{"guid": "09818028-f6d5-4fd2-a594-219cea1bf390:ba070e15-77e7-4a8c-9ad5-4c9215203998", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5016200085.1", "spisova_znacka": "8Asan/4/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/4/2017 z 31. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 8Asan/4/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5016200085.1", "identifikacne_cislo": "5016200085", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "nazov": "§ 453 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba070e15-77e7-4a8c-9ad5-4c9215203998", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200085.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200085.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5016200085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/4/2017\n5016200085\n31. 01. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:5016200085.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu : X. X., narodený\nXX. T. XXXX, bytom v I., Q. XXXX/X, právne zastúpený : JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, so\nsídlom v Žiline, Národná 17, proti žalovanému : Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský\ndopravný inšpektorát, so sídlom v Žiline, Kuzmányho 26, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného z 22. decembra 2015 č. KRPZ-ZA-KDI-SK-82/2015, konajúc o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 12. októbra 2016 č k 21S 22/2016-36 v spojení\ns opravným uznesením Krajského súdu v Žiline z 23. januára 2017 č. k. 21S 22/2016-73, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 12. októbra 2016 č. k. 21S\n22/2016-36 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline z 23. januára 2017 č. k. 21S\n22/2016-73 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 12. októbra 2016 č . k 21S\n22/2016-36 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie správneho súdu“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 22. decembra\n2015 č. KRPZ-ZA-KDI-SK-82/2015 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“),\nktorým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát (ďalej aj ako\n„žalovaný orgán verejnej správy“) zamietol odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu v konaní\npred súdom) a potvrdilo rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresného\ndopravného inšpektorátu z 25. septembra 2016 č. ORP-P-153/ODI-2013-II (ďalej aj ako „rozhodnutie\nprvoinštančného orgánu verejnej správy“), ktorým Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline,\nOkresný dopravný inšpektorát (ďalej aj ako „prvoinštančný orgán verejnej správy“) rozhodlo že „obvinený\nz priestupku X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Q. XXXX/X dňa 28.02.2013 v čase okolo 06,28 hod.\nviedol osobné motorové vozidla zn. Citroën Berlingo, ev.č.: I. v obci I. po ul. F. B. v smere jazdy od sídliska\nO. smerom ku križovatke ulíc O. cesta - F. B., kde na ul. F. B. neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie\nvozidla dávaný so zdvihnutým zastavovacím terčom vyhýbaním sa do protismerného jazdného pruhu a\nnásledne pokračovaním jazdy smerom na ul. O. cesta. Vzhľadom k tejto skutočnosti hliadka Okresného\ndopravného inšpektorátu OR PZ Žilina začala toto vozidlo prenasledovať so zapnutými zvláštnymi\nvýstražnými svetlami (majákmi), zvukovým znamením a rozsvieteným nápisom „STOP“ na služobnom\nmotorovom vozidle. Následne vodič X. X. s vozidlom Citroën Berlingo, ev. č.: I. na križovatke ul. O. cesta\na ul. V. v meste I., časť I. pri pravom okraji vozovky zastavil. Po zastavení bol X. X. kontrolovaný hliadkou\nOkresného dopravného inšpektorátu OR PZ Žilina a následne bol vyzvaný k vykonaniu dychovej\nskúšky, pričom vykonanou dychovou skúškou analyzátorom zn. ALCOTEST 7410, ev. č. ARHH-03270,\nčíslo merania 0404, u neho nebolo bolo zistené požitie alkoholických nápojov. X. X.i bol na mieste\n\nzadržaný vodičský preukaz č. Q.XXXXX a ďalšia jazda s vozidlom mu bola zakázaná. Vodič X. X. týmto\nkonaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení\nneskorších predpisov, čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov. Podľa § 22 ods. 2 písm. d) zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov sa obvinenému X. ukladá: a) pokuta vo výške 100 Eur, slovom jednosto eur, b)\nzákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu štyroch (4) mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného\nzákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu\nštátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať,\nt.j. od 28.02.2013 do 28.06.2013 (účastník konania sankciu zákazu činnosti vykonal).