{"guid": "3387bad5-4f2b-4910-a603-29bc164ed97c:071c77be-6140-486c-b405-1e3489a46a18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200261.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/38/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/38/2017 z 20. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2019, sp. zn. 8Sžfk/38/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5016200261.1", "identifikacne_cislo": "5016200261", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-464.odsek-1", "nazov": "§ 464 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-464.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-464"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/071c77be-6140-486c-b405-1e3489a46a18", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200261.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200261.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200261.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžfk/38/2017\n5016200261\n20. 06. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200261.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobca):\nI & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865 265,\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu Zberné suroviny, a. s., so sídlom Kragujevská 3, Žilina, IČO: 35\n701 968, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32561/2016 zo dňa 14.01.2016, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/34/2016-156 zo dňa 21. marca 2017,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.\nk. 20S/34/2016-156 zo dňa 21. marca 2017 z a m i e t a .\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym súdom\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd\") rozsudkom č. k 20S/34/2016-156\nzo dňa 21. marca 2017 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 32561/2016 zo dňa 14.01.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový\nsprávny orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty so sídlom v Bratislave\nč. 1665649/2015 zo dňa 12.11.2015, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „daňový poriadok\") určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august\n2009 vo výške 223 840,75 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 52 830,28 eur a vyrubil daň v\nsume 171 010,47 eur daňovému subjektu Zberné suroviny a. s., Kragujevská 3, Žilina, IČO: 35 701 986.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že medzi účastníkmi konania nebol sporný skutkový stav,\nže tovar, ktorý nakúpil žalobca od spoločnosti Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o., tieto spoločnosti\nkúpili od dodávateľov SK1 a SK2, ktoré ho kúpili od českého dodávateľa Wilfrida Sleziaka. Tento ho\nmal nadobudnúť od dodávateľov z iných krajín Európskej únie (Holandsko, Poľsko, Belgicko, Nemecko).\nJednalo sa teda o reťazový obchod, pri ktorom išlo o predaj toho istého tovaru (predaj farebných kovov)\nmedzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Žalobca predložil k daňovej kontrole faktúry vystavené\nspoločnosťami Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o., ako aj dodacie listy a príjemky tovaru. Správca\n\ndane na základe vykonaného dokazovania zistil, že miesto nakládok tovaru a začatia prepravy boli\npodľa jednotlivých faktúr Poľská republika, Holandsko, Česká republika. Tovar teda nebol prepravovaný\nz tuzemska, ale z iných štátov. Prepravu tovaru žalobca nezabezpečoval a nezabezpečovali ju ani jeho\ndodávatelia.\n3. Krajský súd ďalej konštatoval, že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade\nje potrebné posúdiť miesto dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH\"), ale aj tú skutočnosť, že\nnedošlo k dodaniu tovaru za protihodnotu v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.\nV zmysle § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona je predmetom dane len dodanie tovaru v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou. Bolo teda potrebné zodpovedať otázku, kde došlo k dodaniu tovaru.\nTovar bol preukázateľne prepravovaný z členského štátu EÚ. Preprava sa uskutočnila jednorazovo,\ntovar bol jedenkrát naložený a jedenkrát vyložený. Išlo o jediný pohyb tovaru, ktorý môže byť pripočítaný\niba jednej z viacerých po sebe v reťazovom obchode nadväzujúcich dodávok, bez ohľadu na to, ktorá\nzo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho dopravy. Išlo teda o jednu pohyblivú\ndodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH so začiatkom v štáte Európskej únie, ktorá bola\núčelovo prerušená v Českej republike, kde boli vodičom vymenené doklady CMR za nové doklady s\nnovým dodávateľom, následne bola prerušená v Slovenskej republike z toho istého dôvodu a ukončená\nv ďalšom štáte Európskej únie. Obchodné operácie vyhotovovania faktúr so slovenskou daňou z\npridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočné medzinárodné nákladné listy CMR,\nktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva alebo tri úseky, faktúry za časť prepravnej trasy, boli\nvyhotovované účelovo v rámci reťazového obchodu.\n4. Podľa názoru krajského súdu keďže ide o jedinú pohyblivú dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm.\na) zákona o DPH, miesto dodania sa posudzuje podľa začiatku uskutočňovania dopravy, pričom\nje nesporné, že začiatok uskutočňovania dopravy nebol na území Slovenskej republiky, ale iného\nčlenského štátu EÚ. Túto prepravu nie je možné rozdeliť na viaceré prepravy s novými začiatkami\njej uskutočňovania (ako to zamýšľali jednotliví platitelia), pretože zastavovanie vozidiel na čerpacích\nstaniciach či odpočívadlách a vystavovanie nových CMR dokladov bez skutočného prevzatia zásielky\n(hoci formálne prezentovaného dokladom CMR, pretože ten istý prepravca tým istým vozidlom\nzabezpečoval prepravu tovaru do ďalšieho miesta uvedeného v poradí druhom nákladnom liste a\nrovnakým spôsobom v poradí treťom nákladnom liste), nezakladá nový začiatok prepravy v zmysle §\n13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n5. Krajský súd uviedol, že v prípade dodania tovaru dodávateľmi žalobcu miestom dodania tovaru na\nzáklade zistení správcu dane nebolo tuzemsko, a preto dodávateľom žalobcu spoločnostiam Midikov, s.