{"guid": "63e418ba-5fd5-4de5-b509-0ce7a7e72014:3a83fdda-0d05-49c2-9ca0-2a5837ab6ebc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200745.1", "spisova_znacka": "8Asan/11/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/11/2018 z 28. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 8Asan/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5016200745.1", "identifikacne_cislo": "5016200745", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/372", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (372/2013 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-57", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a83fdda-0d05-49c2-9ca0-2a5837ab6ebc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200745.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200745.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200745.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/11/2018\n5016200745\n28. 03. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200745.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci sťažovateľa ( pôvodne\nžalobcu ): Ing. František Cubinek, nar. 05.09.1951, bytom Rabča, Mlynská 347, právne zast. JUDr.\nMichalom Brožom, advokátom, so sídlom v Ružomberku, A. Bernoláka 6, proti žalovanému: Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru SR v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26,\nŽilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2016 zo dňa\n29.7.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 25Sa/54/2016-47 zo dňa 26.1.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) zamietol\nžalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\nKRPZ-ZA-KDI-SK-51/2016 zo dňa 29.7.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Námestove, Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Dolnom Kubíne zo dňa 29.4.2016, č. ORPZ-DK-ODI4-P-71/2015.\n2. Okresný dopravný inšpektorát v Námestove Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom\nKubíne v odvolaní napadnutom rozhodnutí zo dňa 29.04.2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania\npriestupku, ktorého sa dopustil dňa 08.01.2015 v čase o 17:10 hod. ako chodec v obci Rabča, ulica\nHlavná pri prechádzaní cez štátnu cestu I. triedy č. 78, v km 32,300 v smere zľava doprava smerom\nk predajni KAJO TEX z pohľadu vodiča za zníženej viditeľnosti ako chodec spoločne s manželkou V.\nY., D.. XX.XX.XXXX, mimo priechodu pre chodcov, vstúpil na vozovku za posledným prechádzajúcim\nvozidlom kolóny pohybujúcich sa vozidiel smerom na Oravskú Polhoru oproti vodičovi vozidla aj napriek\ntomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemohol cez vozovku bezpečne\nprejsť, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či tam môže urobiť bez nebezpečenstva a s ohľadom\nna vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vodiča H. R., ktorý viedol vozidlo továrenskej značky Škoda\nPraktik, evidenčného čísla No 580 BM v smere jazdy Oravská Polhora - Námestovo, ktorý v reakcii\nna vzniknutú situáciu zmenil smer a rýchlosť jazdy a následne došlo k stretu ľavou prednou časťou\nuvedeného motorového vozidla s jeho osobou mimo vozovky a následne vodič narazil do oplotenia\nrodinného domu č. 324. Následkom tohto konania chodec - žalobca a V. Y. utrpeli zranenia nad 7 dní.\nPožitie alkoholu vodičom vozidla nebolo zistené, u chodca - žalobcu bolo zistené požitie alkoholických\nnápojov s nameranou hodnotou 0,37 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu. U chodkyne V. Y. požitie\nalkoholu zistené nebolo. L.. T. Y. (žalobca) týmto svojim konaním porušil ust. § 53 ods. 2, ods. 3, ods.\n\n4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona\nSNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uloženia sankcie sa podľa §\n11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. prvostupňový správny orgán upustil, pretože k náprave páchateľa\npostačilo samotné prejednanie priestupku.\n3. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s ustanoveniami upravujúcimi\nsprávnu žalobu vo veciach správneho trestania v druhej hlave tretej časti SSP a dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol z týchto dôvodov:\n4. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu prvého stupňa,\nktorý neprejedal priestupkové veci týkajúce sa dopravnej nehody vo vzťahu k všetkým účastníkom\ndopravnej nehody (k žalobcovi, jeho manželke a vodičovi motorového vozidla H. R.) S. jednom\nkonaní, krajský súd konštatoval, že boli splnené podmienky § 57 zákona č. 372/1990 Zb. v znení\núčinnom k 31.12.2015 (v čase konania prvostupňového správneho orgánu), aby správny orgán viedol\nspoločné konanie. Napriek tejto skutočnosti krajský súd nezistil, že by postupom správneho orgánu\ndošlo k vade konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď je výlučne v\nkompetencii správneho orgánu a jeho správnej úvahe, či konkrétnu vec prejedná v spoločnom konaní,\nalebo veci vylúči na samostatné konania. V konaní nebolo možné akceptovať námietku žalobcu, že\nuvedeným postupom mu bolo, odopreté právo poškodeného z dopravnej nehody uplatňovať si svoje\npráva v priestupkovom konaní, ktoré sa viedlo voči Tomášovi Zoššákovi ako účastníkovi dopravnej\nnehody. Predmetom preskúmania napadnutého rozhodnutia je rozhodnutie o vine žalobcu zo spáchania\npriestupku, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je vymedzené vo výroku prvostupňového rozhodnutia,\nv skutkovom vymedzení konania žalobcu, ktoré vyhodnotil správny orgán ako priestupok a uznal ho\nvinným tak, ako je vymedzená právna kvalifikácia priestupku.\n5. Predmetom preskúmania zo strany správneho súdu bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného. Iba\nv intenciách výrokovej časti vo väzbe na dôvody rozhodnutia je kompetentný správny súd, na základe\nriadne a včas podanej žaloby, preskúmať napadnuté rozhodnutie. V tomto smere krajský súd mohol\na bol kompetentný skúmať a vyjadrovať sa len k otázke, či záver správnych orgánov, ktoré uznali\nžalobcu vinným zo spáchania priestupku tak, ako je skutok vymedzený pri uvedenej právnej kvalifikácii,\nje súladný so zákonom. Iba táto skutočnosť je vymedzená súdnym prieskumom v konaní krajského\nsúdu. Správny súd je kompetentný preskúmať len to, či napadnuté rozhodnutie o uznaní žalobcu z\npriestupku je súladné so zákonom. V preskúmavanom konaní žalobca postavenie poškodeného nemal.\nBol obvinený z priestupku a právoplatným rozhodnutím správneho orgánu uznaný vinným z priestupku.\n6. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k pochybeniu správneho orgánu v súvislosti s výsluchom svedka H. R.,\nkrajský súd konštatuje, že správny orgán nemôže žiadnymi donucovacími prostriedkami svedka, ktorý sa\ndostaví na základe riadneho predvolania pred správny orgán a v súlade so zákonom je poučený, donútiť\nvypovedať. Ani priestupkový orgán nemal prostriedky, keďže mu takéto prostriedky zákon nedelegoval,\naby „vynucoval“ výpoveď svedka. Svedok R. sa vyjadril pred Okresným riaditeľom Policajného zboru\nDolný Kubín, Dopravný inšpektorát Dolný Kubín v zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2\nzákona č. 372/1990 Zb. v Nižnej 09.01.2005.\n7. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že správne orgány neakceptovali názory Krajskej prokuratúry v Žiline\nk otázke stanovenia viny osoby, ktorá bola zodpovedná za vznik dopravnej nehody, súd konštatoval,\nže je v plnej kompetencii správny orgánov - žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktoré sú\npriestupkovým orgánom, prejednať a rozhodnúť v priestupkovom konaní vec, v súlade so zákonom č.\n372/1990 Zb., t.j. vykonať konanie a vyhodnotiť a rozhodnúť, či žalobca, ktorý bol obvinený zo spáchania\nskutkovej podstaty priestupku sa tohto konania aj dopustil, a to na základe právoplatného rozhodnutia\no vine zo spáchania konkrétneho priestupku na základe konkrétnej skutkovej situácie. Výlučne tieto\nsprávne orgány majú kompetenciu posúdiť, či žalobca zavinil porušením právnych predpisov dopravnú\nnehodu, teda či v konečnom dôsledku je ich rozhodnutie, ktoré uznal žalobcu vinným zo spáchania\npriestupku tak, ako je vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia súladné so zákonom. Len\ndôkazy, ktoré boli vykonané v priestupkovom konaní a podklady rozhodnutia mohli byť východiskom\npre rozhodnutie správnych orgánov v danej priestupkovej veci. Krajská prokuratúra nemá kompetenciu\npriestupkového orgánu v konaniach podľa zákona č. 372/1990 Zb..