“. Správny súd\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí vo svojom právnom posúdení veci skonštatoval, že bol povinný\nskúmať, či skutok, ktorý je vymedzený v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia sa stal, ako je v ňom\nvymedzený, a či na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový správny orgán a žalovaný\nk správnym právnym záverom o porušení právnych predpisov o zodpovednosti žalobcu za spáchaný\nskutok, ktorý bol posúdený ako priestupok. Ďalej bol povinný preskúmať, či bol dostatočne zistený\nskutkový stav, a teda aj posúdiť, či žalobné dôvody, ktoré žalobca tvrdil, že správne orgány nevykonali\ndostatočné dokazovanie, keď nevyhodnotili rozdielne výpovede zo dňa 28.02.2013 a zo dňa 25.04.2013\npríslušníkom PZ práp. P. K. a ppráp. P. O., čo malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nŽalobca v žalobe aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal rozpor vo\nvýpovediach príslušníkov PZ. Žalovaný preto aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.\n20S/103/2013-52 zo dňa 18.02.2014 na odstránenie rozporu vykonal rekonštrukciu podľa verzie žalobcu\na podľa verzie policajnej hliadky. Účelom rekonštrukcie bolo zistiť, či z uvádzaných verzií došlo k dávaniu\nznamenia na zastavenie policajta vozidla žalobcu tak, aby ho mohol vidieť a reagovať zastavením svojho\nvozidla. Bolo potrebné zistiť, či vozidlo Škoda Octavia idúce pred jeho vozidlom v čase, keď ho mal\npolicajt zastaviť už stálo alebo bolo pomaly pohybujúce, a či policajt dávajúci znamenie na zastavenie\nstál pred vozidlom Škoda Octavia alebo na stredovej čiare na boku vozidla Škoda Octavia, a teda či\nmohol žalobca vidieť znamenie na zastavenie.\n3. Ďalej správny súd uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal rekonštrukciu dňa 03.09.2015.\nNa základe výsledkov rekonštrukcie mal prvostupňový správny orgán predovšetkým zistiť, či žalobca\npo prejdení ľavotočivej zákruty mal možnosť vidieť policajta dávajúceho znamenie na zastavenie. Zo\nzáznamu z rekonštrukcie (č. l. 209 adm. spisu) podľa verzie žalobcu a aj policajnej hliadky je zrejmé, že\nžalobca videl policajta aj keď stál v jeho jazdnom pruhu, aj keď obchádzal auto Škoda Octavia. Pokiaľ\nžalobca tvrdil, že policajt zastavil pred ním idúce auto a jeho nie, nie je možné túto námietku akceptovať\nz dôvodu, že žalobca nepoznal dôvod zastavenia vozidiel idúcich v kolóne príslušníkmi polície, a preto\nmal zastaviť svoje vozidlo a čakať na ďalší pokyn policajta\n.\n4. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav a právnu kvalifikáciu správny súd dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná a preto podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu zamietol.\nO trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že\nžalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania.\nII.\n5. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas proti rozhodnutiu správneho\nsúdu kasačnú sťažnosť (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcu“), v\nktorej sa domáhal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zrušil rozhodnutie\nsprávneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozhodnutie správneho súdu tak,\nže zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy a vec vrátil žalovanému orgánu verejnej správy\nna ďalšie konanie.\n6. Žalobca napadol rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z\ndôvodu podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. h/ Správneho súdneho\nporiadku - súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n\n7. Žalobca v podanej kasačnej zrekapituloval priebeh konania na orgánoch verejnej správy oboch\ninštancií a uviedol, že podľa správneho súdu je zo záznamu rekonštrukcie zrejmé že žalobca videl\npolicajta aj keď stál v jeho jazdnom pruhu, aj keď obchádzal auto Škoda Octavia, a preto mal zastaviť\nsvoje motorové vozidlo a čakať na ďalší pokyn policajta, nakoľko údajne nepoznal dôvod zastavenia\nvozidiel idúcich v kolóne príslušníkmi polície. Žalobca s takýmto názorom v žiadnom prípade nemôže\nsúhlasiť.