vydať buď jedno rozhodnutie, v\nktorom by uviedol obe skutkové podstaty iných správnych deliktov a uložil by sankciu za najzávažnejší\ndelikt s prihliadnutím ako na priťažujúcu okolnosť na to, že bol spáchaný ďalší iný správny delikt\nalebo v prípade, ak boli začaté viaceré správne konania, prihliadnuť už na skôr uloženú sankciu v\nsamostatnom skôr vydanom rozhodnutí, pričom v ďalšom rozhodnutí by mal sa s touto už uloženou\nsankciou vysporiadať a uložiť novú sankciu v zmysle absorpčnej zásady, teda prihliadnuť na skôr uloženú\nsankciu. Absorpčná zásada pri ukladaní trestov teda neumožňuje oddeľovať jednotlivé skutky a potrestať\nich oddelene bez ohľadu na to, že boli spáchané vo viacčinnom súbehu iných správnych deliktov pri\nvýkone jednej kontroly, ale posudzovať ich vo vzájomnej súvislosti práve vzhľadom na tú skutkovú\nsúvislosť, že boli spáchané a zistené počas jednej kontroly. Zákon nevyžaduje, aby správne orgány pri\nsprávnom trestaní a aplikácii absorpčnej zásady zohľadňovali staršie rozhodnutia z predchádzajúceho\nobdobia. Takéto obdobie by nebolo možné v praxi správneho trestania ani jednoznačne vymedziť. V\nprejednávanom prípade boli jednou kontrolou zistené viaceré porušenie zákona, a preto bolo na mieste\nuložiť úhrnnú sankciu za všetky spáchané delikty. Týmto nebude narušená ani povinnosť orgánu dozoru\npostihovať každé zistené porušenie povinností v intenciách porušeného zákona. Správny orgán nemá v\ndanom prípade povinnosť a ani možnosť takúto pokutu odpustiť, či ako sankciu uložiť napr. upozornenie\nna porušenie zákona. Keďže za spáchané delikty bude uložená úhrnná sankcia, nemožno dospieť k\nzáveru, že menej závažné delikty nebudú sankcionované na základe aplikácie absorpčnej zásady.\n13. Na uvedené právne posúdenie nemá žiaden vplyv ani tá skutočnosť, že boli zistené porušenia\nrôznych právnych predpisov tým istým správnym orgánom. Správny orgán mal podľa právneho názoru\nsprávneho súdu viesť o týchto porušeniach spoločné administratívne konanie a nevylučovať jednotlivé\nporušenia na samostatné konania. Vylúčením skutkov na samostatné konanie sa stráca pohľad na\nkomplexný skutok, pričom len za komplexne posúdený skutok môže byť uložená primeraná sankcia,\nktorá zodpovedá viacerým porušeniam zákona. V prípade, že správny orgán viedol samostatné konania,\nmusí v odôvodnení neskoršieho rozhodnutia vyjadriť, aké súvisiace porušenie zákona predchádzalo,\naká bola uložená sankcia a ako zohľadnil túto skutočnosť vo výroku o sankcii (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 3Sžo/22/2015 zo dňa 23. novembra 2016).\n14. Správny súd uviedol, že v danom prípade prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutie sa\nnezmieňujú o sankcii uloženej za iný správny delikt podľa zákona č. 377/2004 Z.z. v znení neskorších\npredpisov. Len druhostupňové správne rozhodnutie okrajovo uvádza, že s námietkami v súvislosti s\n\nporušením zákona č. 377/2004 Z.z. sa odvolací orgán vysporiadal v rámci rozhodnutia vydaného v\ntomto inom správnom konaní. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade pri vydaní napadnutého\nrozhodnutia nebolo prihliadnuté na to, že tou istou kontrolou boli zistené dve porušenia dvoch rozdielnych\nzákonov a že samostatným správnym rozhodnutím už bola jedna sankcia uložená. Správny súd mal za\nto, že tým bola teda porušená zásada správneho trestania spočívajúca v spôsobe ukladania úhrnného\ntrestu zakotvená v § 41 ods. 2 Trestného zákona - tzv. absorpčná zásada. Preto bolo potrebné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to ex offo, t.j. bez vznesenej\nnámietky tohto charakteru zo strany žalobcu.