{"guid": "c423de33-c4c6-4442-9acf-e4a0cde5df54:13d65b50-2cd1-4e95-926b-7b29ccde73c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5015201085.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/16/2017 z 31. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 5Sžfk/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5015201085.1", "identifikacne_cislo": "5015201085", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13d65b50-2cd1-4e95-926b-7b29ccde73c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201085.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201085.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5015201085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/16/2017\n5015201085\n31. 01. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:5015201085.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Transeuropa, s.r.o., so sídlom Štrková 4, Žilina, IČO: 36 794 724, zastúpeného Mgr.\nSoňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Hodžova 13, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 20870656/2015 z 22. septembra 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č.k. 20S/205/2015-83 z 8. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.\n20S/205/2015-83 z 8. novembra 2016 z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len ,,správny súd”) rozsudkom č.k. 20S/205/2015-83 z 8. novembra 2016\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20870656/2015 z 22.09.2015,\nktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.\n20371496/2015 z 15.06.2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel\ndane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 19 656,- € za zdaňovacie obdobie december 2012.\n2. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so zistením skutkového stavu a právnym posúdením veci\nsprávnymi orgánmi. Dodal, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/\nzákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet\ndane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vadu dokladu\na ani za dobromyseľnosti platiteľa. Platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, je povinný preukázať\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet sú v zákone stanovené. Pritom na právny úkon\nalebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické\nopodstatnenie a ktorých výsledkom je získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol\ndaňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).\n3. V prejednávanej veci išlo podľa správneho súdu o tzv. reťazový obchod, keďže bolo preukázané,\nže žiadna zo spoločností zapojených do obchodného reťazca nepozná a ani neuvádza krajinu pôvodu\ntovaru a nie je známa ani krajina konečnej spotreby - tovar sa nespotrebováva, je v neustálom\nfakturačnom (a v prepravnom) kolobehu. Žiadna zo spoločností v reťazci nepreukázala spotrebu\nkonečnému zákazníkovi. Slovenská republika, Česká republika ani Srbsko nie je krajinou spotreby. Bol\n\nbez všetkých pochybností preukázaný reťazový obchod s komoditou kameň, v rámci ktorého sa stále\nfakturuje rovnaký tovar a pôvodný dodávateľ tovaru sa stáva jeho odberateľom, aby následne mohol\nopätovne rovnaký tovar dodať.\n4. Správny súd poukázal na konkrétny priebeh reťazového obchodu, a to tovar - granitová dlažba bol\nžalobcom dodaný spoločnosti J. K. Consult, s.r.o., Praha (jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti\nJANSON SK s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava), ktorá ho uložila do slobodného colného pásma\nFREE ZONE Brno, kde dochádzalo k predaju tovaru (bez dopravy alebo odoslania či zhodnotenia\ntovaru) spoločnosti MARTIN HENDRIX SOCIETE ANONYME, Republic of Seychelles (jej pečiatka\nsa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o.), ktorá ho opäť len fakturačne predávala spoločnosti\nSONEX BUSINESS Inc., USA (konateľ P. A., konateľ subdodávateľa žalobcu a pokladník J. V. konateľ žalobcu, jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o.) za výrazne zníženú\ncenu. Táto spoločnosť zabezpečila prepravu tovaru z ČR do Zóny voľného obchodu Subotica (dopravu\nvykonával priamo žalobca), kde tovar predala v nezmenenom stave spoločnosti LAMAC d.o.o. Subotica,\nSrbsko a táto následne spoločnosti WILLIAMS PROCUREMENT LLC, USA, (jej pečiatka sa našla v\nsídle spoločnosti JANSON SK s.r.o.), ktorá opäť len fakturačne predala tovar spoločnosti ATTERTON\nINVESTMENTS SOCIETE ANONYM, VICTORIA za výrazne zníženú cenu, ktorá ho tiež len fakturačne\npredala spoločnosti Edwards Procurement LL, USA (jej pečiatka sa našla v sídle spoločnosti JANSON\nSK s.r.o.). Táto opätovne umelo znížila cenu tovaru a predala ho v nezmenenom stave spoločnosti\nJANSON SK s.r.o. (konateľ P., konateľ subdodávateľa žalobcu), ktorá zabezpečila jeho prepravu na\nSlovensko, avšak tovar evidovala už ako granitové dosky. Komodita dlažba sa mení na granitové\ndosky súbežne s umelo zníženou cenou komodity na predchádzajúcich stupňoch reťazca za účelom\nvytvárania priestoru na opätovné fiktívne opracovávanie komodity granitové dosky na dlažbu súbežne\ns mnohonásobným zvyšovaním ceny na Slovensku, pričom jediným cieľom týchto transakcií je získanie\nčo najvyššieho odpočtu DPH pri deklarovaní jeho predaja.\n5. Podľa správneho súdu správca dane na základe zistení dospel k správnemu názoru, že tovar v\nreťazci tuzemských či zahraničných spoločností je v neustálom fakturačnom a prepravnom kolobehu s\ncieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov\na uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. Preto pokiaľ by aj bolo preukázané\ndodanie tovaru pre žalobcu a následné odobratie jeho odberateľom, ani za takých okolností by nebolo\nmožné prihliadnuť na tieto obchodné transakcie. Išlo by totiž o právne úkony, ktoré nemajú ekonomické\nopodstatnenie a ktorých výsledkom bolo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak neboli\ndaňové subjekty oprávnené (§ 3 ods. 6 daňového poriadku).