{"guid": "29b95d58-d0f0-41c6-9437-b31b84e862e8:4ed89ff7-8860-45dc-8965-040130a44c24", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5015201166.1", "spisova_znacka": "2Sžo/70/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/70/2016 z 31. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 2Sžo/70/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:5015201166.1", "identifikacne_cislo": "5015201166", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ed89ff7-8860-45dc-8965-040130a44c24", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201166.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201166.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201166.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/70/2016\n5015201166\n31. 01. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:5015201166.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu: MARCONY, s.r.o, so\nsídlom Hubová 252, 034 93 Hubová, právne zastúpený: JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,\nPhD., s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OPS/BEZ/2015/4773 O-509/2015 zo dňa 30. novembra 2015, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 21S/185/2015-34, zo dňa 18. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 21 S/l 85/2015-34, zo dňa\n18. mája 2016 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. OPS/\nBEZ/2015/4773 O-509/2015 zo dňa 30. novembra 2015 a postupu žalovaného. Žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru,\nže žalobné dôvody uplatnené žalobcom v žalobe neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie, tak ako to žiadal žalobca v petite žaloby.\nKrajský súd poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu považoval za\npreukázané, že v predmetnej veci bola dňa 15. mája 2015 vykonaná inšpekcia práce, z ktorej bol spísaný\nprotokol o výsledku inšpekcie č. IKO-156-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B. zo dňa 15. mája 2015. Pri výkone\ninšpekcie bolo zistené, že predmetom podnikateľskej činnosti kontrolovaného subjektu je murárstvo a\nďalšie činnosti uvedené vo výpise z obchodného registra.\nV ten istý deň, t. j. 15. mája 2015 bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku\nkontrolovaného subjektu - žalobcu, kde pre zamestnávateľa vykonávali pracovné činnosti X. L., X. B.,\nX. B. st. a K. L..\nZo zápisníc o podaní informácií a vysvetlení dôvodov prítomnosti fyzických osôb na pracovisku vo vzťahu\nk štyrom vyššie uvedeným fyzickým osobám bolo zistené, že ako pomocní pracovníci pracovali približne\n\n2 týždne, dňa 15. mája 2015 konkrétne od 7:00 hod. (T, L., P. B. a P. B. st.), resp. od 7:30 hod (P. L.).\nVšetky 4 fyzické osoby zhodne uviedli, že pracujú na pokyn V. A. a majú uzavretú dohodu.\nZo spisového materiálu vyplýva, že z vyššie uvedenými fyzickými osobami uzatvoril žalobca dňa 15.\napríla 2015 zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa článku 1 sa zhotoviteľ\nzaväzuje pre objednávateľa zhotoviť dielo - úprava terénu, južná strana pod chodník vykopaním hliny a\nnavezením kamenia pod chodník. V článku 2 je uvedená cena diela - 100 eur.\nNa základe výpisu z obchodného registra, zápisníc o podaní informácií zo dňa 15. mája 2015 od P.\nL. P. B., P. B. st. a T. L. a z predložených zmlúv o dielo, bolo inšpektorom práce zistené, že žalobca\nporušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 15. mája 2015 o 11:40 hod. využíval závislú\nprácu štyroch fyzických osôb, ktorí pre zamestnávateľa pracovali ako pomocní robotníci a nemal s nimi\nzaložený pracovnoprávny vzťah.\nDňa 17. júla 2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 13. júla 2015.\nVyjadrenie žalobcu bolo Inšpektorátu práce v Košiciach doručené dňa 22. júla 2017, v ktorom žalobca\nnamietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a žiadal vypočutie konateľa spoločnosti MARCONY,\ns.r.o.\nInšpektorát práce Košice vydal dňa 17. augusta 2015 rozhodnutie č. 165/15/O, ktorým žalobcovi uložil\npokutu 8 000 eur za to, že svojím konaním, ktoré spočívalo vo využívaní závislej práce 4 fyzických\nosôb bez toho, aby s nimi mal založený pracovnoprávny vzťah, čím naplnil znaky skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene\na doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 26. augusta\n2015. K žiadosti o vypočutie konateľa spoločnosti správny orgán uviedol, že účastník konania nemôže\nbyť vypočutý ako svedok vo vlastnej veci. Účastník konania má možnosť uviesť všetko, čo považuje za\npotrebné vo svojom vyjadrení.