\nr. o. a SKA Metal, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi\npotom nevznikol nárok na odpočítanie DPH z týchto faktúr v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a) citovaného\nzákona, pretože pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť voči nemu\nuplatnená inými platiteľmi v tuzemsku.\n6. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nadobudol tovar bez prepravy, teda sa jedná o nepohyblivú dodávku\nv zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, správny súd uviedol, že toto ustanovenie na daný skutkový\nstav nie je možné aplikovať. Jeho použitie by prichádzalo do úvahy, keby išlo o skutočné dodávky\ntovaru bez prepravy, ktorý by sa v čase dodania tovaru nachádzal na území Slovenskej republiky.\nTu však nedošlo ku skutočným dodávkam tovaru bez prepravy, lebo tovar bol v čase uskutočňovania\ntýchto obchodných transakcií v pohybe, t. j. bol stále prepravovaný tým istým prepravcom a nedošlo k\njeho vyskladneniu, tovar sa teda nenachádzal na konkrétnom mieste, kde by bol uskladnený. V danom\nprípade je potrebné aplikovať jedine § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a za miesto dodania tovaru\npovažovať miesto začiatku uskutočňovania prepravy, tzn. mimo Slovenskej republiky.\n7. K námietke žalobcu, že právne posúdenie veci je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ sp. zn.\nC-245/04, keď ide o druhé dodanie nasledujúce po dodaniach zahŕňajúcich zaslanie či dopravu, preto sa\nza miesto dodania považuje miesto dodania na území SR, krajský súd bol názoru, že táto je nedôvodná.\nZ uvedeného rozsudku nevyplýva, že by bez ohľadu na zistený skutkový stav vždy muselo po dodaniach\nzahrňujúcich dopravu nasledovať dodanie bez prepravy, teda nepohyblivá dodávka. Vždy je potrebné\npostupovať pri zisťovaní, či sa jedná o pohyblivú alebo nepohyblivú dodávku s ohľadom na konkrétne\nskutkové okolnosti daného prípadu.\n\n8. Správny súd poukázal na to, že dodanie tovarov žiaden z dodávateľov a subdodávateľov žalobcu\nnevyskladnil takto dodaný tovar, nevykonával s ním žiadnu výrobnú či inú obchodnú činnosť, len tovar\nobratom predal ďalšiemu platiteľovi v reťazci (tovar nebol vyložený z vozidla od jeho nakládky v členskom\nštáte EU až do jeho vyloženia či už v Česku, SR alebo v Nemecku). Súčasne došlo k vyhotovovaniu\nviacerých CMR nákladných listov na jeden pohyb tovaru, hoci k reálnemu prevzatiu tovaru podľa nich\nnedošlo. Jedna doprava bola čisto umelo prerušovaná na území Českej či Slovenskej republiky, a to\nlen za účelom odoberania pôvodných CMR dokladov a vyrábania a výmeny nových CMR dokladov\n(podľa vodičov vozidiel tzv. „neutralizácia dokladov\"), aby týmto spôsobom mohli byť preukázané viaceré\npohyblivé dodávky toho istého tovaru. Súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného, že takéto\nkonanie nasvedčuje tomu, že v danom prípade išlo o zneužitie práva na odpočet DPH, pretože iný cieľ\ntakéhoto konania sa nezdá byť reálny, a to aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-255/02,\npodľa ktorého bráni právu platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe, keď plnenia\npredstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Umelá povaha vyššie uvedeného konania\npri „neutralizácii\" CMR dokladov je v danom prípade daná na základe objektívne zistených okolností\npreskúmavaného prípadu.\n9. Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd vyhodnotil žalobné námietky ako v celom rozsahu\nnedôvodné a žalobu podľa § 190 S. s. p. zamietol.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n10. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1\npísm. g/ Správneho súdneho poriadku, v ktorej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd v rozsudku v celom rozsahu prebral zjavne\nnesprávnu argumentáciu a dôvody uvedené v rozhodnutí č. 32561/2016 zo dňa 14.01.2016, a tým\nnepriamo aj dôvody a argumentáciu správcu dane ako prvostupňového orgánu. S ohľadom na uvedené\nmal preto sťažovateľ za to, že argumentácia uvedená v žalobe, ako aj vo vyjadrení sťažovateľa k\nvyjadreniu účastníka konania je v danom prípade plne aplikovateľná a použiteľná. Sťažovateľ mal za to,\nže krajským súdom uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je aplikovateľné na\ndaný prípad ohľadom miesta dodania tovaru.\n12. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné nestrácať zo zreteľa, že dodanie tovaru je v zásade definované\nako „prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník\" (§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a čl.\n14 ods. 1 Smernice). „Dodanie tovaru\" však nemá zhodný obsah s prevodom/prechodom vlastníckeho\npráva podľa predpisov občianskeho práva. „Dodanie tovaru\" pokrýva akýkoľvek prevod hmotného\nmajetku jedným účastníkom, ktorý splnomocňuje druhého účastníka skutočne nakladať s tovarom\nako keby tento druhý bol vlastníkom, a to aj keď k prechodu vlastníctva nedošlo, tak ako to uviedol\nEurópsky súdny dvor (ďalej len „ESD\") vo veci C-320/88 Shipping and Forwarding Eneterprise Safe a\npotvrdil v rozsudkoch vo veciach C-185/01 Auto Lease Holland a C-435/03 British American Tobacco\nInternational Ltd. Z pohľadu uplatňovania zákona o DPH je potom potrebné správne určiť okamih a\nmiesto, kde odberateľ nadobúda možnosť, či právo tovarom nakladať a nie okamih a miesto, kde\nnadobúda vlastníctvo.\n13. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že dodanie predmetného tovaru sa malo uskutočniť na parite\nDAP, resp. DDP (Incoterms 2000) Malacky, Bratislava, Považská Bystrica, Krompachy, Michalovce.\nTeda až po tom, čo bol tovar dopravený do týchto destinácií nadobudol úpadca ako kupujúci právo s\nním disponovať. Do tejto doby toto právo patrilo dodávateľovi úpadcu ako predávajúcemu. K dodaniu\ntovaru teda došlo až jeho dopravením na dohodnuté miesto na území SR a nemohlo teda k nemu\ndôjsť mimo územia SR. Kým sa tovar nachádzal mimo územia SR nemohol byť v zmysle príslušnej\nkúpnej zmluvy považovaný za dodaný. Krajský súd v rozsudku uviedol zistenia správcu dane, ktorý\nvykonal dokazovanie. Sťažovateľ v podanej žalobe, ako aj vo svojom vyjadrení spochybnil správcom\ndane vykonané dokazovanie, ktoré následne prevzal účastník konania, ako aj krajský súd do rozsudku.