{"guid": "fd4ef93e-caa0-4df6-b82f-f95fd7ef7c82:d30c7aee-ea4d-4707-b899-cfde5bb43254", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5015201114.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/33/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2017 z 30. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2019, sp. zn. 9Sžsk/33/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5015201114.3", "identifikacne_cislo": "5015201114", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/601", "nazov": "zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/601", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/601-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-7", "nazov": "§ 18 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-18.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-38.odsek-17", "nazov": "§ 38 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-38.odsek-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-4", "nazov": "§ 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-18", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-38", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d30c7aee-ea4d-4707-b899-cfde5bb43254", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201114.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201114.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201114.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/33/2017\n5015201114\n30. 01. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:5015201114.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: L. Š.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, G. U., zastúpeného: Mgr. Marek Tauber, advokát so sídlom\nadvokátskej kancelárie Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ZŤP a posudkových činností\nŽilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline, č. k. 21S/175/2015-42 zo dňa 25. januára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nŽiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 190 Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/\nSSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 zo dňa 06.10.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a\npotvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. LM1/OPP_ŤZP/\nSOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015 o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového\nzariadenia od 01.07.2015 podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že námietky žalobcu nie sú spôsobilé privodiť\nzrušenie napadnutého rozhodnutia (a ani prvostupňového rozhodnutia) a sú v plnom rozsahu\nnedôvodné. Poukázal na to, že k zastaveniu výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených\nvýdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia došlo u žalobcu\nz dôvodu, že tento na výzvu správneho orgánu nepredložil doklad o príjme jeho manželky za rok\n2014. Krajský súd s poukazom na § 18 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. dôvodil, že na účel zisťovania\npríjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy\ntých osôb, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení. Pojem spoločne posudzovanej osoby preto nemožno\nvykladať podľa definície vyplývajúcej z iného hmotnoprávneho predpisu, napr. zákona o pomoci v\nhmotnej núdzi ako to požadoval žalobca. Krajský súd neprihliadol ani na tvrdenie žalobcu, že vo\nvýzve, ktorú mu prvostupňový správny orgán doručil, bol nedostatočne poučený o možných následkoch,\nkeď jej nevyhovie. Žalobca tiež namietal, že správny orgán nezdôvodnil z akého dôvodu je potrebné\npreukazovať príjem jeho manželky, keď s ňou nežije v spoločnej domácnosti, ktorú námietku krajský\nsúd rovnako neuznal za relevantnú, nakoľko povinnosťou žalobcu ako fyzickej osoby s ťažkým\n\nzdravotným postihnutím bolo preukázať aj príjem jeho manželky bez ohľadu na to, či s ňou žije alebo\nnežije v spoločnej domácnosti. Skonštatoval tiež, že námietkami žalobcu sa dostatočne zaoberal už\nžalovaný a jeho rozhodnutie (a ani rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) nemožno považovať\nza nedostatočne zdôvodnené. Za nepravdivé krajský súd označil tvrdenie žalobcu, že žalobca bol\nnesprávne poučený, lebo výzva správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29. júla 2015 obsahovala\nvšetky podstatné náležitosti a bola zrozumiteľná.\n3. Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods.\n1 písm. f/ a g/ SSP namietajúc, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom\ntiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že krajský súd sa vôbec\nnevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov za trvania manželstva, čím ignoroval zákonom dovolené inštitúty iných právnych noriem.\nOpakovane tvrdil, že výzvu správneho orgánu je potrebné považovať za bezdôvodnú a neoprávnenú,\nlebo príjem jeho manželky nie je možné posudzovať. Právny názor krajského súdu, že na predmetnú\nprávnu vec sa aplikuje výlučne zákon č. 447/2008 Z. z. pokladal za nesprávny a trval na tom, že súd\nmal ako právne relevantnú skutočnosť vyhodnotiť zúženie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, lebo žalobca z príjmu manželky nepožíval žiadne výhody a ani s ňou nezdieľal spoločnú\ndomácnosť. Žiadal preto rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie\ns tým, že mu bude priznaná plná náhrada trov konania.\n4. Žalovaný nepovažoval námietky sťažovateľa za opodstatnené a navrhol rozsudok krajského súd v\ncelom rozsahu potvrdiť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť\nbez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 SSP a dospel k záveru, že jej nemožno vyhovieť.\n6. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení\nvýplaty peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo\nopotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia od 01.07.2015 podľa zákona č. 447/2008\nZ. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n7. Žalobcovi ako fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na sprievodcu a s mierou\nfunkčnej poruchy 50 %, bol peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s\nhygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia priznaný rozhodnutím\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. CD/2012/094086/KR zo dňa 16.07.2012 na\nzáklade jeho žiadosti z 12.06.2012.\n8. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., výplata opakovaného peňažného príspevku na\nkompenzáciu sa zastaví, ak fyzická osoba, ktorej sa vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu,\nnevyhovie výzve príslušného orgánu v určenej lehote osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie\npeňažného príspevku na kompenzáciu alebo na jeho výšku a táto fyzická osoba bola na tento dôsledok\nv písomnej výzve upozornená.\n9. Podľa § 18 ods. 7 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z., pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne\nposudzujú a započítavajú príjmy u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej\npríjem a príjem jej manžela alebo manželky.\n10. Podľa § 38 ods. 17 zákona č. 447/2008 Z. z., peňažný príspevok na zvýšené výdavky nemožno\nposkytnúť, ak príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyšší ako trojnásobok sumy\nživotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.\n11. Osobitným predpisom je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov.\n\n12. Nosnou námietkou sťažovateľa bolo tvrdenie, že správne orgány i krajský súd pochybili, keď\nneprihliadli na skutočnosť, že so svojou manželkou nežije v spoločnej domácnosti, pričom v notárskej\nzápisnici zo dňa 08.09.2014 sa žalobca s manželkou dohodli na zúžení bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov.\n13. Sledovaným obdobím, za ktoré bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný na\npreukázanie príjmu, bol rok 2014.\n14. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 19.07.2014 uzatvoril manželstvo\na na zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa s manželkou dohodli dňa 08.09.2014.\n15. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu i správnych orgánov dospel k záveru, že žalobca\nmal všeobecnú povinnosť skutočnosti rozhodujúce pre poskytnutie poberaného peňažného príspevku\nosvedčiť tak, ako ho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí\na rodiny vyzval výzvou zo dňa 29.07.2015, zdokladovanie príjmov jeho manželky za obdobie od\nuzatvorenia manželstva (júl 2014) do decembra 2014 nevynímajúc. Krajský súd správne skonštatoval, že\nna tento konkrétny účel, t. j. na účel zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,\nsa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy tých osôb, ktoré sú uvedené v ustanovení § 18 ods.\n7 zákona č. 447/2008 Z. z. a v prípade žalobcu sa teda jedná o jeho manželku. Pojem spoločne\nposudzovanej osoby však nemožno vykladať podľa definície vyplývajúcej z iného hmotnoprávneho\npredpisu, napr. zákona o hmotnej núdzi, ako to žiadal žalobca. So záverom krajského súdu, že na\núčely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je relevantné, či manželia\nžijú v spoločnej domácnosti v zmysle Občianskeho zákonníka alebo iného právneho predpisu, sa\nkasačný súd tiež plne stotožnil. Kasačný súd ešte poznamenenáva, že hoci od septembra 2014\ndošlo dohodou manželov k zúženiu ich bezpodielového spoluvlastníctva, táto skutočnosť (rovnako ako\nokolnosť žalobcom tvrdenej neexistencie „spoločnej domácnosti“) nemá v zmysle zákona č. 447/2008 Z.\nz. za následok vylúčenie manželky žalobcu z okruhu osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú v zmysle\nustanovenia § 18 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z.. Vzhľadom na všeobecnú vzájomnú vyživovaciu\npovinnosť manželov, je nutné vziať do úvahy aj príjem manželky žalobcu, keďže manželia by mali zdieľať\nv zásade rovnakú životnú úroveň, pričom nie je rozhodujúce, či žijú v spoločnej domácnosti, prípadne,\nči ich príjmy spadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Kasačnú námietku žalobcu, že\nsprávne orgány a krajský súd zúženie bezpodielového spoluvlastníctva mali vziať za právne relevantú\nskutočnosť, preto nebolo možné vyhodnotiť ako dôvodnú.\n16. Kasačný súd tiež neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že krajský súd ignoroval právne inštitúty zakotvené\nv iných právnych normách ktoré priamo či nepriamo ovplyvňovali rozhodnutie správnych orgánov i\nsamotného súdu. Krajský súd sa žalobnými námietkami žalobcu riadne zaoberal a uviedol z akých\ndôvodov pre účely zisťovania príjmu žalobcu ako poberateľa peňažného príspevku považoval za\nrelevantné a náležité posudzovať a vyhodnotiť aj príjem jeho manželky, pričom práve z tohto hľadiska ako\nprávne irelevantné vyhodnotil argumenty žalobcu týkajúce sa zúženia bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov a nezaloženia spoločnej domácnosti.\n17. Žalobca vychádzajúc len z vlastného mylného presvedčenia, že požiadavka správnych orgánov\nzdokladovať príjem jeho manželky je bezdôvodná a neoprávnená, keď v spoločnej domácnosti nežijú\na aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je zúžené, sa sám uviedol do situácie, keď výlučne v\ndôsledku neposkytnutia potrebnej súčinnosti poberateľa peňažného príspevku (teda aj toho, ktorý súvisí\ns hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia), došlo k zastaveniu\nvýplaty peňažného príspevku. Správne orgány pritom postupovali zákonne a v súlade s § 45 ods. 4\nzákona č. 447/2008 Z. z., pričom o zákonných následkoch nepreukázania rozhodujúcich skutočností bol\nžalobca náležite, riadne, včas a zrozumiteľne poučený, čo správne skonštatoval už krajský súd.\n18. Záverom kasačný súd len poznamenáva, že nakoľko žalobca vedome a z vlastnej vôle v\npriebehu administratívneho konania príjem svojej manželky neosvedčil, výplata právoplatne priznaného\npeňažného príspevku mu musela byť zastavená bez ohľadu na to, aby správne orgány mohli relevantne\nvyhodnotiť a objektívne posúdiť či v konečnom dôsledku príjem žalobcu ako poberateľa daného\npeňažného príspevku vôbec trojnásobok sumy životného minima prevyšuje (§ 38 ods. 17 zákona č.\n447/2008 Z. z.).\n\n19. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú,\na preto ju zamietol s poukazom na § 461 SSP.\n20. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd v súlade § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP a § 168 SSP, nakoľko sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a na strane žalovaného\nnevzhliadol dôvod, pre ktorý by mohol spravodlivo požadovať náhradu dôvodne vynaložených trov\nkonania.\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nn i e j e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/175/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}