\n8. Následne žalobca poukázal na ustanovenie § 77 zákona č. 372/1990 Zb. a na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 28. mája 2008 sp. zn. 6Sžo 127/2007, z ktorého vyplýva, že výrok\nrozhodnutia o priestupku musí obsahovať taktiež popis skutku s označením miesta a času spáchania\npriestupku.\n9. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy, v\nzmysle ktorého žalobca viedol osobné motorové vozidlo značky Citroen Berlingo v ObcD., kde na\nul. F. neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla dávaný zdvihnutým zastavovacím terčom\nvyhýbaním sa do protismerného jazdného pruhu a následným pokračovaním jazdy ďalej smerom na\nul. O. cesta. Rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy o priestupku je tak nepochybne\nzaložené na tom, že žalobca údajne neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie vozidla, ktorý mu\ntento údajne dával zdvihnutým zastavovacím terčom. Rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy\nvšak v odôvodnení uvádza, že príslušníci polície zastavovali vozidlá. Je preto logické, že ak policajt\nzastavil prvé vozidlo idúce v kolóne vozidiel, smerom od sídliska O., mali potom za týmto vozidlom\n(Škoda Octavia) zastaviť aj ostatné vozidlá, nakoľko nie je fyzicky možné, aby policajt dával znamenie\nna zastavenie každému vozidlu idúcemu v kolóne osobitne. Tento názor si osvojil aj správny súd v\nnapadnutom rozhodnutí, kde uviedol, že žalobca údajne nepoznal dôvod zastavenia vozidiel idúcich v\nkolóne príslušníkmi polície, a preto mal zastaviť svoje vozidlo a čakať na ďalší pokyn policajta. Uvedený\nprávny názor žalovaného orgánu verejnej správy ako aj správneho súdu považuje žalobca za zmätočný\na nesprávny a tiež v rozpore s ustanovením § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nakoľko popis\nskutku musí byť presný a nezameniteľný.\n10. Z rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy vyplýva, že žalobca údajne neuposlúchol\njasný pokyn na zastavenie jeho vozidla dávaný mu policajtom zdvihnutým zastavovacím terčom, avšak\nz rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že policajt\nzastavoval vozidlá idúce v kolóne pred žalobcom, a preto mal zastaviť aj žalobca, pričom tento záver je\npodľa žalobcu nesprávny a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobca v tomto smere poukazuje na\nfotodokumentáciu z miesta priestupku, ktorú v prílohe predkladá, a v ktorej je uvedené na fotografii č. 1\nmiesto spáchania priestupku z pohľadu jazdy zastavovaného vozidla - policajt na vozovke v postavení\na s pokynom ako v čase priestupku. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že policajt podľa jeho tvrdenia\nzastavoval výlučne žalobcovo vozidlo.\n11. Táto skutočnosť je podľa žalobcu potvrdená aj v úradnom zázname z 28. februára 2013, kde\npríslušník PZ P. O. uviedol, že kolega K. dával pokyn na zastavenie žalobcovmu vozidlu. Taktiež v\nzápisnici z 25. apríla 2013 príslušník PZ P. K. uviedol, že zastavoval žalobcovo vozidlo v jeho jazdnom\npruhu zastavovacím terčom. Nie je teda možné v konaní na prvoinštančnom orgáne verejnej správy\ntvrdiť, že bolo zastavované výlučne žalobcovo vozidlo a následne v odvolacom konaní a v konaní pred\nsprávnym súdom uvádzať, že bola zastavovaná celá kolóna a žalobca mal zastaviť ako jej súčasť, čím\nnie je zachovaná totožnosť skutku, ale ide o dva úplne rôzne skutky, a teda aj dva rôzne priestupky.\n12. Podľa žalobcu je konanie na prvoinštančnom orgáne verejnej správy takisto plné viacerých\nprotichodných tvrdení, keď napr. v úvode príslušníci PZ, O. a K. tvrdili, že zastavovali výlučne žalobcu\n(fotodokumentácia a úradný záznam z 28. februára 2013), avšak v zápisnici z ústneho pojednávania z\n25. apríla 2013 už uviedli, že tam bolo ďalšie vozidlo - pomaly idúce, pričom P. K. stál na boku na konci\nzastaveného vozidla pri stredovej časti vozovky, čo však na fotodokumentácii ani v úradnom zázname z\n28. februára 2013 uvedené nie je. Vo výpovedi z 25. apríla 2013 P. uviedol, že vozidlo Škoda Octavia bolo\npomaly idúce. Príslušník PZ P. O. však v tento istý deň uviedol, že vozidlo Škoda Octavia bolo zastavené,\nnie pomaly idúce. Žalobca má preto za to, že celý administratívny spis je plný viacerých protichodných\nvýpovedí a vzájomných rozporov, ktoré neumožňujú vydať rozhodnutie o spáchaní priestupku. V tejto\nsúvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 24. marca 2015 sp. zn.