{"guid": "2b5db963-d760-4130-8684-235c05abff79:5e08164f-71e8-4e2d-b6e7-f6bcf5dfdbd4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200466.1", "spisova_znacka": "10Sžk/41/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/41/2018 z 22. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2019, sp. zn. 10Sžk/41/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:5016200466.1", "identifikacne_cislo": "5016200466", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. c) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-85"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-85", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e08164f-71e8-4e2d-b6e7-f6bcf5dfdbd4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200466.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200466.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200466.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/41/2018\n5016200466\n22. 05. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200466.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcov: 1/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., 2/ R. R., rod. O., bytom B., obaja právne\nzast.: Advokátska kancelária Kadura a spol., ul. Republiky 16, Žilina, proti žalovanému (sťažovateľ\n1/): Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B,\nŽilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ M. N. (sťažovateľ 2/) , nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,\n2/ V. N. (sťažovateľ 3/), nar. XX.XX.XXXX, bytom G., obaja právne zast. Mgr. Ivanou Pohankovou,\nadvokátkou so sídlom Dolné Rudiny č. 3, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. j.: OU-ZAOVBP2-2016/015794/Kod zo dňa 31.03.2016 v znení jeho opravy č. j.: OU-ZA-OVBP2-2016/015794/\nKod zo dňa 11.04.2016, o kasačných sťažnostiach proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline\nč. k. 20S/72/2016-120 zo dňa 17. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i\neta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačné sťažnosti z a m i e t a .\nŽalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľom; sťažovatelia\nsú na náhradu povinní spoločne a nerozdielne.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Správny orgán prvého stupňa Obec Varín, ako príslušný stavebný úrad, podľa § 117 zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len\n„Stavebný zákon“) a zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy\nna obce a vyššie územné celky v znení neskorších právnych predpisov rozhodnutím č. 2015/15699/\nSÚ/Li-OK zo dňa 17.02.2016 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“) s poukazom na ust. § 62\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“) zamietol návrh žalobcov 1/, 2/ na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím\no povolení zmeny v užívaní stavby „rekreačná chata“ na „reštauračné a ubytovacie zariadenie“ na\npozemku parc. č. 1299/15 C-KN kat. úz. S. vydaného pod č. 2013/13545/SÚ/Za zo dňa 11.02.2014.\nSprávny orgán konštatoval, že nie je naplnený dôvod v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku,\nktorý označili žalobcovia pre povolenie obnovy konania. Žalobcom v konaní o povolení zmeny účelu\nužívania stavby neprináležalo účastníctvo. Správny orgán poukázal na § 78 Stavebného zákona a\nkonštatoval, že v prejednávanom prípade nedošlo k zmene stavby, a preto účastníkmi konania o zmene\n\nv užívaní stavby boli v zmysle § 78 stavebného zákona len vlastníci stavby. Stavebný úrad začatie\nkonania oznámil všetkým dotknutým orgánom štátnej správy, ktorých vyjadrenia boli kladné, a preto\nnenašiel dôvod zmenu v užívaní stavby nepovoliť. Žalobcovia svoj návrh na povolenie obnovy konania\npodali dôvodiac, že v konaní o zmene účelu užívania stavby podľa § 85 Stavebného zákona ich\nsprávny orgán nepribral ako účastníkov, pričom majú za to, že ich práva a právom chránené záujmy\nsú týmto rozhodnutím dotknuté. Záverom správny orgán v nadväznosti na argumentáciu žalobcov\nuviedol, že riešenie označených námietok žalobcov neprináleží do kompetencie stavebného úradu,\nale príslušnému súdu cestou občianskoprávneho konania. Škody takto spôsobené patria taktiež do\nkompetencie súdu. Naviac zásahom do susedských práv môže byť podľa § 47 písm. b) zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch aj porušovanie nočného kľudu. Na prejednanie priestupku je najčastejšie\npovolaný orgán policajného zboru a obce.