\n6. K námietke porušenia procesných práv žalobcu pri vypočutí M. G., konateľky spoločnosti CELOS,\ns. r. o., správny súd uviedol, že pojednávanie s M. G., ktoré sa uskutočnilo dňa 01.08.2013, bolo síce\nrealizované bez účasti daňového subjektu pred dožiadaným Daňovým úradom Trnava, ale konateľka\nsa vyjadrovala len všeobecne a žiadne konkrétne okolnosti neuviedla, najmä čo sa týka odberateľa\nžalobcu, a preto jej bolo uložené, aby sa písomne vyjadrila a písomné vyjadrenie zaslala do 09.08.2013.\nTo znamená, že hoci v danom prípade došlo k porušeniu práva žalobcu klásť svedkovi otázky, uvedené\nporušenie však nie je podľa správneho súdu zásadného charakteru, keďže z tohto výsluchu správca\ndane nevychádzal pri zistení skutkového stavu veci.\n7. K námietke žalobcu týkajúcej sa medzinárodnej výmeny informácií, v rámci ktorej bol dožiadaným\norgánom vypočutý P. A., konateľ spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o., správny súd uviedol, že\nadministratívnu spoluprácu v boji proti podvodom v oblasti DPH upravuje nariadenie Rady EÚ č.\n904/2010, ktoré má priamy účinok aj vo vzťahu k Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej\núnie. Podľa čl. 7 ods. 5 citovaného nariadenia požadované informácie alebo požadované administratívne\nvyšetrovanie vykonáva žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti\ntak, ako by konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu.\nV danom prípade to znamenalo, že v súlade s týmto nariadením bolo realizované administratívne\nvyšetrovanie českými daňovými orgánmi, pričom žiadaný orgán bol český daňový orgán, ktorý mal\npovinnosť postupovať tak, akoby realizoval odpoveď na žiadosť vlastných daňových orgánov, teda podľa\nprocesných predpisov v Českej republike. Požiadavka na aplikáciu procesných predpisov platných v\nSlovenskej republike je teda v plnom rozsahu nedôvodná.\n\n8. Správny súd k námietke žalobcu ohľadom nesprávneho vyhodnotenia obsahu svedeckej výpovede\nP. uviedol, že správca dane vyhodnotil jeho výpoveď tak, že z nej vyplýva, že tovar bol prepravený\ndo ČR. Prepravu do ČR správca dane nespochybňoval. Realizácia prepravy do ČR bola zistená\nv rámci kolobehu tovaru medzi SR, ČR, Srbskom a SR. Napokon preprava, t. j. jazdenie určitého\nautomobilu do ČR bola preukázaná. Ostatné tvrdenia žalobcu ohľadne dodania tovaru do ČR, napr.\nako s tovarom odberateľ ďalej naložil alebo identifikácia konečného spotrebiteľa však z výpovede P. A.\nvôbec nevyplývajú. Jeho výpoveď ani nepreukazuje dodanie konkrétnej dlažby z prírodného kameňa\npodľa faktúry, ktorá je predmetom tohto zdaňovacieho obdobia. Svedecká výpoveď P. A. je totiž v tomto\nbode len všeobecného charakteru, týkala sa viacerých rokov, nie konkrétneho zdaňovacieho obdobia,\nani konkrétnej dodávky tovaru v tomto zdaňovacom období.\n9. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bolo povinnosťou správcu dane, aby každú svedeckú výpoveď získanú\nz iných dokumentov odcitoval v doslovnom znení a neinterpretoval ich on sám, aj táto námietka\nbola podľa správneho súdu nedôvodná. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že zákon nevyžaduje,\naby v rozhodnutí boli citované doslovné výpovede svedkov. Uvedené by bolo v rozpore so zásadou\nhospodárnosti konania. Pokiaľ boli svedecké výpovede použité z vyšetrovacích spisov, tieto správca\ndane mohol použiť v zmysle § 24 ods. 4 a § 26 ods. 7 daňového poriadku, pričom o nahliadnutí do\niných spisov správca dane spísal úradný záznam z 08.12.2014. Konkrétne zápisnice z vyšetrovacích\nspisov s doslovnými výpoveďami svedkov sú súčasťou správneho spisu ako fotokópie (napr. výsluch P.\nA. z 29.06.2012). Žalobca mal právo sa oboznámiť s týmito výpoveďami jednotlivých svedkov v rámci\nnahliadnutia do spisu, pričom správca dane nemá povinnosť osobitne ho s nimi oboznamovať alebo\nmu ich zasielať na vedomie. Čo sa týka písomnej odpovede T. F. na otázky správcu dane, aj táto je\nsúčasťou spisového materiálu. Nie je teda dôvodná ani námietka žalobcu, že písomná odpoveď T. F.\nnie je súčasťou spisu a že ani s inými dôkazmi, ktoré však žalobca nešpecifikoval, nebol oboznámený.\nKeďže všetky použité listinné dôkazy boli súčasťou spisového materiálu, nič mu nebránilo sa s nimi\noboznámiť.\n10. Námietku žalobcu o nevyhovení jeho návrhu na doplnenie dokazovania v podaní z 13.01.2015\nvyhodnotil správny súd taktiež ako nedôvodnú s tým, že nie je pravda, že správca dane sa s týmto\nnávrhom vôbec nevysporiadal, nakoľko čiastočne mu aj vyhovel a urobil úkony k vypočutiu svedka\n- šoféra žalobcu P. Q., ktorý mal zabezpečiť prepravu tovaru zo SR do ČR. K výsluchu nedošlo z\ndôvodu, že sa nepodarilo zistiť jeho aktuálnu adresu, pričom šetrenie jeho pobytu bolo dostatočne\nvyčerpávajúce. Samotný daňový subjekt nevyvinul minimálnu aktivitu zabezpečiť prítomnosť tohto\nsvedka na výsluch, hoci ho sám navrhol. Vzhľadom na návrh na preukazovanie dopravy do ČR\nvypočutím jednotlivých šoférov žalobcu, správca dane nahliadol do zápisnice z výsluchov svedkov\n- šoférov žalobcu P. G., F. L. a P. X., keďže ich vypočula Národná kriminálna agentúra, Expozitúra\nBratislava v iných konaniach. Tieto výsluchy aj vo svojom rozhodnutí citoval. Za účelom vypočutia\nskladníkov odberateľa správca dane nahliadol do zápisnice z výsluchu svedkyne Q. A., ktorú vypočula\nNárodná kriminálna agentúra. Za účelom vypočutia pracovníkov skladu dodávateľa správca dane\nkonštatoval, že už bolo vykonané dožiadanie, ktorého obsah už bol uvedený v protokole z 13.01.2015,\na preto nie je potrebné opätovne výsluch vykonať. Pokiaľ ide o návrh na výsluch D.. P. A., správca dane\nkonštatoval, že tento bol vypočutý v rámci medzinárodnej výmeny informácií ešte v rámci daňového\nkonania. To znamená, že nie je pravdivé tvrdenie v žalobe, že správca dane dôkazy nevykonal a\nani v prvostupňovom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo tomuto návrhu nevyhovel. Naopak, správca dane\nposudzoval relevantnosť každého návrhu, niektoré dôkazy neboli vykonané pre objektívne skutočnosti,\navšak boli nahradené rovnocennými dôkazmi (zápisnice z výsluchov šoférov žalobcu) a niektoré návrhy\nboli duplicitné (dôkazy už boli vykonané v rámci daňovej kontroly - výsluch D.. P. A., alebo v rámci iných\ndaňových konaní, z ktorých uvedené výsluchy boli pripojené do správneho spisu ako listinné dôkazy,\nnapr. výsluch pracovníkov skladu dodávateľa). V tejto súvislosti správny súd dodal, že zápisnice z iných\nkonaní, a to nielen z daňových konaní, ale aj trestných konaní, napr. z vyšetrovacích spisov možno\npoužiť ako priame dôkazy, keď § 24 ods. 4 daňového poriadku takúto situáciu predpokladá.