\n\n8. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu na obsah odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015 znalca\nL.. P., súd poukázal na to, že okrem toho, čo uvádza žalobca, znalec v odbornom vyjadrení konštatuje,\nže analýzou nehodového deja bolo zistené, že chodci - žalobca a jeho manželka svojim správaním pri\nprechádzaní cez vozovku nevytvorili vodičovi vozidla Škoda Praktik prekážku náhlu, pri predchádzaní\ncez cestu chodci vodiča obmedzili. Znalec, ktorý bol aj vypočutý na pojednávaní dňa 29.10.2015 pred\nsprávnym orgánom, potvrdil, že chodci - žalobca a jeho manželka obmedzili vodiča tým, že musel zmeniť\nsmer jazdy a rýchlosť jazdy, ale nie náhle, že ak by vodič vozidla reagoval na chodcov v povolenej\nrýchlosti 50 km/h z miesta, ako počas nehodového deja, kedy sa chodci nachádzali v strede vozovky,\ntak po uplynutí reakčného času nábehu brzdného spomalenia a brzdenia plným brzdným spomalením,\nby vozidlo nezastavilo pred miestom zrážky tak, ako vyplýva z prílohy 2 a 3 odborného vyjadrenia. Podľa\nznalca by išlo o prekážku náhle vytvorenú chodcami. Konštatoval, že chodci svojim správaním donútili\nvodiča vozidla brzdiť šmykom, aby zastavil pred koridorom pohybu chodcov, a tým ho svojim správaním\nohrozili aj obmedzili. Ďalej konštatoval, že z technického hľadiska vodič reagoval na chodcov správne,\naj s následným zatáčaním vpravo, pretože nemohol vedieť, či chodci nezastavia v jeho jazdnom pruhu,\nalebo či budú pokračovať ďalej v chôdzi smerom ku krajnici.\n9. Z obsahu administratívneho spisu aj z odborného vyjadrenia mal súd preukázané, že k dopravnej\nnehode došlo vo večerných hodinách, v mesiacoch, keď vozovka bola šmykľavá s námrazou, bez\nposypu. Správny súd dospel záveru, že závery znaleckého dokazovania jednoznačne preukazujú,\nže k dopravnej nehode došlo okrem iného aj zavinením žalobcu, preto rozhodnutie žalovaného a\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupkov proti\nbezpečnosti a plynulosti premávky v súvislosti s porušením § 53 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 372/1990 Zb.\nje súladné so zákonom, vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v dostatočne\nvykonanom dokazovaní. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a\ncontrario. Žalobca nemal v konaní úspech, nevzniká mu preto právo na náhradu trov konania, súd mu\npreto náhradu trov konania nepriznal. Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanému, pretože neboli\nsplnené podmienky stanovené v § 168 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť\n10. Proti tomuto právoplatnému rozsudku v zákonom stanovenej lehote sťažovateľ, pôvodne žalobca\nprostredníctvom advokáta podal kasačnú sťažnosť. Žalobca mal za to, že pri rozhodovaní krajského\nsúdu došlo k porušeniu zákona, keď súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\ns poukazom na § 440 písm. g/ SSP.\n11. Sťažovateľ namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil postup správneho\norgánu spočívajúci jednak v nevedení spoločného konania a jednak v nedostatočnom sa vysporiadaní\nsúdu s dôkazmi predloženými žalobcom. Mal za to, že z dikcie ustanovenie § 57 ods. 2 zákona o\npriestupkoch vyplýva, že správny orgán v prípade naplnenia zákonných predpokladov na spoločné\nkonanie je povinný takéto spoločné konanie uskutočniť. V zmysle správy o objasňovaní priestupku zo\ndňa 10.4.2015 jednoznačne vyplýva, že údajného priestupku sa mali dopustiť chodci a to L.. T. Y. a\nV. Y.. Z tohto dôvodu boli splnené zákonné podmienky na prejednanie priestupku chodcov L. T. Y. V.\nV. Y. v spoločnom konaní a to z dôvodu, že sa jedná o skutkovo totožný priestupok spáchaný dvoma\nosobami, pričom obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku boli naplnené samostatne obidvoma\nosobami súčasne. Vylúčenie veci na samostatné konanie môže správy orgán uskutočniť iba v prípade,\npokiaľ najprv začne spoločné konanie a následne, z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení § 57\nods. 2 zákona o priestupkoch, vyčlení niektorý z prejednávaných priestupkov na samostatné konanie.