\nlSžd 12/2014, z ktorého vyplýva, že ak existujú rôzne verzie skutkového stavu, nemožno hovoriť o jeho\n\nobjasnení bez pochybností a v takom prípade je konštatovanie zodpovednosti za konanie vykazujúce\nznaky priestupku nepresvedčivé a predčasné.\n13. Podľa názoru žalobcu v tomto prípade existujú rôzne verzie skutkového stavu, a to že bol žalobca\núdajne zastavovaný, čo v celom rozsahu popiera, nie je preukázané ničím, okrem protichodných\nvýpovedí príslušníkov PZ, P. O. a P. K.. Žalobca poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 26. júna 2013, sp. zn. l0Sžd 7/2013, z ktorého vyplýva že výpoveď účastníka priestupkového\nkonania a jeho opakované tvrdenie o nevine má pre súd rovnakú dôkaznú váhu ako tvrdenie príslušníkov\npolície o tom, že spáchal dopravný priestupok. Nesmie byť na ujmu objektívnosti, aby dve skupiny\nrovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej strany len preto, že ide o dôkaz produkovaný\norgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť považovaný\nza neomylný a nespochybniteľný. Preto, ak sa nepodarí odstrániť rozpor medzi výpoveďou žalobcu a\npríslušníkov PZ, je nevyhnutné priestupkové konanie zastaviť so zreteľom na zásadu prezumpcie neviny\na v nej obsiahnutú zásadu v pochybnosti v prospech obvineného - in dubio pro reo.\n14. Podľa žalobcu napokon správny súd ako aj oba orgány verejnej správy úplne odignorovali čestné\nprehlásenie L. V. zo 4. júna 2013, ktorý uviedol, že vozidlo Škoda Octavia bolo zastavené, policajt stál\npred týmto vozidlom, pričom všetky vozidlá toto zastavené vozidlo plynule obehli.\nIII.\n15. Žalovaný orgán verejnej správy sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril listom z 10 . februára 2017\na žiadal, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n16. Žalovaný orgán verejnej správy vo svojom vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že\nrozhodnutie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť 11. novembra 2016, preto ak žalobca proti tomuto\nrozhodnutiu nestihol podať kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote žalovaný orgán verejnej\nsprávy navrhuje túto ako oneskorenú zamietnuť.\n17. V kasačnej sťažnosti žalobca prezentuje svoj názor na priebeh udalostí súvisiacich so spáchaním\npriestupku a ako rozpornú uvádza iba skutočnosť, či policajt zastavoval všetky vozidlá idúce v kolóne\nalebo iba jeho vozidlo. K tomuto žalovaný orgán verejnej správy uviedol, že policajti zastavovali vozidlá\nidúce smerom od sídliska O.. Ako prvé vozidlo idúce v kolóne zastavovali vozidlo Škoda Octavia a\nnásledne, keď z konania žalobcu bolo zrejmé, že svoje vozidlo zastaviť nechce dal policajt znamenie\nna zastavenie aj jemu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca so svojim vozidlom nezastavil policajná\nhliadka nasadla do služobného vozidla a vozidlo žalobcu začala prenasledovať. Uvedený postup polícia\nuplatňuje vždy, ak je zastavovaných viacero vozidiel idúcich za sebou v kolóne, nakoľko nie je reálne\nmožné pri ceste rozostaviť viacero policajtov, ktorí budú po jednom vstupovať na cestu a zastavovať\nkaždé vozidlo idúce v kolóne osobitne. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca skutočne neuposlúchol\npokyn policajta na zastavenie vozidla.\n18. K tvrdeniu žalobcu, že orgány verejnej správy odignorovali čestné vyhlásenie svedka L. V. žalovaný\norgán verejnej správy uviedol, že s touto skutočnosťou sa vysporiadal už na strane č. 4 rozhodnutia\nžalovaného orgánu verejnej správy. K zaujatosti zamestnanca odvolacieho orgánu mjr. Mgr. F. I.\nžalovaný orgán verejnej správy uviedol, že žalobca 19. októbra 2016 na Krajský dopravný inšpektorát\nKR PZ v Žiline podal námietku zaujatosti, o ktorej rozhodol riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu\nKR PZ v Žiline rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-82/2015 zo 14. novembra 2016, ktorým zamestnanca\nodvolacieho orgánu mjr. Mgr. F. I. z konania nevylúčil.\n19. Taktiež 19. októbra 2016 žalobca na Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Žiline podal návrh na\nobnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. správnom konaní v znení\nneskorších predpisov. Obnova konania rozhodnutím č. KRPZ-ZA KDI-SK-82/2015 zo 16. novembra\n2016 povolená nebola a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. decembra 2016.