\n11. Podľa žalobcu správca dane nebol oprávnený zverejňovať informácie, ktoré boli obsahom\nvyšetrovacieho spisu a týkajú sa iných obchodných spoločností K tejto námietke správny súd uviedol,\nže uvedené nezasahuje do žiadneho subjektívneho práva žalobcu.\n12. K námietke týkajúcej sa upovedomenia o vypočutí svedka z 27.01.2015, v ktorom chýbalo označenie\nsvedka, ktorý má byť vypočutý a označenie zdaňovacieho obdobia, správny súd uviedol, že bolo\n\npreukázané, že táto nejasnosť bola odstránená, keď na základe telefonického dožiadania žalobcu\nsprávca dane ho informoval o týchto skutočnostiach.\n13. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný tvrdil, že dôkaz, preukazujúci neexistenciu zdaniteľného plnenia,\nje aj skutočnosť, že spoločnosť vykazuje stratu, že tovar bol iba presunutý vysokozdvižným vozíkom\nv rámci skladu, že tovar bol umiestnený v colnom pásme, kde podliehal umelo zníženej cene, aby sa\nnásledne jeho cena umelo zvýšila pri dovoze na Slovensko, že existovalo personálne prepojenie osôb\nv reťazci obchodníkov s komoditou kameň a dlažba, že žalobca je súčasťou spoločností uplatňujúcich\nnadmerné odpočty na základe faktúr, ktoré nie sú obrazom reálneho obchodu a že tovar bol uskladnený\nna jednom a tom istom mieste v sklade na I. spolu s tovarom od iných firiem, ktoré sa zaoberali\nobchodom s tou istou komoditou. K uvedenému správny súd uviedol, že vo všetkých týchto prípadoch\nide o zistenia, ktoré v spojitosti s ostatnými dôkazmi dávajú celkový obraz o nereálnosti dodávok v\ncelom reťazci subdodávateľov a dodávateľa žalobcu vrátane samotného žalobcu a jeho odberateľa.\nPreto možno hovoriť o karuselovom podvode, a to po zhodnotení všetkých relevantných dôkazov. Pritom\npráve tieto zistenia (personálne prepojenie spoločností, spoločnosti, ktoré dlhodobo vykazujú stratu\nalebo sú nefunkčné, resp. nekontaktné, spoločné uskladnenie tovaru v jednom sklade, spoločné vedenie\nobchodných dokladov vrátane pečiatok firiem zapojených do reťazca, atď.) sú práve takéto dôkazy.\n14. Správny súd ďalej uviedol, že samotné vystavenie a zaúčtovanie faktúry za dodanie tovaru\nspoločnosťou CELOS, s.r.o. do účtovníctva dodávateľa nepreukazuje splnenie podmienok na uznanie\nodpočítania dane a následné vyplatenie nadmerného odpočtu. Pokiaľ nie sú splnené aj materiálne\npodmienky na odpočítanie dane a aj formálna podmienka náležitostí faktúry (§ 71 ods. 2 písm. f/ zákona\no DPH), ktorá ani táto v danom prípade nebola splnená, nie je možné ani pri zaúčtovaní tejto faktúry\nvyhovieť požiadavke o nadmerný odpočet.\n15. K námietke týkajúcej sa vyhodnotenia svedeckej výpovede P. správny súd uviedol, že svedeckú\nvýpoveď vždy vyhodnocuje správca dane. Ten ju vyhodnotil nielen samostatne, ale aj v spojitosti so\nvšetkými ostatnými dôkazmi. Správca dane nemá povinnosť za každých okolností tvrdenia svedka\npovažovať za pravdivé, najmä ak odporujú ostatným zisteným skutočnostiam, ako tomu bolo v danom\nprípade, má právo svedeckú výpoveď vyhodnotiť a prípadne aj skonštatovať jej nehodnovernosť.\n16. Ďalšie namietané vyhodnotenie dôkazu bola svedecká výpoveď X. G., konateľa spoločnosti MEAT,\ns.r.o. Uvedenie tejto svedeckej výpovede vytváralo podľa správneho súdu celkový obraz o vykonávaní\nobchodnej činnosti jednotlivými spoločnosťami, ktoré uskladňovali tovar v sklade na I., a to konkrétne\npokiaľ išlo o opracovanie výrobkov. Hoci v danom prípade predmetom dodávky boli už opracované\nvýrobky (dlažba), táto výpoveď je relevantná, pretože bolo potrebné vykonať dokazovanie nielen vo\nvzťahu ku konkrétnej obchodnej transakcii podľa predmetnej faktúry (dodávateľ - žaloba), ale vo vzťahu\nk celému obchodnému reťazcu, do ktorého patrili aj firmy, ktoré deklarovali opracovanie granitových\ndosiek na dlažbu a ktoré následne vystupovali ako jej dodávatelia. Rovnako relevantným dôkazom na\npreukázanie opracovania dosiek boli aj šetrenia o spotrebe plynu, vody a elektrickej energie v sklade v\nX.. Tieto dôkazy boli uskutočnené a vyhodnotené z dôvodu urobenia si obrazu o tvrdenom opracovávaní\nsurového kameňa v uvedenom sklade v iných obchodných prípadoch.\n17. Žalobca namietal aj relevantnosť výpovede X., čo odôvodnil tým, že napriek tomu, že v čase\nuskutočnenia zdaniteľného plnenia bol riadne oprávnený konať za spoločnosť, on sám túto skutočnosť\npoprel. Správny súd k tomu uviedol, že táto výpoveď je riadny dôkaz, a to aj v prípade, ak obsah\nsvedeckej výpovede je v rozpore s výpisom z Obchodného registra. Svedok totiž nemusí mať subjektívnu\nvedomosť o tom, že je konateľom konkrétnej spoločnosti, aj keď jeho meno v Obchodnom registri ako\nmeno konateľa konkrétnej spoločnosti zapísané je. Pokiaľ svedok A. takúto subjektívnu vedomosť o\nsvojom zápise ako konateľa spoločnosti nemal, a toto vo svojej výpovedi uviedol, jedná sa o jeho tvrdenie\nako svedka, ktoré je relevantné.\n18. Čo sa týka výpovede B. I., jej tvrdenie, že ona ručne značí, aký tovar a v akom množstve sa\nnavezie a vyvezie zo skladu, podľa správneho súdu nepreukazuje dodanie tovaru spoločnosťou CELOS\ns.r.o. a jeho následné odobranie odberateľom žalobcu J.K. Consult, s.r.o. Praha ako reálnu obchodnú\ntransakciu, ktorá by mala ekonomický účel.