\nV napadnutom rozhodnutí, resp. v konaní, ktoré mu predchádzalo správny orgán nezačal spoločné\nkonanie vôbec a bez existencie zákonných predpokladov vec ihneď rozdelil na dve samostatné konania.\nPoukázal na to, že nevedením spoločného konania došlo zásadným spôsobom k porušeniu zákona v\nneprospech klienta.\n12. Podľa sťažovateľa z vykonaného dokazovania v správnom konaní nevyplýva, že by klient zavinil\nvznik dopravnej nehody tak, ako sa mu kladie za vinu. Z odborného vyjadrenia č. 25/2015 m dňa\n27.2.2015 vyhotoveného znalcom L.. P. ani z iných vykonaných dôkazov nevyplýva zavinenie vzniku\ndopravnej nehody zo strany sťažovateľa. Na str. 12 odborného vyjadrenia ako aj v rámci odpovede na\n\notázku č. 3 na str. 14 odborného vyjadrenia znalec pri hodnotení techniky chôdze chodcov uvádza, že\nnesprávnym prvkom bolo, že chodec - muž sa pohyboval vo vozovke bez reflexných prvkov, pričom\nchodkyňa mala oblečenie svetlé ako aj obuv svetlohnedá. Znalec v žiadnej časti odborného vyjadrenia\nneustanovuje, že dopravnú nehodu z technického hľadiska zavinil klient. Znalec konštatuje, že chodci\nnevytvorili vodičovi motorového vozidla preukážku z technického hľadiska náhlu, t.j. klient nevytvoril\nvodičovi motorového vozidla takú prekážku, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu než na vzdialenosť,\nna ktorú mohol vodič z dovolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nebol inak obmedzený.\nNesmie ísť pri tom o oneskorenú reakciu vodiča.\n13. Zároveň poukázal na fakt, že z predmetného odborného vyjadrenia vyplýva skutočnosť, že vodič\nmotorového vozidla v rámci nehodového deja sa jednak pohyboval motorovým vozidlom rýchlosťou\n52- 58 km/h, pričom sa jedná o rýchlosť vyššiu ako je v danom úseku cesty povolená, a jednak\nneskoro reagoval na pohyb chodcov po vozovke keď na ich pohyb reagoval až v čase, keď sa títo\nnachádzali v strede vozovky. Správny orgán ako aj Krajský súd v Žiline nebral do úvahy skutočnosti\nsvedčiace v prospech sťažovateľa, a to najmä skutočnosť, že vodič motorového vozidla zn. Škoda\nRoomster PRAKTIK ev.č.: NO-580-BM sa v čase pred vznikom dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou\nvyššou ako je v danom úseku povolená, pričom neskoro reagoval na pohyb chodcov, čo vyplýva zo\nzáverov odborného vyjadrenia uvedené na str. 14 Odborného vyjadrenia. Rovnako tak súd pri svojom\nrozhodovaní nebral do úvahy stanovisko Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 16.11.2015, ktorá po\npreskúmaní podnetu zo dňa 9.9.2015 skonštatovala, že príčinou vzniku dopravnej nehody zo dňa\n8.1.2015 bola oneskorená reakcia vodiča vozidla.\n14. Súd sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli\npreukázané v trestnom konaní vedenom na ORPZ Dolný Kubín, ODI Dolný Kubín ČVS ORP-14/DIDK-2016 proti vodičovi H.Š. R. A. prečin ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 157 ods. 1 Trestného\nzákona. Z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré bolo predložené so správnou žalobou vyplýva, že\nvodič H. R.Á. v čase pred zrážkou s klientom pohyboval rýchlosťou 63 km/h. Uvedený záver je v príkrom\nrozpore so závermi odborného vyjadrenia č. 25/2015 zo dňa 27.2.2015 vyhotoveného znalcom L.. P.,\nktorý bol podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu.\n15. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na § 462 ods.\n2 SSP zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2016 zo dňa 29.7.2016 a vec vrátil Okresnému dopravnému inšpektorátu\nNámetovo Okresné riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne na ďalšie konanie. Zároveň si\nuplatnil nárok na náhradu trov konania.\n\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n16. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý uviedol, že v kasačnej\nsťažnosti nie sú uvedené nové skutočnosti, ku ktorým bolo by potrebné sa osobitne vyjadrovať. Zotrval\nna svojich doterajších vyjadreniach a v plnom rozsahu sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Žiline\nvyjadrenom v napadnutom rozsudku.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z\ntohto vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas\n(§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a podala podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 2\nSSP) preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.