\nŽalobca dňa 4. septembra 2015 Inšpektorátu práce Košice doručil odvolanie proti rozhodnutiu č.\n165/15/0, v ktorom namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré spočívalo v tom, že správny\norgán dostatočne nepreukázal naplnenie všetkých znakov závislej práce. Ďalej žalobca namietal, že\nvýška pokuty je neprimerane vysoká a reálne uhradenie pokuty by malo pre žalobcu likvidačný charakter.\nŽalobca rovnako uviedol, že pokiaľ by sa skutočne preukázalo, že došlo k protiprávnemu konaniu,\nspoločenská nebezpečnosť konania by bola nepatrná.\nInšpektorát práce Košice dňa 1. októbra 2015 postúpil spis spolu s predkladacou správou odvolaciemu\norgánu - Národnému inšpektorátu práce.\nNárodný inšpektorát práce dňa 30. novembra 2015 rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/4773 O-509/2015\nodvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 165/15/O potvrdil. Národný\ninšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 2. decembra 2015,\nokrem iného uviedol, že práca štyroch dotknutých osôb nemôže byť kvalifikovaná inak ako závislá\npráca. Princíp podriadenosti a nadriadenosti je evidentný už z charakteru vykonávanej práce. Dôkazom\nnesamostatnosti práce týchto osôb je aj to, že sami nemohli rozhodovať o jej priebehu a ocitli sa v\nhospodárskej závislosti, kedy nevykonávali prácu za účelom zisku, ale len v záujme zabezpečenia\nsvojich životných potrieb. K výške uloženej peňažnej sankcie Národný inšpektorát práce uviedol, že\npokuta vo výške 8 000 eur bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby, a to aj s ohľadom na počet\nnelegálne zamestnávaných osôb, čo v napadnutom rozhodnutí prvostupňový správny orgán primerane\na zákonne odôvodnil.\nŽaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2015/4773\nO-509/2015 zo dňa 30. novembra 2015 bola Krajskému súdu v Žiline doručená dňa 21. decembra 2015.\nSúčasťou žaloby bola aj žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, pričom Krajský súd\nv Žiline tejto žiadosti listom zo dňa 3. marca 2016 nevyhovel. Žalobca v petite žaloby žiadal zrušenie\nrozhodnutia Národného inšpektorátu práce a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Ako dôvod\nuviedol, že nebolo dostatočne preukázané, že prácu, ktorú fyzické osoby vykonávali, možno skutočne\nkvalifikovať ako závislú prácu a súčasne opätovne namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty, ktorá\nbola nedostatočne odôvodnená.\n\nNa základe výzvy Krajského súdu v Žiline žalovaný správny orgán dňa 19. februára 2016 doručil\nvyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že ak by správny orgán pripustil výklad podaný žalobcom - a teda,\nže samotný výkon (aj tých najjednoduchších pomocných) prác, môže byť predmetom zmluvy o dielo,\notvorila by sa tým nekontrolovateľná možnosť nelegálneho zamestnávania osôb, ktorého potláčanie\na eliminovanie je absolútnou prioritou kontrolných orgánov, aj s ohľadom na množstvo negatívnych\ndôsledkov, ktoré sú s ním spojené. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranosti a\nnedostatočného odôvodnenia výšky pokuty žalovaný správny orgán konštatoval, že sankčný postih\nžalobcu bol inšpektorátom práce vyvodený s prihliadnutím na obligatórnosť uloženia pokuty za\nporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny orgán vzal ďalej do úvahy samotnú závažnosť\npredmetného nedostatku a jeho následkov, počet nelegálne zamestnávaných osôb a fakt, že zo strany\nžalobcu ide o prvé porušenie tejto povinnosti, navyše s krátkym trvaním protiprávneho stavu.\nRozsudkom zo dňa 18. mája 2016, sp. zn. 21S/185/2015-34 Krajský súd v Žiline žalobu zamietol a\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 25.\nmája 2016, prvostupňový správny súd identifikoval dve žalobné námietky žalobcu, a to: 1) nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, ktoré bolo dôsledkom nedostatočného preukázania, že prácu, ktorú fyzické\nosoby vykonávali možno skutočne kvalifikovať ako závislú prácu v zmysle s § 1 ods. 2 Zákonníka práce\na 2) neprimeranosť výšky uloženej pokuty - 8 000 eur a jej negatívny až likvidačný dopad na žalobcu.\nS ohľadom na prvú žalobnú námietku, prvostupňový správny súd uviedol, že definícia závislej práce\nje základným pojmom pracovného práva, ktoré je súčasťou právnych poriadkov a právnej kultúry\nvo všetkých členských štátoch Európskej únie. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od\nobsahu vykonávanej práce. Ak má vykonávaná práca základné črty závislej práce, na výkon takejto\npráce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. V danom prípade bolo z protokolu o výkone\ninšpekcie a z výpovedí samotných kontrolovaných fyzických osôb preukázané, že tieto osoby boli\nna pracovisku žalobcu činné pri realizácii pomocných výkopových prác, pričom nemali so žalobcom\nzaložený pracovnoprávny vzťah, napriek tomu, že ich činnosť vykazovala atribúty závislej práce.\nUvedené možno konštatovať už z charakteru vykonávanej práce - pomocné práce pri výkope, navyše\ndotknuté osoby boli žalobcom riadené čo do šírky dohodnutého druhu práca a miesta jej výkonu.\nDôkazom nesamostatnosti práce je, že sami nemohli rozhodovať o jej priebehu. Uvedené vyplýva z\nvýpovedí, v ktorých všetky štyri fyzické osoby uviedli, že boli riadení príslušnými pokynmi V. A.. Navyše\nfyzické osoby nevykonávali túto činnosť ako výkon svojej podnikateľskej činnosti. Z týchto, ako aj ďalších\nv rozsudku uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline konštatoval, že v danom prípade išlo o závislú\nprácu. Súčasne zdôraznil, že žalobca síce tvrdil, že nešlo o závislú prácu, avšak v žalobe neuviedol,\nktorý konkrétny znak závislej práce nebol v danom prípade preukázaný, resp. naplnený.\nK ďalšej námietke žalobcu prvostupňový správny súd uviedol, že postih za protiprávne konanie v oblasti\nverejnoprávnych - správnych deliktov má pôsobiť nielen preventívne, ale aj represívne. Vzhľadom na\nto, že išlo o vyšší počet nelegálne zamestnávaných osôb, nebolo možné uložiť pokutu v minimálnej\nvýške. Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov a určenie výšky pokuty je vecou voľnej úvahy správneho\norgánu a súd môže do voľnej úvahy zasahovať len v prípade, kedy by voľná úvaha nezodpovedala\nobsahu spisov, alebo by odporovala zásadám logického myslenia. Úlohou súdu je teda iba preskúmať,\nči takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Správny súd neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V danom prípade správne orgány rozhodli o výške pokuty\nv medziach stanovených zákonom.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho súdu podal žalobca dňa 1. júna 2016\nodvolanie, v ktorom alternatívne navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.\n21S/185/2015-34, zo dňa 18. mája 2016 zmenil tak, že zruší rozhodnutie Národného inšpektorátu prácu\nč. OPS/BEZ/2015/4773 O-509/2015 zo dňa 30. novembra 2015 a vráti vec žalovanému na ďalšie\nkonanie, alebo zruší rozsudok Krajského súdu v Žiline a vráti mu vec na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania žalobca namieta predovšetkým neprimerane vysokú pokutu a tvrdí, že uloženie\npokuty vo výške 8 000 eur má pre žalobcu skôr represívny ako preventívny charakter, pričom jej reálne\nuhradenie, by malo pre žalobcu až likvidačný charakter. Odôvodnenie považuje žalobca za príliš strohé\na z tohto dôvodu nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.\n\nĎalej žalobca v odvolaní namieta, že krajský súd sa vo svojom odôvodnení zaoberal námietkou\nvo vzťahu k neprimeranosti uloženej pokuty, avšak námietka žalobcu sa týkala predovšetkým\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Z uvedeného odôvodnenia nie je zrejmé akými\núvahami sa súd pri hodnotení námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného riadil.\nŽalobca taktiež argumentuje, že žalovaný správny orgán zaťažil svoje rozhodnutie vadou\nnepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov.\nIII.\nŽalovaný, na základe výzvy na vyjadrenie sa k odvolaniu, doručil dňa 20. júna 2016 vyjadrenie, v ktorom\nuviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. mája 2016 a\npovažuje ho za vecne správne a zákonné rozhodnutie. Ďalej uvádza, že je toho názoru, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzali zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci. Podľa názoru žalovaného, oba správne orgány dôsledne vyhodnotili všetky\nskutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce a zároveň sa vysporiadali aj s argumentáciou žalobcu\nobsiahnutou, či už vo vyjadrení k začatiu konania alebo v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty.\nS ohľadom na tvrdenia žalobcu v odvolaní žalovaný uviedol, že dôvody vedúce k uloženiu pokuty vo\nvýške 8 000 eur sú zjavné z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Pokuta, tak ako bola uložená,\nsa nijak nevymyká zo zákonnej sadzby, ba ani z rozhodovacej činnosti inšpekčných orgánov (vzhľadom\nna počet nelegálne zamestnávaných osôb), a preto nie je dôvod na to, aby bola žalobcom označená\nza neprimeranú. Navyše, zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo pri odôvodňovaní\nvýšky sankcie k zohľadneniu všetkých relevantných skutočností. Takéto odôvodnenie podľa mienky\nžalovaného zodpovedá požiadavkám súdnej praxe kladeným na túto časť rozhodnutia.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danej veci nie\nsú splnené podmienky na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý upravuje\npostup správnych súdov v rámci správneho súdnictva.\nVzhľadom na to, že odvolanie bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené dňa 1. júna 2016\npostupuje Najvyšší súd v predmetnej veci v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej častí O.s.p. začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. l O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd\nprihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p.).\nV súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nPodľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce\") závislá práca\nje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom.\nS účinnosťou od 1. januára 2013 je súčasťou Zákonníka práce ustanovenie § 1 ods. 3, podľa ktorého\nmôže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.\nZávislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom\nobchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník\") sa za právny úkon považuje prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo\nzániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.\nV súlade s § 39 Občianskeho zákonníka sa za neplatný považuje právny úkon, ktorý svojím obsahom\nalebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\nZmluvou o dielo sa v súlade s § 631 Občianskeho zákonníka zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo\ndielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.\nV súlade s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\n(ďalej lej „Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\") sa za nelegálne zamestnávanie\npovažuje zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou podnikateľom, ak využíva závislú\nprácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer.\nPodľa § 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní upravujú postihy za nelegálne\nzamestnávanie osobitné predpisy, pričom jedným z nich je zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a\no zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z (ďalej len „Zákon o inšpekcii práce\").\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona o inšpekcii práce je inšpekciou práce dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\nV súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi\nalebo fyzickej osobe pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000\neur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.\nPodľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej\npreventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia\npovinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú\nv činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty\npodľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom\nneúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku\na opakované zistenie toho istého nedostatku.\nV súlade s § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce sa na konanie podľa § 19 vzťahujú všeobecné predpisy\no správnom konaní.\nPodľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán v\nodôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol\n\nvedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd v odvolaní podanom žalobcom identifikoval dva\nzákladné odvolacie dôvody, na základe ktorých žalobca alternatívne žiada, aby odvolací súd rozsudok\nprvostupňového správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie Národného inšpektorátu prácu č. OPS/\nBEZ/2015/4773 O-509/2015 zo dňa 30. novembra 2015 a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie alebo,\naby rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nJedným z odvolacích dôvodov, ktorý žalobca namieta vo všetkých svojich vyjadreniach, je nedostatočné\npreukázanie, že činnosť, ktorú štyri fyzické osoby vykonávali na pracovisku žalobcu, mala charakter\nzávislej práce. Žalobca namieta, že prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal, že išlo\nskutočne o závislú prácu, a preto rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre\nnedostatok dôvodov. V nadväznosti na uvedené ďalej žalobca v odvolaní uvádza, že prvostupňový\nsprávny orgán sa s predmetnou námietkou nezaoberal.