\nIV.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie § 443 Správneho súdneho poriadku a\nustanovenie § 444 Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti\n(ustanovenie § 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná\n\nsťažnosť prípustná (ustanovenie § 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané\nnáležitosti (ustanovenie § 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a ustanovenie § 57 Správneho\nsúdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia §\n441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\nustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom\nsídle kasačného súdu (www.nsud.sk <.) podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku\nv spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej porade senátu\n(ustanovenie § 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. Predmetom konania na správnom súde bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného z 22. decembra 2015 č. KRPZ-ZA-KDI-SK-82/2015, ktorým Krajské riaditeľstvo Policajného\nzboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát zamietol odvolanie účastníka správneho konania (žalobcu\nv konaní pred súdom) a potvrdilo rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline,\nOkresného dopravného inšpektorátu z 25 .septembra 2016 č. ORP-P-153/ODI-2013-II, ktorým Okresné\nriaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát rozhodlo že „obvinený z priestupku\nX. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Q. XXXX/X dňa 28.02.2013 v čase okolo 06,28 hod. viedol\nosobné motorové vozidla zn. Citroën Berlingo, ev. č.: I. v obci Žilina po ul. F. B. v smere jazdy od sídliska\nO. smerom ku križovatke ulíc O. cesta - F. B., kde na ul. F. B. neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie\nvozidla dávaný so zdvihnutým zastavovacím terčom vyhýbaním sa do protismerného jazdného pruhu a\nnásledne pokračovaním jazdy smerom na ul. O. cesta. Vzhľadom k tejto skutočnosti hliadka Okresného\ndopravného inšpektorátu OR PZ Žilina začala toto vozidlo prenasledovať so zapnutými zvláštnymi\nvýstražnými svetlami (majákmi), zvukovým znamením a rozsvieteným nápisom „STOP“ na služobnom\nmotorovom vozidle. Následne vodič X. X. s vozidlom Citroën Berlingo, ev. č.: I. na križovatke ul. O.a a ul.\nV. v meste Žilina, časť I. pri pravom okraji vozovky zastavil. Po zastavení bol X. X. kontrolovaný hliadkou\nOkresného dopravného inšpektorátu OR PZ Žilina a následne bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky,\npričom vykonanou dychovou skúškou analyzátorom zn. ALCOTEST 7410, ev. č. ARHH-03270, číslo\nmerania 0404, u neho nebolo bolo zistené požitie alkoholických nápojov. X. X. bol na mieste zadržaný\nvodičský preukaz č. Q. a ďalšia jazda s vozidlom mu bola zakázaná. Vodič X. týmto konaním porušil\nustanovenie § 3 ods. X písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,\nčím je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §\n22 ods. 1 písm. j) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22\nods. 2 písm. d) zák. SNR č . 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa obvinenému\nX. X. ukladá: a) pokuta vo výške 100 Eur, slovom jednosto eur, b) zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nna dobu štyroch (4) mesiacov, pričom podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do času zákazu činnosti\nzapočítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti\ns prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. od 28.02.2013 do 28.06.2013\n(účastník konania sankciu zákazu činnosti vykonal).“ v medziach podanej žaloby.\n22. Kasačný súd sa najskôr zaoberal námietkou žalobcu ohľadom rozpornosti výroku a odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu\nverejnej správy, a to z hľadiska jej prípustnosti ako aj dôvodnosti. Rozpor výroku s odôvodnením\nrozhodnutia o priestupku má spočívať v tom, že podľa výroku rozhodnutia prvoinštančného orgánu\nverejnej správy bol žalobca uznaný vinným tým, že „dňa 28.02.2013 v čase okolo 06,28 hod. viedol\nosobné motorové vozidla zn. Citroën Berlingo, ev .č.: I. v obci I. po ul. F. B. v smere jazdy od sídliska O.