{"guid": "663a508b-6c61-454c-ac6c-7ec6a2b56428:038b7472-72b0-4f33-ad79-d198cf5a568e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5014200695.6", "spisova_znacka": "9Sžsk/87/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/87/2017 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/87/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5014200695.6", "identifikacne_cislo": "5014200695", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "nazov": "§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/038b7472-72b0-4f33-ad79-d198cf5a568e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200695.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200695.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200695.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/87/2017\n5014200695\n25. 09. 2019\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2019:5014200695.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobkyne:\nL. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., zastúpenej advokátkou: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, so sídlom\nGeromettu 146/1, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8 a\n10, Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: X. o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č.\n8492-4/2014-BA zo 7. apríla 2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline č. k. 21Scud/90/2014-101 z 8. marca 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21Scud/90/2014-101 z 8. marca\n2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 8492-4/2014-BA zo 7. apríla 2014 z r u š u j e a vec\njej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa má proti žalovanej právo na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačného konania\nv plnom rozsahu.\nĎalšiemu účastníkovi konania: X. Q. V. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. 21Scud/90/2014-101 z 08.03.2017 Krajský súd v Žiline zamietol žalobu\no preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8492-4/2014-BA zo 07.04.2014, ktorým\nžalovaná zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0122/2011-23 zo 07.09.2011\ntak, že vypustila text „nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení\nv nezamestnanosti dňom 15.04.2010...“ a vložila text „...nevzniklo povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 15.04.2010 podľa slovenskej\nlegislatívy“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím pobočka\nžalovanej rozhodla, že žalobkyni nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a\npoistení v nezamestnanosti dňom 15.04.2010.\n2. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu\na Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 a jeho čl. 11 (1) vo väzbe na čl. 13 ods. 3, ako aj nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 a čl. 14 - 16 je možné iba v prípade, keď\nosoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len\n„SZČO“) v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa vykonáva činnosť\nSZČO v Poľskej republike, no z vykonaného dokazovania v správnom konaní nebolo preukázané, že\nby reálne, fakticky vykonávala činnosť zamestnanca u zamestnávateľa Grzegorz Jan Maliński - GM\nCONZULTING, ktorého miesto podnikania bolo na území SR. Záver prvostupňového správneho orgánu\na žalovanej, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\n\npovinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy považoval za súladný so zákonom,\nnakoľko § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. ako zákonnú podmienku vzniku povinného poistenia predpokladá\nexistenciu statusu žalobkyne ako zamestnanca v pracovnom pomere. Takýto záver nepovažoval za\nrozporný so skutočnosťou, že žalobkyni bol vydaný registračný list - prihláška fyzickej osoby do\nSociálnej poisťovne, v ktorej bola označená identifikačnými údajmi a bol označený aj jej zamestnávateľ.\nPodanie a registrácia prihlášky však nie je dôkazom o skutočnom (reálnom) vzniku pracovného pomeru\nžalobkyne u zamestnávateľa. Keďže podľa názoru krajského súdu nebolo sporným, že žalobkyňa\nvykonáva samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ- v Poľskej republike a nevykonáva činnosť\nzamestnanca u zamestnávateľa s miestom podnikania na území Slovenskej republiky, konštatoval,\nže podlieha výlučne právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva samostatne zárobkovú\nčinnosť (čl. 11 (3) základného nariadenia). Neboli splnené podmienky pre aplikáciu č1. 13 (3) vo väzbe na\nč1. 11 (1) prvá veta základného nariadenia, keďže nebol preukázaný reálny súbeh vykonávania činnosti\nžalobcu ako zamestnanca a SZČO v dvoch členských štátoch. Na záver krajský súd dodal, že nebolo\nmožné v postupe žalovanej aplikovať ustanovenie § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ktorého\naplikáciu zákon č. 461/2003 Z. z. vylučuje a osobitne upravuje spôsoby, kedy môže správny orgán\nkonanie zastaviť. Pokiaľ žalovaná rozhodla meritórne a konštatovala spolu s prvostupňovým správnym\norgánom, že žalobkyni od určitého dátumu sociálne poistenie nevzniklo, tak tento výrok je súladný s\nprocesným postupom, ktorý žalovaná a prvostupňový správny orgán v súlade s platnou právnou úpravou\nmohli a boli povinní aplikovať.