\nPojem závislá práca predstavuje jeden zo základných pojmov pracovného práva. V rámci právnej teórie\na v jej nadväznosti aj v súdnej praxi (Rozsudok NS SR, sp. zn. lOSžso/16/2014) sa vyprofilovali viaceré\nkritériá a postupy, ktoré je potrebné brať do úvahy a na ktoré opakovane poukázal žalovaný správny\norgán. Pri posúdení znakov závislej práce sa: 1) zmluva (právny úkon) má posudzovať podľa obsahu, nie\npodľa formy, 2) pri posudzovaní sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je\nnadriadenosť a podriadenosť, 3) nedojednanie odmeny alebo pracovného času má posúdiť ako obídenie\nzákona, nie ako neprítomnosť znaku závislej práce a 4) posudzujú okolnosti konkrétneho prípadu a\njednotlivé znaky, ako aj celková situácia.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu síce prvostupňový správny orgán explicitne neidentifikoval všetky znaky\nzávislej práce, avšak z obsahu odôvodnenia správneho rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový správny\norgán správne posúdil konanie fyzických osôb a uvedené dostatočne odôvodnil v súlade s § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku. Správny orgán v rozhodnutí totiž uviedol, že z protokolu o vykonanej inšpekcii a zo\nzápisníc o podaní informácií má za preukázané, že kontrolované fyzické osoby pracovali ako pomocní\nrobotníci. Je pritom zrejmé, že práca pomocného robotníka je vždy vykonávaná osobne, podľa pokynov,\nv určenom čase a v mene inej osoby - zamestnávateľa. Z výpovedí kontrolovaných osôb je evidentné,\nže pracovali podľa pokynov a v čase určenom konateľom žalobcu. Najdôležitejším znakom je vzťah\npodriadenosti a nadriadenosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ide o indikátor nesamostatnej\npráce na rozdiel od práce samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá ju vykonáva na vlastný účet a\nna vlastnú zodpovednosť. Avšak z administratívneho spisu vyplýva, že nešlo o samostatné zhotovenie\ndiela, pričom preukazom nesamostatnosti práce je skutočnosť, že dotknuté osoby nerozhodovali o\npriebehu vykonávanej činnosti a boli v hospodárskej závislosti zo strany žalobcu.\nŽalobca síce správnemu orgánu predložil zmluvy o dielo, ktoré s dotknutými fyzickými osobami uzatvoril\ndňa 15. apríla 2015, avšak z ich jednotlivých článkov (najmä vymedzenie predmetu zmluvy o dielo), podľa\nnázoru odvolacieho súdu, vyplýva, že obsah práv a povinností, ktoré mali zmluvné strany v predmetnej\nzmluve dohodnuté, nemožno charakterizovať ako zmluvný vzťah, ktorý napĺňa pojmové znaky zmluvy\no dielo, a preto tieto zmluvy vykazujú znaky simulovaných právnych úkonov.\nPri zakladaní pracovnoprávnych vzťahov nie je totiž zmluvná autonómia účastníkov absolútna. V\ntomto sa pracovnoprávne vzťahy odlišujú od iných súkromnoprávnych vzťahov. V pracovnoprávnych\nvzťahoch je pozícia zamestnávateľa vždy silnejšia a zamestnanec má postavenie slabšej strany, preto je\npotrebná zvýšená právna ochrana zamestnanca. Slobodná vôľa zamestnanca, ako slabšieho subjektu\nv pracovnom práve, môže byť do istej miery ovplyvniteľná. Z tohto dôvodu právna úprava núti zmluvné\nstrany založiť pracovnoprávny vzťah aj proti ich vôli.\nV súlade s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka sa za právny úkon považuje taký prejav vôle,\nktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s\ntakýmto prejavom spájajú. Zmluvu je potrebné vždy posudzovať podľa obsahu a nie podľa toho, ako\nje tento právny úkon zmluvnými stranami označený. Ak teda zmluvné strany uzatvoria zmluvu o dielo,\npričom sú však naplnené znaky závislej práce, hovoríme o tzv. disimulácii právneho úkonu. Dôvodom\n\npredstieraného právneho úkonu je zvyčajne snaha zamestnávateľa vyhnúť sa zákonným povinnostiam\npredovšetkým ekonomického charakteru, ktoré vyplývajú z verejnoprávnych predpisov, resp. vyhnúť\nsa zodpovednostným následkom vyplývajúcim z ustanovení Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní (Rozsudok NS SR, sp. zn. 10Sžso/16/2014, zo dňa 25. marca 2015). Zmluva o dielo, ktorá\nobsahuje prvky závislej práce, ktorou mal byť zastretý pracovnoprávny vzťah, je absolútne neplatným\nprávnym úkonom, pretože dochádza k obchádzaniu zákona.