\nsmerom ku križovatke ulíc O. cesta - F. B., kde na ul. F. B. neuposlúchol pokyn policajta na zastavenie\nvozidla dávaný so zdvihnutým zastavovacím terčom vyhýbaním sa do protismerného jazdného pruhu a\nnásledne pokračovaním jazdy smerom na ul. O. cesta.“, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného\norgánu verejnej správy v spojení s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy\nobsahuje odlišný popis skutku, vychádzajúci zo zisteného skutkového stavu veci, podľa ktorého bolo\nsúčasťou dopravnej situácie aj motorové vozidlo Škoda Octavia idúce pred žalobcom a zastavované\npokynom policajta dávaným so zdvihnutým zastavovacím terčom.\n23. Vyššie uvedenú námietku vzniesol žalobca tak v podanej kasačnej sťažnosti ako aj žalobe z 27.\njanuára 2016. Naviac, správny súd o žalobe rozhodoval podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku\na bol preto povinný v zmysle ustanovenia § 195 písm. c/ Správneho súdneho poriadku prihliadnuť i bez\n\nnámietky na vadu priestupkového konania, spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného\norgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť, ktorá vychádzala z rozpornosti výroku a odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu\nverejnej správy.\n24. Na úvod kasačný súd konštatuje, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je okrem iného\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť vtedy, aj je jeho výrok v rozpore s odôvodnením alebo\nrozhodnutie vôbec neobsahuje právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových okolností alebo\njeho dôvody nie sú vo vzťahu k výroku rozhodnutia jednoznačné. Rovnako je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť aj rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nedáva zmysel, z ktorého by vyplývali skutkové\na právne dôvody, ktoré viedli správny orgán k vydaniu rozhodnutia. Rozhodujúce pritom je, či rozpory\nmedzi výrokom a odôvodnením môžu byť odstránené výkladom, a to vo väzbe na ďalšie časti výroku a\nodôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy či kontext danej veci.\n25. Podľa ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov výrok\nrozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis\nskutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne\nrozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§\n14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách\nkonania (§ 79 ods. 1).\n26. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o priestupku musí s poukazom na ustanovenie\n§ 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vždy spočívať v špecifikácii\npriestupku tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutí trestného\ncharakteru, ktorým je aj rozhodnutie o priestupku, je nevyhnutné postaviť naisto, za aké konkrétne\nkonanie je subjekt postihovaný - to možno určiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku\nuvedením miesta, času a spôsobu spáchania priestupku, poprípade uvedením aj iných skutočností,\nktoré sú potrebné k tomu, aby priestupok nemohol byť zamenený s iným priestupkom. Uvedená miera\npodrobnosti je nevyhnutná pre celé priestupkové konanie, najmä pre vylúčenie prekážky litispendencie,\ndvojitého postihu za ten istý skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu\ndokazovania a pre zaistenie riadneho práva na obhajobu. V priebehu priestupkového konania zaiste\nmožno vymedzenie skutku pri začatí konania zmeniť v závislosti na ďalších skutkových zisteniach. Je\nto však vydané rozhodnutie o priestupku, ktoré jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom\nním spáchaný priestupok spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku,\nvylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za ten istý skutok\na súčasne umožňujú posúdenie, či nedošlo k preklúzii možnosti postihu v danom konkrétnom prípade.\n27. V tomto zmysle slúži výrok rozhodnutia o priestupku ústavnej hodnote právnej istoty. Je tak kľúčovou\nnormatívnou časťou rozhodnutia, na ktorú musia byť kladené vysoké formálne požiadavky. Práve v\nnadväznosti na trestnoprávnu doktrínu je i v prípade rozhodnutí o priestupkoch nevyhnutné trvať na\ntom, aby výrok takéhoto rozhodnutia zahŕňal vedľa popisu skutku aj všetky ďalšie okolnosti, ktoré sú\nrozhodné pre subsumpciu daného skutku pod konkrétnu skutkovú podstatu priestupku.