{"guid": "10266909-6f9d-4b2f-becb-bc433cfb7411:9338087a-d910-41bb-a5e8-8f68945a021d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5014200294.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/86/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/86/2017 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 9Sžsk/86/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:5014200294.3", "identifikacne_cislo": "5014200294", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9338087a-d910-41bb-a5e8-8f68945a021d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200294.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200294.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:5014200294.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/86/2017\n5014200294\n27. 03. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:5014200294.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej žalobkyne: P. F.-G.,\nbytom B. XXE/X, XX-XXX E., X. J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, so sídlom\nUl. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: U. P. F., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom X. Xb/XX, XX-XXX A.-A., X. J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 8603-3/2014BA zo dňa 20.01.2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.\n21Scud/8/2014-82 z 08.03.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21Scud/8/2014-82 z\n08.03.2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 8603-3/2014-BA zo dňa 20.01.2014 z r u š u j\ne a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalovanej v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21Scud/8/2014-82 z 08.03.2017 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 8603-3/2014BA zo dňa 20.01.2014. Týmto rozhodnutím žalovaná okrem formálnej zmeny textu prvostupňového\nrozhodnutia potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0242/2011-23 z\n09.09.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyni nevzniklo nemocenské\npoistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti dňom 01.05.2010.\n2. Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola prihlásená\ndo sociálneho poistenia v Slovenskej republike odo dňa 01.05.2010 zamestnávateľom U. P. F. GM CONSULTING, so sídlom Buková 22. Dňa 07.07.2011 vykonala Sociálna poisťovňa v sídle\nzamestnávateľa U. P. F. - GM CONSULTING kontrolu, ktorou však nebola preukázaná reálna činnosť\nzamestnancov zamestnávateľa, teda ani žalobkyne. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla\nrozhodnutím č. 700-0242/2011-23 z 09.09.2011 tak, že žalobkyni nevznikla účasť na nemocenskom\npoistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.05.2010.\n3. V administratívnom spise žalovanej sa nachádza prípis poľskej inštitúcie ZUS z 10.10.2013\nadresovaný Sociálnej poisťovni, v ktorom bolo uvedené: „Spoločne bolo dohodnuté, že Sociálna\npoisťovňa zašle ZUS list, v ktorom bude informovať, že 5 firiem (vrátane zamestnávateľa žalobkyne,\npozn. súdu) sú „poštovými schránkami” a v nich zamestnané osoby v skutočnosti nevykonávajú\nzamestnanie na území Slovenskej republiky. Spoločne sme dohodli, že Vaše konania týkajúce sa\nodvolaní proti rozhodnutiam, ktoré vydali pobočky Sociálnej poisťovne, budú prerušené. ZUS mal na\n\nzáklade Vami predložených informácií rozhodnúť o poľskom zákonodarstve. Žiadame Vás o vysvetlenie,\nči Vaše stanovisko obsiahnuté vo Vašom liste z 25.07.2013 znamená, že Ústredie Sociálnej poisťovne\nnepreruší konanie vo veci odvolaní proti rozhodnutiu a nebude čakať až ZUS rozhodne o poľskom\nzákonodarstve, ale na základe vlastných zistení potvrdí tie 1236 rozhodnutí, ktoré vydali pobočky\nSociálnej poisťovne? Ak áno, tak rozumieme, že na základe doručených od Vás informácií o vstupe\ndo platnosti rozhodnutí, ktoré vydali pobočky Sociálnej poisťovne, ZUS určí poľské zákonodarstvo\nna základe predpisov práva EU. Myslíme, že v prípade týchto 1236 osôb možno potvrdiť, že poľské\nzákonodarstvo bolo určené na základe spoločnej dohody Sociálnej poisťovne a ZUS. Podľa článku 16\nods. 4 nariadenia č. 987/2009 takto určené zákonodarstvo bude mať konečnú platnosť. Teda nie je\npotrebné, aby sme Vás informovali o rozhodnutiach ZUS vo veci určenia poľského zákonodarstva, podľa\nčlánku 16 ods. 4 nariadenia č. 987/2009? Žiadame Vás o potvrdenie správnosti nášho usudzovania.\nOpätovne Vám ďakujeme za pomoc v tejto komplikovanej veci, žiadame Vás o Vaše stanovisko ohľadne\nnastolených nami problémov“.\n4. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza tiež prípis žalovanej z 10.12.2013 adresovaný poľskej\ninštitúcií sociálneho zabezpečenia ZUS, podľa ktorého „keďže riešenie situácie zamestnancov vyššie\nuvedených piatich zamestnávateľov prebieha už pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa v rámci\nriešenia ich situácie je viazaná lehotami na vybavenie, pričom ich predlžovanie je s ohľadom na celkovú\nsituáciu dlhšie nežiaduce, akceptujeme Váš návrh na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou\npoisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) 987/2009, v\nzmysle ktorej je v prípade týchto 1236 osôb určené poľské zákonodarstvo a takto určené zákonodarstvo\nmá konečnú platnosť.”