\n\n19. Pokiaľ žalobca poukázal rozpor medzi tvrdením žalovaného, že pohyb tovaru nebol preukázaný a\nišlo o stacionárny tovar uložený v sklade v X. a na druhej strane mal správca dane preukázané, že\nv stanovený deň vozidlá jazdili na určenej trase a boli naložené nejakým tovarom, k tomuto správny\nsúd uviedol, že reťazový obchod sa vyznačuje tým, že tovar sa predáva fakturačne (bez jeho zmeny) a\nsprievodným znakom môže byť, že tovar je aj v prepravnom kolobehu. Tak tomu bolo aj v danom prípade.\nBolo preukázané, že určitý tovar v konkrétny deň opustil sklad v X. a bol vyskladnený vo FREE ZONE\nBrno. Okrem toho, že táto skutočnosť nepreukazuje konkrétnu transakciu podľa predmetnej faktúry (išlo\no prevozy bližšie neurčeného tovaru), nepreukazuje ani ekonomický účel tejto obchodnej transakcie, ale\nnaopak preukazuje naplnenie krokov zaužívaných v rámci takého obchodovania - umelé znižovanie ceny\ntovaru vo FREE zóne. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že bližšie nešpecifikovaný tovar bol uskladnený\nv sklade v X., išlo o stacionárny tovar, ktorý tam bol uskladnený za účelom preukázania existencie tohto\ntovaru v sklade v X., toto zistenie nie je v rozpore s predchádzajúcim zistením správcu dane o jazdení\nvozidla na určitej trase, hoci by predmetom prepravy bola granitová dlažba pre odberateľa D.. P. A. J.\nK. CONSULT, s. r. o.\n20. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca mohol a mal vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je\nsúčasťou podvodu, v tomto ohľade sa správny súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením možnosti\ntejto vedomosti na strane žalobcu. Daňové subjekty v reťazci obchodníkov s dlažbou sú navzájom\npersonálne prepojené, a to najmä osobou P. A., žalobca je prepojený na SONEX BUSINESS, INC. so\nsídlom v USA cez osobu konateľa spoločnosti J. V., ktorý je zároveň pokladníkom tejto spoločnosti,\nktorej konateľom je P. A.. Prepojené sú tiež ekonomicky, napr. žalobca na SONEX BUSINESS, INC.\npreviedol prostredníctvom pôžičky 1 900 000,- €, či miestne cez administratívne priestory Z. a cez\nskladovo-výrobný areál na I.. Taktiež bolo preukázané, že samotný žalobca prepravil tovar do ČR,\nzároveň vykonal prepravu tovaru z ČR do Srbska a tiež vykonal prepravu zo Srbska naspäť do SR. Musel\nteda vedieť o realizovaní obchodného reťazca, ako bol popísaný vyššie a mal v ňom pevné miesto. Za\ntýchto okolností je potrebné konštatovať, že vzhľadom na tieto objektívne skutočnosti zistené správcom\ndane, daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet\ndane bolo súčasťou tohto podvodu. V tejto súvislosti správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č.k. 2Sžf/45/2014 zo 16.12.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. 8Sžf/30,31/2013 z 24.04.2014.\n21. Z napadnutých rozhodnutí podľa správneho súdu vyplýva, že správca dane sa dostatočným\nspôsobom zaoberal nielen vykonaním dokazovania v rámci celého reťazca obchodov medzi\nzúčastnenými stupňami reťazca, ale aj riadnym a vyčerpávajúcim vyhodnotením týchto dôkazov\njednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva hodnotiaci proces týchto\ndôkazov. Napokon samotný žalobca vo svojej žalobe uvádza, ktoré jednotlivé hodnotiace procesy\nžalovaného majú byť nesprávne. Na jednej strane teda žalobca tvrdí, že dôkazy boli vyhodnotené\nnesprávne a na druhej strane tvrdí, že k hodnoteniu dôkazov nedošlo, čo je samo o sebe rozporné\ntvrdenie.\n22. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario a\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu\ntrov ani žalovanému v zmysle § 168 S.s.p. a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu\n(výnimočnosť situácie).\n23. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý\nrozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania.\n24. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že po splnení zákonných formálnych podmienok\n(vystavenie faktúry dodávateľom a jej riadne zaúčtovanie), deň dodania tovaru (v uvedenom prípade\ndodanie v sklade na I. sťažovateľovi) je dňom vzniku práva nakladať s tovarom ako vlastník\na súčasne momentom nadobudnutia ekonomického vlastníctva tovaru. Skutočnosť, že sťažovateľ\nformálne predložil doklady - faktúry vystavené platiteľom, ktoré uskutočnenie zdaniteľného plnenia\nformálne preukazujú, nespochybnil podľa sťažovateľa ani žalovaný a ani správny súd.\n\n25. V daňovom konaní bolo podľa sťažovateľa vykonanými dôkazmi dodanie tovaru preukázané, teda\nbolo preukázané nadobudnutie práva nakladať s tovarom v deklarovanom množstve ako vlastník. Pokiaľ\nteda správny súd prevzal záver žalovaného a vyslovil, že tovar nebol sťažovateľovi jeho dodávateľom\nCELOS, s.r.o. dodaný, a preto nemohol byť následne dodaný ani českému odberateľovi, ide podľa\nsťažovateľa o tvrdenie nesprávne.\n26. Sťažovateľ má za to, že správcovi dane predložil všetky požadované doklady, a to faktúru, dodací list\na preberací protokol. Súčasne na ústnom pojednávaní potvrdil dodanie a následne prepravu tovaru do\nČR. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj český odberateľ D. vo svojej výpovedi. Tovar bol doručený do skladu\nv ČR, kde bol uložený a vyskladnený. K nadobudnutiu tovaru od dodávateľa CELOS, s.r.o. správca dane\nvykonal rozsiahle dokazovanie, avšak predovšetkým vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom bez\npriamej väzby na sťažovateľa. Jednotliví svedkovia dodanie tovaru potvrdili. Uvedené skutočnosti, a\nteda, že tovar sa reálne do spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. dopravil, potvrdili svedkovia, a\nto bývalí zamestnanci skladu a riaditeľka areálu, kde bol tovar uskladnený. Pokiaľ týmto spôsobom došlo\nk nadobudnutiu ekonomického vlastníctva k tovaru na strane sťažovateľa, tento musel byť nesporne\nreálne dodaný, a to bez ohľadu na fakturačné vzťahy v predchádzajúcom obchodnom reťazci.\n27. V daňovom konaní bolo podľa sťažovateľa preukázané, že dodávateľ sťažovateľa mal dotknutú\nfaktúru riadne zaúčtovanú, rovnako ako aj sťažovateľ, vo svojom účtovníctve, skladová evidencia\nv sklade spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. sa viedla, čo potvrdila zamestnankyňa T.