\n\nPrvostupňový súd sa pritom podľa sťažovateľa v žiadnej časti odôvodnenia rozsudku nezaoberal\nhodnovernosťou vykonaného dokazovania aj napriek vážnym pochybnostiam sťažovateľa uvedeným\ntak v žalobe, ako aj vo vyjadrení sťažovateľa. Sťažovateľ dal do pozornosti, že účastníkom konania\nnebol predložený ani úplný, ani originálny, ani žurnalizovaný spisový materiál. Doklady predložené\núčastníkom konania, ako prílohy jeho vyjadrenia, sú až na výnimky iba fotokópie z jeho spisov. V\ndokladoch, ktoré predložil účastník konania ako prílohy svojho vyjadrenia sa vôbec nenachádzajú\nzoznamy registratúrnych záznamov, ktoré majú tvoriť spis predmetnej daňovej kontroly, nadväzujúceho\nvyrubovacieho a odvolacieho konania, ba ani spisový obal obsahujúci položkový zoznam čísiel a druhov\ntýchto záznamov. Je teda podľa sťažovateľa zjavné, že účastníkom konania predložené doklady nie sú\nv skutočnosti daňovým spisom, nie sú žurnalizované a nie je možné preto zistiť, či predstavujú úplný\nspisový materiál.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/34/2016-156 zo dňa 21.03.2017 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi krajského\nsúdu uvedenými v predmetnom rozsudku a zdôrazňuje, že v tomto prípade bola prepravná trasa tovaru\nod prvého dodávateľa až k poslednému odberateľovi, kde došlo ku skutočnému vyloženiu tovaru,\noznačená ako celá prepravná trasa a pohyb tovaru cez jednotlivé členské štáty, na základe ktorých boli\naj vyhotovené prepravné doklady, ako časť prepravnej trasy a k nim prislúchajúce čiastočné nákladné\nlisty CMR. Zo skutočností uvádzaných v rozhodnutiach, a tak ako to potvrdil aj krajský súd, vyplýva, že\nprepravná trasa bola len jedna, išlo o jediný pohyb tovaru, tovar sa jedenkrát naložil a jedenkrát vyložil,\nprevzatie zásielky prezentované medzinárodným nákladným listom CMR bolo len formálne, pretože\nten istý prepravca tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu tovaru do ďalšieho miesta uvedeného v\nporadí druhom nákladnom liste, a rovnakým spôsobom v poradí treťom nákladnom liste. Z uvedeného\nvyplynulo, že prevzatie zásielky podľa prvého a taktiež podľa druhého prepravného nákladného listu\nbolo len zdanlivé a formálne. Vyhotovenie viacerých medzinárodných nákladných listov CMR na jeden\npohyb tovaru je účelové a takéto konanie neodráža skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok\ntovaru fakturovaných medzi viacerými podnikateľmi. Správca dane aj žalovaný týmito skutočnosťami\npoukazovali aj na fakt, že tovar nebol z motorového vozidla počas prepravy vykladaný a tým pádom nebol\nnijak upravovaný alebo menený a v nezmenenom stave bol od prvého dodávateľa dodaný k poslednému\nodberateľovi. Aj touto skutočnosťou žalovaný poukazoval na fakt, že išlo o jedno dodanie tovaru, s jednou\ncelistvou prepravou, pričom vyhotovovanie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty (za nákup a\npredaj tovaru) medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočné medzinárodné nákladné listy CMR (ktoré\nrozdeľovali jednu prepravnú trasu na tri úseky), faktúry za časť prepravnej trasy boli vyhotovené účelovo\nv rámci predmetného reťazového obchodu. Pričom tak ako žalovaný aj krajský súd v tomto prípade prijal\nzáver, že takéto konanie sťažovateľa nasvedčuje skutočnosti, že v danom prípade išlo o zneužitie práva\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty od slovenských platiteľov, pretože iný cieľ takéhoto konania sa\nnezdal byť reálny.\n16. Žalovaný k časti V. sťažnostný bod II. kasačnej sťažnosti uviedol, že na základe uznesenia č.\n20S/20/2016-34 zo dňa 22.02.2016 Krajský súd v Žiline v právnej veci o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného vylúčil jednotlivé rozhodnutia na samostatné konania. Na základe\ntoho následne aj vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie spisov k jednotlivým\nkonaniam vedeným samostatne pod značkami 20S/37/2016, 20S/36/2016, 20S/35/2016, 20S/34/2016\na 20S/20/2016. Z uvedených dôvodov na základe výziev Krajského súdu v Žiline predložil žalovaný\nspolu s vyjadrením k žalobe aj jeden originál žurnalizovaného spisu prvostupňového správcu dane ako\naj žalovaného Finančného riaditeľstva SR a štyri overené fotokópie žurnalizovaného spisu z dôvodu,\nže daňová kontrola vzťahujúca sa k predmetným zdaňovacím obdobiam bola len jedna a vykonávaná\nako jeden celok. Tieto spisy boli úplné, obsahovali kompletne všetky písomnosti a boli vedené v zmysle\nplatného registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu finančnej správy. Zároveň ako príloha k\nvyjadreniu k žalobe boli zaslané aj zoznamy, ktoré obsahovali presné číselné označenie dokumentov\ns označením druhu dokumentu a dátumu s očíslovaným poradím dokumentov nachádzajúcich sa v\ntýchto spisoch. Ani krajský súd vo svojom rozsudku nekonštatoval, že by žalovaný nepredložil neúplné\na nežurnalizované spisy, tak ako to namieta sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Žalovaný považuje\nsťažnostné body sťažovateľa v tomto bode za neopodstatnené.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný\n(§ 438\nods. 2 S. s. p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 2 písm. a/ S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS. s. p.),\nkeď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu SR podľa ust. § 137 ods.- 2,3 SSP, .preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n18. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Žiline, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n22. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že\nDaňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Zberné suroviny\na. s., Kragujevská 3, 010 01 Žilina, IČO: 35 701 986, DIČ: 2020327463, IČ pre daň: SK2020327463\n(ďalej len „Zberné suroviny a. s.\") kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2009,\naugust 2009, september 2009, október 2009 a november 2009 v zmysle § 46 ods. 1 daňového\nporiadku. O výsledku zistení z vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly\nč. 686172/2015 zo dňa 03.06.2015.