{"guid": "6adc9a4b-e607-4d66-8421-454bbc680454:0ef3762f-e23e-4549-9b34-15c9a15891bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200542.2", "spisova_znacka": "7Sžk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/1/2018 z 31. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2019, sp. zn. 7Sžk/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5016200542.2", "identifikacne_cislo": "5016200542", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2019-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ef3762f-e23e-4549-9b34-15c9a15891bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200542.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200542.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200542.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžk/1/2018\n5016200542\n31. 07. 2019\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200542.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: R B R invest, s.r.o., Mudroňova 5, 010 01 Žilina, IČO: 44 158 050, zastúpený: JUDr. Marian\nĎurana, PhD., advokát a konateľ TOMANÍČEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01\nŽilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja\nKmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania v rade 1/ Ing. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, M.\nXX, XXX XX Ž., právne zastúpený: Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Sad na Studničkách\n1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121 a účastníkov konania v rade 2/ MUDr. F. Y., B. XXXX/XX, XX XX\nŽ., 3/ O. N., B. XXXX/XX, XXX XX Ž., 4/ Š. Z., B. XXXX/XX, XXX XX Ž., 5/ W. Z., B. XXXX/XX, XXX XX\nŽ., 6/ Y. G., B. XXXX/XX, XXX XX Ž., 7/ V. B., B. XXXX/XX, XXX XX Ž., 8/ K. B., B. XXXX/XX, XXX XX Ž.,\n9/ Ing. F. W., B. XXXX/XX, XXX XX Ž., 10/ F. W., B. XXXX/XX, XXX XX Ž., 11/ W. Q., B. XXXX/XX, XXX\nXX Ž., 12/ R. K., B. XXXX/XX, XXX XX Ž., 13/ B. L., K. M. XX, XXX XX W., 14/ Y. Q., B. XXXX/XX, XXX\nXX Ž., 15/ EUROHOUSES, spol. s r.o., Hodžova 13, 010 01 Žilina, 16/ R.. V. N., V.. L. XXXX/X, XXX XX\nŽ., 17/ W. K., V.. L. XXXX/X , XXX XX Ž., 18/ W. K., V.. L. XXXX/X, XXX XX Ž., 19/ S. W., V.. L. XXXX/X,\nXXX XX Ž., 20/ R. N., V.. Z. XXX/X, XXX XX Y. Y., 21/ M. N., V.. Z. XXX/X, XXX XX Y. Y., 22/ B. W., E.\nXXXX/XX, XXX XX Ž.R., 23/ MUDr. X. G., V.. H.. K. X/X, XXX XX Ž., 24/ W. Z., M. XXXX/XX, XXX XX Ž.,\n25/ V. B., F. Z. Č.. XXX/XX, XXX XX Ž., 26/ V. K., N. XX, XXX XX Ž., 27/ R. G., F.. Ž. XXXX/XX, XXX XX\nŽ., 28/ Mgr. W. Ž., B. XX/XX, XXX XX L., 29/ S. N., M. XXX/XX, XXX XX K., 30/ L.Ó. O., W. Č.. XX, XXX\nXX Ž., 31/ BOSS SLOVAKIA, s.r.o., Pivovarská 7/1063, Žilina, 32/ R.. W. B., K. XXX, XXX XX K., 33/ Z.\nB., K. XXX, XXX XX K., 34/ F. G., Z. XXXX/XXA, XXX XX Ž., 35/ W. X., Z. XXX/XX, XXX XX Ž., G. Č.\nÚ. I. O. G. T. M. X.Č. X, B. XX, XXX XX L., 36/ W. X., XXX XX Ž. - doručovanie § 5 zákona č. 253/1998\nZ.z., 37/ W. X., Z. XXXX/XXA, XXX XX Ž., 38/ F. Ž., N.Á. XX, G. G., 39/ dedičia po S. J., zomrelom dňa\nXX.XX.XXXX, posledne bytom N. XXXX/X, Ž., - 39a/ V. W., L.. J., Z. M. XXX/XXX, XXX XX Z., - 39b/ W.\nG. M., L.. J., Z. N. XXXX/XX, XXX XX Ž.-E., 40/ Ľ. Z., Y. X, W., 41/ J. Č., V.. E.K. XX/XXX, Ž., 42/ V. H.,\nW. XXX, XXX XX Ž., 43/ B. N., X. G. XXX, XXX XX X. G., 44/ Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72\nBratislava, 45/ Mesto Žilina, Mestský úrad Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, v konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2016/013170/Cho zo dňa\n12. mája 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného a ďalšieho účastníka konania v 1. rade Ing. M. Z. proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/101/2016 zo dňa 26. apríla 2017, v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/101/2016 zo dňa 7. februára 2018, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka konania v 1.\nrade Ing. M. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/101/2016 zo dňa 26. apríla 2017, v spojení\ns opravným uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/101/2016 zo dňa 7. februára 2018 z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a\nrozsahu.\n\nn á r o k proti žalovanému na náhradu trov kasačného konania v celom\n\nĎalším účastníkom konania v rade 2/ až 45/ nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\n\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 21S/101/2016-348 zo dňa 26. apríla 2017, v spojení\ns opravným uznesením č.k. 21S/101/2016-488 zo dňa 7. februára 2018 rozhodnutie Okresného úradu v\nŽiline, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/013170/Cho zo dňa 12.05.2016 zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok proti žalovanému na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 45/ právo proti žalovanému\nna náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu žalovaného\nzistil nasledovný skutkový stav:\n2.1 Ing. M. Z., ďalší účastník konania v rade 1/, podal návrh na územné rozhodnutie, a to na umiestnenie\nstavby - druhá etapa hotela Z. na pozemkoch registra C parcela č. 35/1, 35/2, 5780/2 v k.ú. E., a to\ndňa 22.06.2011.\n2.2 Mesto E., ako príslušný stavebný úrad vydalo pre navrhovateľa Ing. M. Z. rozhodnutie pod č.j.\n7061/2012-39074/2014-OS-BAB zo dňa 12.09.2014, ktorým podľa § 39, § 39a Stavebného zákona\nrozhodlo o umiestnení navrhovanej stavby. V predmetnom rozhodnutí rozhodol prvostupňový správny\norgán o námietke žalobcu, ktorá bola uvedená v bode 3 písm. k/ rozhodnutia tak, že tejto nevyhovel.\nNámietka žalobcu spočívala v tom, že tento nesúhlasil, aby bola nadstavba priamo na hranici z hľadiska\nbudúcej výstavby na ich pozemku parcela KNC č. 29, 30 v k.ú. E.. V odôvodnení rozhodnutia vo\nvzťahu k tejto námietke stavebný úrad uviedol, že stavebný úrad zo svojej činnosti vedel, že na\nsusednom pozemku prebieha územné konanie na stavbu - Polyfunkčný bytový dom L., ktorá bola\ntaktiež umiestnená na hranici pozemku. V tejto veci v čase ústneho pojednávania nebolo rozhodnuté.\nNavrhovateľ bol vyzvaný na doplnenie návrhu o ďalšie podklady - prepracované svetlotechnické\nposúdenie na protiľahlý dom - súpisné č. 1059 v k.ú. E., ktorý je na liste vlastníctve vedený ako budova\nna bývanie v lehote do 60 dní odo dňa jeho doručenia, nakoľko predložený návrh nemá predpísané\nnáležitostí a ostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby a súčasné územné\nkonanie bolo prerušené. V čase prerušenia územného konania bolo územné konanie vo veci susednej\nstavby - Polyfunkčného bytového domu L. zastavené rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 13.01.2014,\nktoré bolo právoplatné dňa 17.02.2014. Navrhovateľ splnil výzvu a doplnil podanie o prepracovaný\nsvetlotechnický posudok v zmysle záverov zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 27.05.2013 a\ntaktiež doplnil dňa 21.02.2014 a dňa 01.04.2014 svetlotechnický posudok a posúdenie času preslnenia vplyv plánovanej výstavby Hotela Z. druhá etapa aj na susediaci dom súp.č. 1064, ktorý je umiestnený na\npozemku parcela č. KNC 29 v k.ú. E., vedený na LV č. XXXX na mieste, ktorého bolo zastavané územné\nkonanie vo veci Polyfunkčného bytového domu L.. Vyhotovenie svetlotechnického posudku doplneného\nnavrhovateľom na susednú stavbu vo vlastníctve R B R invest, s.r.o. - vplyv plánovanej výstavby objektu\nHotel Z. etapa č. 2 vyhovuje požiadavkám STN 734301 na preslnenie susedného rodinného domu.\nPlánovaná výstavba svojou polohou a výškou negatívne neovplyvní vyhovujúce preslnenie susedného\nrodinného domu parcela č. 29 v k. ú. E.. Vplyv plánovanej výstavby objektu Hotela Z. etapa č. 2\nvyhovuje požiadavkám STN 730580 - 1 - Z2 na denné osvetlenie miestností v rodinnom dome na\nparcele č. 29 v k.ú. E.. Umiestnenie navrhovanej stavby na hranici pozemkov je v súlade s platným\núzemným plánom Mesta E., kde je v záväznej časti preurbanistický okrsok č. 1 stred v predmetnej\nzóne 1.01.P/01 určená základná funkcia mestská pamiatková rezervácia, ochrana pamiatok, zmiešaná,\nvyššia a základná občianska vybavenosť, typ stavebnej činnosti sú uvádzané: prestavby, nadstavby,\ndopravná a technická infraštruktúra. Typ zástavby sa uvádza kompaktná uličná zástavba. Stavebný úrad\ndal možnosť účastníkom konania sa k doplneným podkladom pre rozhodnutie vyjadriť, a to oznámením\nzo dňa 08.04.2014, ku ktorému neboli vznesené námietky.\n2.3 Na základe odvolania žalobcu bolo Okresným úradom Žilina, odborom výstavby a bytovej politiky\npod č. OU-ZA-OVBP2-2015/002516/KRA zo dňa 14.01.2015 predmetné rozhodnutie zrušené a vec\nvrátená na ďalšie konanie. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002\n\nZ.z. stavbu možno umiestniť aj na hranici pozemku, len ak jej umiestnenie nebude trvalo obmedzené\nužívanie susedného pozemku na určený účel. Z takto vymedzených podmienok pre umiestnenie\nstavby je zrejmé, že vždy je potrebné vyhodnotiť možnosti zastavania pozemkov s cieľom vytvárania\nrovnocenných podmienok pre umiestnenie susedných stavieb, možnosti údržby stavieb a užívanie\npriestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činností, ktoré súvisia s funkčným\nvyužívaním územia, resp. už vo vzťahu k už jestvujúcim stavbám alebo pozemkom, na ktorých sa\nuvažuje s výstavbou a o tejto skutočnosti má stavebný úrad vedomosť. Stavebný úrad preto vždy\nmusí zistiť a vyhodnotiť všetky s vecou súvisiace skutočnosti, t.j. skutočný stav veci, pričom nie je\nviazaný iba návrhmi účastníkov konania. Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych\npomerov osôb, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci.\nPresné a úplné zistenie skutkového stavu veci znamená, že jednak je nevyhnutné vykonať všetky\nvyšetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci jednak zabezpečiť,\naby skutkové zistenie odvodené od vykonaných vyšetrení zodpovedali skutočnosti. Zároveň správnemu\norgánu vyplýva z § 32 ods. 2 Správneho poriadku, že iba on určuje rozsah a spôsob zisťovania podkladov\npre rozhodnutie. Nedostatky týkajúce sa zistenia skutkového stavu, ktoré odvolací orgán uviedol v\nodôvodnení rozhodnutia považuje odvolací orgán za dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Podobne stavebný úrad o zmene návrhu neoboznámil účastníka konania, hoci mu\ntáto povinnosť vyplýva z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Odvolací orgán z odôvodnenia rozhodnutia\nnezistil, ako sa stavebný úrad vysporiadal s námietkou vlastníka susedného pozemku, parcela KNC č.\n30 spoločnosti R B R invest, s.r.o., Žilina, ktorý nesúhlasil s umiestnením dostavby priamo na hranici\npozemkov z dôvodu budúcej plánovanej výstavby. Stavebný úrad skutočnosť, že odvolateľ na svojom\npozemku chce uskutočniť výstavbu vedel a všetky skutočnosti týkajúce sa stavby L. - Polyfunkčný\nbytový dom uviedol v odôvodnení nevyhovenia námietke na strane 21. Odvolací orgán odôvodnenie\nzamietnutia námietky iba uvedením skutočnosti, že platný UPM Mesta E., takúto kompaktnú zástavbu\npripúšťa bez vyhodnotenia možnosti zastavať aj susediaci pozemok po umiestnení obvodovej steny\nnavrhovanej dostavby Hotela Z. z južnej strany, a to priamo na spoločnej hranici do výšky +9,2 metra\nod úrovne vonkajšieho parkoviska po celej dĺžke parcely KNC č. 30 považuje za nedostatočné a\nnepresvedčivé. Stavebný úrad sa v konaní o umiestnení dostavby Hotela Z. zameral na posúdenie\na vyhodnotenie súladu stavby s platným územným plánom Mesta E., ktorý bol schválený uznesením\nmestského zastupiteľstva č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012 je v predmetnej zóne určená základná funkcia\nmestská pamiatková rezervácia, ochrana pamiatok, zmiešaná vyššia a základná občianska vybavenosť.\nAko typ zástavby sa uvádza kompaktná uličná zástavba s prejazdami a podchodmi; výška zástavby sa\nmusí rešpektovať s okolitou zástavbou. Stavebný úrad však neposúdil vplyv umiestňovanej stavby na\nokolie komplexne, nezaoberal sa záujmom odvolateľa, ako vlastníka susednej nehnuteľnosti umiestniť aj\nna svojom pozemku stavbu, a preto odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie nemohol potvrdiť.\n2.4 Stavebný úrad následne vydal rozhodnutie o umiestnení stavby druhá etapa Hotela Z. dňa\n10.11.2015 pod č. 14429/2015-51826/2015-OS-BAB. V rozhodnutí uviedol popis stavby, zároveň pre\numiestnenie stavby podľa § 39a ods. 2 boli určené podmienky, ktoré boli špecifikované vo výrokovej časti\nrozhodnutia. V bode 3 bolo uvedené, že námietky účastníkov konania v zmysle § 36 ods. 1 Stavebného\nzákona boli vznesené, pod písm. b/ a c/ bodu 3 bolo uvedené úplné znenie požiadavky účastníka konania\nR B R invest, s.r.o. zo dňa 13.10.2015 resp. úplné znenie účastníka konania R B R invest, s.r.o. v\nzastúpení konateľmi v liste zo dňa 15.10.2015. Na strane 9 rozhodnutia bolo uvedené, že námietkam,\nvyjadreniu a požiadavke, ktoré boli uvedené pod bodom 3 a/, b/ a c/ rozhodnutia sa nevyhovuje a tiež,\nže rozhodnutie o námietkach a vyjadreniach účastníkov konania je odôvodnené v časti odôvodnenia\ntohto rozhodnutia.\n2.5 O odvolaní žalobcu proti tomuto prvostupňovému správnu rozhodnutiu rozhodol žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím zo dňa 12.05.2016, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté\nrozhodnutie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil. Žalovaný správny orgán v odôvodnení\nrozhodnutia konštatoval, že preskúmal predložené rozhodnutie vrátane jeho podkladov, ako aj dôvody\nodvolania v celom rozsahu, porovnal ho s právnymi predpismi, ktoré sa na vec vzťahujú a zistil, že\nprvostupňový správny orgán postupoval a rozhodnutie vydal v súlade so zákonom.\n3. Krajský súd zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu\npredchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 34 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 35 ods. 1, 2, 3, 4, § 36 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, 3, 4 § 39 ods.\n\n1, 2, § 39a ods. 1, 2 a § 140 uvedeného zákona a súčasne v intenciách právnej úpravy ustanovenej v §\n46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok)\nv spojení s § 47 ods. 1, 2, 3 a § 59 ods. 1, 2, 3 uvedeného zákona postupom podľa prvej hlavy tretej\nčasti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\n4. Krajský súd predovšetkým upriamil pozornosť žalobným dôvodom žalobcu, že orgány verejnej správy\nv konaní neprihliadli na námietky účastníka konania - žalobcu, ktoré boli vznesené dňa 27.05.2013,\nako i v podanom odvolaní voči pôvodnému rozhodnutiu 7061/2012-39074/2014-OS-BAB, zo dňa\n12.09.2014, ako i na právny názor odvolacieho orgánu vyjadreného v rozhodnutí pod sp.zn. OUZA-OVBP2-2015/002516/KRA, zo dňa 14.01.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového\norgánu č. 7061/2012-39074/2014-OS-BAB zo dňa 12.09.2014 o umiestnení stavby - druhá etapa Hotela\nZ. na pozemkoch registra C parc.č. 35/1, 35/2, 5780/2 v kat.úz. E., a ktorý bol pre správny orgán prvého\nstupňa v súlade s § 59 ods. 3 Správneho poriadku záväzný.\n5. Vo vzťahu k týmto žalobným dôvodom krajský súd uviedol, že nie je sporné, že v súlade s oznámením\nzo dňa 06.05.2013 bolo zo strany Mesta E. ako stavebného úradu vydané oznámenie o pokračovaní\núzemného konania, ktoré bolo začaté dňom 22.06.2011, zároveň bol určený termín pojednávania dňa\n27.05.2013. V tomto oznámení bolo uvedené, že stavebný úrad súčasne upozorňuje, že svoje námietky\na pripomienky k doplneným podkladom je možné uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, pretože\nna neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa zo zákona nebude prihliadať. Nie je sporné, a vyplýva\nto aj zo zápisnice z územného konania zo dňa 27.05.2013, že žalobca na tomto ústnom pojednávaní\nvzniesol vo vzťahu k predmetnému územnému konaniu námietku, a to nesúhlas, aby bola predmetná\nstavba (ktorá bola predmetom návrhu na vydanie územného rozhodnutia) umiestnená priamo na hranici\npozemku z hľadiska ich budúcej výstavby na ich pozemku parcela č. 29, 30 KNC v k.ú. E.. Krajský súd\npoukázal na to, že z predloženého administratívneho spisu bolo nepochybne zistené, že v predmetnom\nkonaní bolo vydané vyššie uvedené skoršie prvostupňové rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby,\nktoré bolo zrušené na základe podaného odvolania zo strany žalobcu žalovaným a vec bola vrátená\nna nové konanie, teda na nové prejednanie a rozhodnutie veci. Krajský súd zdôraznil, že konanie sa\nzačína iba raz a skončí sa až právoplatným rozhodnutím vo veci. V prípadoch, keď je prvostupňové\nadministratívne rozhodnutie zrušené, konanie pokračuje s tým, že prvostupňový správny orgán je\npovinný odstrániť chyby, ktoré mu boli vytýkané v rámci zrušovacieho administratívneho rozhodnutia v\ntom istom konaní, ktoré už bolo raz začaté. Uvedené vyplýva s tzv. zásady jednotnosti konania.