\nI. a riaditeľka skladu B. I.. Existencia tovaru v sklade podľa sťažovateľa spochybnená nebola a\nrovnako nebolo spochybnené, že vozidlá prepravujúce tovar v stanovený deň jazdili a boli naložené.\nDodanie tovaru bolo podľa sťažovateľa potvrdené aj svedeckými výpoveďami z iných daňových kontrol,\nvýpoveďou konateľa sťažovateľa, výpoveďou J. V., konateľa spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA,\ns.r.o. a výpoveďou českého odberateľa P.. Prepravu tovaru potvrdili vodiči a zamestnanci spoločnosti\nKLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. Sklad v X. bol plne funkčný, pričom priamo v sklade pracovali\nzamestnanci, ktorí s tovarom nakladali. Podľa sťažovateľa preto závery žalovaného prevzaté v rozsudku\nsprávneho súdu sú nesprávne a samotná neexistencia materiálneho plnenia sa opiera o nedostatočne\nzistený skutkový stav. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že judikatúra ESD viaže záver\no podvodnom konaní pri odpočte DPH na objektívne skutočnosti, ktoré na základe zhromaždených\ndôkazov správca dane musí jednoznačne preukázať a nestačí iba všeobecné tvrdenie o podvodnom\nkonaní.\n28. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebol upovedomený o výsluchu M. A. G., konateľky spoločnosti\nCELOS, s.r.o. a P. A., konateľa spoločnosti J.K.CONSULT, s.r.o., čím mu bola odňatá možnosť byť\nprítomný pri výsluchu svedka a tomuto klásť otázky. Sťažovateľ zdôraznil, že pokiaľ správca dane využil\nprávo výmeny informácií, bolo jeho povinnosťou požiadať dožiadaný orgán, aby viedol výsluch v súlade\ns právnym poriadkom SR, čo by znamenalo, že dožiadaný orgán v predstihu upovedomí sťažovateľa o\nplánovaných úkonoch a umožní mu tak uplatnenie jeho procesného práva na kladenie otázok. V tejto\nsúvislosti poukázal sťažovateľ na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 314/2015-55.\n29. V závere sťažovateľ namietal nevykonanie ním navrhnutých dôkazov v rámci daňovej kontroly a\nskutočnosť, že mu nebolo umožnené dostatočné oboznámenie sa s dôkazmi vykonanými. Taktiež\nnamietal, že správca dane v protokole, ako aj v rozhodnutí interpretoval svedecké výpovede, pričom\niba malú časť z nich odcitoval. Svedecká výpoveď je pritom dôkaz bezprostredný a aj napriek tomu, že\nsám správca dane žiadneho zo svedkov nevypočul, tento použil svedecké výpovede z iných kontrol a\niných daňových konaní. Je nepochybné, že už pri interpretácii na strane správcu dane, ktorý predmetný\núkon vykonával, dochádza súčasne k jeho hodnoteniu, a preto je potom opätovné použitie takéhoto\ndôkazu iným správcom dane, v danom prípade pri výkone daňovej kontroly u sťažovateľa, už zaťažené\npredchádzajúcim hodnotením.\n30. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nevyjadril.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 S.s.p. preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti (§ 440 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\n\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3\nS.s.p.).\n32. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n33. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n34. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n35. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n36. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n37. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n38. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n39. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu správneho súdu zistil, že\nsťažovateľ sa žalobou, podanou na správnom súde dňa 01.12.2015, domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia č. 20870656/2015 z 22.09.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 20371496/2015 z 15.06.2015, ktorým bol žalobcovi podľa\n§ 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel DPH v sume 19 656,- € za zdaňovacie obdobie december\n2012.\n40. Žaloba v predmetnej veci bola správnemu súdu podaná počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku\nsúdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa\nsprávneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom. Podľa §\n491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n41. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok č.k. 20S/205/2015-83 z 8. novembra 2016,\nktorým správny súd podľa § 190 S.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20870656/2015 z 22.09.2015, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok správneho\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.\n42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\n\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n43. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému meritórnemu\nvýroku rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho\nspisu a nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého\nrozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný\nsúd stotožňuje v celom rozsahu.\n44. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného ako odvolacieho orgánu v predmetnej daňovej veci, ktorý v odvolacom konaní potvrdil\nrozhodnutie správcu dane, ktorým bol sťažovateľovi určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie\ndecember 2012.\n45. Ťažisko námietok sťažovateľa spočíva v spochybňovaní zákonnosti postupu a porušení procesných\npráv sťažovateľa pri preverovaní skutočností deklarovaných sťažovateľom a získavaní informácií v\nrámci medzinárodnej výmeny informácií a v rámci výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho\nkonania a v napádaní nesprávnosti vyhodnotenia skutkových zistení z dôvodu neprimeraného prenosu\ndôkazného bremena na sťažovateľa, ktorý mal, podľa jeho názoru, predložením zákonom stanovených\ndaňových dokladov dôkaznú povinnosť splniť a uskutočnenie preverovaných zdaniteľných plnení a\ndodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu preukázať.