{"guid": "8bd43df5-e292-4f32-bb1e-e401d1dd9286:df04d575-2cfa-47e0-8cce-d39ca3fafa33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200749.1", "spisova_znacka": "8Sžk/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/17/2019 z 11. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. júla 2019, sp. zn. 8Sžk/17/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:5016200749.1", "identifikacne_cislo": "5016200749", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2019-07-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-169", "nazov": "§ 169 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-169", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-169"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-169"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df04d575-2cfa-47e0-8cce-d39ca3fafa33", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200749.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200749.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200749.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/17/2019\n5016200749\n11. 07. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200749.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: P.. G. D., A. X. Y. XXXX, S. W. T. XXX, XXX\nXX Č., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom\nSidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, proti žalovanému: Ministerstvu dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalšieho\núčastníka: Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO:\n35 919 001, právne zastúpeného spoločnosťou GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06\nBratislava, IČO: 35 951 125, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77/2016 z 29. júna\n2016, konajúc a rozhodujúc o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č k. 5S/201/2016-536 z 20. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/201/2016-536 z 20.\nfebruára 2018 vo výroku, ktorým ďalšiemu účastníkovi (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) nepriznal\nprávo na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 5S/201/2016-536 z 20. februára\n2018 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu\nžalobkyne, ktorou sa táto domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77/2016 z 29.\njúna 2016, ktorým zmenil rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu č. 16456/2015/SCDPK/64388 z 9.\nnovembra 2015, ktorým tento stavebníkovi - ďalšiemu účastníkovi, povolil stavbu „Diaľnica D3 Čadca,\nBukov - Svrčinovec“ a súčasne, druhým výrokom rozsudku, majúc charakter uznesenia, vyslovil, že\nžalovanému a účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.\n2. Z odôvodnenia druhého výroku rozsudku správneho súdu obsiahnutého v bodoch 75. a 76. rozsudku\nvyplýva, že správny súd žalovanému, ktorý v priebehu pojednávania 20. februára 2018 uviedol, že si\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania neuplatňuje, podľa § 168 S.s.p. nepriznal právo na náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania a rovnako nepriznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nďalšiemu účastníkovi, ktorého právny zástupca si v priebehu pojednávania 20. februára 2018 náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania neuplatnil.\n3. Voči druhému výroku rozsudku správneho súdu, v časti o nepriznaní náhrady trov konania ďalšiemu\núčastníkovi, podal ďalší účastník (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť, kde namietal, že správny súd\ndospel v časti nároku na náhradu trov konania na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,\naby kasačný súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že zaviaže žalobkyňu aby mu nahradila trovy\nkonania za všetky uplatnené úkony právnej služby, vrátane trov kasačného konania.\n4. V kasačnej sťažnosti namietal postup správneho súdu, ktorý mu nepriznal náhradu trov konania, čo\nodôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pričom bližšie nešpecifikoval, čo sa dôvodmi hodnými\n\nosobitného zreteľa rozumie. Sťažovateľ namietal, že záver správneho súdu o nepriznaní mu náhrady\ntrov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je dostatočným a zrozumiteľným spôsobom\nzdôvodnený a zároveň v prejednávanej veci dôvody hodné osobitého zreteľa nie sú dané. Sťažovateľ\nďalej uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je\nnepochybne aj nárok na náhradu trov konania, keď treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní\nsvoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu nepriznania trov\nkonania úspešnému účastníkovi konania, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní.\n5. Sťažovateľ súčasne rozporoval konštatáciu správneho súdu, podľa ktorého si nárok na náhradu\ntrov konania na pojednávaní konanom 22. februára 2018 neuplatnil, keď jeho právny zástupca na\npojednávaní konanom 22. februára 2018 vyslovene uviedol, že si uplatňuje náhradu trov konania, ako\naj vo všetkých písomných podaniach, ktoré boli správneho súdu doručené, si náhradu trov konania\nuplatňoval.\n6. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že si počas celého konania uplatňoval náhradu\núčelne vynaložených trov konania, nakoľko predmetné konanie bolo iniciované zo strany žalobkyne z\ndôvodu nespokojnosti s výškou uplatnenej peňažnej náhrady, ktorá neustále šikanóznym spôsobom\niniciuje správne, trestné a civilné konania, smerujúce k znemožneniu plynulosti výstavby diaľnice D3 vo\nverejnom záujme a tým k vzniku škody veľkého rozsahu. Sťažovateľ uzavrel, že je oprávnený a zároveň\npovinný označovať dôkazy na podporu svojich tvrdení, resp. právnych názorov, pričom má za to, že tieto\npodania, resp. právne úkony, mali význam pre vydanie rozhodnutia správneho súdu, t. j. pre meritum\nveci.