\n28. Prvoinštančný orgán verejnej správy vo výroku svojho rozhodnutia uviedol nasledovnú skutkovú\nvetu : „obvinený z priestupku X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Q. 3400/6 dňa 28.02.2013 v čase\nokolo 06,28 hod. viedol osobné motorové vozidla zn. Citroën Berlingo, ev. č.: I.-XXXCV v obci I. po ul. F.\nB. v smere jazdy od sídliska O. smerom ku križovatke ulíc O. cesta - F. B., kde na ul. F. B. neuposlúchol\npokyn policajta na zastavenie vozidla dávaný so zdvihnutým zastavovacím terčom vyhýbaním sa do\nprotismerného jazdného pruhu a následne pokračovaním jazdy smerom na ul. O. cesta. Vzhľadom k tejto\nskutočnosti hliadka Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Žilina začala toto vozidlo prenasledovať\nso zapnutými zvláštnymi výstražnými svetlami (majákmi), zvukovým znamením a rozsvieteným nápisom\n„STOP“ na služobnom motorovom vozidle. Následne vodič X. X. s vozidlom Citroën Berlingo, ev. č.: I.\nna križovatke ul. O. a ul. V. v meste I., časť I. pri pravom okraji vozovky zastavil. Po zastavení bol X.\nX. kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Žilina a následne bol vyzvaný k\nvykonaniu dychovej skúšky, pričom vykonanou dychovou skúškou analyzátorom zn. ALCOTEST 7410,\nev. č. ARHH-03270, číslo merania 0404, u neho nebolo bolo zistené požitie alkoholických nápojov.\nX. X. bol na mieste zadržaný vodičský preukaz č. Q. XXXXXX a ďalšia jazda s vozidlom mu bola\nzakázaná.“. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy je však zo záverom\n\nvyjadreným vo výroku tohto rozhodnutia v rozpore, lebo sa v ňom na viacerých miestach uvádza,\nže súčasťou vo výroku rozhodnutia opísanej dopravnej situácie bolo i ďalšie motorové vozidlo Škoda\nOctávia, pričom na niektorých miestach považuje prvoinštančný orgán verejnej správy túto skutočnosť za\nbezvýznamnú vo vzťahu k posúdeniu priestupkovej zodpovednosti žalobcu (napr. strana 4 rozhodnutia\nprvoinštančného orgánu verejnej správy), naopak na niektorých miestach z nej výslovne vychádza (napr.\nstrana 8 rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy). To má za následok vnútornú rozpornosť\nrozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy z dôvodu rozporu medzi výrokom a odôvodnením\ntohto rozhodnutia a z dôvodu vnútornej rozpornosti odôvodnenia tohto rozhodnutia a robí rozhodnutie\nprvoinštančného orgánu verejnej správy nepreskúmateľným.\n29. Žalovaný orgán verejnej správy svojím rozhodnutím túto nezrozumiteľnosť nenapravil, naopak\nďalej ju len rozvinul. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na to, že rozhodnutie správneho orgánu\nprvej inštancie a odvolacieho správneho orgánu (žalovaného orgánu verejnej správy) tvorí jeden celok.\nŽalovaný orgán verejnej správy odvolanie žalobcu - účastníka správneho konania zamietol, pričom\nv odôvodnení rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy už vychádzal len z toho, že súčasťou\nopisu skutku, najmä spôsobu jeho spáchania (dopravná situácia) bolo aj motorové vozidlo Škoda\nOctávia. Skutkovú vetu obsiahnutú vo výroku rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy však\npovažoval za správnu. Zo žiadnej časti rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy nevyplýva,\nže by zamýšľal zmeniť výrok či odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy.\nRozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy je preto v rozpore s rozhodnutím prvoinštančného\norgánu verejnej správy (výrokom a odôvodnením), ktorú nemožno odstrániť ani výkladom, čo má za\nnásledok jeho nezrozumiteľnosť.\n30. Napokon kasačný súd odmieta aj prípadnú úvahu, či postačí, ak sú náležitosti skutkovej vety\nuvedené v odôvodnení rozhodnutia o priestupku. Identifikácia skutku neslúži len ako vedomosť pre\npáchateľa o tom, čoho sa mal dopustiť a za aké konanie je sankcionovaný. Je nutné vychádzať najmä z\nvýznamu výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, ktorá je jediná spôsobilá zasiahnuť práva a povinnosti\núčastníkov priestupkového konania a ako jediná môže nadobudnúť právoplatnosť. Riadne formulovaný\nvýrok, v ňom na prvom mieste konkrétny popis skutku, je nezastupiteľnou súčasťou rozhodnutia o\npriestupku. Len z neho možno spoľahlivo zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenie či\nsankcia bola páchateľovi uložená, len porovnaním výroku rozhodnutia možno posudzovať existenciu\nprekážky veci rozhodnutej a len výrok rozhodnutia môže byť vynútený správnou exekúciou. Napokon\nnemožno opomenúť ani to, že na rozhodovanie o priestupkoch dopadajú požiadavky článku 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rovnako ako na trestanie za trestné činy\na v tomto zmysle je potrebné vykladať všetky záruky, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva poskytujú\nobvinenému.