{"guid": "8c57d967-9d45-43cc-afb3-95d8a08b6002:0f7f0189-fc1f-437f-92b8-205e16781ac2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5014200585.5", "spisova_znacka": "7Sžsk/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/7/2017 z 10. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2019, sp. zn. 7Sžsk/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5014200585.5", "identifikacne_cislo": "5014200585", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2019-04-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191c", "nazov": "§ 191c SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-452.odsek-1", "nazov": "§ 452 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-452.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-452"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191c", "nazov": "§ 191c SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191c", "nazov": "§ 191c SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191c", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-452"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f7f0189-fc1f-437f-92b8-205e16781ac2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200585.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200585.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200585.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/7/2017\n5014200585\n10. 04. 2019\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2019:5014200585.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci\nžalobcu: J., nar. XX.XX.XXX0, bytom V.V., zastúpeného JUDr. Zuzanou Kvakovou, advokátkou so\nsídlom J.M.Geromettu 146/1, Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta\n8-10, Bratislava, za účasti B., r. č. XXXXXXXXXX., bytom A., o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovanej číslo 8732-3/2014-BA zo dňa 21.02.2014, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20Scud/43/2014-135 zo dňa 18. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20Scud/43/2014-135 zo dňa\n18. októbra 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo: 8732-3/2014-BA zo dňa 21.02.2014 z\nr u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanej právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a právo na\nnáhradu trov kasačného konania v rozsahu jednej pätiny.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20Scud/43/2014-135 zo dňa 18. októbra 2016 zamietol žalobu\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej číslo: 8732-3/2014-BA zo dňa 21.\nfebruára 2014. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal.\n2. Preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánom mal správny súd za preukázané,\nže Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ako správny orgán príslušný podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod\nI zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nsociálnom poistení“) v spojení s § 210 ods. 1 citovaného zákona vydala dňa 12. septembra 2011\nrozhodnutie č. 700-0327/2011-23, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi\nnevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti (podľa\nslovenskej legislatívy) dňom 15. apríla 2010. Na odvolanie žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie ako\nodvolací orgán (žalovaná) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdila. Správne orgány tak rozhodli na základe vykonanej kontroly Sociálnou\npoisťovňou, pobočkou Trnava, vykonala dňa 07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle zamestnávateľa,\nktorú mal zamestnávateľ uvedenú vo výpise zo živnostenského registra. Kontrolou bolo zistené, že sídlo\nzamestnávateľa je v rodinnom dome, v ktorom sa však nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by mohli\nzamestnanci vykonávať prácu a v čase kontroly nebol v mieste podnikania prítomný zamestnávateľ\n\nani žiadny jeho zamestnanec. Ku kontrole neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali,\nže zamestnávateľ prideľoval zamestnancom prácu počas trvania pracovnoprávneho vzťahu a že\nzamestnanci na území SR prácu skutočne vykonávali. Konštatoval, že zistené skutočnosti nepreukazujú\nsplnenie kritérií na uznanie miesta sídla zamestnávateľa uvedené vo výpise zo živnostenského\nregistra, naviac keď zamestnávateľom nebola ani vedená evidencia dochádzky. Z pracovných zmlúv\nzamestnancov, ktorí majú bydlisko výlučne v Poľskej republiky, správny orgán zistil, že zamestnávateľom\nustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času je 1/8 z pracovného\nčasu, hrubá mzda zamestnanca bola 40,- Eur mesačne. Zamestnávateľ žalobcu bol oboznámený\ns obsahom vypracovanej správy o vykonaní kontroly vypracovanej dňa 14.07.2011, bol vyzvaný\nna predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich výkon práce zamestnancov na území SR.