\n5. Rozhodnutím č. 8603-3/2014-BA z 20.01.2014 žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Trnava č. 700-0242/2011-23 z 09.09.2011. Napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené kontrolou\nzo 07.07.2011, pričom žalovaná list ZUS z 10.10.2013 a list Sociálnej poisťovne z 10.12.2013 považovala\nza dohodu medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS o určení popského zákonodarstva pre žalobkyňu v súlade\ns čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.\n6. Krajský súd odôvodnil rozsudok tým, že žalobkyňa v danom prípade nepreukázala reálny výkon\nčinnosti zamestnanca u označeného zamestnávateľa. Bola v konaní povinná uniesť bremeno tvrdení\na dôkazné bremeno a preukázať, aký konkrétny rozsah akej pracovnej činnosti pre zamestnávateľa\nreálne vykonávala, čo sa však nestalo. Neuniesla teda bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobkyňa\ntvrdila, že má vykonávať prácu promotéra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom alebo\nklientmi zamestnávateľa, podľa pracovnej zmluvy jej náplňou práce je kontakt s potenciálnymi klientmi,\nnajmi však distribúcia reklamných letákov na území SR. Krajský súd vymedzuje promotéra ako osobu,\nktorej úlohou je zviditeľniť určitý produkt, jeho úlohou nemôže byť len fyzické odovzdávanie vizitiek,\nresp. letákov rôznych spoločností bez ďalšieho. Krajský súd ďalej ustálil, že aplikovať nariadenie (ES)\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 (ďalej len „základné nariadenie”) a jeho čl.\n11 (1) vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009\nzo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie”) a čl. 14 - 16 je možné iba v prípade, keď\nosoba vykonáva činnosť zamestnanca ako aj činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len\n„SZČO”) v dvoch členských štátoch. V posudzovanej veci žalobkyňa vykonáva činnosť SZČO v Poľskej\nrepublike (čo nebolo v konaní sporné), avšak z vykonaného dokazovania v správnom konaní nebolo\npreukázané, že by fakticky vykonávala činnosť zamestnanca na území SR. Neboli teda splnené zákonné\npredpoklady pre aplikáciu základného nariadenia - čl. 13 (3), nakoľko nebol preukázaný reálny súbeh\nčinností žalobkyne ako SZČO na území Poľskej republiky a zamestnanca na území SR. V konaní\nnebolo preukázané, že žalobkyňa vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne\nzárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch tak, ako predpokladá čl. 13 (3) základného\nnariadenia. Uvedené ustanovenia základného nariadenia predpokladajú skutočný, existujúci súbeh\ndvoch činností (zamestnanie a SZČO vykonávané v odlišných členských štátoch), len táto skutočnosť\nmôže zakladať postup podľa základného nariadenia (čl. 13 (3)) a aplikáciu uplatniteľných právnych\npredpisov príslušného členského štátu (hlava II čl. 16 vykonávacieho nariadenia).\n7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobkyňa, ktorá poukázala na\nčl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a namieta právomoc žalovanej vydať rozhodnutie o nevzniku\npovinného sociálneho poistenia žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že Krajský súd v Žiline vec nesprávne\nprávne posúdil, pričom sa odvoláva tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n\n9Sžso/90/2015 zo 14.12.2016. Žalobkyňa tiež v kasačnej sťažnosti uvádza, že ak žalovaná vo svojich\nrozhodnutiach poukazuje na list poľskej inštitúcie ZUS z 10.10.2013 v spojení s listom žalovanej z\n10.12.2013, ktorými malo byť žalobkyni údajne určené poľské zákonodarstvo, potom je jej povinnosťou\nexistenciu takejto dohody preukázať. Touto skutočnosťou sa Krajský súd v Žiline vôbec nezaoberal,\nčím vec nesprávne právne posúdil, pričom žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je\nvydané predčasne, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pričom\ntento je neúplný, a to aj s ohľadom na dohodu podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Krajský\nsúd v Žiline podľa právneho názoru žalobkyne porušil zákon tým, že nesprávne právne vec posúdil, keď\nzákonným spôsobom nevyhodnotil kontrolu uskutočnenú u zamestnávateľa žalobkyne, ktorej výsledkom\nbol záznam v zmysle § 246 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V zmysle dikcie §\n246 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak sa počas kontroly nezistí porušenie právnych\npredpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole, ako tomu bolo aj v danom prípade. V nadväznosti na\nvyššie uvedené žalobkyňa uvádza, že pri posudzovaní jej statusu ako zamestnankyne Krajský súd v\nŽiline nerešpektoval § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nad rámec zákona polemizuje, či žalobkyňa\nvykonáva činnosť v zmysle pracovnej zmluvy a čo táto činnosť fakticky znamená. Žalobkyňa zdôrazňuje,\nže správny orgán ani správny súd od nej nemôžu požadovať splnenie iných ako zákonom č. 461/2003 Z.