\n15. Správny súd sa ďalej zaoberal vznesenou námietkou v žalobe a to, že nebolo preukázané, že by\nžalobca porušil povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, teda v podstate šlo o námietku\nnesprávneho zisteného skutkového stavu, keďže podľa názoru žalobcu nebolo preukázané spáchanie\niného správneho deliktu. Podľa názoru správneho súdu ide o účelovú námietku, ktorá bola produkovaná\nžalobcom až v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Všetky námietky v priebehu\nsprávneho konania sa pritom týkali len toho, že kupujúca už mala viac ako 18 rokov (teda vo vzťahu k\nskutku porušenia zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov), teda žalobca\nskutočnosť, že jej nebol vydaný doklad o kúpe, ani nenamietal. V odvolaní už tvrdil, že bloček kupujúcu\nnezaujímal, preto ho zamestnanec žalobcu hodil do koša a skrčil. Uvedené je priamo v rozpore s\nvyjadrením zamestnanca v inšpekčnom zázname, kde uviedol, že bloček v zhone ľudí nestihol vydať, v\nšoku z kontroly ho skrčil a držal v ruke a následne im ho (kontrolórom) dal. Aj vo vyjadrení inšpektorov č.\n651 a č. 640 je jasne uvedené, že až potom, keď bol zamestnanec inšpektorom oboznámený s tým, že\nna kontrolný nákup nevydal doklad o kúpe, následne predavač odtrhol doklad z elektronickej registračnej\npokladnice. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v žalobe, že kupujúcej bol doklad vydaný, ale na\ntento nečakala. Naopak, vydaný nebol, lebo ešte stále bol neodtrhnutý v pokladni. Rovnako žalobná\nnámietka, že policajtov volal, aby kupujúca potvrdila, že nechcela bloček, je v rozpore so zisteniami\nzaznamenanými v správnom spise. Podľa vyjadrenia inšpektorov č. 651 a č. 640 policajtov žalobca volal\npreto, že osobu kupujúcej chcel identifikovať a zistiť, či má 18 rokov, pretože neveril, že má 18 rokov.\nTeda spornou bola skutočnosť, či došlo k porušeniu zákona č. 377/2004 Z.z.. Na túto skutkovú okolnosť\nžalobca v správnom konaní požadoval aj výsluch svedkov a samotnej maloletej figurantky - kupujúcej.\nSprávne postupovali správne orgány, keď nevykonali výsluch tejto fyzickej osoby (maloletej kupujúcej),\nlebo jej spolupráca so správnym orgánom má utajený režim (§ 5 ods. 3 a nasl. Z.č. 128/2002 Z.z.) a\nzároveň z celého vykonaného dokazovania v správnom spise vyplýva nesporný skutkový stav ohľadne\nnevydania dokladu o kúpe, ktorý potvrdil samotný zamestnanec žalobcu.\n16. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd zamietol všetky návrhy na vykonanie dokazovania uvedené\nv správnej žalobe. Vo vzťahu k nižšie navrhnutým dôkazom, ako návrhu žalobcu na vypočutie svedkov,\nktorí mali byť v čase vykonania kontroly prítomní pri predajnom okienku resp. novinovom stánku a\nnávrh na pripojenie spisu oddelenia PZ Turčianske Teplice ORP/1311/TT-MT-2015. Tento spis sa mal\ntýkať trestného oznámenia, ktoré podal zamestnanec žalobcu, rovnako vykonajú navrhnutého dôkaz\npripojením úradného záznamu OO PZ Turčianske Teplice z 18. novembra 2015 o odmietnutí inšpektorov\nprivolať maloletú figurantku, správny súd konštatoval, že nemôže prispieť k zisteniu skutkového stavu v\ndanej veci, keďže príslušníci policajného zboru, ktorí boli privolaní zamestnancom žalobcu, boli privolaní\nzamestnancom žalobcu z dôvodu zistenia totožnosti a veku kupujúcej maloletej osoby (čo sa týka inej\nskutkovej podstaty ako v prejednávanej veci), a nie z dôvodu okolnosti, že tejto osobe nebol vydaný\ndoklad o kúpe. Rozporovanie tejto skutočnosti (nevydanie dokladu o kúpe) zo strany žalobcu resp. jeho\nzamestnanca pri výkone kontroly, kedy mali byť prítomní svedkova a privolaní policajti, vôbec nebolo\nučinené. Z týchto dôvodov správny súd považoval námietku žalobcu o tom, že nebola naplnená skutková\npodstata iného správneho deliktu, za plne nedôvodnú.\n17. Správny súd vyhodnotil námietku ohľadne výšky pokuty za predčasnú a to vzhľadom na to, že\ndošlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia pre neaplikovanie absorpčnej zásady. Súd uvádza, že aj pri\nvznesení námietky nedodržania absorpčnej zásady v žalobe nemohla byť uplatnená úspešne vzhľadom\nna to, že prihliadnuť na kritériá použité pri správnej úvahe o výške pokuty (závažnosť, spôsob porušenia,\nlikvidačná výška pokuty ...) môžu byť súdom skúmané len vtedy, ak je pokuta uložená v súlade so\nzákladnými kritériami pre ukladanie trestov.\n18. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP\ntak, žalobcovi ako úspešnému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal. Prihliadol na dôvody\n\nhodné osobitného zreteľa. Tieto v kontexte daného prípadu spočívajú v tom, že hoci bolo napadnuté\nrozhodnutie zrušené, žiaden žalobný dôvod uvedený v žalobe toto zrušenie neprivodil. Pri posudzovaní\nokolností hodných osobitného zreteľa správny súd prihliadol na postoj právneho zástupcu žalobcu,\nktorého podanie - žaloba - vzhľadom na jeho obsah a rozsah neobsahovalo žiadnu relevantnú žalobnú\nnámietku, ktorú by správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Naopak, jediný dôvod zrušenia napadnutého\nrozhodnutia správny súd zistil ex offo, bez toho, aby tento dôvod žalobca prostredníctvom právneho\nzástupcu namietal. Žalobca sa len na výzvu súdu stotožnil so zistenou vadou. Pokiaľ teda žaloba\nneobsahovala žiaden relevantný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a zároveň žalobca v\nkonaní vo veciach správneho trestania nemusí byť obligatórne zastúpený advokátom, potom treba\nkonštatovať, že takto poskytnutá právna pomoc advokáta v konaní pred správnym súdom nebola\nposkytnutá účelne. Preto žalobcovi napriek úspechu vo veci nepriznal náhradu trov konania. Nebolo\nby v súlade s dobrými mravmi za tejto situácie zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Rovnako\nsprávny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože tento v konaní\nnebol úspešný.\nII.\n19. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP a § 440 ods. 1 písm. h/ SSP a navrhol aby kasačný súd rozsudok správneho\nsúdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.\n20. Sťažovateľ poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci použitia absorpčnej zásady\nvydal dva protichodné rozsudky a to 3Sžo/22/2015 z 23. novembra 2016 a 4Sžo/132/2015 z 8. júna\n2016, preto sťažovateľ požiadal kasačný súd o postúpenie kasačnej sťažnosti veľkému senátu za\núčelom vydania záväzného rozhodnutia v danej veci, a to z dôvodu, že síce judikatúra kasačného\nsúdu nie je formálne záväzná ale má normatívnu právnu silu. Sťažovateľ naďalej zastával názor, že\nskutočnosť, že pri jednej kontrole boli zistené viaceré nedostatky, ktoré sú porušením, resp. správnym\ndeliktom rôznych právnych úprav, nezakladá dôvod na spojenie rozličných právnych úprav do jedného\npostihu., resp. rozhodnutia. Na podporu tejto argumentácie sťažovateľ odkázal na judikatúru kasačného\nsúdu sp.zn. 4Sžo/132/2015, Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/75/2016-42, Krajského súdu v Trnave\nsp.zn. 14S/23/2016, Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/85/2016 ako aj Krajského súdu v Trnave sp.zn.\n14S/38/2016.\n21. Sťažovateľ mal za to, že došlo k porušeniam odlišných objektov zákonom chránených záujmov\nupravených odlišnými právnymi predpismi. Sťažovateľ vyslovil zásadnú obavu, že posudzovanie\njedného protiprávneho konania a ukladanie sankcie zaň, podľa iného právneho predpisu je opodstatnené\nhodnotiť ako nezákonný postup správneho orgánu, zakladajúci stav právnej neistoty a popierajúci princíp\npredvídateľnosti rozhodovania orgánu dozoru.\n22. Ďalej poukázal sťažovateľ na to, že aj v judikáte Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžd/26/2011, a to taktiež\nvo veci dvoch pokút v dvoch samostatných konaniach, najvyšší súd zaujal stanovisko, že zákonnosti\npostupu neprotirečí správne trestanie, ktoré síce vychádza z jedného kontrolného zistenia, ale z rôznych\nskutkov. Sťažovateľ bol toho názoru, že absorpčná zásada spočíva v tom, že páchateľ sa potrestá a trest\nsa mu uloží za trestný čin najprísnejšie trestný, avšak zákon o ochrane spotrebiteľa ani zákon o ochrane\nnefajčiarov nijakým spôsobom nešpecifikuje, ktoré porušenie je závažnejšie, resp. čo je rozlišovacím\nmerítkom.\n23. Záverom sťažovateľ v nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že sa nemožno stotožniť s právnym\nnázorom správneho súdu a tvrdením, že správny orgán mal viesť o týchto porušeniach (zistených\nporušeniach rôznych právnych predpisov) spoločné administratívne konania a nevylučovať jednotlivé\nporušenia na samostatné konania. Sťažovateľ bol toho názoru, že vec správne právne posúdil a správny\nsúd sa rozsudkom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nIII.\n24. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol a zároveň priznal žalobkyni voči sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100%.\n\n25. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru správny súd postupoval správne, keď napadnuté rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Je nesporné, že v danom prípade sa jedná o\nviacčinný súbeh iných správnych deliktov. Správny orgán mal podľa názoru žalobcu aj v prípade ak boli\nzačaté viaceré správne konania, prihliadnuť už na skôr uloženú sankciu v samostatnom skôr vydanom\nrozhodnutí.\nIV.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s\ntým, že deň vyhlásenia rozhodnutia 19. júna 2019 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 137 ods. 4 SSP\nv spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n27. Predmetom konania bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/2/2017 zo 6. februára 2018,\nktorým správny súd rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej\nobchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave číslo: SK/0159/99/2016 zo 7. novembra 2016 zrušil a vrátil\nvec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n28. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n29. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)\n30. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)\n31. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\n32. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)\n33. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto\nhlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe. (§ 194 ods. 1, 2 SSP)\n34. Pokiaľ sa týka sťažovateľom citovanej judikatúry správnych súdov, na ktoré upriamoval sťažovateľ\npozornosť kasačaného súdu, upozorňuje kasačný súd, že medzičasom bol napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Trnave č.k. 14S/23/2016-65 z 22. marca 2017 zmenený tak, že rozhodnutie žalovaného kasačný\nsúd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Obdobne postupoval kasačný súd aj v ďalšom sťažovateľom\ncitovanom rozsudku, kedy kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/38/2016 zmenil\ntak, že rozhodnutie žalovaného kasačný súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n35. Kasačný súd považoval za kľúčové zaujať právny názor k rozhodujúcej otázke, či postupom\nsprávneho orgánu, ktorý vychádzal z jednej kontroly a vyústil do vedenia dvoch samostatných správnych\nkonaní zavŕšených vydaním dvoch rozhodnutí o uložení pokuty jednak za porušenie zákona č. 377/2004\nZ.z. a zákona č. 250/2007 Z.z., došlo k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľa tým, že správne\norgány pri súbehu správnych deliktov analogicky nezohľadnili trestnoprávnu zásadu ukladania trestov,\nteda tzv. absorpčnú zásadu.\n36. K namietanej protichodnosti rozsudkov najvyššieho súdu týkajúcich sa používania absorpčnej\nzásady v správnom trestaní odkazuje senát najvyššieho súdu na najnovšiu judikatúru senátu, ktorá\npotvrdzuje nižšie popísaný trend v posudzovaní uplatňovania absorpčnej zásady.\n\n37. Kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou\nčinnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou\nsúčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje\nzásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n38. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 SSP podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n39. Na základe citovaného zákonného ustanovenia k ostatným námietkam sťažovateľa poukazuje\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na svoj rozsudok sp.zn. 5Asan/19/2017 z 11. septembra 2018, ktorého\nodôvodnenie, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje, v príslušnom rozsahu\nuvádza:\n„V súvislosti s analógiou v správnom práve, ako jedným z interpretačných postupov, bola doktrína dosť\nnejednoznačná, čo zhrnul Ústavný súd ČR v náleze Pl. ÚS 21/04 zo dňa 26.04.2005: „Absenci procesní\núpravy správního řízení lze rozhodovací činností správních orgánů a judikaturou soudů kompenzovat\npoužitím analogie. Doktrína zastává ale v této souvislosti velmi nejednoznačná stanoviska. Petr Průcha\nanalogii v obecnosti odmítá: „Pro aplikaci a interpretaci norem správního práva platí, že použití analogie\nu nich nepřichází v úvahu, což svým způsobem vyplývá přímo z jejich povahy.