\nZamestnávateľ predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky z hotelov a\nreštaurácií. Iné doklady ako objednávky od slovenských subjektov na internetové školenia realizované\nna Slovensku, faktúry za vykonané služby, certifikáty zamestnávateľa, resp. zamestnancov, objednávky\na faktúry na výučbu obchodnej angličtiny, či iné činnosti realizované zamestnancami na území SR,\nzamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve. Žalovaný konštatoval, že reálny výkon činnosti\nzamestnancov na území SR, ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania, nebol v konaní\npreukázaný, preto konštatoval, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území SR od 15.04.2010 ani nevzniklo. Poukázal na\npotvrdenie (oznámenie) inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Opole, v zmysle ktorého sa na žalobcu,\nktorý má sídlo v Poľskej republike, kde vykonáva aj činnosti SZČO, vzťahuje od 15.04.2010 poľské\nzákonodarstvo, z čoho vyplýva, že účastník konania (žalobca) od uvedeného dátumu podlieha systému\nsociálneho zabezpečenia v Poľskej republike. Žalovaný dňa 10.12.2013 tento návrh poľskej inštitúcie\nsociálneho zabezpečenia akceptoval. V súlade s čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia bolo žalobcovi\ndefinitívne určené poľské zákonodarstvo.\n3. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej podľa § 172 až § 225 zákona o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy\nustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku orgánov a podľa čl. 11 ods. 1\na 3, čl. 13 ods. 1 a 3, Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 833/2004 z 19. apríla\n2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z dôvodu súbehu poistení žalobcu 2/ ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby vykonávajúcej takúto činnosť v odlišných členských štátoch.\nVykonaným dokazovaním zistil, že zamestnávateľovi žalobcu - B. - GM CONZULTING, s miestom\npodnikania Buková 22 (do 24.11.2011), následne Palárikova 76, Čadca, IČO: 45 506 108 (ďalej len\n„zamestnávateľ žalobcu“) dňom 02.06.2012 zaniklo živnostenské oprávnenie v celom rozsahu, tak ako\nvyplýva z výpisu zo živnostenského registra vedeného Okresným úradom Čadca, odbor živnostenského\npodnikania, živnostenský register č. 250-29211 zo dňa 23.09.2014. Zánikom živnostenského oprávnenia\nzamestnávateľ žalobcu stratil status zamestnávateľa vymedzený v § 7 zákona č. 461/2003 Z.z., v\ndôsledku čoho už nemôže realizovať povinnosti, ktoré by ako zamestnávateľ žalobcu mal v súvislosti\ns účasťou žalobcu na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti,\naj za obdobie keď zamestnanecký pomer u žalobcu podľa predloženej pracovnej zmluvy mal trvať.\nPoľská inštitúcia ZUS v Jasle v súlade s článkom 16 (2) nariadenia (ES) č. 987/2009 informovala dňa\n7. decembra 2012 v liste č. 130000/A1/2012/UBS, ktorého prílohou bolo aj Potvrdenie o právnych\npredpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa podľa Nariadenia EÚ 883/04 a\n987/09 (PD A1), že V. od 1. decembra 2010 do 30. apríla 2011 podlieha právnym predpisom sociálneho\nzabezpečenia Poľskej republiky. Žalovaná s uplatňovaním legislatívy Poľskej republiky súhlasila.\n4. Podľa názoru správneho súdu, aplikovať nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29.04.2004 (ďalej len „základné nariadenie“) a jeho čl. 11 (1) vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“)\na čl. 14 - 16 je možné iba v prípade, keď osoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť SZČO\nv dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobca vykonáva SZČO v Poľskej republike (čo\nnebolo v konaní sporné), z vykonaného dokazovania v správnom konaní nebolo preukázané, že by\nreálne, fakticky žalobca vykonával činnosť zamestnanca u zamestnávateľa B. - GM CONZULTING, s\nmiestom podnikania Buková 22 (ďalej len „zamestnávateľ“, „označený zámestnávateľ“), ktorého miesto\npodnikania bolo na území SR.\n5. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z dôvodov uvedených v žalobe správny súd dospel\nk záveru, že žalobe predložené listinné dôkazy, nepreukazujú konkrétne vykonávanie prác, keď\n\nmal žalobca od 15.04.2010 vykonať práce promotéra internetových školení, a podľa tvrdenia R. S.,\nobsiahnutého v správe o vykonaní kontroly, mal žalobca vykonať práce promotéra vyučovania obchodnej\nangličtiny, čo nenapĺňa obsah činnosti, ktoré promotér vykonáva. Promotér (z anglického promotion\n- podpora, propagácia značiek, výrobkov, akcií a ďalších) je osoba, ktorej úlohou je zviditeľniť určitý\nprodukt, značku alebo službu a učiniť ich pre zákazníkov atraktívnejšie a viditeľnejšie, často má podporiť\nich predaj a v neposlednej rade zvýšiť prestíž a všeobecné povedomie o samotnej značke, či už výrobku\nalebo služby. Úlohou promotéra nemôže byť len fyzické odovzdávanie vizitiek rôznych firiem, bez\nďalšieho. Podanie a registrácia prihlášky však nie je dôkazom o skutočnom (reálnom) vzniku pracovného\npomeru žalobcu u zamestnávateľa. Tento záver vyplýva aj z ustanovení § 15 ods. 1 písm. a/, § 19\nods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré upravujú podmienky\ndôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a povinného nemocenského poistenia, ktorých\nzákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu zamestnanca, ktorý žalobca v konaní\nnepreukázal.