\n23. Dňa 09.06.2015 bol platiteľovi dane z pridanej hodnoty Zberné suroviny a. s. doručený Protokol\nz daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2009, august 2009, september\n2009, október 2009 a november 2009 č. 686172/2015 zo dňa 03.06.2015 (ďalej len „Protokol\") spolu\ns Výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 736928/2015 zo dňa 05.06.2015.\nV uvedenej výzve správca dane určil platiteľovi lehotu, t. j. do 15 pracovných dní odo dňa doručenia\nvýzvy, na predloženie písomného vyjadrenia k protokolu a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia\nplatiteľa, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly.\n24. Splnomocnený zástupca platiteľa doručil správcovi dane dňa 24.06.2015, t. j. v lehote určenej\nsprávcom dane vo výzve, písomné Vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobia júl 2009 až november 2009 č. 686172/2015 z 03.06.2015 (ďalej len „písomné\n\nVyjadrenie k Protokolu\"). Správca dane dňa 30.10.2015 prerokoval s platiteľom ním predložené\npripomienky a dôkazy k zisteniam uvedeným v Protokole, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom\npojednávaní č. 1611035/2015 zo dňa 30.10.2015. Vo vyrubovacom konaní nebolo potrebné\nvykonať ďalšie dokazovanie z dôvodu, že pripomienky predložené platiteľom v písomnom Vyjadrení\nneobsahovali žiadne nové skutočnosti týkajúce sa záverov správcu dane uvedených v Protokole.\nPripomienky predložené platiteľom vo Vyjadrení k Protokolu nezakladajú dôvod meniť výsledok kontroly,\npreto správca dane trvá na svojich záveroch uvedených v Protokole a vydáva rozhodnutie v súlade s\n§ 68 ods. 3 daňového poriadku v lehote do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým\nsubjektom.\n25. Rozhodnutím č. 1665649/2015 zo dňa 12.11.2015 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového\nporiadku určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Zberné suroviny a. s. rozdiel v sume 223 840,75 eur na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume\n52 830,28 eur a vyrubil mu daň v sume 171 010,47 eur.\n26. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že platiteľ Zberné suroviny a. s. si\nv kontrolovanom zdaňovacom období august 2009 uplatnil právo na odpočítanie dane za nákup tovaru\nz dodávateľských faktúr od dodávateľov Midikov, s. r. o., Kamenského 48, 040 01 Košice, IČO: 36\n770 868, DIČ: 2022368656, IČ pre daň: SK2022368656 (ďalej len „Midikov, s. r. o.\") a SKA\nMetal, s. r. o., Ambrova 18, 831 01 Bratislava, IČO: 44 794 690, DIČ: 2022826113, IČ pre daň:\nSK2022826113, zmena sídla spoločnosti s účinnosťou od 19.01.2010 z: Hrnčiarska 2, 040 01 Košice\nna: Ambrova 18, 831 01 Bratislava (ďalej len „SKA Metal, s. r. o.\"). K uvedenej skutočnosti predložil\nplatiteľ správcovi dane dodávateľské faktúry od dodávateľov Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o., ktoré\nsú uvedené v Tabuľkách č. l a 2. Dodávateľské faktúry sú doložené dodacími listami a príjemkami tovaru.\n27. Správca dane v priebehu výkonu predmetnej kontroly u platiteľa ďalej zistil, že odpočítanie dane v\nkontrolovanom zdaňovacom období august 2009 od tuzemských dodávateľov (platiteľov) Midikov, s. r. o.\na SKA Metal, s. r. o. vzniklo z dôvodu nákupu tovaru (farebných kovov - hliníkových ingotov, medených\nkatód, medeného drôtu, zinku - Zn SHG, atď.), pričom kontrolovaný daňový subjekt v postavení\nplatiteľa dane deklaroval, že nakúpený tovar následne dodal tuzemskému odberateľovi (platiteľovi)\nSD - spoločnosť, s. r. o., Bardošova 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31 390 927, DIČ: 2020341818, IČ pre\ndaň: SK2020341818 (ďalej len „SD - spoločnosť, s. r. o.\").\n28. Zo šetrení získaných preverovaním slovenskou daňovou správou a zahraničnou daňovou správou\n(odpovede na dožiadania, informácie získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií)\nvyplynulo, že predmetné obchody (nákup a predaj tovaru) platiteľ uskutočňoval v rámci tzv. reťazca.\nUvedené znamená, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od\nnákupu u prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci.\n29. Za účelom preverenia dodávok tovaru od dodávateľov Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o. na základe\ndodávateľských faktúr a splnenia podmienok na odpočítanie dane z nákupu tovaru platiteľom Zberné\nsuroviny a. s., správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. j. 9900431/5/1398452/2014/\nKrjč dňa 08.04.2014 s Ing. Z. K., povereným na zastupovanie spoločnosti. V predmetnej\nzápisnici sa U.. Z. K. vyjadril, že: ,,Dodanie tovaru potvrdzovali štatutárni zástupcovia spoločností\nMidikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o.. Za Zberné suroviny a. s. potvrdzoval obchodnému úseku dodanie\ntovaru od dodávateľov splnomocnený zástupca spoločnosti. Na základe toho potvrdil zamestnanec\nobchodného úseku Zberné suroviny a. s. dodanie tovaru na dodacom liste. Tovar, ktorý bol predmetom\ntýchto obchodov, spoločnosť Zberné suroviny a. s. neskladovala. Kto objednával, vykonával prepravu\na kto znášal náklady na prepravu tovaru sa spoločnosť Zberné suroviny\na. s. nedokáže vyjadriť.\nJednotlivé obchody prebiehali podľa podmienok uvedených v kúpnych zmluvách. Za účelom nákupu\ntovaru spoločnosť Zberné suroviny a. s. uzatvorila dňa 11.06.2009 Rámcovú kúpnu zmluvu s daňovým\nsubjektom SK Metal, s. r. o. a dňa 19.03.2009 Kúpnu zmluvu č. 905 VU-2009 s daňovým subjektom\nMidikov, s. r. o.\"\n30. Za účelom preverenia predaja tovaru pre odberateľa SD - spoločnosť, s. r. o. správca dane spísal\nZápisnicu o ústnom pojednávaní č. j. 9900431/5/2511101/2014/Krjč dňa 05.06.2014 s U.. Z. K.,\npovereným na zastupovanie spoločnosti. V predmetnej zápisnici sa Ing. Z. K. vyjadril, že: ,,Predaj\ntovaru, ktorý bol nakúpený od dodávateľov SKA Metal, s. r. o. a Midikov, s. r. o. pre odberateľa SD -\n\nspoločnosť, s. r. o. Bratislava prebiehal podľa Kúpnej zmluvy č. 193-2009 uzavretej dňa 18.03.2009\nmedzi spoločnosťou Zberné suroviny a. s. a daňovým subjektom SD - spoločnosť, s. r. o., a to na\nzmluvnej parite DDP Incoterms 2000. K realizácii obchodu uvedeného na faktúrach pre odberateľa SD\n- spoločnosť, s. r. o. na základe odberateľských faktúr evidovaných v účtovníctve spoločnosti Zberné\nsuroviny a. s. došlo. Tovar, ktorý bol predmetom vyššie uvedených obchodov spoločnosť Zberné\nsuroviny a. s. neskladovala. Z dokladov vyplýva, že tovar bol dodaný pre Zberné suroviny a. s. v súlade\nso zmluvnými podmienkami na parite DDP, prípadne DAP Incoterms 2000 - Bratislava, Krompachy,\nMalacky, Michalovce.