\n\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.3.2019 (§ 137 ods.\n4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n19. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č .KRPZ-ZA-KDI-SK-51/2016\nzo dňa 29.7.2016, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. s tým, že od uloženia\nsankcie podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch sa upustilo, pretože k náprave sťažovateľa ako\npáchateľa postačilo samotné prejednania priestupku.\n20. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí\no priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.\n22. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo\ninému spôsobí škodu na majetku.\n23. Podľa § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch, spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým\npáchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania\nalebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného\nkonania.\n24. Podľa § 53 ods. 2 zákona č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod\npre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú\njednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú.\nChodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na\nrýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom\ncestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie\nje ustanovené inak.\n25. Podľa § 53 ods. 3 zákona o cestnej premávke, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku\nprechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len\nak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu\nsmeru alebo rýchlosti jazdy.\n26. Podľa § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke, pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť,\nči tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať\nani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie\nani iné zábrany.\n27. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, výpoveď môže odoprieť ten, kto by\nňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje\nObčianskym zákonníkom.\n28. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného (zo Správy o výsledku objasňovania\npriestupku č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 10.04.2015) zistil, že dňa 08.01.2015 došlo v čase\n17.10 hod. na ceste č. I/78 v obci Rabča k dopravnej nehode, a to tak, že došlo k stretu nákladného\nmotorového vozidla (vodič H. R.) s chodcami (V. Y., T. Y.), pričom vykonaným šetrením, bolo preukázané,\nže sa jednalo o dopravnú nehodu zavinenú spoluvinou vodiča vozidla a chodcov prechádzajúcich cez\ncestu mimo priechodu pre chodcov v obci bez reflexných prvkov za zníženej viditeľnosti. Na podklade\nuvedenej správy o výsledku objasňovania priestupku začal orgán verejnej správy prvej inštancie konanie\n\no priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol podozrivý\nsťažovateľ.\n29. Vychádzajúc z výsledkov šetrenia (predovšetkým Správa o výsledku objasňovania priestupku č.\nORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 10.04.2015; Záznamy o podaní vysvetlenia jednotlivých účastníkov\nkonania č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 21.01.2015, zo dňa 09.01.2015, zo dňa 04.02.2015 a zo\ndňa 07.02.2015; Záznam dopravnej nehody č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 08.01.2015; Zápisnica\no obhliadke miesta dopravnej nehody č. ORPZ-DK-ODI1-P-2/2015 zo dňa 08.01.2015; Zápis o dychovej\nskúške vodiča zo dňa 08.01.2015; Zápisy o dychovej skúške chodca zo dňa 08.01.2015; Odborné\nlekárske vyjadrenie č. 23/2015 zo dňa 10.04.2015; Odborné vyjadrenie č. 25/2015 zo dňa 27.02.2015;\nvýsledky ústneho pojednávania zo dňa 09.06.2015, 7.7.2015, 24.11.2015, 18.3.2016 a 29.4.2016,\nfotodokumentácia a ďalšie listinné dôkazy) vydal orgán verejnej správy prvej inštancie rozhodnutie, č.