\n6. Správny súd konštatoval, že Mesto E. ako stavebný úrad pochybilo, keď opakovane začínalo konanie\nresp. keď v oznámení o pokračovaní konania stanovovalo nové lehoty na uplatňovanie námietok\n(oznámenie zo dňa 03.08.2015 č. 14429/2015-36421/2005-OS-BAB). Mal za to, že pokiaľ by sa orgán\nverejnej správy prvého stupňa zaoberal skôr podanými námietkami žalobcu voči posudzovanej stavbe\n(súd má na mysli riadne rozhodnutie o pôvodných námietkach žalobcu vo výrokovej časti rozhodnutia),\nopakované začínanie konania resp. vyzývanie na podanie nových námietok by ani nespôsobovalo\nnezákonnosť administratívneho rozhodnutia, resp. konania. Podľa názoru správneho súdu tým, že\norgán verejnej správy prvého stupňa v podstate vôbec nerozhodol o námietkach žalobcu, ktoré boli\npodané žalobcom ako účastníkom daného územného konania ešte dňa 27.05.2013 svojou výrokovou\nčasťou, keď na druhej strane rozhodol o námietkach žalobcu zo dňa 13.10.2015 resp. 15.10.2015,\nkeď tieto považoval za námietky podané po zákonom stanovenej lehote, pochybil. Z výrokovej časti\nprvostupňového rozhodnutia je zrejmé (str. 7 rozhodnutia - písm. b/ a c/, a aj z odôvodnenia rozhodnutia\nstr. 17, 18), že vo vzťahu k námietkam v bode 3 písm. b/, vo vzťahu k tejto námietke prvostupňový\nsprávny orgán nevyhovel, nakoľko o zmenu adresy musia požiadať konatelia spoločnosti spoločne tak,\nako je uvedené v obchodnom registri, t.j. v mene spoločnosti konajú spoločne, uvedená požiadavka\nje podpísaná iba jedným konateľom spoločnosti, a to Ing. W. Z.. Vo vzťahu k námietke uvedenej v\nbode č. 3 písm. c/ rozhodnutia, tejto nevyhovel, pričom uviedol, že účastníci konania a dotknuté orgány\nmohli podať svoje námietky a pripomienky najneskôr v lehote 7 pracovných dní, odo dňa doručenia\noznámenia. Účastník konania túto možnosť nevyužil. Lehota na podanie námietok a pripomienok mu\nuplynula dňa 18.08.2015. Ako je zrejmé z rozhodnutia žalovaného, ani žalovaný správny orgán nevyužil\nsvoju kompetenciu, ktorá mu vyplýva z ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., t.j. konanie a rozhodnutie\norgánu prvého stupňa nedoplnil, a ani uvedenú vadu neodstránil. Krajský súd uviedol, že tieto námietky\nboli vznesené v zákonom stanovenej lehote s poukazom na ust. § 36 ods. 1 Stavebného zákona, bolo o\nnich rozhodované v pôvodnom územnom rozhodnutí zo dňa 12.09.2014 - výrok 3. písm. k/ rozhodnutia,\nktoré bolo napokon na základe odvolania zo strany žalobcu žalovaným rozhodnutím zo dňa 14.01.2015\nzrušené a vec bola vrátená orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.\n\nPodľa názoru správneho súdu uvedená vada v konaní spôsobuje potom nezákonnosť predmetného\nrozhodnutia. Konštatoval, že keďže v danom prípade ide o jedno a to isté konanie, je potrebné o týchto\nuplatnených námietkach zo strany žalobcu rozhodnúť, je potrebné v rozhodnutí reagovať na všetky\nnámietky podané v lehote, a to v priebehu celého konania o vydanie územného rozhodnutia. V danej\nsúvislosti poukázal tiež na rozhodnutie NS SR č.k. 3Sžp18/2013, zo dňa 03.06.2014. Vzhľadom na\nuvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa právny súd ďalšími žalobnými dôvodmi žalobcu\nnezaoberal.\n7. Správny súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa § 491 ods. 1, 2 SSP postupom cez\nust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Správny súd uložil žalovanému povinnosť v ďalšom konaní rozhodnúť o pôvodne uplatnených\nnámietkach žalobcu v rámci územného konania, tak aby o týchto bolo rozhodnuté výrokovou časťou\nrozhodnutia.\n8. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol tak, že podľa § 175 ods. 1 vo väzbe na §\n167 ods. 1 SSP priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na náhradu trov konania voči\nžalovanému, s poukazom na to, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa na § 175 ods.\n2 SSP. Ďalším účastníkom konania v rade 2/ až 45/ náhradu trov konania pre nesplnenie podmienok\nuvedených v ust. § 169 SSP správny súd nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského súdu\n9. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalovaný. Namietal, že\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1, písm. g/\nSSP. Navrhoval, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/101/2016 zo dňa 26 apríla\n2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaný sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany\nkrajského súdu. Poukázal na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že na umiestnenie predmetnej\nstavby už raz bolo vydané územné rozhodnutie č. 7061/2012-39074/2014-OS BAB zo dňa 12.09.2014,\nktoré bolo na základe odvolania RBR Invest, s.r.o. Žilina - žalobcu, rozhodnutím Okresného úradu odboru\nvýstavby a bytovej politiky Žilina č. OU-ZA-OVBP2- 2015/002516/KRA zo dňa 14.01.2015 zrušené a vec\nbola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednania rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že\npred novým prejednaním navrhovateľ nechal upraviť a prepracovať projektovú dokumentáciu, lebo sa\nzmenili okolnosti tým, že územné konanie na umiestnenie stavby s označením „Polyfunkčný bytový dom\nL.“ navrhovateľa RBR Invest, s.r.o. Žilina - žalobcu, ktorá mala byť umiestnená na hranici pozemkov,\nbolo zastavané. Navrhovateľ i správny orgán museli vychádzať zo skutkového stavu, že na susednom\npozemku č. KNC 29 vo vlastníctve žalobcu sa nachádza rodinný dom, ktorý museli rešpektovať, a\npreto projektová dokumentácia navrhovanej stavby bola upravená tak, aby ani po uskutočnení stavby\nneboli neprimeraným spôsobom obmedzené pomery oslnenia a osvetlenia okien obytných miestností\njestvujúceho susedného rodinného domu vo vlastníctve žalobcu, čo sa dosiahlo znížením pôvodne\nnavrhovanej podlažnosti navrhovaného objektu o jedno podlažie a zároveň terasovým usporiadaním\nustupujúcich vyšších podlaží tak, aby sklopená výška vyššej steny nedosiahla ku pôdorysu jestvujúceho\nrodinného domu. Ďalej uviedol, že bol vypracovaný nový svetlotechnický posudok posúdenia času\npreslnenia stavby rodinného domu podľa upravenej projektovej dokumentácie, boli obstarané aj niektoré\nďalšie záväzné stanoviská dotknutých orgánov k novej projektovej dokumentácií. Žalovaný zdôraznil, že\ntým sa zásadne zmenili východiskové okolností oproti stavu pri začatí pôvodného územného konania.\n11. Ďalej žalovaný tvrdil, že stavebný úrad oznámil pokračovanie v konaní s tým, že upustil od\nústneho prerokovania návrhu a účastníkov konania poučil, že svoje námietky a pripomienky môžu\nuplatniť najneskoršie v lehote do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia inak, že sa na ne neprihliadne.\nŽalobca si v konaní v stanovenej lehote žiadne námietky neuplatnil. Stavebný úrad o námietkach z\npredchádzajúceho konania, ktoré prebiehalo na základe iných východiskových podkladov a za inej\nsituácie už nerozhodoval. Žalobca si uplatnil námietky až v odvolacom konaní, na ktoré odvolací orgán\nnemohol prihliadať z dôvodov zásady koncentrácie konania. Žalovaný poukázal na to, že v konaniach\npodľa stavebného zákona platí zásada koncentrácie konania podľa, ktorej si účastníci konania môžu\nna rozdiel od iných druhov správnych konaní uplatňovať svoje námietky a pripomienky len do určitého\n\nmomentu, ktorý stanovuje stavebný zákon a ktorý v súlade so stavebným zákonom mu určí stavebný\núrad, čo platí v územnom, stavebnom i kolaudačnom konaní, a to z dôvodu, aby sa predišlo generovaniu\nvždy nových a nových problémov, ktorými by sa mohli konania neúnosne až nekonečne predlžovať a\nktoré by vo svojom dôsledku mohli celkom zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. V danej súvislosti\nžalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu 5Sžp/9/2011 z 23.02.2012. Citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 36 ods. 2 stavebného zákona žalovaný poukázal na to, že koncentračná zásada je ešte\nosobitne posilnená v územnom konaní.\n12. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 42 ods. 5 stavebného zákona žalovaný vytýkal krajskému\nsúdu, že túto zásadu vôbec nevzal do úvahy, ako aj že neprihliadol na vyjadrenie žalovaného prednesené\nna pojednávaní dňa 26. apríla 2014 a rozhodol iba podľa zásady jednotnosti konania, ktorú vzhľadom\nna zásadné zmeny v podkladoch obstaraných na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci návrhu na\numiestnenie predmetnej stavby nebolo dôvodné aplikovať.\n13. Záverom žalovaný poukázal na to, že na stavebnom úrade Mesto E. znova prebieha územné konanie\no návrhu žalobcu na umiestnenie stavby „Polyfunkčný bytový dom“, ktorá je navrhnutá až k hranici\nsusedného pozemku vo vlastníctve Ing. M. Z. a tým umiestnená v dotyku s navrhovanou stavbou 2.