\n3. Rozsudok krajského súdu napadla žalobkyňa včasnou kasačnou sťažnosťou. Namietala oprávnenie\nsprávneho orgánu vôbec vydať rozhodnutie o nevzniknutí povinného poistenia sťažovateľa podľa\n§ 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z., keďže toto nie je v ich kompetencii,\npreto krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že žalovaný ani správny orgán sa nijakým\nspôsobom nevysporiadali so záznamom o vykonaní kontroly dňa 14.07.2011 u GM CONZULTING,\nktorého súčasťou je ako príloha správa o kontrole, ktorá je hlavným podkladom pre vydanie rozhodnutí\nžalovanej. Pri posudzovaní statusu žalobkyne ako zamestnanca krajský súd nerešpektoval § 4 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení a nad rámec zákona polemizoval, či žalobkyňa vykonáva činnosť v zmysle\npracovnej zmluvy a čo táto činnosť obnáša.\n4. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne pridržiavala svojich\npredchádzajúcich vyjadrení a uviedla, že formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu pracovnou\nzmluvou ešte nezakladá žalobkyni automaticky právo na aplikáciu čl. 13 (3) základného nariadenia.\nSamotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území\nSlovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Reálny výkon činnosti zamestnancov na\núzemí Slovenskej republiky nebol preukázaný. K vykonanej kontrole neboli predložené žiadane doklady\npreukazujúce, že zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho\nvzťahu a že zamestnanci prácu skutočne vykonávali. Poukázala tiež na čl. 16 ods. 4 vykonávacieho\nnariadenia, podľa ktorého, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v\ndôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých krajín členských štátov\nnavzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so\nzreteľom na čl. 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia čl. 14 vykonávacieho nariadenia.\nPodotkla, že dohoda medzi poľskou inštitúciou ZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať podľa čl. 16\nods. 4 vykonávacieho nariadenia písomnú formu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok - ďalej len „S. s. p.“), bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.), preskúmal kasačnú\nsťažnosť a dospel k záveru, že je dôvodná a rozsudok ktorým bola zamietnutá žaloba je potrebné zmeniť\ntak, že rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie (§ 462 ods. 2 S. s. p.).\n6. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych\npríslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom\nštáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako\naj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.\n7. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s hlavou II.\n\n8. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n9. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne\nbýva.\n10. Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských\nštátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.\n11. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n12. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n13. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n14. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\n15. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n16. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1) toto rozhodnutie\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)\nč. 987/2009, alebo\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\n\n17. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n18. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\n19. Podľa bodu 7 rozhodnutia A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa\nuplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie,\nkto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\n20. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n21. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument\nzruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom\nrozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými\npostupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n22. Rozhodnutím č. 700-0122/2011-23 zo 07.09.2011 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla,\nže žalobkyni nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v\nnezamestnanosti dňom 15.04.2010 s odôvodnením, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti\nžalobkyne ako zamestnanca, a preto nevznikol poistný pomer. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie\nrozhodnutím č. 8492-4/2014-BA zo 07.04.2014 zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky\nTrnava č. 700-0122/2011-23 zo 07.09.2011 tak, že vypustila text „nevznikla účasť na nemocenskom\npoistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 15.04.2010...