“ (P. Průcha, Správní\nprávo. Obecná část. Brno 2003, s. 70). Zdrženlivý postoj k analogii ve správním právu zastává i\nPetr Hajn: „analogie jakožto právní institut slouží k vykrývání mezer v právu a uplatní se zejména\nv právu soukromém. Ve veřejném právu a ve správním řízení si při použití tohoto institutu musíme\nukládat značnou rezervovanost.“ (P. Hajn, Analogie jako právní institut a jako způsob usuzování. Několik\npoznámek k analogii v právu (nejen) správním. Právník, č. 2, 2003, s. 123). S ohledem na čl. 2 odst. 3\nÚstavy a čl. 2 odst. 2 Listiny Milan Kindl formuluje zásadu, dle níž „analogie ve veřejném právu nelze\npoužít v neprospěch toho, kdo vykonavatelem veřejné moci není“, z čehož plyne, že „jí může být užito v\njeho prospěch“ (M. Kindl, Malá úvaha o analogii ve veřejném právu. Právník, č. 2, 2003, s. 133). Obdobné\nstanovisko zastává i Vladimír Sládeček: „Může se zdát, že prostor pro použití analogie ve správním,\nresp. veřejném právu je beznadějně omezen či spíše zcela vyprázdněn zakotvením ústavních principů\n- limitů uplatňování veřejné (státní) moci (zejm. čl. 2 odst. 3 Ústavy, čl. 2 odst. 2 a čl. 4 odst. 1 Listiny)\n…, to však neznamená holou nemožnost její aplikace, byť by se patrněne mělo jednat o úkaz častý ...\npoužití analogie zákona nebo analogie práva ve správním právu (ať již hmotném nebo procesním)\npřichází v úvahu, jestliže přinese (jednoznačný) prospěch účastníku řízení či právního vztahu správního\npráva.“ (V. Sládeček, Obecné správní právo. Praha 2005, s. 130). Dle Vladimíra Vopálky „pokud je úprava\nnedostatečná, nezbývá než se opřít podle analogie i o některé instituty správního řádu, pokud to ovšem\npovaha věci nevylučuje, a o obecné zásady správního (procesního) práva (D. Hendrych a kol., Správní\nprávo. Obecná část. 5. vyd., Praha 2003, s. 359).“\nAnalógiou v správnom trestaní sa zaoberal aj Najvyšší správny súd ČR v rozsudku 1As/27/2008 zo dňa\n16.04.2008 a uviedol: „Použití analogie ve správním trestání je přípustné, a to v omezeném rozsahu,\npouze tam, kdy to, co má být aplikováno, určitou otázku vůbec neřeší, nevede-li takový výklad k újmě\núčastníka řízení a ani k újmě na ochraně hodnot, na jejichž vytváření a ochraně je veřejný zájem“.\n„Na použitie analógie v správnom trestaní by teda mali existovať tri kumulatívne podmienky:\nmedzera v zákone, použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň jej použitím neutrpí príslušný\nchránený záujem.“ (Kukliš, Ľ.: Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj). In: Správne\nsúdnictvo a rekodifikácia civilného práva procesného. Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v\nSlovenskej republike. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava, Univerzita\nKomenského v Bratislave, právnická fakulta, 2012, s. 327 - 336.).\nZ rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sž/18,22,23,24/2011 zo dňa 24.11.2011 vyplýva, že „čl. 6\nods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ Je teda nevyhnutné\nposkytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému\nz trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.\nNapokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré\nbolo schválené Výborom ministrov 13. februára 1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča\nvládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto\nodporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje\nna správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,\n\nči už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú\npovahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania\nje nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní.“\nNa druhej strane Ľ. Kukliš vo svojom článku Správne trestanie v judikatúre NS SR (súčasný vývoj)\nuvádza, že aplikovanie trestnoprávnych princípov nie je analógiou. Odporúčanie výboru ministrov Rady\nEurópy č. R/91/1 neobsahuje požiadavku, aby sa na správne trestanie, v prípade predpisov, ktoré\nnemajú špeciálnu úpravu ukladania sankcií, aplikovali analogicky ustanovenia právnych predpisov, ktoré\ntakúto úpravu majú. Požadujú len, aby sa uplatňovali rovnaké princípy.