\nETAPA HOTELA Z., zdôrazniac, že teda vôbec nedochádza k narušeniu rovnosti práv účastníkov\nkonania.\nIII.\nKasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania v 1. rade Ing. M. Z. proti rozsudku krajského súdu\n14. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť aj ďalší účastník konania v 1. rade Ing. M. Z..\nNamietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.1,\npísm. g/ SSP a podľa § 440 ods1, písm. h/ SSP tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu. Navrhoval, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/101/2016 zo\ndňa 26 apríla 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ sa nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany\nkrajského súdu. Stotožnil sa s názorom správneho súdu, že zásada jednotnosti správneho konania\nspočíva v tom, že správne konanie tvorí jeden celok, ktoré začína iba raz a končí až právoplatným\nrozhodnutím vo veci. V danej súvislosti však poukázal aj na ďalšiu zásadu správneho konania - zásadu\nkoncentrácie, ktorá tvorí výnimku zo zásady jednotnosti správneho konania a je explicitne upravená o.i.\naj v § 36 stavebného zákona. Mal za to, že v územnom konaní preto musia správne orgány postupovať\naplikujúc vyššie uvedené zásady tak, aby bol naplnený ich zmysel a účel.\n16. Sťažovateľ považoval za podstatný uvádzaný chronologický vývoj samotného územného konania:\n- dňa 27.05.2013 žalobca podal námietky voči pôvodnému návrhu na vydanie územného rozhodnutia\nv zmysle pôvodnej projektovej dokumentácie,\n- dňa 12.09.2014 bolo vydané územné rozhodnutie č. 7061/2012-39074/2014-OS BAB,\n- dňa 14.01.2015 na základe odvolania žalobcu bolo zrušené vyššie uvedené územné rozhodnutie\nrozhodnutím žalovaného č. OU ZA OVBP2-2015/002516KRA,\n- dňa 29.06.2015 a 08.07.2015 sťažovateľ doplnil svoj návrh na vydanie územného rozhodnutia\na predložil aj dopracovanú projektovú dokumentáciu, čím vyhovel požiadavkám v zmysle vyššie\ncitovaného zrušujúceho rozhodnutia žalovaného,\n- dňa 03.08.2015 žalobca bol vyzvaný na podanie námietok k doplnenej projektovej dokumentácií,\npričom správny orgán upustil od ústneho prerokovania návrhu a účastníkov konania poučil, že svoje\nnámietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia inak\nsa na ne neprihliadne,\n- dňa 08.08.2015 žalobcovi márne uplynula lehota na podanie námietok k doplnenej projektovej\ndokumentácii,\n- dňa 15.10.2015 žalobca podal námietky k doplnenej projektovej dokumentácií.\n17. Sťažovateľ dôvodil, že námietky, ktoré žalobca podal dňa 27.05.2013 sa týkali výlučne navrhovanej\nvýstavby podľa pôvodnej projektovej dokumentácie. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,\nže po zrušení pôvodného územného rozhodnutia zo strany žalovaného sťažovateľ dňa 29.06.2015,\nresp. 08.07.2015 svoju pôvodnú projektovú dokumentáciu doplnil a preto, nakoľko v priebehu územného\n\nkonania došlo k zmene projektovej dokumentácie, správny orgán 1. stupňa postupoval nepochybne v\nsúlade so zákonom, keď vyzval dotknutých účastníkov konania, aby k takto doplnenému zmenenému\nnávrhu uplatnili v stanovenej lehote svoje prípadné námietky. Sťažovateľ vyslovil názor, že ak aj\nnapriek výzve prvostupňového správneho orgánu žalobca žiadne námietky k navrhovanej výstavbe v\nstanovenej lehote neuplatnil, ale tieto podal až dňa 15.10.2015, teda takmer po dvoch mesiacov od\nuplynutia lehoty, tak v danom prípade neobstojí záver správneho súdu, že žalovaný, resp. správny\norgán 1. stupňa mal prihliadať na námietky žalobcu zo dňa 27. 5. 2013, nakoľko tieto námietky\nboli podané voči pôvodnému návrhu a nie voči návrhu na vydanie územného rozhodnutia, o ktorom\nbolo rozhodované. Sťažovateľ zdôraznil, že ak v priebehu územného konania dôjde k zmene resp. k\ndoplneniu projektovej dokumentácie navrhovanej výstavby, je povinnosťou stavebného úradu vyzvať\núčastníkov konania k podaniu námietok k takto doplnenému zmenenému návrhu, nakoľko námietky\npodané voči predchádzajúcemu návrhu nemôžu byť považované za námietky k návrhu, ktorého\nprojektová dokumentácia sa zmenila. Mal za to, že ak žalobca nesúhlasil s navrhovanou výstavbou a\naj napriek tomu v stanovenej lehote žiadne námietky voči nej uplatnil a dokonca neodkázal na svoje\npôvodné námietky uplatnené k pôvodnej projektovej dokumentácií a teda nevyužil svoje právo v zmysle\n§ 36 ods. 2 stavebného zákona, nemôže jeho pasivitu konvalidovať správny súd s odkazom na zásadu\njednotnosti správneho konania.\n18. Ďalej sťažovateľ dôvodil, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu má za\nnásledok aj odklonenie sa od rozhodovacej praxe kasačného súdu. V danej súvislosti poukázal na\nrozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžp 11/2011 z 25.01.2012 5, sp.zn. 5Sžp 13/2011 z 29.02.2012,\nsp.zn. 1/2011 z 20.07.2011, z ktorých právny názor najvyššieho súdu citoval.\nIV.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného a ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka\nkonania v 1. rade Ing. M. Z. proti rozsudku krajského súdu\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného a ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka\nkonania v 1. rade nesúhlasil s dôvodmi sťažovateľov uvedených v kasačných sťažnostiach. Navrhoval,\naby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka konania v 1. rade proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/101/2016 zo dňa 26 apríla 2017 zamietol ako\nnedôvodné. Uplatnil si náhradu trov konania v celom rozsahu.\n20. V dôvodoch vyjadrenia žalobca vyslovil názor, že krajský súd celý prípad vecne správne posúdil a vo\nveci vecne správne rozhodol. S dôvodmi žalovaného a ďalšieho účastníka konania v 1. rade uvedených\nv ich kasanej sťažnosti nesúhlasil.\n21. Žalobca vo vyjadrení tvrdil, že obaja účastníci v rámci kasačnej sťažnosti poukazujú len na\nkoncentračnú zásadu, avšak opomínajú i ostatné zásady, ktorými je správne konanie vrátanie\nstavebného (územného) konania ovládané a jednou zo základných zásad správneho konania vrátane\núzemného konania je zásada jednotnosti konania, ktorej podstata spočíva v skutočnosti, že konanie\nod počiatku až do právoplatného rozhodnutia vo veci tvorí jeden celok a správne orgány sú povinné\nprihliadať na všetko a všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo. Vytýkal žalovanému, že v\nnapadnutom rozhodnutí neprihliadol na ním vznesené námietky a z jeho vyjadrenia je pritom zrejmé,\nakoby uvedené konania by bolo treba považovať za dve samostatné konania, ktoré sú od seba nezávislé.\n22. Žalobca tiež poukázal na to, že zrušením a vrátením rozhodnutia na nové prejednanie a rozhodnutie\nsa nezačína nové konanie, ale pokračuje sa v pôvodnom konaní, a teda rozhodujúci orgán je povinný\nprihliadať na všetko, čo dovtedy vyšlo v konaní najavo vrátane uplatnených námietok a pripomienok.\nZdôraznil, že v tomto smere tvrdenia žalovaného ako i vedľajšieho účastníka o tom, že po dopracovaní\nprojektovej dokumentácie sa správny orgán nemusel vysporiadať s námietkami žalobcu prednesené\ndňa 27.05.2013, sa nezakladá na žiadnom zákonnom ustanovení. Právny predpis neukladá účastníkovi\nopätovne vznášať námietky, ktoré sú obsahovo totožné s predtým vznesenými námietkami a účastník\nteda nemá povinnosť ich vnášať opakovanie. Raz vznesené námietky sú účinné po celú dobu konania,\nale naopak ukladá správnemu orgánu sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v konaní\nprednesené. Nevysporiadanie sa so vznesenými námietkami predstavuje nesprávny postup, ktorý nemá\noporu v zákone, keďže správny orgán má prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania\nnajavo, t.j. vysporiadať aj s námietkami, ktoré účastníci vzniesli v priebehu konania.\n\n23. Ďalej žalobca tvrdil, že zásada koncentrácie nevylučuje a neumožňuje správnemu orgánu\nneprihliadať a vylúčiť z hodnotenia námietky, vyjadrenia a dôkazy, ktoré vykonal účastník konania pred\ndoručením výzvy na vyjadrenie, Práve naopak na tieto vyjadrenia, ktoré už boli vznesené, je povinný\nsprávny orgán prihliadať, vysporiadať sa s nimi a v rozhodnutí dať adekvátnu a náležitú odpoveď a\núčastník konania nemá povinnosť opätovne podávať obsahovo totožné námietky. Žalobca namietal,\nže uvedenú povinnosť si správny orgán nesplnil. Poukazom na právny názor nadriadeného správneho\norgánu v rozhodnutí č. OU ZA OVBP2-2015/002516/KRA, ktorým bolo zrušené pôvodne vydané územné\nrozhodnutie a ktorým uložil správnemu orgánu okrem iného riadiť sa i zásadou vytvorenia rovnocenných\npodmienok pre umiestnenie susedných stavieb tak, aby vlastnícke práva susedných vlastníkov boli\npokiaľ možno najmenej dotknuté, žalobca uviedol, že stavebný úrad pri viazanosti uvedeným záverom\nbol v danom prípade povinný zohľadniť a vyhodnotiť možnosť zastavať susediaci pozemok a zohľadniť\noprávnené záujmy žalobcu. Zdôraznil, že napriek tomu, že uvedené námietky sú obsahovo totožné s\npredchádzajúcimi námietkami, správny orgán na neprihliadol a nezaoberal sa nimi a neposkytol na ne\nžiadnu odpoveď.