\n46. Kasačný súd mal za preukázané, že sťažovateľ spornou faktúrou preukazoval nadobudnutie\ntovaru (dlažby) od dodávateľa CELOS, s.r.o. Zo zistení správcu dane vyplýva, že predmetný tovar\n(dlažbu) mala spoločnosť CELOS, s.r.o. nakúpiť od spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o.,\nso sídlom Z. Spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. patrí do skupiny spoločností, ktorých\nje alebo bol konateľom, resp. vlastníkom alebo spoluvlastníkom P. A., alebo ktoré sídlili na adrese\nNa O. XX, B.. Medzi nimi sú aj spoločnosti JANSON SK, s.r.o. a SONEX BUSINESS, INC., USA,\nzúčastnené v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Daňové orgány slovenskej finančnej správy pri\npreverovaní reálneho obchodovania s dlažbou v rámci obchodných reťazcov, u ktorých nebolo možné\npreveriť a ani zistiť pôvod a konečnú spotrebu s obchodovanou a navyše nedostatočne identifikovanou\nkomoditou, odhalili karuselový podvod, tzv. „kolotoč“ fiktívnych obchodov, ktorých priebeh bol nasledovný\n- tovar (granitová dlažba) bol žalobcom dodaný spoločnosti J. K. Consult, s.r.o., Praha (pečiatka\ntejto spoločnosti sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o., Na O. XX, B.), ktorá ho uložila do\nslobodného colného pásma FREE ZONE Brno, kde dochádzalo k predaju tovaru (bez dopravy alebo\nodoslania či zhodnotenia tovaru) spoločnosti MARTIN HENDRIX SOCIETE ANONYME, Republic of\nSeychelles (pečiatka tejto spoločnosti sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK s.r.o., Na O. XX,\nB.), ktorá ho opäť len fakturačne predávala spoločnosti SONEX BUSINESS Inc., USA (konateľom\ntejto spoločnosti bol P. A., ktorý bol zároveň konateľom subdodávateľa sťažovateľa, pokladníkom tejto\nspoločnosti bol J. V. - konateľ sťažovateľa, zároveň sa pečiatka tejto spoločnosti našla v sídle spoločnosti\nJANSON SK s.r.o., Z.) za výrazne zníženú cenu. Táto spoločnosť zabezpečila prepravu tovaru z ČR\ndo Zóny voľného obchodu Subotica, pričom dopravu vykonával priamo sťažovateľ, kde tovar predala v\nnezmenenom stave spoločnosti LAMAC d.o.o. Subotica, Srbsko a táto následne spoločnosti WILLIAMS\nPROCUREMENT LLC, USA (pečiatka tejto spoločnosti sa našla v sídle spoločnosti JANSON SK\ns.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava), ktorá opäť len fakturačne predala tovar spoločnosti ATTERTON\nINVESTMENTS SOCIETE ANONYM, VICTORIA za výrazne zníženú cenu, ktorá ho tiež len fakturačne\npredala spoločnosti Edwards Procurement LL, USA (aj pečiatka tejto spoločnosti sa našla v sídle\nspoločnosti JANSON SK s.r.o. Na Hrebienku 30, Bratislava). Táto opätovne umelo znížila cenu tovaru\na predala ho v nezmenenom stave spoločnosti JANSON SK s.r.o. (konateľom tejto spoločnosti bol\nP. A., ktorý bol zároveň konateľom subdodávateľa sťažovateľa), ktorá zabezpečila jeho prepravu na\nSlovensko, avšak tovar evidovala už ako granitové dosky, napriek tomu, že tovar bol preclený ako dlažba.\nZ uvedeného podľa kasačného súdu vyplýva, že jediným cieľom týchto transakcií bolo získanie nároku\nna odpočet DPH.\n47. V konaní boli preukázané personálne prepojenia zúčastnených v dodávateľsko-odberateľských\nreťazcoch, predmetom ktorých boli obchody s dlažbou v rôznych zdaňovacích obdobiach, pričom táto\nkomodita vždy prechádzala skladom spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. a končila vždy u\n\nodberateľov mimo územia Slovenskej republiky, u ktorých bolo nemožné alebo nepreukázateľné ďalšie\nnakladanie resp. ekonomické využitie obchodovaného tovaru.\n48. Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát.\n49. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl.\n2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak\nv oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania\norgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov\nštátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte,\nktorého neoddeliteľnou súčasťou je i právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti\nsúdov korešponduje potom i zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n51. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom\nustanovenia § 464 ods. 1 S.s.p. podľa ktorého: ,, Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v\nobdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho\nrozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n52. Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky k ostatným\nnámietkam sťažovateľa na svoj rozsudok v obsahovo obdobnej veci, totožných účastníkov konania,\nsp.zn. 6Sžf/86/2015 z 27. septembra 2017, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza:\n„Vzhľadom na dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania\ntovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy\nvyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny\ninformácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Išlo o legitímnu činnosť správcu\ndane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľovi žalobcu. Išlo o\nvýmenu informácií, uskutočnenú podľa článkov 7, 15 a 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7.\noktóbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010/ES zo 7.\noktóbra 2010 prepracované znenie, ďalej len „Nariadenie Rady“).\nTáto medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych\nobchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi českej daňovej správy a daňovými orgánmi\nslovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré\nje záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím\nobsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských\nštátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri\nuskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v\nrámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady).\nNa základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé procesné úkony zo strany\nsprávcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali zákonným spôsobom a v časovom slede\nbez zbytočných prieťahov. Zároveň je potrebné prihliadnuť na nevyhnutnosť preverenia skutočného\ndodania tovaru registrovanému platiteľovi DPH v inom členskom štáte EÚ.\nOdvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné taktiež námietky spochybňujúce zákonnosť vykonaných\nvýsluchov svedkov s využitím miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaných správcov\ndane a neuvedenie celých výpovedí v protokole o výsledku daňovej kontroly a v prvostupňovom\nrozhodnutí správcu dane. Inštitút miestnych zisťovaní je zákonným prostriedkom získavania informácií\nsprávcom dane v rámci napĺňania cieľov správy daní sledovaného zákonom, taktiež potrebným na\npreverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie základu dane, príp. nárokov\nuplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho zisťovania a zadovážené zistenia sú daňovým\nsubjektom v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné, ku ktorým sa títo majú právo vyjadrovať,\nnavrhovať dôkazy, vrátane práva vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej\nkontroly, ako i podať námietky proti postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly.\nRovnako, nie je možné považovať za porušenie zákona pri zabezpečovaní podkladov potrebných\npri preverovaní skutočností tvrdených daňovým subjektom a následným určením daňovej povinnosti,\nak správca dane využije i skutočnosti známe mu z jeho činnosti. V prípade potreby preverenia\ncelého dodávateľsko-odberateľského reťazca takýmito skutočnosťami sú i dôkazy vykonané v rámci\n\npreverovania deklarovaných daňových priznaní a v rámci výkonu daňových kontrol u daňových subjektov\nvyskytujúcich sa v relevantných obchodných reťazcoch.\nV prejednávanom prípade možno konštatovať, že v administratívnom spise sa nachádzajú všetky listinné\ndôkazy vo forme zápisníc z výsluchov a miestnych zisťovaní, ktorých presný zoznam, podstatný obsah a\nzávery tvorili obsah protokolu o výsledku daňovej kontroly u žalobcu ako i tvorili obsah prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane, a to aj s ich vyhodnotením vo vzájomných súvislostiach a v nadväznosti na\nžalobcom deklarované preverované plnenia.\nŽalobca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom protokolu, vyjadril sa k nemu, taktiež mohol využiť\ninštitút nahliadnutia do administratívneho spisu a robiť si z neho odpisy a kópie. V tomto smere možno\nkonštatovať, že práva žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi použitými k vydaniu preskúmavaného\nrozhodnutia boli zachované. Taktiež enunciát rozhodnutia dodatočne určujúci žalobcovi daňovú\npovinnosť s nepriznaním mu uplatnených nárokov na odpočet dane a oslobodenie od dane, je\ndostatočne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený.\nMožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že dodatočné určenie dane vychádza aj zo zistení týkajúcich\nsa aj ďalších daňových subjektov, zúčastnených na obchodnom reťazci s dlažbou v prejednávanom\nprípade, príp. aj za iné zdaňovacie obdobia. Avšak za daných okolností, kedy orgány daňovej správy\nfiktívnosť deklarovaných obchodov s touto komoditou preukázali, okrem iných, v rozhodnutí uvádzaných\nskutočností, taktiež nemožnosťou zistenia pôvodu granitových dosiek, dlaždíc, príp. iného prírodného\nkameňa ani následných výrobkov počnúc (pre daný prípad napr. výpoveď konateľa spoločnosti\nFOR DESIGN, s.r.o., pána A.), až po konečné ekonomické využitie obchodovaného tovaru končiac,\npersonálnym prepojením medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, zistením neprimerane nízkej\nspotreby vstupných energií a služieb potrebných na opracovanie deklarovaného množstva kameňa\nv sklade spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o. na I. a na zabezpečenie jeho prevádzky s\ndeklarovaným obratom, zistením neexistencie skladovej evidencie v predmetnom sklade, kde na všetky\nnakládky mal vydávať pokyny len pán A. telefonicky alebo ústne bez akejkoľvek evidencie objednávok,\nnedostatočnou identifikáciou predávaného tovaru, boli v prvostupňovom rozhodnutí podrobne uvádzané\nzistenia podstatnými dôkazmi objektívne spochybňujúcimi reálnosť žalobcom deklarovaných plnení.\nV kontexte zisteného obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca, k vierohodnosti a\noprávnenosti žalobcom uplatňovaných nárokov z deklarovaných plnení neprispeli ani nezanedbateľné\nzistenia, že u žalobcu bolo zistené záporné vlastné imanie, dlhodobo vytváral stratu za produkovania\nvysokého obratu spojeného s nárokmi voči štátnemu rozpočtu uplatňovaním odpočtu dane (§ 49 zákona\no DPH) a následným uplatňovaním oslobodenia od dane za intrakomunitárne dodanie tovaru (§ 43\nzákona o DPH), bolo zistené vyššie uvedené personálne prepojenie medzi žalobcom a konečným\nodberateľom predmetnej dlažby, v konečnom dôsledku cez osobu pána A. i s dodávateľom dlažby\na spoločnosťou skladujúcou predmet obchodovania, nedostatočná, resp. žiadna skladová evidencia\nobehu skladovaného a predávaného tovaru a v nadväznosti na uvedené nedostatočná identifikácia\npredávaného tovaru žalobcom.\nK žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že zásada\nobjektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť\ndokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu\nohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca\ndane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp.\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane\nvykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,\nakú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania\nz nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré\nuž má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\nZ uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane vykonávať\ndokazovanie a ustáliť skutkový stav, pokým sa neodstránia zistené nezrovnalosti medzi tvrdeniami\nžalobcu a skutkovými zisteniami.