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. j.: OU-ZA-OVBP2-2016/015794/Kod zo dňa 31.03.2016 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“), ako odvolací orgán príslušný podľa § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z.\no štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších právnych\npredpisov, odvolanie žalobcu voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zamietol a prvostupňové\nsprávne rozhodnutie potvrdil konštatujúc, že nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov\na právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení tohto rozhodnutia. Nestotožnil sa s námietkou\nodvolateľov, podľa ktorej im status účastníctva v konaní obnovy, ktorého sa domáhajú, prináleží v\nzmysle § 140 Stavebného zákona. Žalovaný zdôraznil, že Stavebný zákon, ako osobitý právny predpis,\nokruh účastníkov kolaudačného konania taxatívne určil v § 78 ods. 1 tak, že jeho účastníkmi sú\nstavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\nNakoľko žalobcovia nespĺňajú status vlastníka stavby, resp. vlastníka pozemku, na ktorom je stavba\numiestnená, stavebný úrad pri určovaní okruhu účastníkov v kolaudačnom konaní zákon neporušil,\nkeď im postavenie účastníkov ako vlastníkom susedných nehnuteľností pozemku parc. č. 1299/6 CKN a hospodárskej stavby na ňom spočívajúcej nepriznal. Skutočnosť, že žalobcom ako vlastníkom\nsusediacich nehnuteľností prislúchalo postavenie účastníkov konania v stavebnom konaní, v ktorom\nstavebný úrad konal a rozhodoval o dodatočnom povolení stavby rekreačnej chaty neznamená, že\nim takéto postavenie automaticky malo alebo má prislúchať aj v kolaudačnom konaní, v ktorom\nsa rozhodovalo povolenú stavbu na rekreačné účely užívať alebo ako v danom prípade v novom\nkolaudačnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o zmene účelu jej užívania na reštauračné a ubytovacie\nzariadenie. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/7/2011 zo dňa\n16.11.2011 a záver najvyššieho súdu, že vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva\núčastníkov kolaudačného konania, je v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 Správneho poriadku, v\nktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Záverom sa žalovaný stotožnil\ns názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého podstata odvolacích námietok žalobcov\n1/, 2/ má charakter námietok týkajúcich sa občianskeho spolunažívania a verejného poriadku, o ktorých\nstavebnému úradu rozhodovať neprináleží. Naviac uviedol, že z podkladov predloženého spisového\nmateriálu mal žalovaný preukázané, že navrhovaná zmena účelu užívania stavby rekreačnej chaty si\nnevyžiadala žiadne dodatočné stavebné zmeny v jej pôdorysnom a výškovom usporiadaní (nadstavbu\nalebo prístavbu), ktoré by odôvodňovali, aby stavebný úrad postupoval podľa prvej vety § 85 ods. 2\nstavebného zákona, tzn. uskutočnil vo veci stavebné konanie.\n3. Žalovaný dňa 11.04.2016 č. j.: OU-ZA-OVBP2-2016/015794/Kod oznámil účastníkom opravu chyby\nrozhodnutia žalovaného s poukazom na ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku konštatujúc, že v rozhodnutí\nžalovaný uviedol nesprávne poučenie o možnosti podať proti rozhodnutiu odvolanie, pričom správne má\nznieť poučenie: „Proti tomuto rozhodnutiu o odvolaní sa podľa § 59 ods. 4 Správneho poriadku nemožno\nďalej odvolať. Rozhodnutie je možné preskúmať súdom podľa príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku.“\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Žalobcovia 1/,2/ podali proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Žiline\npo preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňové správne rozhodnutie ako aj preskúmavané\nrozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:\n- v označenom konaní o povolení zmeny spôsobu užívania stavby z individuálnej rekreácie na\nreštauračné a ubytovacie zariadenie, ktoré konanie bolo ukončené rozhodnutím Obce Varín č. j.