\n6. Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu základného\nnariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh činností žalobcu ako SZČO na území\nPoľskej republiky a zamestnanca na území SR, keď nebolo preukázané, že žalobca vykonáva činnosť\nako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch\ntak, ako predpokladá čl. 13 (3) základného nariadenia. Uvedené ustanovenia základného nariadenia\npredpokladajú skutočný, existujúci súbeh dvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných\nčlenských štátoch), len táto skutočnosť môže zakladať postup podľa základného nariadenia (čl. 13 (3)) a\naplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho\nnariadenia).\n7. Krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je súladné s ustanovením § 209 ods.\n1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje\nv súlade s cit. zákonom predpísané náležitosti.\n8. Žalobkyňa nemala v konaní úspech, nevzniká jej preto právo na náhradu trov konania, pri aplikácii\n§ 167 ods. 1 SSP a contrario, súd jej preto náhradu trov konania nepriznal, ostatným účastníkom\nkonania (žalovanému a ďalšiemu účastníkovi) trovy konania nevznikli, a preto ani o ich náhrade súd\nnerozhodoval, naviac nezistil dôvody pre aplikáciu § 168 a § 169 SSP.\nII.\n9. Proti rozsudku správneho súdu žalobca podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť pre nesprávne\nprávne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.\n10. Zhodne s dôvodmi žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej poukázal\nna neprimerané použitie čl. 11 ods. 2 písm. a/ základného nariadenia a spochybňovanie pracovnej\nzmluvy dôvodiac tým, že uvedený článok nebol aplikovateľný na prejednávanú vec, nakoľko sťažovateľ\nnevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku ale aj závislú prácu ako zamestnanec na Slovensku\nod 15. apríla 2010, čo v konaní preukázal dôkazmi, ktorými ako zamestnanec disponoval: pracovná\nzmluva, štvrťročné správy o vykonaní prác. Z dôvodu súbehu výkonu SZČO v Poľsku a zamestnanca na\nSlovensku mal sťažovateľ za to, že sa voči nemu uplatňuje výlučne čl. 13 ods. 3 základného nariadenia,\nčo však žalovaný nerešpektoval.\n11. Žalovanému a správnemu súdu vytýkal, že sa v rámci svojich rozhodnutí nevysporiadal so záznamom\no vykonaní kontroly dňa 14. júla 2011 u GM CONZULTING, ktorého súčasťou ako príloha je „Správa\no kontrole“, ktorý je podľa názoru sťažovateľa podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.\nKrajský súd porušil zákon tým, že nesprávne právne vec posúdil, keď nezákonným spôsobom vyhodnotil\npodklad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a to záznam v zmysle § 246 ods. 6 zákona\no sociálnom poistení, pričom krajský súd polemizoval o reálnosti vykonávania práce sťažovateľa ako\nzamestnanca. Z obsahu záznamu ako podkladového rozhodnutia správneho orgánu nevyplýva, že by\npráca sťažovateľa pre vtedajšieho zamestnávateľa za kontrolované obdobie vykonávaná nebola. Pri\n\nposudzovaní statusu sťažovateľa ako zamestnanca mal krajský súd vychádzať z definície „činnosti ako\nzamestnanec“ v zmysle § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nIII.\n12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila písomne. S dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti\nnesúhlasila a navrhla rozsudok správneho súdu potvrdiť.\n13. Opätovne poukázala na aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, kde pre aplikáciu nariadenia\nmusí byť splnených niekoľko iných podstatných náležitostí, ako je napr. aj reálny výkon činnosti\nzamestnanca na území Slovenskej republiky. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j.\npracovnou zmluvou ešte nezakladá automaticky právo na aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia.\nDôkazy predložené žalobcom nepreukazujú, že k reálnemu výkonu pracovnej činnosti došlo. Sociálna\npoisťovňa nespochybňovala pracovnú zmluvu žalobu, nakoľko na to ani nemá oprávnenie. Samotná\npracovná zmluva nedokazuje, že k výkonu činnosti zamestnanca aj reálne dochádza. V uvedenej\nsúvislosti poukázala na vykonanú kontrolu dňa 7. júla 2011, počas ktorej reálny výkon činnosti\nzamestnancov na území Slovenskej republiky nebol preukázaný. Dôkazné bremeno leží nielen na\nSociálnej poisťovni, ale aj na žalobcovi a zamestnávateľovi, a túto povinnosť, ktorá im vyplýva z\nvykonávacieho nariadenia si reálne nesplnili. Zamestnávateľ bol s kontrolou oboznámený.