\nORPZ-DK-ODI4-P-71/2015, zo dňa 29.4.2016., v ktorom rozhodol, že sťažovateľ ako chodec v obci\nRabča, ulica Hlavná dňa 08.01.2015 okolo 17.10 hod. pri prechádzaní cez št. cestu I. triedy č. 78, km\n32,300 v smere z ľava do prava smerom k predajni KAJO TEX z pohľadu vodiča za zníženej viditeľnosti\nako chodec spoločne s manželkou V. Y., nar. 23.03.1955, mimo priechodu pre chodcov, vstúpil na\nvozovku za posledným prechádzajúcim vozidlom kolóny pohybujúcich sa vozidiel smerom na Oravskú\nPolhoru oproti vodičovi vozidla aj napriek tomu, že vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich\nvozidiel nemohol cez vozovku bezpečne prejsť, pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či tam môže\nurobiť bez nebezpečenstva a s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vodiča H. R., ktorý\nviedol vozidlo továrenskej značky Škoda Praktik, evidenčného čísla No 580 BM v smere jazdy Oravská\nPolhora - Námestovo, ktorý v reakcii na vzniknutú situáciu zmenil smer a rýchlosť jazdy a následne došlo\nk stretu ľavou prednou častou uvedeného motorového vozidla s jeho osobou mimo vozovky a následne\nvodič narazil do oplotenia rodinného domu č. 324. Následkom tohto konania chodec - žalobca a V. Y.\nutrpeli zranenia nad 7 dní. Požitie alkoholu vodičom vozidla nebolo zistené, u chodca - žalobcu bolo\nzistené požitie alkoholických nápojov s nameranou hodnotou 0,37 mg etanolu na liter vydýchnutého\nvzduchu. U chodkyne V. Y. požitie alkoholu zistené nebolo. L.. T. Y. (žalobca) týmto svojim konaním\nporušil ust. § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších\npredpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov. Od uloženia sankcie podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. prvostupňový správny orgán\nupustil, pretože k náprave páchateľa postačilo samotné prejednanie priestupku. Rozhodnutie odôvodnil\ntým, že na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, ako aj\nz výsledkov ústneho pojednávania o priestupku mal za preukázané, že sťažovateľ ako obvinený z\npriestupku svojim konaním spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §\n22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch.\n30. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie rozhodol\nžalovaný tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil dôvodiac,\nže prvoinštančný orgán verejnej správy zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom mal k\ndispozícii podklady potrebné pre rozhodnutie. Získané dôkazy sú dôveryhodné, navzájom si neodporujú\na potvrdzujú skutkový stav veci s tým, že dôkazy tvoriace priestupkový spis postačovali orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie na vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie má taktiež všetky formálne i obsahové\nnáležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a\npredloženého priestupkového spisu žalovaný nezistil zákonné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie\nodvolaním napadnutého rozhodnutia.\n31. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\nžalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že krajský súd dospel k záveru,\nže závery znaleckého dokazovania jednoznačne preukázali, že k dopravnej nehode došlo okrem iného\naj zavinením sťažovateľa, preto rozhodnutie žalovaného a prvoinštančné rozhodnutie, ktorým orgán\nverejnej správy uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky v súvislosti s porušením § 53 ods. 2, 3 a 4 zákona o cestnej premávke považoval za súladné so\nzákonom a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v dostatočne vykonanom\ndokazovaní.\n\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, s ktorými dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n33. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil postup orgánov\nverejnej správy, ktoré nepostupovali správne, ak neviedli spoločné konanie a nezákonne umožnili\nvodičovi H. R. odoprieť svoju výpoveď. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v súvislosti s namietanými\nskutočnosťami stotožnil s právnym záverom krajského súdu, ktorý v napadnutom rozsudku uviedol:\n„. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu správneho orgánu\nprvého stupňa, ktorý neprejednal priestupkové veci týkajúce sa dopravnej nehody vo vzťahu k všetkým\núčastníkom dopravnej nehody (k žalobcovi, jeho manželke a vodičovi motorového vozidla H. R.) v\njednom konaní, krajský súd konštatuje, že boli splnené podmienky § 57 zákona č. 372/1990 Zb. ( čase\nkonania prvostupňového správneho orgánu), aby správny orgán viedol spoločné konanie. Napriek\ntejto skutočnosti krajský súd, po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu,\nnapadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nezistil, že by postupom\nsprávneho orgánu došlo k vade konania, ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nkeď je výlučne v kompetencii správneho orgánu a jeho správnej úvahe, či konkrétnu vec prejedná\nv spoločnom konaní, alebo veci vylúči na samostatné konania, čo je výlučne na úvahe správneho\norgánu a je vecou vedenia správneho konania. .... Krajský súd konštatuje, že správny orgán nemôže\nžiadnymi donucovacími prostriedkami svedka, ktorý sa dostaví na základe riadneho predvolania pred\nsprávny orgán a v súlade so zákonom je poučený, donútiť vypovedať. Ani priestupkový orgán nemal\nprostriedky, keďže mu takéto prostriedky zákon nedelegoval, aby „vynucoval“ výpoveď svedka. Z tohto\ndôvodu je potom bez relevancie argument, že svedok v rozpore so zákonom odoprel vypovedať, keď\n„donútenie svedka vypovedať“, zo strany priestupkového orgánu, nemá oporu v zákone, naviac krajský\nsúd poukazuje, že svedok, okrem toho, že odmietol vypovedať aj zotrvával na doterajších výpovediach\na považoval ich za pravdivé.“\n34. Kasačný súd konštatuje, že v konaní má za nesporne preukázané, že sťažovateľ sa priestupku\ndopustil tak, ako to bolo ustálené orgánmi verejnej správy. Orgány verejnej správy, a teda aj žalovaný,\nsprávne vyhodnotili dôkazy a zistili, že sťažovateľ sa svojím konaním dopustil priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Rovnako\nsprávne postupovali, ak priestupok neprejednali v spoločnom konaní a ak vodiča Tomáša Zoššáka\n„nedonútili“ vypovedať ako svedka. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v prerokúvanom\nprípade len tvrdenia sťažovateľa, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci stáli proti dôkazným\nprostriedkom obsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli spochybnené. Kasačný súd má\nzato, že krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia žalovaného\ni jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvej inštancie. Nemožno nič vyčítať\nkrajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu\nnázoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny\nzáver, s ktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\n35. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a\nskutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto\nza takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel\nk záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia\norgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné\nrozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n36. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy\nako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie\nžiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch\ninštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány\nverejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri\n\nhodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia.\n37. V zmysle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje (viď vyššie).\n38. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n39. Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia.\n40. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, že správny súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli\npreukázané v trestnom konaní pod OR PZ Dolný Kubín, ODI Dolný Kubín, ČVS ORP-14/DI-DK-2016\nproti vodičovi H. R. kasačný súd konštatuje, že týmito sa krajský súd riadnym spôsobom vysporiadal v\nbode 16 odôvodnenia rozsudku.\n41. Vo vzťahu k poukazu sťažovateľa na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Námestovo pod sp.\nzn. 6T/56/2017 vo vzťahu k H. R. ( vodičovi auta Škoda Praktik, ktorý spoluzavinil dopravnú nehodu ),\nkasačný súd udáva, a poukazuje na ust. § 454 SSP a ktoré rozhodnutie zároveň nemá vplyv na\npriestupkové konanie žalobcu, vzhľadom aj na vyššie uvádzané skutočnosti.\n42. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n44. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}