\n\n2013/13545/SÚ/Za zo dňa 11.02.2014, mali žalobcovia status účastníkov konania a pokiaľ správny\norgán s nimi nekonal, boli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy tohto konania v zmysle\n§ 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku. Vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu totiž\nmožno konštatovať, že predmetné konanie nemalo charakter konania v zmysle § 85 ods. 1 veta prvá\nstavebného zákona, z ktorého v nadväznosti na ust. § 76 až § 84 stavebného zákona odvodzoval okruh\núčastníkov konania správny orgán;\n- že správne orgány danú skutkovú situáciu nesprávne právne podradili pod ustanovenie § 85 ods. 1\nstavebného zákona. V prejednávanej veci totiž nešlo o prípad zmeny v spôsobe užívania stavby, ktorá\nnie je spojená so stavebnými zmenami, teda o prípad, ktorý spadá do skutkovej podstaty ust. § 85 ods.\n1, ale o skutkovú situáciu, ktorú rieši ust. § 85 ods. 2 stavebného zákona, keďže v danom prípade išlo o\nzmenu v spôsobe užívania stavby spojenú so stavebnými zmenami. Pokiaľ žalovaný odôvodnil postup\npodľa § 85 ods. 1 stavebného zákona úvahou, že v posudzovanom prípade sa vykonanie stavebnej\nzmeny nedotklo nosných konštrukcií stavby a nemenil sa podstatne vzhľad stavby, tento skutkový stav\nby bolo možné podradiť pod § 85 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, čo žalovaný aj pripustil;\n- aj za situácie, kedy bude naplnená hypotéza § 85 ods. 2, veta druhá, nemusí stavebný úrad aplikovať\ndruhú vetu § 85 ods. 2, ale prvú vetu tohto ustanovenia. Rozhodnutie správneho orgánu, či bude\naplikovať prvú alebo druhú vetu § 85 ods. 2 stavebného zákona v situácii, ak ide o zmenu v spôsobe\nužívania stavby spojenú so stavebnými zmenami, ktoré nemenia vzhľad stavby a nezasahujú do\nnosných konštrukcií stavby, nemôže byť založené na svojvôli. Aj druhú vetu ust. § 85 ods. 2 stavebného\nzákona, ako každú právnu normu, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, je potrebné\nvykladať ústavnokonformne,\n- zmenou spôsobu užívania stavby a s tým súvisiacimi zmenami stavby môžu byť vlastnícke práva\nžalobcov ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti priamo dotknuté. Prináleží im teda status účastníkov\nv konaní podľa § 85 ods. 2 veta prvá stavebného zákona, podľa ktorého sa táto zmena prerokuje pri\nstavebnom konaní o zmenách stavby a ich status účastníkov je daný účastníctvom v stavebnom konaní\nv zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Nie je pritom podstatné, že stavebné úpravy sú takého\ncharakteru, ktorý by inak umožňoval aplikáciu § 85 ods. 2 druhej vety, keď okolnosti daného prípadu\nsvedčia o tom, že navrhovanou zmenou môže dôjsť k priamemu zásahu do práv vlastníkov susedných\nnehnuteľností;\n- pokiaľ stavebný zákon garantuje vlastníkom susedných nehnuteľností určité procesné práva, nie je\nmožné ich týchto práv zbaviť s poukazom na to, že im svedčia iné, podobné práva podľa iných právnych\npredpisov. Okrem toho po vydaní kolaudačného rozhodnutia všetky následné prostriedky právnej\nochrany (ktoré garantuje Občiansky zákonník, resp. právne predpisy verejného práva - priestupkový\nzákon, atď.) majú menší význam, ako by mala ich účasť v administratívnom konaní, v ktorom sa\nposudzujú otázky majúce priamy vplyv na osadenie, vzhľad a užívanie samotnej stavby. Tieto námietky\nv stavebnom či kolaudačnom konaní preventívne chránia vlastnícke práva vlastníkov susedných\nnehnuteľností, keďže v dobe občianskoprávneho konania môže už byť do práv vlastníkov susedných\nnehnuteľností zasiahnuté a zasahované užívaním stavby.\nIII.\nObsah kasačných sťažností/stanoviská\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ 1/ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p“).\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že pre povolenie obnovy kolaudačného konania jednoznačne neboli splnené zákonné dôvody\ntak ako ich predpokladá ust. § 62 ods. l Správneho poriadku a ako ich žalobcovia produkovali v\nnávrhu, v podanom odvolaní a v žalobnom návrhu. Rozhodnutie krajského súdu je arbitrárne, založené\nna nesprávnom právnom posúdení veci a na svojvoľnom výklade aplikácie ust. § 85 ods. 2 a nasl.\nStavebného zákona. Krajský súd pri výklade ust. § 85 ods. 2 Stavebného zákona akosi prehliadol ust. §\n55 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, v zmysle ktorého stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení\nvzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, postačí tieto zo strany stavebníkov ohlásiť\npodľa § 57 ods. l tohto zákona. Krajský súd pre svoj záver že vlastníci rekreačnej chaty na nej vykonali\ntaké stavebné úpravy, ktorými zasiahli do jej statiky a vzhľadu, ktoré by odôvodňovali stavebný úrad na\npostup podľa prvej vety ust. § 85 ods. 2 v spojení s ust. § 55 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, náležite\n\nv odôvodnení presne nešpecifikoval. Namietal tiež, že krajský súd sa dôsledne nezaoberal dôvodmi, pre\nktoré žalobcovia navrhova1i obnovu kolaudačného konania.