\n14. Žalovaná poukázala na rozsudky Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 21Scud/ 22/2014, 21Scud/35/2014\na 21Scud/9/2013 v prospech Sociálnej poisťovne, ktoré už nadobudli právoplatnosť a na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso/22/2015 ktorý v obdobnom prípade potvrdil\nrozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.21 Scud/9/2014, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Podľa názoru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky nebolo preukázané, že by žalobkyňa reálne fakticky vykonávala\nčinnosť zamestnanca u zamestnávateľa REPRUF s.r.o.\nIV.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods.\n2 SSP ), kasačnú sťažnosť žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a\ndospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby.\n16. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým tento postupom\npodľa § 190 SSP žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovanej zamietol.\n18. Z obsahu spisov kasačný súd zistil, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ktorým táto rozhodla podľa §\n178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona o sociálnom poistení a na základe článku 13 (3) a 13 (4) základného\nnariadenia vo veci zrušenia vzniku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v\nnezamestnanosti tak, že žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení\na poistení v nezamestnanosti dňom 15. apríla 2010.\n19. V procese posudzovania zákonnosti rozsudku krajského súdu, napadnutého kasačnou sťažnosťou\nžalobcu, kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré\n\npoukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd už\nneopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n20. Podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú\nrozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/.\n21. Podľa § 6 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá\nje nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.\n22. Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v\nštátoch Európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie\nč. 987/2009. Základné nariadenie v druhej hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov\nuplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v\nčlenských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje\nvšeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie\nvzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v\nsúlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a/ uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanoví, že s\nvýhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo\nčinná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba\nvykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných\nčlenských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy\nustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva\nčinnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských\nštátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec,\nalebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom\nurčeným v súlade s odsekom 1 čl. 13.\n23. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl.\n16 vykonávacieho nariadenia ( č. 987/2009).\n24. Od 28. júna 2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa\nnariadenie (ES) 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípade súbežného výkonu zamestnania v dvoch\nalebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských\nštátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných štátoch sa\nskúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. SZČO\nzvyčajne vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha legislatíve štátu,\nv ktorom sa nachádza centrum jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých\nvykonáva podstatnú časť svojej činnosti.\n25. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu spisov zistil, že za účelom zabezpečenia ochrany práv\nzamestnancov zamestnávateľa B.i - GM Conzulting prebehlo v novembri 2012 bilaterálne rokovanie\nmedzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave. V súlade\ns článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 došlo medzi týmito inštitúciami k dohode v\notázke riešenia príslušnosť k právnym predpisom zamestnancov firmy B. - GM Conzulting.\n26. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 10. decembra 2013 akceptovala návrh poľskej inštitúcie\nZUS zo dňa 10. októbra 2013, na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou\ninštitúciou ZSU v súlade s článkom 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009, v zmysle ktorej\nbolo aj žalobcovi určené poľské zákonodárstvo, ktoré má konečnú platnosť.\n27. Napriek uvedenému žalovaný ako odvolací orgán rozhodujúc podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona o\nsociálnom poistení konal a rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu dňa\n21. februára 2014 tak, že rozhodnutie vo veci vzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej legislatívy\npotvrdil.