\n24.Žalobca vo vzťahu k zásade koncentrácie tiež tvrdil, že i pri uplatňovaní zásady koncentrácie platí, že\nsprávny orgán vystupuje v správnom konaní ako reprezentant a ochranca verejného záujmu a dohliada\nna dodržiavanie právnych predpisov, a preto je povinný aj v prípade, že účastník konania až po úkone\nohraničujúcom jeho právo predkladať pripomienky a uplatniť námietky, ktoré sa týkajú dodržania noriem\nhmotného či procesného práva, na tieto z úradnej povinnosti prihliadať. Povinnosť prihliadať na splnenie\nzákonných podmienok a regulatívov umiestnenia stavby vyplýva pre správny orgán z úradnej povinnosti,\nčo správny orgán nedodržal. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu I. 223/2009 a\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžp/9/201, ktorého právny názor citoval.\n25.Záverom žalobca uviedol, že správny súd sa neodchýlil od zaužívanej praxe v danom konaní.\nRozhodnutia, ktorými argumentuje žalovaný, resp. ďalší účastník nie sú právne relevantné a\nnevychádzajú z obdobných skutkových a právnych proporzícií. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania\nv celom rozsahu\nV.\nKonanie pred kasačným súdom\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nSSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§\n453 ods. 2 SSP) v rozsahu námietok žalovaného a ďalšieho účastníka konania uvedených v ich\nkasačných sťažnostiach, kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods.\n4 SSP) a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov nie sú dôvodné.\n27. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.\n21S/101/2016-348 zo dňa 26. apríla 2017, v spojení s opravným uznesením č.k. 21S/101/2016-488 zo\ndňa 7. februára 2018, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného\nOkresného úradu v Žiline, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016/013170/Cho zo\ndňa 12.05.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n28. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n29. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu - Okresného úradu v Žiline, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZAOVBP2-2016/013170/Cho zo dňa 12.05.2016, ktorým žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol tak,\nže jeho odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta E. zo dňa 10.11.2015 č.\n14429/2015-51826/2015-OS-BAB.\n\n30. Prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu Mesta E. zo dňa 10.11.2015 č.\n14429/2015-51826/2015-OS-BAB bolo rozhodnuté o umiestnení stavby druhá etapa Hotela Z. na\npozemkoch registra C parcela č. 35/1, 35/2, 5780/2 v k.ú. E. na návrh stavebníka Ing. M. Z. - ďalšieho\núčastníka konania v rade 1/ zo dňa 22.06.2011.\n31. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Na rozhodnutie\nsprávneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v\nčase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.(§ 135 ods. 1 SSP)\n32. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n33. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd v preskúmavacom konaní neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v zmysle zákona, či postupoval v správnom konaní s účastníkmi konania, či sa vysporiadal s\nich námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálili\nsprávne svoj právny záver.\n34. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v prvej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou úpravou\nstavebného zákona v spojení s právnou úpravou ustanovenou v správnom poriadku a svoju právnu\núvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, náležite odôvodnil.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n35. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n36. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n37. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n\n1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra\nústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej\nistoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a\nspravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz\nsvojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS\n1/04).\n38. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n39. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n40. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci\npovinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou\núpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy\nSR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v\nsúlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n41. Najvyšší súd v kasačnom konaní prieskumu zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu\nzameral svoju pozornosť zásadnej námietke sťažovateľov - žalovaného a ďalšieho účastníka konania\nv 1. rade Ing. M. Z., ktorí zhodne namietali, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Nesprávne posúdenie veci videli v tom, že správny súd v\ndanom prípade v rozpore so zákonom aplikoval koncentračnú zásadu v územnom konaní. Z uvedených\ndôvodov kasačný súd zameral svoju pozornosť tejto spornej otázke.\n42. Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,\nz podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou\nustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods.\n4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a\nfyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.\nKópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využití\núzemia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo\nzisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, 1ga) bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne\nna svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné,\nzverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Zverejnenie musí stavebný úrad zabezpečiť odo dňa\nzačatia územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia až do\njeho právoplatného ukončenia. Zverejnenie musí obsahovať okrem kópie žiadosti o začatie územného\nkonania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia bez jej príloh aj údaje o\nsprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska na\nwebovom sídle orgánu, ktorý ho vydal, ak bolo ohľadom územia vydané.\nAk predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby\nalebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad\nnavrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní\nho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia\npožadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.\n43. Podľa § 36 ods. 1, 2, 3 a 5 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania\ndotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s\nmiestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť\nnajneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie\núzemného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.\n\nOd ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná\núzemnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak\nstavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky,\na upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako\n7 pracovných dní.\nDotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky\na námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne\nposúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane\npredĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo\npredĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním\nsledovaných záujmov súhlasí.\nS dotknutými orgánmi a účastníkmi konania, ktorých stanoviská a vyjadrenia k návrhu na vydanie\núzemného rozhodnutia boli zabezpečené pred začatím územného konania, obmedzí stavebný úrad\nprerokovanie návrhu podľa miery, v akej boli ich požiadavky splnené.\n44. Podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú\núzemné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom\nna vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné\nexistujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie\núzemného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri\nmiestnom zisťovaní.\nStavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné\nprostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s\npodkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,\nprotipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,\npodmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.\nStavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a\nposúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky,\nktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.\nAk stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená\ndokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,\nso všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\n45. Podľa § 39 ods. 1 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie\nna navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä\nsúlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a\niných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a\nurbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení\nstavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\n46. Podľa § 39a ods. 1, 2 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný\npozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa\npožiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa\nvyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.\nV podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a) na ochranu prírody a krajiny a na\nzabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia\na architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové\numiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby,\nprístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie\nna siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a\nnezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,\nc) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých\norgánov.\n\n47. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov - správny poriadok).\n48. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné\nchrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne\nvyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy\npríležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,\na uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie\ntýka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov\nneutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).\n49. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom\npre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,\nako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a\nspôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).\n50. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán\nna to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané\nnáležitosti. (§ 46 správneho poriadku)\n51. Kasačný súd po preskúmaní veci v rozsahu kasačných dôvodov dospel k zhodnému záveru ako\nsprávny súd, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade nepostupoval v intenciách zákonných\nustanovení stavebného zákona v spojení s ustanoveniami správneho poriadku (citovaných vyššie),\nkeď v správnom konaní náležite nepostupoval v súčinnosti so žalobcom ako účastníkom územného\nkonania, nesprávne interpretoval zásadu koncentrácie v územnom konaní a v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového správneho rozhodnutia nechal bez povšimnutia námietky a pripomienky žalobcu ako\núčastníka tohto konania. Pokiaľ žalovaný správny orgán rozhodnutím napadnutým žalobou rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, rozhodol v rozpore so zákonom,\nz ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby správnym súdom.\n52. Vychádzajúc s citovanej právnej úpravy stavebného zákona podmienky na umiestnenie stavby sú\nvýsledkom zosúladenia rôznych záujmov v území s prihliadnutím na budúce účinky stavby v území\nnajmä z hľadiska ochrany životného prostredia, súladu urbanisticko-architektonického riešenia stavby\ns okolím, určenia polohy stavby na pozemku aj vzhľadom k susedným stavbám, pričom stavebný\núrad je povinný pri vydávaní rozhodnutia prihliadať osobitne na vymedzené požiadavky vyplývajúce zo\nstanovísk dotknutých orgánov štátnej správy. Predpokladom vydania rozhodnutia o umiestnení stavby\nv zmysle § 39a ods. 1, 2 stavebného zákona, je zistenie stavebným úradom v územnom konaní, či sú\nsplnené zákonné podmienky ustanovené v §§ 32 a nasl. stavebného zákona. V zmysle § 37 stavebného\nzákona v územnom konaní stavebný úrad sleduje verejné záujmy, a súčasne skúma, či sú splnené\nzákonné podmienky ustanovené v § 38, teda sleduje ochranu vlastníckych práv nielen navrhovateľa na\nvydanie územného rozhodnutia ako budúceho stavebníka, ale aj ochranu vlastníckych práv susedných\nstavieb a pozemkov. V územnom rozhodnutí stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí\npodmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, pričom ide predovšetkým o ochranu\nverejných záujmov v území, čo však nezbavuje stavebný úrad rešpektovať aj záujmy právnických\nalebo fyzických osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy by mohli byť budúcou stavbou\ndotknuté. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, stavba na ňom sa umiestňuje\na určujú sa podmienky pre umiestnenie stavby. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 36\nods. 1, 2 stavebného zákona priznáva účastníkom územného konania právo vzniesť svoje námietky\na pripomienky s upozornením stavebného úradu, že tieto si môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom\npojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí\nlehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky\nneprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.\n\n53. V územnom konaní obdobne ako v stavebnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že\npo termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada\na stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí\nzainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie\nich pripomienok a námietok. Koncentračnú zásadu konania v zmysle stavebného zákona je potrebné\naplikovať v súlade s ostatnými zásadami konania a to predovšetkým so zásadou zákonnosti. Pokiaľ v\nsúlade s koncentračnou zásadou konania si účastník tohto konania uplatní svoje právo a proti budúcej\nstavbe (aj v územnom konaní) vznesie pripomienky a námietky, je povinnosťou stavebného úradu sa\nnimi zaoberať, vyhodnotiť ich, poprípade vykonať k nim navrhované dôkazy a v odôvodnení rozhodnutia\nsa s nimi vyporiadať.\n54. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, že žalobca vzniesol svoje námietky proti\numiestneniu budúcej stavby stavebníka do zápisnice z územného konania zo dňa 27.05.2013, na\nktoré stavebný úrad pri svojom prvom rozhodovaní o umiestnení predmetnej stavby rozhodnutím zo\ndňa 12.09.2014 náležite neprihliadol. Na základe odvolania žalobcu uvedené rozhodnutie stavebného\núradu bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie rozhodnutím Okresného úradu Žilina\nz 14.01.2015. V odôvodnení rozhodnutia odvolací správny orgán okrem iného konštatoval, že ...\n„odôvodnenie zamietnutia námietky iba uvedením skutočnosti, že platný UPM Mesta E., takúto\nkompaktnú zástavbu pripúšťa bez vyhodnotenia možnosti zastavať aj susediaci pozemok po umiestnení\nobvodovej steny navrhovanej dostavby Hotela Z. z južnej strany, a to priamo na spoločnej hranici do\nvýšky +9,2 metra od úrovne vonkajšieho parkoviska po celej dĺžke parcely KNC č. 30 považuje za\nnedostatočné a nepresvedčivé.“ .... „Stavebný úrad však neposúdil vplyv umiestňovanej stavby na okolie\nkomplexne, nezaoberal sa záujmom odvolateľa, ako vlastníka susednej nehnuteľnosti umiestniť aj na\nsvojom pozemku stavbu, a preto odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie nemohol potvrdiť.“\nStavebný úrad následne vydal rozhodnutie o umiestnení stavby druhá etapa Hotela Z. dňa 10.11.2015\nč. 14429/2015-51826/2015-OS-BAB. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že na námietky žalobcu\nneprihliadol, pretože neboli vznesené včas.