\"\n31. Správca dane pri preverovaní obchodných transakcií uskutočnených medzi platiteľom Midikov, s. r.\no. a kontrolovaným platiteľom Zberné suroviny a. s. postupoval v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku\na ako dôkaz použil výsledky z daňovej kontroly vykonanej v tom čase miestne príslušným Daňovým\núradom Košice I u daňového subjektu Midikov, s. r. o. za zdaňovacie obdobie júl 2009 až december\n2009. O výsledku zistenia z predmetnej daňovej kontroly miestne príslušný daňový úrad vyhotovil\nprotokol. Z predmetného protokolu vyplynulo, že platiteľ Midikov, s. r. o. nakupoval tovar v rámci\nreťazového obchodu, ktorý bol predmetom ďalšieho predaja pre spoločnosť Zberné suroviny a.\ns. od dvoch tuzemských dodávateľov - platiteľov SK1 a SK2. Prostredníctvom týchto dvoch platiteľov\nSK1 a SK2 mal tovar vstúpiť z územia iného členského štátu (Českej republiky) na územie Slovenskej\nrepubliky od platiteľa (v tom čase) identifikovaného pre daň v Českej republike Wilfrid Sleziak,\nTruhlářska 1489/29, Praha 1 - Nové Město, 010 00 Praha 1, Česká republika, IČ DPH: CZ681511101,\n(ďalej len „Wilfrid Sleziak\"), pričom správcom dane bolo zistené, že preverovaný tovar nebol nikdy fyzicky\nnakladaný na vozidlá v Českej republike. V Českej republike dochádzalo len k výmene CMR\n- dokladov. Osoba Wilfrid Sleziak je občanom Slovenskej republiky. Platitelia SK1 a SK2 nakupovali\ntovar od českého platiteľa. Česká daňová správa zároveň poskytla slovenskej daňovej správe zistenia,\ntýkajúce sa českého platiteľa Wilfrid Sleziak, ktorý mal dodať tovar z územia Českej republiky na územie\nSlovenskej republiky pre spoločnosti SK1 a SK2. Tento český platiteľ Wilfrid Sleziak v Českej republike\n- v Brne, kde mal byť tovar naložený pre tuzemských platiteľov SK1 a SK2, nemal možnosť využívať\na ani nevyužíval žiadne skladové priestory (ani vonkajšiu plochu, ani nezateplenú halu), neexistujú\nzáznamy o príchode vozidiel a o ich odchode z areálu v Brne. Tento český platiteľ (Wilfrid Sleziak) mal\nv predmetnom areáli v Brne prenajatú len kanceláriu.\n32. Podľa šetrení a záverov Daňového úradu Košice spoločnosť Midikov, s. r. o. nakúpila tovar\nod dodávateľov SK1 a SK2 ako nepohyblivú dodávku, teda prepravu tovaru tieto spoločnosti\nnezabezpečovali. Miestne príslušný Daňový úrad Košice I prijal v protokole z daňovej kontroly\nvykonanej u daňového subjektu Midikov, s. r. o. záver, že týmto dvom tuzemským dodávateľom\nspoločnosti Midikov, s. r. o. (t. j. spoločnostiam SK1 a SK2) nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku pri\ndodaní tovaru pre platiteľa Midikov, s. r. o.. Keďže dodávateľovi Midikov, s. r. o. pri predaji tovaru\nnevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, nevzniklo ani platiteľovi Zberné suroviny a. s. právo\nna odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo\nodpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla\ndaňová povinnosť.\n33. Odberateľom nakúpeného tovaru od dodávateľa Midikov, s. r. o. a SKA Metal, s. r. o. bol platiteľ\nSD - spoločnosť, s. r. o.. Správca dane pri preverovaní obchodných transakcií uskutočnených medzi\nkontrolovaným platiteľom Zberné suroviny a. s. a platiteľom SD - spoločnosť, s. r. o. postupoval v\nzmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku a ako dôkaz použil výsledky z daňových kontrol vykonaných\nDaňovým úradom pre vybrané daňové subjekty u daňového subjektu SD - spoločnosť, s. r. o. za\nzdaňovacie obdobie august 2009, september 2009, november 2009 a december 2009. O výsledku\nzistení z predmetných daňových kontrol Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vyhotovil protokoly.\n34. Daňový úrad Žilina I zároveň zistil, že platiteľ Zberné suroviny a. s. predmetný tovar nakúpil od\ndvoch tuzemských dodávateľov SKA Metal, s. r. o. a Midikov, s. r. o. Nákup preverovaného tovaru\nsa realizoval v rámci nepohyblivej dodávky. Z výsledkov predmetných daňových kontrol vykonaných\nDaňovým úradom pre vybrané daňové subjekty u platiteľa SD - spoločnosť, s. r. o. zároveň vyplynuli\naj uvádzané skutočnosti týkajúce sa záverov z vykonanej daňovej kontroly Daňovým úradom\nKošice I u platiteľa Midikov, s. r. o. za zdaňovacie obdobia júl 2009 až december 2009.\n\n35. Z výsledkov z daňových kontrol Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vyplynulo, že\ndaňový subjekt Midikov, s. r. o. nakupoval tovar v rámci reťazového obchodu, ktorý bol predmetom\nďalšieho predaja pre spoločnosť Zberné suroviny a. s. od dvoch tuzemských dodávateľov - platiteľa\nSK1 a platiteľa SK2. Prostredníctvom týchto dvoch platiteľov SK1 a SK2 mal tovar vstúpiť z územia\niného členského štátu (Českej republiky) na územie Slovenskej republiky. Zároveň z odpovede na\nmedzinárodnú výmenu informácii v súvislosti s preverovaním prepravy u prepravcu, ktorú správca dane\nprijal dňa 30.09.2011, česká daňová správa zároveň poskytla slovenskej daňovej správe už uvedené\nzistenia, týkajúce sa českého platiteľa Wilfrida Sleziaka, ktorý mal dodať tovar z územia Českej republiky\nna územie Slovenskej republiky pre spoločnosti SK1 a SK2. Tento český platiteľ v Českej republike (v\nBrne), kde mal byť tovar naložený pre tuzemských platiteľov SK1 a SK2, nemal možnosť využívať a\nani nevyužíval žiadne skladové priestory (ani vonkajšiu plochu, ani nezateplenú halu), neexistujú\nzáznamy o príchode vozidiel a o ich odchode z areálu v Brne. Tento český platiteľ mal v predmetnom\nareáli v Brne prenajatú len kanceláriu.\n36. Z kontrolných zistení zároveň vyplynulo, že platiteľ Midikov, s. r. o., ktorý deklaroval dodanie tovaru\npre spoločnosť Zberné suroviny a. s., vyhotovil pre spoločnosť Zberné suroviny a. s. faktúry s vyčíslením\nslovenskej DPH. Platenie dane uvedenej na faktúrach vyhotovených pre odberateľa Zberné suroviny\na. s. vyplýva dodávateľovi z ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH a nie z dôvodu vzniku daňovej\npovinnosti v tuzemsku. Z dôvodu, že platiteľom SK1 a SK2 nevznikla daňová povinnosť pre platiteľa\nMidikov, s. r. o., ďalej platiteľovi Midikov, s. r. o., ktorý deklaroval dodanie tovaru pre spoločnosť Zberné\nsuroviny a. s. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a z dôvodu, že platiteľ Zberné suroviny a. s.\ndodával tovar pre spoločnosť SD - spoločnosť, s. r. o. v rámci nepohyblivej dodávky, nemohla vzniknúť\nani platiteľovi Zberné suroviny a. s. daňová povinnosť v tuzemsku v súvislosti s dodávkou tovaru\npre platiteľa SD - spoločnosť, s. r. o.\n37. Z predmetných protokolov z daňových kontrol vykonaných u platiteľa SD - spoločnosť, s. r. o.\nďalej vyplýva, že miestne príslušným správcom dane bolo zistené, že daňový subjekt SKA\nMetal, s. r. o. nakupoval tovar v rámci reťazového obchodu, ktorý bol predmetom ďalšieho predaja\npre spoločnosť Zberné suroviny a. s. ako nepohyblivú dodávku od dvoch tuzemských dodávateľov platiteľov SK1 a SK2. Prostredníctvom týchto dvoch platiteľov SK1 a SK2 mal tovar vstúpiť z územia\niného členského štátu (Českej republiky) na územie Slovenskej republiky. Preverovaniami vykonanými\nmiestne príslušnými správcami dane bolo zistené, že týmto dvom tuzemským platiteľom SK1 a SK2\nnevznikla daňová povinnosť v tuzemsku pri dodaní tovaru pre tuzemských odberateľov.\n38. Správca dane v priebehu výkonu kontroly preveroval všetky skutočnosti spojené s reálnosťou\ndodávok tovaru uskutočnených v rámci reťazového obchodu vrátane nadobudnutia tovaru v tuzemsku\nv zmysle ustanovení zákona o DPH. Nadväzne na zistenia u dodávateľov tovaru a tiež vyjadrenia\nkontrolovaného platiteľa, že prepravu tovaru uvedeného na predmetných dodávateľských faktúrach\nod dodávateľov nezabezpečoval a ani nevykonával vyplynulo, že ani jeden z dodávateľov vrátane\nkontrolovaného platiteľa tovar nakúpený v rámci reťazového obchodu v zmysle ustanovení\nzákona o DPH v tuzemsku nenadobudol. A tak takto dodávaný tovar od dodávateľov SKA Metal, s. r.\no. a Midikov, s. r. o. v zmysle ustanovení § 2 ods. 1 zákona o DPH nebol predmetom dane na Slovensku.\n39. V danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov neboli predmetom dane v\ntuzemsku (t. j. neboli predmetom dane na Slovensku) v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a tak\ntuzemským dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona\no DPH a tým platiteľ Zberné suroviny a. s. nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane\npodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v celkovej výške 223 840,75 eur. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH\nprávo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe\nvznikla daňová povinnosť. Na základe uvedených skutočností platiteľ v zdaňovacom období august 2009\nporušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n40. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaného zo dňa 14.01.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdené. Odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu\ndane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko zo\nzisteného skutkového stavu vyplýva, že pohyb tovaru sa uskutočnil od prvého dodávateľa k poslednému\n\nodberateľovi s cieľom uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr\njednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov a čerpať nadmerné odpočty. Daňová povinnosť pri dodaní\nfarebných kovov nevznikla, pretože dodanie tovaru dodávateľmi, tak ako to deklaroval odvolávajúci\nsa daňový subjekt predloženými faktúrami nedošlo, nebolo predmetom dane a odvolávajúcemu sa tak\nnevzniklo právo na odpočítanie dane.\n41. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonností rozhodnutí žalovaného a\nsprávcu dane a žiadal, aby správny súd uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. O podanej žalobe rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom\nč. k. 20S/34/2016-156 zo dňa\n21. marca 2017 tak, že ich s poukazom na ust. § 190 S. s. p. zamietol ako nedôvodné.\n42. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia\nsprávneho orgánu, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené\nzdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n43. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené\ns odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo\npreprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena\nb), odseku 2 a § 14.\n44. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania\nalebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.\n45. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n47. V danej veci kasačný súd zistil, že v obdobných veciach už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudkami č. k. 6Sžfk/34/2017 zo dňa 18. apríla 2018, predmetom ktorého bolo zdaňovacie\nobdobie september 2009,; č. k. 6Sžfk/33/2017 zo dňa 21. marca 2018, predmetom ktorého bolo\nzdaňovacie obdobie október 2009 a č. k. 1Sžfk/58/2017 zo dňa 26. marca 2019, predmetom ktorého\nbolo zdaňovacie obdobie júl 2009.\n48. Podľa § 464 ods. 1 S. s. p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá\nuž bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať\nuž len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n49. Kasačný súd v tomto prípade odkazuje podľa § 464 ods. 1 S. s. p. na právne závery vyslovené\nv rozsudku v Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžfk/34/2017, týkajúceho sa tých istých\nv účastníkov konania, vychádzajúceho zo skutkových zistení tej istej daňovej kontroly, v ktorom sa v\nbodoch 61-69 uvádza:\n61. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že tovar, ktorý nakúpil sťažovateľ od spoločnosti Midikov,\ns. r. o. a SKA Metal, s. r. o. tieto spoločnosti kúpili od dodávateľov SK1 a SK2, ktoré ho nakúpili od\nčeského dodávateľa Wilfrida Sleziaka. Tento mal predmetný tovar nadobudnúť od dodávateľov z iných\nkrajín Európskej únie. Išlo teda o reťazový obchod, predmetom ktorého bol predaj toho istého tovaru\n(farebných kovov).\n62. Podľa vyššie citovaného ust. § 13 ods. 1 zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie\ntovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa\nodoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať.\n\n63. Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania prepravy k nadobúdateľovi.