\nSkutočnosť, že prekročil právomoci mu zverené ust. § 101 S.s.p. potvrdzuje aj jeho postup, ktorý\npredchádzal vydaniu zrušujúceho rozsudku, keď OÚ Žilina ako žalovanému správnemu orgánu úradným\nlistom zo dňa 07.12.2017 oznámil, že mu na mimosúdne usporiadanie sporu poskytuje lehotu do\n15.01.2018, čo je v hrubom rozpore s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení\nniektorých zákonov, ktorý sa vzťahuje výlučne len na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov,\nrodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov a rozhodol\ntak, na základe nesprávneho posúdenia veci. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžo/146/2015, sp. zn. 2Sžp/7/2011\nzo dňa 16. novembra 2011, sp. zn. 2Sžo/191/2015 zo dňa 25. októbra 2017, ako aj ústavného súdu\nsp.zn.PL. ÚS 14/01 zo 7. marca 2002.\n7. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n8. Sťažovatelia 2/ a 3/ podali proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z\ndôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ S.s.p. Sťažovatelia v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm.\nc) S.s.p. najmä uviedli, že správny orgán postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval vyššie\nuvedené ustanovenie § 85 ods. 2 druhá veta Stavebného zákona. Nesúhlasili s vyjadrením krajského\nsúdu, že charakter stavebných úprav nie je podstatný, pokiaľ okolnosti daného prípadu svedčia o tom,\nže navrhovanou zmenou môže dôjsť k priamemu zásahu do práv vlastníkov susedných nehnuteľností.\nMajú za to, že možnosť aplikovať ustanovenie § 85 ods. 2 druhá veta Stavebného zákona závisí od\nsprávnej úvahy príslušného stavebného úradu, a teda krajský súd v danom prípade mal vo svetle § 27\nods. 2 S.s.p. preskúmavať iba to, či príslušné rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, k čomu podľa názoru sťažovateľov nedošlo. Pri stanovení okruhu účastníkov konania je\npotrebné vychádzať z ustanovenia § 78 ods. 1 Stavebného zákona. Žalobcom teda v danom prípade\nstatus účastníkov, ako tvrdia, neprináleží, t. j. neboli oprávnení podať ani návrh na obnovu konania podľa\n§ 62 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobcovia nie sú vlastníkmi rekreačnej chaty, ale stavby, evidovanej na\nvyššie uvedenom liste vlastníctva ako hospodársky objekt, a teda nemôže dochádzať k zmene súkromia,\nintimity a pokojného užívania nehnuteľnosti žalobcov.\n9. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n10. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení ku kasačným sťažnostiam najmä uviedli, že sa v plnom rozsahu\nstotožňujú s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Dôvody podaných kasačných sťažností považujú\nza nelogické, vnútorne rozporné a nezrozumiteľné. Navrhli, aby kasačný súd kasačné sťažnosti zamietol.\n11. Sťažovatelia 2/, 3/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ uviedli, že sa v plnom rozsahu\nstotožňujú so závermi obsiahnutými v kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a rovnako zotrvávajú aj na\nargumentoch, ktoré uviedli v podanej kasačnej sťažnosti.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže kasačné sťažnosti je potrebné ako nedôvodné zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§\n455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n\nPodľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona v znení účinnom k 06.04.2016 (právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia) účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné\npráva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo\niné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.\nPodľa § 85 ods. 1 Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom\nrozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene\nspôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení\nvýroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú\nrozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa\nvzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.\nPodľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby,\nprerokuje stavebný úrad pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.\nZmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách,\nktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže\nprerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.\nPodľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré\nje právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;\nb) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;\nc) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní;\nd) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak\nsa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;\ne) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\nPodľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n13. Sťažovatelia primárne namietali, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t.\nj. meritum sporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na\nsprávne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich\njeho rozhodovanie (písmená a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti\nopory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n14. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne\nspočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale\nju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav\nju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n15. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou\nrozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n16. Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovatelia v tejto súvislosti namietali, že pre povolenie obnovy\nkolaudačného konania neboli splnené zákonné dôvody, rozhodnutie krajského súdu je založené na\n\nsvojvoľnom výklade aplikácie ust. § 85 ods. 2 a nasl. Stavebného zákona a krajský súd pri výklade § 85\nods. 2 Stavebného zákona akosi prehliadol § 55 ods. 2 písm. c) predmetného zákona.\n17. Na rozdiel od zmien podľa § 68, § 78 a § 81 ods. 4 SZ, v danom prípade ide o zmeny v užívaní stavby,\nktoré nastali až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Môže ísť o zmeny v spôsobe užívania stavby,\nktoré nie sú stavebnými zmenami, ale vzhľadom na ich vplyv na životné prostredie, život a zdravie ľudí,\nbezpečnosť práce a technických zariadení, stavebný úrad o nich vždy vydáva rozhodnutie, pričom na\nkonanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 76 až 84 SZ a ustanovenie § 21 VUSZ. V § 85 odsek\n2 ide o zmenu v spôsobe užívania stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby (nadstavba, prístavba\nalebo stavebná úprava). Vlastník stavby, prípadne užívateľ stavby, ktorý stavbu užíva, musí požiadať\no vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby (§ 58 až 70 SZ), prípadne o vydanie rozhodnutia o\numiestnení stavby, pokiaľ prichádza do úvahy. Po dokončení povolenej zmeny stavby stavebný úrad\nvykoná jej kolaudáciu (§ 76 až 84 SZ) a v kolaudačnom rozhodnutí určí nový účel užívania.\n18. Ak ide o stavebnú činnosť spočívajúcu v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad\nstavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nie je potrebné, aby stavebník najskôr žiadal\no stavebné povolenie a následne o kolaudačné rozhodnutie, pretože stavebný úrad môže v takomto\nprípade postupovať racionálne, a to tak, že o povolení stavebných úprav aj o zmene v spôsobe užívania\nstavby rozhodne súčasne v jednom konaní a jedným povolením.\n19. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a\nnemeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp \"rei iudicatae\",\nktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Máme tu na zreteli\nnielen tzv. formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované\nv teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom\npre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť\nrozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých\nprocesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.\n20. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho\nrozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s\nodvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len\nskutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.). Všeobecnými\npredpokladmi obnovy konania sú:\na) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť\nrozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti\nneprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok\nnepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov\n(odvolanie, rozklad);\nb) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy\nkonania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel\ntakýto podnet zamietnuť;\nc) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na\npodanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním\nlen ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Pojem účastník konania\nje definovaný v § 14. Oprávneným subjektom je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov\nverejného záujmu;\nd) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej;\ne) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu\nna občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol\núčastník dobromyseľný.\n21. Nesprávnym postupom správneho orgánu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť\nsa na konaní (§ 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku), sa rozumie prípad, keď\na) sa účastníkovi vôbec odoprelo toto jeho postavenie (§ 14), alebo\n\nb) mu nebola daná možnosť uplatniť svoje práva alebo právom chránené záujmy. V tomto prípade sa\nmá na zreteli predovšetkým porušenie oprávnení uvedených v § 33 Správneho poriadku.\nNaproti tomu podľa písm. c) nemožno postupovať vtedy, ak neúčasť na konaní bola spôsobená\nsvojvoľným postupom účastníka, hoci bol na konanie alebo procesný úkon riadne predvolaný.\nUvedené skutočnosti sú právne relevantným dôvodom na povolenie obnovy konania len vtedy, ak\na) takýto nesprávny postup mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu,\nb) náprava tohto nedostatku nemohla byť odstránená v odvolacom konaní.\n22. Poukaz na § 55 Stavebného zákona taktiež nie je dôvodný, nakoľko z ods. 2 písm. c) vyplýva, že\nohlásenie stavebnému úradu postačí pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad\nstavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú\nsa záujmy spoločnosti. Zo znenia vyplýva, že ide o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, čo v\npredmetnej veci splnené nie je, nakoľko ide o zmenu spôsobu užívania stavby a teda samotné ohlásenie\nby nepostačovalo. Rozhodnutia, na ktoré sťažovateľ 1/ poukazuje, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené\naplikovateľné na predmetnú vec, nakoľko sa týkajú odlišnej skutkovej situácie a kolaudačného konania.\nVo veci sp. zn. 4Sžo/146/2015 išlo o iný skutkový stav s poukazom na to, že žalobcovia odôvodňovali\nnávrh na obnovu konania písm. a) a v ďalších rozhodnutiach sa riešila otázka účastníctva v kolaudačnom\nkonaní.\n23. Z porovnania pôvodného a navrhovaného stavu vyplýva, že vlastníci stavby v súvislosti so zmenou\núčelu jej užívania vykonali len čiastočné stavebné úpravy vo vnútornom dispozičnom usporiadaní jej\nprvého nadzemného podlažia (dodatočné vytvorenie hygienických priestorov, čiastočné odstránenie\ndeliacich priečok za účelom prepojenia priestoru jedálne s kuchyňou, vytvorenie priestorov na osobnú\nhygienu v ubytovacej časti v podkroví samostatne pre každú z troch izieb), ktoré tak, ako to vyplýva z\ndruhej vety ust. § 85 ods. 2 Stavebného zákona postačovalo prerokovať v kolaudačnom konaní o zmene\núčelu užívania stavby. Zmena účelu si vyžiadala aj vybudovanie štyroch spevnených parkovacích miest\ns tým, že pozemok stavby umožňuje parkovanie a odstavenie aj ďalších vozidiel.\n24. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia\nnezákonným, má kasačný súd za to, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď preskúmavané\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačné\nsťažnosti podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodné zamietol.\n25. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, nakoľko\npreskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru, že by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila sťažovateľovi 1/ závažná ujma.\n26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcom priznal voči\nneúspešným sťažovateľom nárok na ich náhradu (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1\nS. s. p.) s tým, že sťažovatelia sú na náhradu povinní spoločne a nerozdielne. Žalovanému ich nepriznal\nv zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}