\n55. Kasačný súd nemohol súhlasiť s námietkou sťažovateľov - žalovaného a ďalšieho účastníka\nkonania, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danom\nprípade nesprávne aplikoval koncentračnú zásadu. Sťažovatelia zhodne poukazom na skutkové\nokolnosti veci tvrdili, že námietky, ktoré žalobca podal dňa 27.05.2013 sa týkali výlučne navrhovanej\nvýstavby podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, pričom z dokazovania vykonaného stavebným\núradom po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o umiestnení stavby a vrátení veci na ďalšie\nkonanie je zrejmé, že po zrušení pôvodného územného rozhodnutia zo strany žalovaného žiadateľ\ndňa 29.06.2015, resp. 08.07.2015 svoju pôvodnú projektovú dokumentáciu doplnil. Pokiaľ v priebehu\núzemného konania došlo k zmene projektovej dokumentácie, správny orgán 1. stupňa postupoval\nnepochybne v súlade so zákonom, keď vyzval dotknutých účastníkov konania, aby k takto doplnenému\nzmenenému návrhu uplatnili v stanovenej lehote svoje prípadné námietky. Ak žalobca v určenej lehote\nnámietky nepodal, v súlade s koncentračnou zásadou nebolo možné na námietky podané neskôr\nprihliadať.\n56. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu kasačný súd sa\nstotožnil s odvolacou i žalobnou námietkou žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych\norgánov oboch stupňov, keď nechali bez povšimnutia jeho námietky vznesené v územnom konaní a\nneboli vykonané všetky relevantné dôkazy. Zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, že žalobca\nod počiatku začatia územného konania tvrdil, že umiestňovaná budúca stavba žiadateľa, najmä\nnevhodným umiestnením na hranici susediacich pozemkov, neprimeraným spôsobom zasiahne do\njeho práv. Skutočnosť, že stavebný úrad vo svojom prvom rozhodnutí na umiestnenie stavby sa\ndostatočne nevyporiadal s námietkami žalobcu proti navrhovanému umiestneniu stavby, bola jedným\nz dôvodov pre zrušenie prvého rozhodnutia stavebného úradu a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nZrušením rozhodnutia stavebného úradu o umiestnenie stavby a vrátením veci na ďalšie konanie sa\nvec vrátila do štádia konania pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu. Povinnosťou stavebného\núradu bolo pokračovať v územnom konaní a odstrániť pochybenia vytýkané v zrušovacom rozhodnutí\nodvolacieho správneho orgánu, vykonať dokazovanie v intenciách nastolených odvolacím správnym\norgánov a následne rozhodnúť o návrhu žiadateľa na umiestnenie predmetnej stavby v intenciách\nnázoru odvolacieho správneho orgánu. Zrušením rozhodnutia stavebného úradu a vrátením veci na\nďalšie konanie nezačalo nové konanie o umiestnení predmetnej stavby. Povinnosťou stavebného úradu\n\nv ďalšom konaní bolo v intenciách názoru odvolacieho správneho orgánu len odstrániť pochybenia\nv územnom konaní, doplniť dokazovanie a vo veci umiestnenia predmetnej stavby znovu rozhodnúť,\npričom pri rozhodovaní prihliadnuť na všetko, čo v priebehu celého konania vyšlo najavo a teda aj na\nvšetky námietky žalobcu vznesené na ústnom jednaní dňa 27.05.2013 a v odôvodnení rozhodnutia sa\nnimi náležite vysporiadať.\n57. Pokiaľ aj navrhovateľ Ing. M. Z. stavebnému úradu po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia\no umiestnení stavby predložil doplnenie pôvodnej projektovej dokumentácie predmetnej stavby,\npredmetom konania a rozhodovania stavebného úradu bolo stále o návrhu navrhovateľa na umiestnenie\nstavby zo dňa 22.06.2011. Doplnenie projektovej dokumentácie v danom prípade nebolo takou\nskutočnosťou, ktorá by podmieňovala rozhodovanie o umiestnení inej stavby. Stavebný úrad postupoval\nsprávne, keď po predložení doplnenia pôvodnej projektovej dokumentácie žiadateľom vyzval účastníkov\núzemného konania na vyjadrenie sa k tomuto doplnku projektovej dokumentácie. Pokiaľ stavebný úrad\nv danej veci následne vydal územné rozhodnutie na umiestnenie predmetnej stavby i s prihliadnutím\nna doplnenie pôvodnej projektovej dokumentácie, bol povinný sa vysporiadať s námietkami účastníkov\núzemného konania vznesenými počas celého územného konania v súlade s koncentračnou zásadou,\nteda aj s tými ich námietkami, ktoré boli vznesené po začatí územného konania pri prvom ústnom\njednaní, keď vychádzajúc z konkrétnych okolností veci doplnenie pôvodnej projektovej dokumentácie v\nzásade nezmenil charakter stavby a jej umiestnenie.\n58. Kasačný súd z dôvodov uvedených vyššie preto považoval za nedôvodné tvrdenie žalovaného,\nže stavebný úrad o námietkach z predchádzajúceho konania, ktoré prebiehalo na základe iných\nvýchodiskových podkladov a za inej situácie už nerozhodoval. Súčasne za nedôvodnú považoval\nkasačný súd námietku, ktorou žalovaný vytýkal krajskému súdu, že zásadu koncentrácie vôbec nevzal\ndo úvahy, a rozhodol iba podľa zásady jednotnosti konania, ktorú vzhľadom na zásadné zmeny v\npodkladoch obstaraných na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci návrhu na umiestnenie predmetnej\nstavby nebolo dôvodné aplikovať, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 42 ods. 5 stavebného\nzákona.\n59. Z rovnakých dôvodov považoval kasačný súd za nedôvodné tvrdenie sťažovateľa Ing. M. Z., že\nnámietky, ktoré žalobca podal dňa 27.05.2013 sa týkali výlučne navrhovanej výstavby podľa pôvodnej\nprojektovej dokumentácie, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že po zrušení pôvodného\núzemného rozhodnutia zo strany žalovaného navrhovateľ (sťažovateľ) svoju pôvodnú projektovú\ndokumentáciu doplnil, a preto, nakoľko v priebehu územného konania došlo k zmene projektovej\ndokumentácie, správny orgán 1. stupňa postupoval nepochybne v súlade so zákonom, keď vyzval\ndotknutých účastníkov konania, aby k takto doplnenému zmenenému návrhu uplatnili v stanovenej\nlehote svoje prípadné námietky a pokiaľ žalobca aj napriek výzve prvostupňového správneho orgánu\nžiadne námietky k navrhovanej výstavbe v stanovenej lehote neuplatnil, ale tieto podal až dňa\n15.10.2015, teda takmer po dvoch mesiacov od uplynutia lehoty, tak v danom prípade neobstojí záver\nsprávneho súdu, že žalovaný, resp. správny orgán 1. stupňa mal prihliadať na námietky žalobcu zo dňa\n27. 5. 2013, nakoľko tieto námietky boli podané voči pôvodnému návrhu a nie voči návrhu na vydanie\núzemného rozhodnutia, o ktorom bolo rozhodované.\n60. Kasačný súd k uvedenému dopĺňa nasledovné. Zo skutkových zistení pritom vyplýva, že\nprvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia z 10.11.2015 konštatuje: „Stavebný úrad\nv súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku dal účastníkom konania a dotknutým orgánom možnosť,\naby v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred vydaním rozhodnutia si\nvo veci uplatnili právo nahliadnuť do doplnených podkladov rozhodnutia, právo vyjadriť sa k nemu\nalebo navrhnúť jeho doplnenie v územnom konaní a to oznámením o pokračovaní územného\nkonania pod č. 14429/2015-36421/2015-OS-BAB dňa 03.08.2015, určil lehotu a to na najneskôr do 7\npracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, v ktorej mohli účastníci konania uplatniť svoje\nnámietky a pripomienky a dotknuté orgány svoje stanoviská.“ Skutkové zistenia tiež potvrdzujú, že\nžalobca podal stavebnému úradu vyjadrenie zo dňa 13.10.2015, doručené stavebnému úradu dňa\n15.10.2015, v ktorom podáva stanovisko k dokazovaniu vykonanému stavebným úradom po zrušení\njeho predchádzajúceho rozhodnutia z 12.09.2014 a vrátení veci na ďalšie konanie. Obsah uvedeného\nvyjadrenia stavebný úrad uviedol v územnom rozhodnutí z 10.11.2015 v bode 3, písm. c/ - námietky\núčastníkov konania v zmysle § 36 ods.1 stavebného zákona. O námietkach účastníkov konania rozhodol\ntak, že námietkam, vyjadreniu a požiadavke uvedeným v bode 3 písm. a/, b/, c/ nevyhovuje a v\n\nodôvodnení rozhodnutia konštatuje, že námietke žalobcu uvedenej v bode 3 písm. c/, vznesenej dňa\n15.10.2015 nevyhovel z dôvodu, že lehota na podanie námietok mu uplynula dňa 18.08.2015, a preto na\npodanú námietku (vyjadrenie) neprihliadol. Ktorý právny záver si osvojil aj žalovaný v preskúmavanom\nrozhodnutí (č. OU-ZA-OVBP2-2016/013170/Cho zo dňa 12.05.2016).\n61. Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom\na znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom\nkonania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho\npodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 1, 2 správneho\nporiadku).