\n64. Zo zistených dôkazov, ktoré vykonal správca dane a vyhodnotil krajský súd vo svojom rozsudku,\njednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri\nktorom išlo o predaj toho istého tovaru medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Išlo teda o jednu\npohyblivú dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH so začiatkom v štáte EÚ, ktorá bola\nprerušená v Českej republike, kde boli vodičom vymenené doklady CMR za nové doklady s novým\ndodávateľom a následne bola prerušená v Slovenskej republike z toho istého dôvodu a ukončená v\nďalšom štáte Európskej únie (malo dôjsť k tzv. neutralizácii dokladov).\n65. Na základe vyššie uvedených skutočností je dostatočne zrejmé, že obchodné operácie, vyhotovenie\nfaktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočné\nmedzinárodné nákladné listy a faktúry za čas prepravnej trasy boli vyhotovované účelovo v rámci\njedného reťazového obchodu, na základe čoho kasačný súd konštatuje, že je možné stotožniť sa so\nzávermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ. z. o DPH v znení neskorších predpisov, nakoľko zo zisteného skutkového stavu nesporne vyplynulo,\nže pohyb tovaru sa uskutočnil od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi s cieľom uplatniť si\nprávo na odpočítanie dane, pričom daňová povinnosť pri dodaní farebných kovov nevznikla, pretože\ndodanie tovaru dodávateľmi, tak ako to deklaroval žalobca, reálne nevzniklo.\n66. Takéto konanie nasvedčuje tomu, že v danom prípade išlo o zneužitie práva na odpočet DPH.\n67. Správca dane v tomto prípade správne posúdil dodanie tovaru od dodávateľov Midikov, s. r. o. a SKA\nMetal, s. r. o., ako aj od ich dodávateľov SK1 a SK2 ako nepohyblivé dodávky, ktoré neboli predmetom\ndane v tuzemsku aj s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG Handler Eder.\n68. Kasačný súd konštatuje, že v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH,\nnakoľko bolo nesporne preukázané, že pohyb tovaru sa uskutočnil od prvého dodávateľa k poslednému\nodberateľovi, s cieľom uplatniť si právo na odpočítane dane z dodávateľských faktúr jednotlivými\nplatiteľmi v reťazci dodávateľov a čerpať nadmerné odpočty.\n69. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade bolo dostatočne preukázané, že daňová povinnosť\npri dodaní farebných kovov nevznikla, pretože k dodaniu tovaru, tak ako to deklaroval sťažovateľ,\nnedošlo, a preto mu ani nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane.\n70. Kasačný súd ďalej podľa § 464 ods. 1 S. s. p. a s ohľadom na potrebu zachovania právnej istoty,\npredvídateľnosti a konzistentnosti rozhodovania kasačného súdu v obdobných prípadoch, poukazuje\nna argumentáciu kasačného súdu vyslovené v rozsudku v Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n1Sžfk/58/2017, týkajúceho sa tých istých v účastníkov konania, vychádzajúceho zo skutkových zistení\ntej istej daňovej kontroly, v ktorom sa v bodoch 28-33 uvádza:\n28. Počínanie osôb zúčastnených na posudzovaných transakciách v bežných ekonomických\npodmienkach evidentne nemá hospodársky zmysel a celkom jednoznačne z neho možno vyvodiť,\nže jednotlivé subjekty v reťazci spoločností „obchodujúcich\" s tovarom nekonali autonómne, ale\ndeklarované transakcie medzi týmito subjektami boli spoločne koordinované a integrované jedným\ndopravcom, ktorý na pokyn nezistených osôb tovar vozil po viacerých členských štátoch a počas\ndopravy si nechal vymieňať prepravné doklady. Toto bezpochyby nie je situácia, na ktorú dopadajú\nzávery spomenutého rozsudku Súdneho dvora vo veci EMAG, pretože v prejednávaných prípadoch sa\ntrhové správanie a obchodovanie s tovarom zjavne iba predstiera, pričom dodávatelia sťažovateľa a\nani ich dodávatelia, okrem toho, že sú uvedení na faktúrach, nevykazujú žiadnu aktivitu svedčiacu o\nnadobudnutí a reálnom uskutočnení práva nakladať s tovarom. Za takúto aktivitu rozhodne nemožno\npovažovať výmenu prepravných dokladov na čerpacích staniciach, ktorá mala vytvárať dojem, že právo\ndisponovať s tovarom prechádza z dodávateľa na odberateľa, ktorý s tovarom ďalej nakladá a dodáva\nho svojmu odberateľovi. Bežnému správaniu aktérov na trhu odporuje i sťažovateľom zdôrazňovaná\n(a zároveň zrozumiteľne nevysvetlená) skutočnosť, že prepravu tovaru na územie Slovenskej republiky\nnezabezpečoval sťažovateľ ani jeho dodávatelia, o čo opieral tvrdenie, že išlo o tzv. nepohyblivú\ndodávku, pri ktorej vznikla jeho dodávateľom daňová povinnosť na Slovensku.\n\n29. Napriek tomu, že zo skutkových zistení správcu dane nie je zrejmé, ktorý zo subjektov v\nkoordinovanom reťazci transakcií porušil daňovú povinnosť, považoval kasačný súd za opodstatnené a\ndostatočne podložené konštatovanie krajského súdu, že napriek formálnym dokladom dokumentujúcim\njednotlivé transakcie (vrátane dodávok spoločnosti Midikov, s. .r o. a SKA Metal, s. r. o. sťažovateľovi) je\njediným prijateľným vysvetlením a zároveň účelom týchto obchodov získanie daňového zvýhodnenia vo\nforme odpočítania dane. Závery krajského súdu o zneužití práva, nezlučiteľnom s priznaním odpočítania\ndane na vstupe, v ktorom sa krajský súd stotožnil so žalovaným, je podľa kasačného súdu v súlade s\nvnútroštátnym i európskym právom.\n30. Kasačný súd podotýka, že sťažovateľ závery krajského súdu o zneužití práva vo svojej kasačnej\nsťažnosti nenamietal a sústredil sa len na formálne aspekty aplikácie § 13 ods. 1 písm. a/,\nresp. c/ zákona o DPH v súvislosti s určením miesta dodania tovaru a vzniku daňovej povinnosti\ndodávateľov sťažovateľa v tuzemsku (v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci EMAG), ktoré\npovažoval za nedostatočne zdôvodnené. Aj keď argumentáciu krajského súdu o mieste vzniku daňovej\npovinnosti u dodávateľov sťažovateľa nemožno považovať za úplne presvedčivú, nemohlo to mať\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia o nepriznaní práva na odpočítanie dane na vstupe, pretože priznaniu\nuplatneného nároku bráni predovšetkým správne vyhodnotené zneužitie práva vytvorením umelého\nreťazca intrakomunitárnych i vnútroštátnych transakcií umožňujúceho uplatňovať právo na odpočítanie\ndane, ktoré by inak nevzniklo.