“ a doplnila text\n„...nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti dňa 15.04.2010 podľa slovenskej legislatívy“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie\npotvrdila.\n23. Na žalobkyňu sa ako na štátnu príslušníčku členského štátu priamo vzťahuje Nariadenie (ES)\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia „základné nariadenie“. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o\nEurópskom spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné\nvo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je teda nástrojom\nunifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu, a nie\nje možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n24. Toto základné nariadenie v čl. 13 ustanovuje, legislatíva ktorej krajiny sa vzťahuje na osobu súbežne\nvykonávajúcu činnosť zamestnanca a činnosť SZČO v dvoch členských štátoch. Nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č.\n883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - „vykonávacie nariadenie“ zas v čl. 16\nupravuje procesný postup pri určení príslušnej legislatívy v zmysle rozhodujúcich ustanovení základného\nnariadenia. Práve tento článok prenecháva kompetenciu určiť príslušnú legislatívu organizácii v mieste\nbydliska osoby vykonávajúcej činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch.\n25. Kasačný súd sa nestotožnil s argumentáciou krajského súdu o nesplnení predpokladov pre aplikáciu\nzákladného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z dôvodu nepreukázania reálneho súbehu činností\nžalobkyne ako SZČO na území Poľskej republiky a činnosti zamestnanca na území SR. Otázka, či\nžalobkyňa spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je osobou,\nktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná\nosoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie ktorého\nje však príslušná inštitúcia určená vykonávacím nariadením, v tomto prípade určená inštitúcia Poľskej\nrepubliky. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte než určuje\nnariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu cieľa\nnariadení, ktorým je, okrem iného, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému\n\nsociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných\nustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod\n15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky\nuplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy\njednotlivých štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by osoba\npodliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho\nzabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca\nprijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 prípadne v spojení s\nrozhodnutím č. A1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy.\n26. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí\ninštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of the\nplace of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts) a to v súlade s čl. 13 základného\nnariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa má bydlisko v Poľskej republike, a teda\nna určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobkyňu je príslušná poľská inštitúcia.\n27. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na list poľskej inštitúcie sociálneho poistenia zo dňa\n10.10.2013 adresovaný žalovanej, ktorý je súčasťou administratívneho spisu v tejto veci, v ktorom poľská\ninštitúcia Zaklad Ubezpieczen Spolecznych („ZUS“) uviedla, že nie je pre ňu pochopiteľná informácia,\nže ústredie Sociálnej poisťovne potvrdí rozhodnutia pobočiek Sociálnych poisťovní. Uviedla, že počas\nrokovaní vo Varšave bolo dohodnuté, ústredie Sociálnej poisťovne preruší svoje konania a najskôr\nZaklad Ubezpieczen Spolecznych určí, že na takého osoby sa vzťahuje poľské zákonodarstvo.\n28. Na rozhodnutie tejto inštitúcie mala žalovaná počkať, a v prípade, že s ním nesúhlasila\npostupovať podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v spojení s rozhodnutím č. A1 vrátane\nposkytnutia potrebných podporných dokladov, medzi ktoré patria tiež výstupy z kontrol vykonaných\nu zamestnávateľa. Sama však nebola oprávnená rozhodovať o splnení podmienok čl. 13 ods. 3\nzákladného nariadenia.\n29. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná poukázala na podanie ZUS, Oddzial v Poznaniu\nzo dňa 07.11.2013, o ktorom uviedla, že ním poľská inštitúcia sociálneho poistenia určila, že žalobkyňa\nod 15.04.2010 podlieha poľskej legislatíve. K tomuto kasačný súd uvádza, že taká skutočnosť nebola\npreukázaná, lebo súčasťou spisu nie je preklad tohto podania do slovenského jazyka a nie je možné ani\njednoznačne konštatovať, že ide o samotné rozhodnutie ZUS s účinkami z toho vyplývajúcim.\n30. Aj napriek tvrdeniu o existencii takéhoto rozhodnutia poľskej inštitúcie ZUS Sociálna poisťovňa,\npobočka Trnava rozhodla, že žalobkyni nevzniklo nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a\npoistenie v nezamestnanosti dňom 15.04.2010. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie\npobočky potvrdila, čo podľa názoru kasačného súdu nebol správny postup.\n31. Určenie uplatniteľných právnych predpisov inštitúciou podľa miesta bydliska nie je jediným spôsobom\nurčenia uplatniteľnej legislatívy. V zmysle čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia je za okolností tam\nustanovených možné určiť uplatniteľné právne predpisy tiež vzájomnou dohodou dotknutých inštitúcií.\n32. Pokiaľ žalovaná poukazuje na čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a na skutočnosť, že dohoda\nmedzi ZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať podľa vykonávacieho nariadenia písomnú formu,\nkasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v každom prípade musí byť existencia takejto dohody\n(aj keď nariadenie explicitne nevyžaduje písomnú formu) žalovanou preukázaná a zároveň musí\nspĺňať podmienky preskúmateľnosti, keďže určenie uplatniteľnej legislatívy nesmie byť arbitrárne a\nprispôsobenie faktov alebo udalostí, ku ktorým dochádza v jednom členskom štáte nemôže v žiadnom\nprípade viesť k tomu, aby sa iný členský štát stal príslušným alebo jeho právne predpisy uplatniteľnými\n(bod č. 11 preambuly vykonávacieho nariadenia). Tieto podmienky však v prejednávanom prípade\nžalovanou splnené neboli a z administratívneho spisu žalovanej nevyplýva existencia dohody podľa\nčl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Zároveň kasačný súd poukazuje na povinnosť žalovanej v\nodôvodnení rozhodnutia podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uviesť, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaná ani pobočka Sociálnej poisťovne,\n\nktorá rozhodovala v prvom stupni však v odôvodnení rozhodnutia neuviedla, žeby dohoda medzi ňou a\npoľskou inštitúciou ZUS bola podkladom na vydanie rozhodnutia.\n33. Ak bola pre žalobkyňu určená uplatniteľná legislatíva, či už rozhodnutím ZUS alebo dohodou\npodľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, Sociálna poisťovňa nemôže vo veci rozhodovať. Ak\nbola uplatniteľná legislatíva určená príslušnou poľskou inštitúciou, je potrebné vyčkať na právoplatné\nskončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike. Konečné, na súde už nenapadnuteľné,\nrozhodnutie ZUS alebo vzájomná dohoda vylučujú možnosť, aby o uplatniteľnej legislatíve rozhodovala\naj žalovaná. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že zo spisu žalovanej nevyplýva existencia konečného\nrozhodnutia o uplatniteľnej legislatíve.\n34. Pokiaľ krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že zákon o sociálnom poistení vylučuje použitie\nSprávneho poriadku, tento záver v danom prípade nie je relevantný. Ak totiž žalovaná nemá právomoc\nv danej veci rozhodovať, potom môže rozhodnutie pobočky iba zrušiť ako rozhodnutie vydané orgánom\nbez kompetencie v konkrétnej veci.\n35. K judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzanej žalovanou kasačný súd dodáva,\nže vzhľadom na odlišný právny názor vyjadrený v rozhodnutiach rôznych senátov Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení\nč. k. 1Vs/1/2018 prijal záver, ktorým judikatúru v tejto oblasti zjednotil. V tomto uznesení uviedol, že\ndefinitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu\npodľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia\nvylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na\nrozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa čl. 16\nods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má\nurčenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte\na založená do spisu.\n36. Vzhľadom na uvedené kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým bolo hmotnoprávne posudzovanie splnenia kritérií čl.\n13 ods. 3 základného nariadenia, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a zároveň rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť\nspisov správneho orgánu, keď žalovaná sa odvolávala na také skutočnosti, ktoré neboli súčasťou\nadministratívneho spisu, čo je dôvod na zrušenie správneho rozhodnutia, keďže z nedostatočného\nadministratívneho spisu nikdy nebude možné zistiť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Preto\nrozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 S. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec\njej vrátil na ďalšie konanie.\n37. V ďalšom konaní bude žalovaná postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie uvedené\npochybenia, pričom je viazaná právnym názorom kasačného súdu.\n38. Kasačný súd priznal úspešnej žalobkyni plnú náhradu trov konania na kasačnom súde, o výške ktorej\nrozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 467 ods.\n1 a ods. 2, § 167 ods. 1, § 175 ods. 2 S. s. p.). Ďalšiemu účastníkovi v súlade s § 169 S. s. p. náhradu\ntrov konania pred krajským súdom a náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Scud/90/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}