\nZákonodarca myslel na prípady, kedy dochádza k disimulácii pracovnoprávneho vzťahu\nobchodnoprávnym alebo občianskoprávnym vzťahom a s cieľom zabrániť nelegálnemu zamestnávaniu\na obchádzaniu právnych noriem obsiahnutých v právnych predpisov s účinnosťou od 1. januára 2013 v\n§ 1 ods. 3 Zákonníka práce explicitne zakotvil, že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom\nobčianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\nŽalobca v odvolaní taktiež namieta neprimeranú výšku uloženej pokuty, jej represívny charakter a zrejmý\nnepomer voči konštatovanému porušeniu a najmä jej nedostatočné odôvodnenie. V tejto súvislosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade uvádza, že účelom uloženia sankcie v správnom konaní\nje nielen preventívne pôsobenie priamo na páchateľa správneho deliktu, ako aj nepriamo vo vzťahu k\nverejnosti, ale má pôsobiť aj represívne. To znamená, že účelom uloženia sankcie v správnom konaní\nje aj potrestanie páchateľa. Uvedené platí najmä v prípade správnych deliktov právnických osôb, a to z\ndôvodu, že v čase spáchania predmetného správneho deliktu nebol v podmienkach Slovenskej republiky\núčinný zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Až do nadobudnutia účinnosti\npredmetného zákona (zákon účinnosť nadobudol dňa 1. júla 2016) predstavovalo sankcionovanie za\nsprávny delikt jediný spôsob vyvodenia verejnoprávnej zodpovednosti voči právnickej osobe, a teda\njediný spôsob ako represívne pôsobiť na páchateľov, ktorí sú právnickými osobami.\nV prípade, ak dôjde k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania, má správny orgán povinnosť, nie\nmožnosť, uložiť v súlade s § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce peňažnú sankciu od 2 000\neur do 200 000 eur. Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne, dolná hranica\npeňažnej sankcie sa posúva na 5 000 eur. V tomto prípade boli súčasne nelegálne zamestnávané 4\nfyzické osoby, preto je opodstatnené uloženie pokuty, ktorá prevyšuje sumu 5 000 eur. Najvyšší súd\nmá za to, že prvostupňový správny orgán, ktorý určil výšku peňažnej sankcie 8 000 eur, dostatočne\nodôvodnil svoje správne uváženie. Najvyšší súd sa stotožňuje s úvahami prvostupňového správneho\norgánu, podľa ktorého je nutné rozlišovať, či došlo k nelegálnemu zamestnávaniu práve dvoch, resp.\nviacerých osôb a že vzhľadom na zákonné rozpätie je uložená pokuta stále výrazne pri spodnej hranici\nsadzby. Správny orgán vzal do úvahy skutočnosť, že zo strany žalobcu išlo o prvé porušenie predmetným\nzákonných ustanovení a taktiež krátkosť trvania protiprávneho stavu.\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že by predmetné konanie bolo nepatrnej spoločenskej\nnebezpečnosti. Konanie žalobcu indikuje nielen snahu vyhnúť sa verejnoprávnym povinnostiam\nnajmä ekonomického charakteru, ale nelegálne zamestnávanie má negatívny dopad predovšetkým na\nnelegálne zamestnané osoby. Osoby, ktoré vykonávajú nelegálnu prácu podstupujú rôzne sociálne\nriziká, obmedzenia sociálnych práv zamestnanca (napr. v prípade pracovného úrazu), absentujúcu\nochranu pracovných podmienok a zníženú stabilitu zamestnania.\nTaktiež je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom\npovolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu nie je posudzovať účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia.\nVzhľadom na to, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu v rámci zákonného rozpätia zákonnej\nsadzby, pričom pokuta sa blíži k jej dolnej hranici a súčasne si, podľa názoru Najvyššieho súdu, svoje\nrozhodnutie adekvátne odôvodnil, neexistuje dôvod na zrušenie alebo zmenu rozsudku Krajského súdu\nv Žiline, ktorý zamietol žalobu ako nedôvodnú.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\n\nnoriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa odvolací súd\nstotožňuje v celom rozsahu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal, keďže v konaní nemal úspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch v znení účinnom od 15.11.2016).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/185/2015", "guid": "704b5fcd-cc4e-4aec-8a54-59d362a88bbc:54404686-68bc-4f9c-af3f-01f1b5d9834f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}