\n31. Výklad a aplikácia zásady zákazu zneužitia práva sa odvíja (okrem iných aj) z už spomenutého z\nrozsudku vo veci Halifax, v ktorom Súdny dvor stanovil, že:\n„...v oblasti DPH si preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia\nnapriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice\na vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej\nposkytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74).\nNa druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení\nje získať daňovú výhodu. V skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát v bode 89 svojich návrhov,\nzákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia nejaké iné vysvetlenie ako\nčíre dosiahnutie daňových výhod (bod 75).\nZ týchto dôvodov je potrebné odpovedať na druhú otázku tak, že šiestu smernicu treba vykladať v tom\nzmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce\nzáklad tohto práva predstavujú zneužitie (bod 85).\nZ toho vyplýva, že plnenia, ktoré zakladajú zneužívanie, musia byť znovu definované tak, aby bola\nnastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce uvedené\nzneužívanie (bod 94).\n\"\n32. O zneužitie práva teda ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených\nprávnym poriadkom bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH,\npričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené)\ns vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické\nčinnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení.\n33. Vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora, osobitne k rozsudku vo veci Halifax, ako aj s prihliadnutím\nna ďalšie prípady rozhodnuté Súdnym dvorom, pri ktorých sa uplatnila zásada zákazu zneužitia práva\n(napr. C-223/03 University of Huddersfield), kasačný súd poukazuje na to, že išlo o prípady daňových\nsubjektov, ktoré účelovým zapojením rôznych spoločností do posudzovaných obchodných transakcií\nvytvorili umelú konštrukciu, ktorá im umožnila uplatniť si právo na odpočítanie dane, ktoré by im inak\nnevzniklo.\nSúdny dvor v týchto prípadoch v podstate dospel k záveru, že plnenie, bez ohľadu na jeho skutočnú\npovahu, vykonané iba s cieľom vyhnúť sa DPH, nie je samo o sebe ani „dodávkou tovaru\", ani\n„poskytnutím služby\", ani opatrením prijatým v rámci „hospodárskej činnosti\" na účely DPH a právo\nna odpočítanie dane v takých prípadoch daňovému subjektu neprináleží. Konštatoval, že z celku\n\nobjektívnych prvkov musí vyplývať, že hlavný cieľ skúmaných plnení je získať daňovú výhodu, pričom\nvnútroštátny súd môže pri posudzovaní tejto otázky vziať do úvahy čisto umelý charakter takýchto\nplnení, ako aj právne, ekonomické a/alebo personálne prepojenie medzi zahrnutými podnikateľmi v pláne\nzníženia daňového zaťaženia.\n51. Najvyšší súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj\nvo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúc pre správne určenie\ndane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane\nviedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a\npresne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady\na dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na\nvecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.\n52. Kasačný súd v danom prípade odkazuje aj na nález Ústavného súdu I. ÚS 241/07-44, v ktorom sa\nuvádza: „...zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva,\nže z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná\nvýmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto\nposkytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred\nformou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.\"\n53. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o DPH. Preto ak krajský súd v napadnutom rozsudku po preskúmaní predmetnej veci dospel k\nrovnakému právnemu názoru ako žalovaný, teda o tom, že v danom prípade išlo o zneužitie práva na\nodpočet DPH, nedošlo tým k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom.\n54. Námietku sťažovateľa ohľadom toho, že účastníkom konania nebol predložený ani úplný, ani\noriginálny, ani žurnalizovaný spisový materiál, doklady predložené účastníkom konania, ako prílohy jeho\nvyjadrenia, sú až na výnimky iba fotokópie z jeho spisov, považuje kasačný súd za nedôvodnú. Ako\nuviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti na základe uznesenia č. 20S/20/2016-34\nzo dňa 22.02.2016 Krajský súd v Žiline v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného vylúčil jednotlivé rozhodnutia na samostatné konania. Na základe toho následne aj vyzval\nžalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie spisov k jednotlivým konaniam vedeným samostatne\npod značkami 20S/37/2016, 20S/36/2016, 20S/35/2016, 20S/34/2016 a 20S/20/2016. Z uvedených\ndôvodov na základe výziev Krajského súdu v Žiline predložil žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe\naj jeden originál žurnalizovaného spisu prvostupňového správcu dane ako aj žalovaného Finančného\nriaditeľstva SR a štyri overené fotokópie žurnalizovaného spisu z dôvodu, že daňová kontrola vzťahujúca\nsa k predmetným zdaňovacím obdobiam bola len jedna a vykonávaná ako jeden celok. Tieto spisy\nboli úplné, obsahovali kompletne všetky písomnosti a boli vedené v zmysle platného registratúrneho\nporiadku a registratúrneho plánu finančnej správy. Zároveň ako príloha k vyjadreniu k žalobe boli zaslané\naj zoznamy, ktoré obsahovali presné číselné označenie dokumentov s označením druhu dokumentu\na dátumu s očíslovaným poradím dokumentov nachádzajúcich sa v týchto spisoch, ako je tomu aj v\nprejednávanom prípade a jeho spisovej dokumentácii.\n55. Ďalšie skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie\nkrajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa\nkrajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne\nprávne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\n56. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa\n§ 461 S. s. p., keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n57. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu\nsťažovateľovi nepriznal podľa § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s § 167 S. s. p..\n\n58. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}