\n7. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedla, že s námietkami a argumentáciou\ntam obsiahnutými nesúhlasí a tieto považuje za právne i skutkovo irelevantné. Poukázala na ust. § 169\nS.s.p., pričom uviedla, že zákonodarca upravil trovy konania ďalšieho účastníka tak, že tento nemá na\nich náhradu nárok, ak mu nevznikli v súvislosti s plnením si povinnosti uloženej mu správnym súdom,\npričom takouto povinnosťou sa rozumie napr. povinnosť dostaviť sa na výsluch alebo povinnosť predložiť\nlistinné dôkazy, a contrario k jeho dobrovoľnému vyjadreniu predstavujúcemu stanovisko, resp. podanie\ninformácie k veci samej.\n8. Pokračujúc, sťažovateľka uviedla, že v správnom súdnictve správny súd preskúmava zákonnosť\npostupu a rozhodnutia správneho orgánu, pričom samotný výsledok konania závisí výlučne od právneho\nposúdenia správneho súdu a od toho, či žalovaný správny orgán dodržal zákon, pričom na uvedenom\nargumentácia ďalšieho účastníka konania nemôže nič zmeniť. Podľa žalobkyne je účasť ďalšieho\núčastníka konania v konaní potrebné chápať ako zabezpečenie jeho práva byť informovaný o prípadnej\nzmene skutkových okolností, ktorá môže byť spôsobená práve zrušením rozhodnutia správneho orgánu.\n9. Zaoberajúc sa účelnosťou právneho zastúpenia ďalšieho účastníka konania, žalobkyňa poukázala\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžp/25/2011 z 30. mája 2012, pričom mala za to, že ďalší\núčastník konania nemusí byť pred správnym súdom právne zastúpený, a preto, ak realizoval svoje právo\nna právne zastúpenie, je povinný si náklady s tým spojené znášať sám.\n10. Záverom vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že nemožno po nej spravodlivo žiadať, aby nahradila trovy\nkonania vzniknuté ďalšiemu účastníkovi, ktorého správny súd musel do konania pribrať, čo sama\nprocesne ovplyvniť nemôže. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol a priznal\njej náhradu trov konania s tým súvisiacich.\n11. Žalovaný sa v súdom stanovenej lehote ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo ,,kasačný súd“) ako súd kasačný\n(§ 11 písm. g) S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania\nje dôvodná (§ 462 ods. 1 S.s.p.).\n13. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd\nžalobu zamietol a žalovanému a účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal, a to v\nčasti výroku o trovách konania ďalšieho účastníka. Kasačný súd preskúmal napadnutý výrok v rozsahu\n\na medziach kasačnej sťažnosti, pričom sa zameral aj na konanie, ktoré vydaniu napadnutému výroku\npredchádzalo.\n14. Správnemu súdu bolo v nadväznosti na podanú kasačnú sťažnosť ďalej doručené podanie\nsťažovateľa z 13. marca 2019 označené ako Vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne z 26. septembra 2018,\npodanie žalobkyne z 2. apríla 2019 označené ako Vyjadrenie k vyjadreniu ďalšieho účastníka z 13.\nmarca 2019 a podanie sťažovateľa z 15. apríla 2019 označené ako Vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne\nz 2. apríla 2019, na ktoré kasačný súd v zmysle zásady koncentrácie kasačného konania obsiahnutej\nv ust. § 450 S.s.p. neprihliadal.\n15.1. Podľa § 163 S.s.p. sú trovy konania všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n15.2. Podľa § 169 S.s.p. majú ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť\npri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n16. Správny súd odôvodnil napadnutý výrok rozsudku nasledovne, cit: „76/ Pribratému účastníkovi\nsúd nepriznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Právny zástupca pribratého účastníka si\nneuplatnil v priebehu pojednávania dňa 20.02.2018 náhradu dôvodne vynaložených trov konania.“\n17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n18. Odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého výroku rozsudku neobsahuje dostatočne\nargumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných\nustanovení. Z takéhoto odôvodnenia, ktoré má charakter konštatovania, nie je zrejmé, aký skutkový\nstav vzal správny súd za základ svojho rozhodnutia, aké právne predpisy na takto ustálený skutkový\nstav aplikoval a aká úvaha ho k následnému rozhodnutiu viedla. Rozhodnutie správneho súdu je v\nnapadnutom rozsahu nepreskúmateľné, čím bolo účastníkovi konania znemožnené, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. S ohľadom na uvedené závery kasačný súd nie je nateraz oprávnený posudzovať spornú otázku\nz vecného hľadiska. Vecné posúdenie by bolo predčasné, kasačný súd by vec posudzoval namiesto\nsprávneho súdu a tým by účastníkov konania pripravil o posúdenie veci nižšou súdnou inštanciou.\n20. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná v zmysle § 440 ods. 1 písm.\nf) S.s.p, a preto rozsudok správneho súdu vo výroku, ktorým ďalšiemu účastníkovi nepriznal právo na\nnáhradu trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu podľa § 462 ods. 1 S.s.p. vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n21. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že svoje\nrozhodnutie riadne odôvodní, pričom vezme do úvahy aj argumentáciu účastníkov konania obsiahnutú\nv podaniach doručených správnemu súdu v rámci konania o kasačnej sťažnosti. O nároku na náhradu\ntrov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd.\n22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}