\n28. Skutočnosti preukazované účastníkmi konania k otázke reálneho výkonu činnosti zamestnanca\nna území Slovenskej republiky a okolností týkajúcich sa vykonávania podnikateľskej činnosti\n\nzamestnávateľa B. - GM Conzulting na území Slovenskej republiky vyhodnotil kasačný súd pre\nrozhodnutie veci za nadbytočné.\n29. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti a žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukazovali\nna rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10 Sžso/22/2015, kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2018 v uznesení zo dňa 4. decembra 2018 rozhodol\no otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení\nsp. zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16. mája 2018 nasledovne: „Odpoveď na 1/ otázku: Dohoda medzi\ninštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho\nnariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa\nmá určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek\nformáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne.\nOdpoveď na 2/ otázku: Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie\nod určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009\n(ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“)\nalebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej\npoisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej\nlegislatíve.“ Rozhodnutie veľkého senátu je záväznou judikatúrou pre ďalšie rozhodovanie najvyššieho\nsúdu vo veciach s obdobnou právnou problematikou.\n30. Kasačný súd s poukazom na závery uvedené vyššie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej náležite nevychádzajú z právnej úpravy ustanovenej vo vykonávacom nariadení EÚ v spojení\ns právnou úpravou ustanovenou v základnom nariadení EÚ, majúce za následok ich nezákonnosť, z\nktorých dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak,\nže preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/ SSP v spojení s § 452 ods1\nSSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n31. O náhrade trov kasačného konania a trov konania pred správnym súdom rozhodol kasačný súd\ntak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal nárok na ich náhradu (§ 467 ods. 1 SSP\nv spojení s § 167 ods. 3 písm. a/ SSP) v skrátenom rozsahu. Vzhľadom na závery uvedené vyššie\nkasačný súd námietky žalobcu uvedené v konaní súdneho prieskumu pred správnym súdom vyhodnotil\nbez právnej relevancie, ktoré nepodmienili jeho úspešnosť v tomto konaní. Z dôvodov, že v konaní\nsúdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí správneho orgánu na základe správnej žaloby\nvo veciach sociálnych, ak žalobca je fyzickou osobou, správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi,\nkasačný súd zrušil preskúmavané rozhodnutia žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom k\nzrušeniu a vráteniu rozhodnutí žalovanej nedošlo z dôvodov tvrdení žalobcu v žalobe. Súčasne kasačný\nsúd znížil nárok na náhradu trov konania aj z dôvodu, že v danej veci ide o tzv. typizované žaloby.\nV prejednávaných veciach ide o opakované konanie (ďalšie napr. 9Sžsk/83/2017 ), ktoré je skutkovo\nveľmi obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia práv žalobcu v predchádzajúcich\nsprávnych konaniach. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného žalobcu, čo do rozsahu a\nobsahu. Po zvážení uvedených hľadísk znížil najvyšší súd žalobcovi požadovaný nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 1/5 majúc za to, že priznanie nároku na náhrady trov konania žalobcovi v celom\nrozsahu, by v danom prípade bolo v rozpore s materiálnou spravodlivosťou.\n\n32. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Scud/43/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "30566544-4a0a-4914-80de-259cb165de30:4635b74a-bba1-4e24-8ca3-19c9038be096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 584, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1"}, {"guid": "26d9407d-7ead-4bde-9e7f-2fc019a63504:58241173-f306-40bd-a4ed-c04b43c3b3e0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200349.1", "spisova_znacka": "21Scud/22/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/22/2014 z 28. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200349.1"}, {"guid": "261f3d5b-1018-45df-a1a6-ecbec425d1c1:034e7bf0-69f2-46b5-a3e9-3d75524397f9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200381.1", "spisova_znacka": "21Scud/35/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/35/2014 z 13. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200381.1"}, {"guid": "35e04266-336c-4f6f-9685-d6350a62102d:7163dbd5-861a-41ee-95d9-069a47a84a82", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013201180.1", "spisova_znacka": "21Scud/9/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/9/2013 z 2. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-12-02", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201180.1"}], "citovane_v": []}