\nV tejto súvislosti je však potrebné prihliadať aj na to, že Európsky súd pre ľudské práva rozlišuje medzi\ntzv. „tvrdým trestným právom“, kde ide o obvyklé trestné konanie proti fyzickej osobe s vysokým stupňom\nspoločenskej nebezpečnosti, za ktoré môže byť uložený aj trest odňatia slobody a medzi „ostatnými\ndeliktami“, pri ktorých nie je nevyhnutné uplatňovať trestnoprávne záruky v plnom rozsahu (z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžhpu/1/2013 z 09.06.2015).\nÚčelom absorpčnej zásady je eliminácia neprimerane vysokých sankcií. Je potrebné brať do úvahy\nmnožstvo spáchaných administratívnych deliktov a adekvátne podľa toho uložiť výšku sankcie. Z\nhľadiska rozhodovacej praxe je potrebné posudzovať, či bol naplnený účel absorpčnej zásady tak,\naby výsledná sankcia neprekročila hornú hranicu zákonného rozmedzia sankcie za delikt, ktorý bol\nnajzávažnejší. Správny orgán bude v ďalšom konaní postupovať tak, že zohľadní právoplatne uloženú\nsankciu za iný správny delikt, v prípade ukladania úhrnného trestu. Z hľadiska posudzovania obdobia,\nktoré je relevantné v prípade zohľadňovania predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia na iné\nnásledné správne konania, senát kasačného súdu uvádza, že absorpčnú zásadu je možné aplikovať\nnajmä v prípadoch, keď boli viaceré porušenia právnych predpisov zistené jednou kontrolou daného\nsubjektu. Zákon nevyžaduje, aby správne orgány pri správnom trestaní a aplikácii absorpčnej zásady\nzohľadňovali staršie rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia. Takéto obdobie by nebolo možné v praxi\nsprávneho trestania ani jednoznačne vymedziť. Ak boli jednou kontrolou zistené viaceré porušenia\nzákona, je namieste uložiť úhrnnú sankciu za všetky spáchané delikty. Týmto nie je narušená ani\npovinnosť orgánu dozoru postihovať každé zistené porušenie povinnosti v intenciách porušeného\nzákona. Uložením úhrnnej sankcie, nemožno dospieť k záveru, že menej závažné delikty nebudú\nsankcionované na základe aplikácie absorpčnej zásady.\nSenát kasačného súdu uvádza, že ak boli zistené porušenia rôznych právnych predpisov tým istým\nsprávnym orgánom (tak, ako to bolo v prejednávanej veci), bude potrebné vo výroku správneho\nrozhodnutia uviesť všetky právne predpisy, ktorých porušenie bolo zistené. Sankcia sa v tom prípade\nukladá podľa oboch (viacerých) právnych predpisov, ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí, sankcia má však\núhrnné vyjadrenie spočívajúce v jednej sume. Tento procesný postup je osobitne nevyhnutné dodržať v\nprípadoch, v ktorých porušenie viacerých právnych predpisov bolo zistené tým istým správnym orgánom,\npri tej istej kontrole. Správny orgán má viesť o týchto porušeniach spoločné administratívne konanie a\nnevylučovať jednotlivé porušenia na samostatné konanie. Vylúčením skutkov na samostatné konanie\nsa stráca pohľad na komplexný skutok pričom len za komplexne posúdený skutok môže byť uložená\nprimeraná sankcia, ktorá zodpovedá viacerým porušeniam zákona. V prípade, že správny orgán viedol\nsamostatné konania, musí v odôvodnení neskoršieho rozhodnutia vyjadriť aké súvisiace porušenie\nzákona predchádzalo, aká bola uložená sankcia a ako zohľadnil túto skutočnosť vo výroku o sankcii.“\n40. Pre porovnanie dáva kasačný súd do pozornosti, že k rovnakému právnemu záveru dospel kasačný\nsúd aj v novšej veci sp.zn. 5Asan/17/2017 z 31. januára 2019.\n41. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú v zmysle ust. § 461 SSP zamietnuť.\n42. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP v spojení\ns § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/2/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "c80fcaf1-b867-423b-9d12-d81cbcaefc06:24994f37-dbec-4850-a9f0-061e5eb951ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2016200239.1", "spisova_znacka": "5Asan/17/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/17/2017 z 31. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2016200239.1"}, {"guid": "3cd8db85-00b5-4d6b-a918-4295403c0fa8:3ff2ba76-48d9-49fa-95ff-b3dbb71cc7f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1", "spisova_znacka": "5Asan/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/19/2017 z 11. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2016200350.1"}], "citovane_v": []}