\n31. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné považovať rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej\nsprávy ako aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy za vnútorne rozporné, a to jednak z\ndôvodu rozporu medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutí, ako aj z dôvodu rozporu medzi výrokom a\nodôvodnením rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy a rozhodnutím žalovaného orgánu\nverejnej správy. Skutková veta vo výroku rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy totiž\nobsahuje opis spôsobu spáchania skutku inak ako to vyplýva z odôvodnenia oboch rozhodnutí.\nVyššie uvedené rozpory pritom nemožno odstrániť ani výkladom, ba naopak snaha o ich odstránenie\nmôže vyvolať ešte väčšie pochybnosti o obsahu výroku a dôvodoch rozhodnutí. Z rozhodnutia\nžalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy\ntotiž nie je možné zrozumiteľným spôsobom zistiť pohľad oboch orgánov verejnej správy na spôsob\nspáchania priestupku. Vyriešenie tejto otázky je pritom podstatné pre znenie výroku rozhodnutia o\npriestupku, teda či žalobcu možno viniť z toho, že neuposlúchol pokyn policajta, ktorý mal spočívať v\nzastavovaní viacerých motorových vozidiel idúcich za sebou alebo výlučne motorového vozidla žalobcu.\nZrozumiteľné vyjadrenie uvedenej skutkovej otázky je pritom kľúčové tiež pre správne stanovenie\nsankcie, pri jej ukladaní sa vždy prihliada k spôsobu spáchania priestupku (§ 12 ods. 1 zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).\n32. Kasačný súd preto konštatuje, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s\nrozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť.\nSprávny súd však na základe podanej žaloby preskúmal rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy\nv spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy, pričom dospel k záveru, že podaná\n\nžaloba nie je dôvodná vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav a správnu právnu kvalifikáciu.\nSprávny súd však v danom prípade mal vychádzať pri svojom rozhodnutí z toho, že rozhodnutie\nžalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného orgánu verejnej správy sú\nnepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a mal ich obe zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm.\nd/ Správneho súdneho poriadku. Ak tak správny súd neurobil a nevzal do úvahy nepreskúmateľnosť\nrozhodnutí pre ich nezrozumiteľnosť a hodnotil iné dôvody žaloby, ktoré neboli z hľadiska zákonnosti\npodstatné, nezrozumiteľnosť oboch rozhodnutí len rozvinul a preto treba považovať aj rozhodnutie\nsprávneho súdu za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Na uvedené musel kasačný súd prihliadnuť\nz úradnej povinnosti, bez ohľadu na obsah kasačných dôvodov\n33. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná v\nzmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku, a preto rozsudok Krajského súdu\nv Žiline z 12. októbra 2016 č. k. 21S 22/2016-36 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline\nz 23. januára 2017 č. k. 21S 22/2016-73 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri\npreskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného\norgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere (ustanovenie § 469 Správneho súdneho poriadku).\nJeho úlohou bude v ďalšom konaní, vysporiadať sa námietkou žalobcu ohľadom rozpornosti výroku a\nodôvodnenia rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy v spojení s rozhodnutím prvoinštančného\norgánu verejnej správy, a to z hľadiska jej prípustnosti ako aj dôvodnosti v zmysle záverov kasačného\nsúdu. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o\nkasačnej sťažnosti (ustanovenie § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku).\n34. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}