{"guid": "f895c15e-77f8-4a6d-88d6-bf0acd6eebb7:a7c0c0f4-d7c4-49db-ad35-6889028f6246", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200816.1", "spisova_znacka": "10Sžk/35/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/35/2018 z 19. 6. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 10Sžk/35/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5016200816.1", "identifikacne_cislo": "5016200816", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7c0c0f4-d7c4-49db-ad35-6889028f6246", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200816.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200816.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200816.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/35/2018\n5016200816\n19. 06. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200816.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) G. L., bytom W. XX, XXX\nXX L., právne zastúpeného Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou, so sídlom Záhradná 2B, 921 01\nPiešťany, proti žalovanému Slovenskému rybárskemu zväzu, so sídlom Andreja Kmeťa 20, 010 55\nŽilina, IČO: 00 178 209, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OP-4/2016 zo dňa 27.\naugusta 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.\nk. 31S/48/2016-139 zo dňa 30. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/48/2016-139 zo dňa 30.\nmája 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) žalobu odmietol.\n2. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom jeho povahy ako súkromnoprávneho\norgánu a považoval za rozhodné to, že disciplinárne potrestanie bolo vyvodzované za porušenie\nvnútorných predpisov. Zároveň dodal, že uložená sankcia nemá priame napojenie na verejné subjektívne\npráva žalobcu, ale týka sa jeho členstva v občianskom združení.\n3. Krajský súd sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho rozhodnutia nepodliehajú prieskumu\nsúdom vo všeobecnosti. Platí, že vec musí byť pred niektorým orgánom ochrany práva prejednaná a\nrozhodnutá, v opačnom prípade by išlo o postup priečiaci sa princípom demokratického právneho štátu\ndenegatio iustititae - odopretie spravodlivosti. V prípade, ak súd (či správny alebo civilný) dospeje k\nnázoru, že mu vec do právomoci nepatrí a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán\nochrany práva, do právomoci ktorého vec patrí, je povinný aplikovať postup podľa zásady ustanovenej\nv čl. 4 C.s.p. (v spojení s § 25) a v zmysle princípu zákazu odoprenia spravodlivosti musí vec prejednať\na rozhodnúť. Táto úprava sa bezo zvyšku vzťahuje na civilné súdy.\n4. Orgány združenia majú právo prijímať v mene združenia rôzne rozhodnutia, ktoré môžu zaväzovať\njednak iné orgány združenia (napr. zhromaždenie všetkých členov vo vzťahu k štatutárnemu zástupcovi\nzdruženia), členov združenia, ako aj združenie samotné vo vzťahu k tretím osobám. Na preskúmavanie\nrozhodnutí občianskeho združenia je síce príslušný okresný súd, ale nejedná sa o prieskum zákonnosti\nv správnom súdnictve, ale v civilnom súdnictve. Okresný súd na základe určovacej žaloby člena\nobčianskeho združenia rozhoduje v civilnom súdnictve predovšetkým o platnosti rôznych organizačných\naktov občianskych združení. Môže rozhodovať aj o platnosti rozhodnutí vo veci súkromnoprávnych\ndeliktov, objektom týchto deliktov je však porušenie disciplíny a poriadku, ktorých dodržovanie vyplýva\nz predpisov súkromného práva.\n\n5. Vzhľadom na to, že vo veci rozhodol žalovaný vystupujúc ako osoba súkromného práva a\njeho rozhodnutie nebolo vydané v oblasti verejnej správy, keďže žalobca porušil vnútorne predpisy\nobčianskeho združenia, krajský súd dospel k záveru, že žaloba je neprípustná v zmysle § 7 písm. d)\nS.s.p., a preto ju pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol.\n6. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na ich náhradu.\n7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že podľa jeho názoru\nje žalovaný orgánom záujmovej samosprávy a z hľadiska verejného záujmu žalovaný spĺňa podmienky\ndefinície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Rozhodnutie o vylúčení z členstva v združení bolo\nrozhodnutím orgánu záujmovej samosprávy, ktoré sa bezprostredne dotklo práva žalobcu slobodne sa\nzdružovať, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi krajského\nsúdu, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnute uznesenie krajského súdu potvrdil a kasačnú\nsťažnosť zamietol.\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť.\nPodľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 7 písm. d) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne\nveci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.\nPodľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n10. Po preskúmaní veci kasačný súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalovaný\nvystupuje ako osoba súkromného práva a že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v oblasti verejnej\nsprávy, keďže sťažovateľ porušil vnútorné predpisy občianskeho združenia, ale nestotožnil sa so\nzáverom krajského súdu, ktorý žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol.\n11. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/35/2018\nzo dňa 08.11.2018, ktorý v obdobnej veci uviedol, že „Najvyšší súd Slovenskej republiky už podľa\nprechádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) účinnej do 30. júna 2016 sa ustálil v názore,\nže orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne osoby rozhodujú na základe Stanov\nzdruženia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej a že na\nkonanie nie sú splnené podmienky pre súdny prieskum ich rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci,\nani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia,\nktorým sú Stanovy. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam\nnezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú\ninternou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. Takémuto prieskumu by podliehali len\nv prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich\ninterný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb. (porovnaj 6 Nds 3/2012, 7 Nds 3/2014, 3Nds 1/2016)\n\nVzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia,\nnajvyšší súd posudzoval aj po zmene právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť od 1. júla 2016. V\nrozhodnutí z 10. októbra 2017 sp. zn. 1 KO 33/2017, ktoré bolo prijaté ako judikát pod R 19/2018 vysvetlil,\nže vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia,\nako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá\ndo oblasti verejnej správy a uviedol, že o žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze\npoľovníckeho združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v prvej inštancii\nvecne príslušný okresný súd.\nUvedené právne závery sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej veci.\nV pomeroch danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiada o preskúmanie a zrušenie uznesenia\nčlenskej schôdze Rady stálych členov poľovníckeho združenia, ktoré je treba považovať za poľovnícku\norganizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, vo veci zrušenia jeho členstva. Uznesenie členskej schôdze svojou povahou je rozhodnutím\no právach a povinnostiach člena združenia, nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti\nverejnej správy). Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv\nčlenov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je z uvedeného dôvodu\nvzťahom súkromnoprávnym o ktorom v zmysle ustanovenia § 3 C.s.p. sa koná a rozhoduje v civilnom\nsporom konaní. Ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nie je možné, keďže sa nejedná o\nsprávnu žalobu v zmysle § 177 S.s.p., pretože rozhodnutie orgánu poľovného združenia nie je realizáciou\nverejnej moci, nesledovalo žiadny verejný cieľ alebo záujem. Ako už bolo spomenuté vyššie zákon č.\n247/2009 Z.z. o poľovníctve a ani iný zákon týmto orgánom nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a\npovinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia,\npriamo neupravuje ani vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba\nvšeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami.“\n12. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017 „Jednou zo zložiek\nverejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské\norganizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú\nzaložené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o\nčlenstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Na základe vyššie uvedenej charakteristiky\nmožno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia\npoľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom\nsúdnictve. Tu však nemožno opomenúť nevyhnutnú podmienku, a to, aby išlo o rozhodnutia vydané v\noblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.\nZo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia žiadali o\npreskúmanie a zrušenie uznesení (rozhodnutí) členskej schôdze poľovníckeho združenia, ktoré je treba\npovažovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z.. Zákon č. 247/2009\nZ.z. neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba\nvšeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami.\nPodľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť preskúmané v\nrámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v tomto ustanovení,\nčo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia v danom prípade nemožno konštatovať.\nS poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím\no právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným vo\nverejnom záujme (v oblasti verejnej správy).\nV prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe\nstanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej.\nRozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Ani\nzákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o\nprávach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou\nzdruženia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v\nzmysle § 6 ods. 2 S.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej\nsprávy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc\nrozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.\n\nVzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia\npráv členov združenia, ako je právo zúčastniť sa a hlasovať na členskej schôdzi, je vzťahom\nsúkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je treba považovať za právne konformné\nv predmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a preskúmať\nnapadnuté uznesenia členskej schôdze na základe podanej žaloby v klasickom občianskoprávnom\nkonaní, s poukazom na to, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom\nustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze\nbezpochyby nemožno považovať za rozhodnutia v oblasti verejnej správy.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kompetenčný senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že\nv zmysle §§ 2, 3 a 6 S.s.p. a § 137 C.s.p. nejde o vec patriacu do správneho súdnictva a podľa § 12 v\nspojení s §§ 13 a 15 ods. 1 C.s.p. je na konanie v prvej inštancii vecne a miestne príslušný súd uvedený\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.“\n13. Kasačný súd k veci uvádza, že postup krajského súdu, ktorý odmietol žalobu sťažovateľa bol\nnesprávny. Napadnuté rozhodnutie žalovaného o vylúčení sťažovateľa z členstva z rybárskeho zväzu na\ntri roky je teda súkromnoprávnou záležitosťou, a preto je potrebné postupovať podľa ustanovení C.s.p. a\npreskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe podanej žaloby v klasickom civilnom konaní.\nS prihliadnutím na vyššie uvedené kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p . Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vec\nrozhodnúť v naznačenom smere, pričom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného\nkonania v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469\nS.s.p.).\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/48/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "377e9add-9e7b-4d84-9c70-8a5ff2ae198c:17f8817c-0276-4c2e-a38e-4a43b7e2a780", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2117208522.1", "spisova_znacka": "1KO/33/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/33/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2117208522.1"}], "citovane_v": []}