\nOdvolací súd podotýka, že vo svetle kontrolných a súvisiacich zistení žalobcom formálne predkladané\nfaktúry, dodací list a preberací protokol, navyše s nedostatočne identifikovaným tovarom, nemôže\npostačovať na potvrdenie deklarovaných plnení. Tieto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých\nzdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a sleduje sa nimi hlavný\npodnikateľský účel, a síce dosahovanie zisku. V opačnom prípade, za okolností zistených správcom\ndane, nemôžu byť nároky žalobcu predmetom súdnej ochrany, keďže z formálne preukazovanej, navyše\n\npodnikateľsky a ekonomicky bezúčelnej činnosti žalobcu vyplýva snaha splniť len formálne podmienky\nna uplatnenie odpočtu DPH zaplatenej na vstupe, resp. na oslobodenie od dane za intrakomunitárne\ndodanie tovaru.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH, ktorá je súčasťou ceny, čo zároveň na\nkaždom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene,\npreto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže\nod dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a\nslužieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny.\nTento princíp sa však neuplatňuje bez toho, aby platiteľ použil kúpený tovar na ďalšie svoje zdaniteľné\nplnenia v rámci výkonu jeho ekonomickej činnosti za účelom dosahovania pravidelného príjmu z\npodnikania. To znamená, že predmetný hmotný majetok, a to vzhľadom na jeho obvyklé použitie, by mal\nbyť platcom DPH využívaný na činnosti spojené s dosahovaním pravidelného príjmu z jeho hospodárskej\nčinnosti.\nZa daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním uplatnených\nnárokov na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu dlažby a nárokov na oslobodenie od dane za jej\nnásledné intrakomunitárne dodanie, ktorých uskutočnenie sa v rámci širších súvislostí obchodného\nreťazca nepreukázalo. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane alebo na oslobodenie od dane\nnemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 49 ods. 1,\nods. 2 písm. a), § 43 a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s\nvyužitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber\ndane z pridanej hodnoty postavený.\nVo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a\n2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet, resp. nárok na oslobodenie od dane (§ 43 ods. 1 a ods. 5\ncitovaného zákona). Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku\nzodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné\nplnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý\nnárok na odpočet alebo na oslobodenie od dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre\nuvedené nároky zákon stanovil.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv obdobnej veci karuselových podvodov sp.zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27. novembra 2012, v ktorom\nje riešená obdobná problematika podobného obchodného reťazca s rovnakým tovarom a v ktorom\nsa mimochodom v rámci kolotoča fiktívnych prevodov s granitovými doskami nachádzala i obchodná\nspoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o..\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov\npodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, resp. § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím\nna jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Závery, ktoré správca dane prijal na základe\nzistených skutkových okolností týkajúcich sa prijatia sporných zdaniteľných plnení žalobcom od ním\ndeklarovaného dodávateľa, ako i týkajúcich sa intrakomunitárneho dodania tovaru a žalovaný tieto\nzávery ustálil, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade aj s\nhmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.“\n53. K uvedenému kasačný súd dodáva, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sťažovateľom\npredloženým daňovým dokladom, na základe výsledkov vykonaného preverenia a dokazovania,\nabsentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení\ndeklarovaných zdaniteľných plnení v kontrolovanom zdaňovacom období december 2012, ako aj\npochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej sťažovateľom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).\n54. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/21/2016 z 26. apríla 2018,\nktorý v obsahovo obdobnej veci taktiež prevzal odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n6Sžf/86/2015 z 27. septembra 2017.\n55. Zároveň kasačný súd uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/86/2015 z 27.\nseptembra 2017 bol predmetom rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa vo veci namietaného porušenia\n\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy „postupom a konaním Daňového úradu Žilina“, ktorý bol\npredmetom daného konania, pričom sťažnosť bola uznesením Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 37/2018\nz 30. januára 2018, pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, odmietnutá.\n56. Kasačný súd má za to, že rozhodnutie správneho súdu, žalovaného a správcu dane obsahuje všetky\nzákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a\nlogického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v\ndaňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 S.s.p., keďže\npo jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.\n57. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom\nkonaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.).\nŽalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo\npožadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v\nspojení s § 168 S.s.p.).\n58. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/205/2015", "guid": "db3aba23-bc69-46d5-a429-b5dd86a989d2:5232f763-f6d0-4220-b8a1-f5b404f41616", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:556db548-49b4-408d-91ca-2941aea16acc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.37.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2018 z 30. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.37.2018.1"}, {"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}], "citovane_v": []}