\n62. Pokiaľ stavebný úrad oznámením o pokračovaní územného konania pod č. 14429/2015-36421/2015OS-BAB dňa 03.08.2015 v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku dal účastníkom konania a dotknutým\norgánom možnosť, aby v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred vydaním\nrozhodnutia sa k veci vyjadrili, alebo navrhli doplnenie dokazovania v územnom konaní, stavebný\núrad v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 33 ods.2 správneho poriadku realizoval zákonné\nprávo účastníkov tohto konania na súčinnosť, v rámci ktorého umožnil účastníkom konania sa vyjadriť\nk podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním. Právny inštitút ustanovený v právnej norme § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku zakotvuje právo účastníka na súčinnosť v konaní a to vyjadriť sa pred vydaním\nrozhodnutia orgánom verejnej správy vo veci samej.\n63. Podľa právnej úpravy ustanovenej v § 36 ods. 1, 2 stavebného zákona stavebný úrad oznámi\nzačatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne\npojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje\nnámietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne\nneprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o\núzemné rozhodnutie úplná. Od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je\npre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na\núzemné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu\núčastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota\nnesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.\n64. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy pokiaľ stavebný úrad v zmysle § 33 ods. 2 správneho\nporiadku v oznámení o pokračovaní územného konania pod č. 14429/2015-36421/2015-OS-BAB dňa\n03.08.2015 vyzval účastníkov konania pred vydaním rozhodnutia na predloženie vyjadrenia k podkladom\nrozhodnutia, k čomu im určil lehotu a súčasne ich poučil o tom že, v zmysle § 42 ods. 5 stavebného\nzákona v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v\nprvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť a následne stanovisko žalobcu z\n13.10.2015 vyhodnotil ako námietky podané proti návrhu na umiestnenie predmetnej stavby po doplnení\npôvodnej projektovej dokumentácii žiadateľom za podané po určenej lehote stanovenej v oznámení z\n03.08.2015, stavebný úrad postupoval v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v právnej norme § 36\nods. 1, 2 stavebného zákona. Stavebný úrad uvedenou výzvou umožnil účastníkom územného konania\nsa vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 33\nods.2 správneho poriadku. Právo na súčinnosť účastníka v správnom (i v územnom) konaní v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej v § 33 ods.2 správneho poriadku nie možné zamieňať s právom účastníka\nkonania na podanie námietok v konaní podľa stavebného zákona (tak v územnom ako aj stavebnom\nkonaní), podmieneného zákonnou povinnosťou, že ak námietky nepadá v lehote určenej stavebným\núradom sa na ne neprihliada v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 36 stavebného zákona.\n65. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že v ústavnoprávnej rovine podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nFunkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a\nsúčasne trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s\nplatnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. Ús 16/95). Taktiež\nDohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu\nmajetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok\nustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca\n\naj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanovil, že všetci vlastníci\nmajú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.\n66. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že oproti právu Ing. M. Z.u - navrhovateľa v\núzemnom konaní - budúceho stavebníka (vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej má byť umiestnená budúca\nstavba) je postavené právo žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, do ktorého podľa jeho\ntvrdení bude zasiahnuté umiestňovanou stavbou navrhovateľa nevhodným umiestnením stavby a tým\nneprimeraným zásahom do jeho práva vlastniť a zvelaďovať svoj majetok, ako aj práva na súkromie a\npohodu bývania, pričom práva na obidvoch stranách vlastníkov susediacich nehnuteľností musia byť\nv rovnováhe, ktorých zabezpečenie spočíva na stavebnom úrade v konaní o umiestnení predmetnej\nstavby.\n67. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci, kasačný súd dáva súčasne do pozornosti\nprávny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp.zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v\nsúvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú\nrovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkom konania.\nPrincíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými\natribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\nNevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy\nuplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého\nnemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali\nnavzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textov právneho\npredpisu“.\n68. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n69. Vzhľadom k uvedenému, kasačný súd v danom prípade nepovažoval postup správnych orgánov\noboch stupňov za súladný so zákonom, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo\nposúdenie umiestnenia stavby navrhovateľa, neupriamili svoju pozornosť k predmetu posúdenia\naj z pohľadu zabezpečenia spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam\na oprávneným záujmom účastníkom správneho konania tak v prípade navrhovateľa - budúceho\nstavebníka ako aj žalobcu. Zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu podľa\nnázoru kasačného súdu vyplýva, že v danej veci správne orgány oboch stupňov v rámci svojej\nkompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon, pri výkone verejnej moci postupovali pri dodržiavaní\nrelevantných právnych predpisov vzťahujúcich sa k územnému konaniu a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, správnemu poriadku, najmä pri interpretácii zásady koncentračnej v územnom\nkonaní, formalisticky, keď v rámci svojej rozhodovacej činnosti neposudzovali výkon práv všetkých\n\núčastníkov konania ( navrhovateľa i žalobcu) s rovnakým obsahom. Takýto postup kasačný súd zhodne\ns názorom správneho súdu považuje za nesúladný so zákonom.\n70. Kasačný súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že krajský súd v preskúmavanej veci\npostupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§\n177 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu\npredchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite\nvysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami.\n71. S poukazom na právne závery konštatované vyššie potom aj odkaz žalovaného a ďalšieho\núčastníka konania v 1. rade, uvádzaný v ich kasačnej sťažnosti, na závery plynúce z označených\nrozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhodnotil kasačný súd ako právne nerelevantné. V\nrozhodnutiach označených sťažovateľmi najvyšší súd taktiež riešil otázky vo vzťahu ku koncentračnej\nzásade v zmysle právnej úpravy ustanovenej v stavebnom zákone, avšak najvyšší súd v týchto\nrozhodnutiach vychádzal z iných skutkových podkladov, a teda z iného skutkového základu veci, aký\nbol predmetom súdneho prieskumu v danom prípade.\n72. Na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu, poukazom na právne\nzávery uvedené vyššie, kasačný súd považoval námietku žalovaného a ďalšieho účastníka konania, že\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/\nSSP a námietku ďalšieho účastníka konania, ktorou namietal nezákonnosť rozhodnutia správneho súdu\npodľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\nuvedené v ich kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, za nedôvodné, ktoré nemohli mať za\nnásledok úspešnosť ich návrhu. Kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov proti rozsudku správneho\nsúdu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n73. Kasačný súd o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol podľa právnej úpravy\nustanovenej v § 467 ods.1 v spojení s § 167 ods. 1, s § 169 a s § 175 ods. 1 SSP. Žalobcovi priznal proti\nžalovanému právo na náhradu trov tohto konania, pre jeho úspech v konaní. Ďalším účastníkom konania\nnárok na náhradu trov konania nepriznal pre nesplnenie zákonných podmienok na ich priznanie.\n74.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/101/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/98 z 26. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-26", "citacie_n": 1454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e89727c-57fd-4127-833c-97a2c28bf13b"}], "citovane_v": []}