\nz. alebo čl. 1 písm. a/ základného nariadenia stanovených podmienok. Žalovaná poukazuje na zmluvnú\nvoľnosť medzi ňou a jej zamestnávateľom. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby kasačný súd\nzrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21Scud/8/2014 z 08.03.2017 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a žalobkyni priznal náhradu trov konania a kasačného konania.\n8. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná zdôraznila, že formálne založenie pracovnoprávneho\nvzťahu pracovnou zmluvou žalobkyni nezakladá automaticky právo na aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného\nnariadenia. Poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Mattem a Cikotic C-10/05, podľa\nktorého za pracovníka je potrebné považovať každého, kto vykonáva skutočnú a efektívnu činnosť. To,\nže výkon práce musí byť reálny, je obsiahnuté aj v článku 13 ods. 3 základného nariadenia. Uvádza,\nže kontroly uskutočňované Sociálnou poisťovňou nemuseli byť oznamované každému zamestnancovi\njednotlivo, zamestnávateľ bol s kontrolou oboznámený a žalovaná vyzvala zamestnávateľa, aby predložil\ndoklady o reálnom výkone činnosti zamestnancov. Následne boli predložené štvrťročné správy o\nvykonaní práce, ďalšie doklady ako objednávky od slovenských subjektov na internetové školenia a\nfaktúry za vykonané služby zamestnávateľ nepredložil ani po následnej výzve. V štvrťročných správach\no vykonaní prác je len podpis žalobkyne. Podpis koordinátora a majiteľa firmy na predmetných správach\nchýba. Žalobkyňa tiež neposkytla Sociálnej poisťovni výpisy z účtu, ktoré by dokazovali, že dostávala\nmzdu za vykonanú prácu. Vzhľadom na uvedené žalovaná naďalej zastáva právny názor, že na\nzáklade kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území\nSlovenskej republiky. Žalovaná má za to, že dôkazné bremeno leží nielen na nej, ale aj na žalobkyni\na zamestnávateľovi, ktorí si túto povinnosť riadne nesplnili. Vyjadruje tiež právny názor, že nesprávne\noznačenie výsledku kontroly nemá vplyv na obsah daného dokumentu, z ktorého vyplýva, že bolo\nzistených viacero pochybní. Žalovaná tiež poukazuje na čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a\nuvádza, že listom z 10.12.2013 akceptovala návrh poľskej inštitúcie ZUS z 10.10.2013 na uzatvorenie\nspoločnej dohody medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS, v zmysle\nktorej bolo žalobkyni určené poľské zákonodarstvo. Záverom poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/22/2015 z 27.04.2016, ktorý v obdobnom prípade potvrdil\nzamietajúci rozsudok krajského súdu. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR v uvedenej veci nebolo\npreukázané, že by žalobkyňa reálne vykonávala činnosť na území Slovenskej republiky. Vzhľadom\nna tieto skutočnosti žalovaná navrhuje, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.\n21Scud/8/2014-82 z 08.03.2017 ako vecne správny potvrdil.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492 ods. 2\nSSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná a rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21Scud/8/2014-82 z 08.03.2017 je potrebné zmeniť\ntak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP.\n10. Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n\n11. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nodsekom 1.\n12. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n13. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo\nvo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska.\n14. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne\nurčí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.\nInštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého\nčlenského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n15. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n16. Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n17. Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej\nosobe.\n18. Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n19. Podľa bodu 1 rozhodnutia č. Al z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov\nsociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti\ndokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. Al“) toto rozhodnutie\nstanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v\ntýchto prípadoch:\na) prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov,\nktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES)\nč. 987/2009, alebo\nb) prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov.\n20. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. Al inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\n\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n21. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. Al ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia\nsa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade\npotreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje\nrozhodnutie.\n22. Podľa bodu 7 rozhodnutia Al žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa\nuplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie,\nkto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.\n23. Podľa bodu 9 rozhodnutia Al dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n24. Podľa bodu 10 rozhodnutia Al ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/alebo ak sa dokument zruší\nalebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí\ninformuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu\ntoto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n25. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n26. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný čl. 249 Zmluvy o Európskom\nspoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúcim všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej\ncelistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Rovnako rozhodnutie je záväzné v celom\nrozsahu. Nariadenie je teda nástrojom unifikácie európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského\nštátu, vrátane vnútroštátneho súdu, nie je možné vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.\n27. Otázka, či žalobkyňa spĺňa predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda\nči je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne\nzárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom posúdenia, na vykonanie ktorého\nje príslušná inštitúcia určená vykonávacím nariadením. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho\npoistenia v inom členskom štáte než určuje nariadenie na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek\niný postup by totiž viedol k popretiu cieľa nariadení, ktorým je oj. aby osoby, ktoré sa pohybujú v\nrámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa\ntak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám,\nktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Pokiaľ by o skutočnosti,\nči konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3 základného nariadenia rozhodovali\ninštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých štátov samostatne, mohlo by tak dôjsť k situácii,\nže rozhodnú rôzne, následkom čoho táto osoba by podliehala systému sociálneho zabezpečenia\nviacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na\nvylúčenie vzniku takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadene, pričom\nvykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania\nuplatniteľnej legislatívy.\n28. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy\nurčí inštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia : institution\nof the place of residence, instituce místa bydliště, der Tröger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl.\n13 základného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa má bydlisko v Poľskej\nrepublike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobkyňu je príslušná poľská inštitúcia ZUS.\n29. Pokiaľ' žalovaná poukazuje na čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a na skutočnosť, že dohoda\nmedzi ZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať podľa vykonávacieho nariadenia písomnú formu,\nkasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v každom prípade musí byt' existencia takejto dohody\n(aj keď nariadenie explicitne nevyžaduje písomnú formu) žalovanou preukázaná.\n\n30. Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16\nods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byt' určitá, čo do obsahu ako aj\nsubjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byt' zachytená\nv akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej\npoisťovne. (Uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia sp. zn. 1Vs/1/2018).\n31. Žalovaná považuje za dohodu podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia list ZUS z 10.10.2013\na následnú odpoveď žalovanej z 10.12.2013. Z listu ZUS vyplýva, že spoločne bolo dohodnuté,\nže Sociálna poisťovňa zašle ZUS list, v ktorom bude informovať, že uvedení podnikatelia, vrátane\nzamestnávateľa žalobkyne, sú „poštovými schránkami“ a v nich zamestnané osoby v skutočnosti\nnevykonávajú zamestnanie na území SR. ZUS mal na základe zaslaných informácií rozhodnúť o\npoľskom zákonodarstve. ZUS ďalej uviedla, že má za to, že v prípade „týchto 1236 osôb možno potvrdiť,\nže poľské zákonodarstvo bolo určené na základe spoločnej dohody Sociálnej poisťovne a ZUS“. Z listu\nžalovanej z 10.12.2013 vyplýva, že rozhodnutia boli potvrdené len v prípade prvých 210 osôb, u ktorých\nbola zaslaná informácia z poľskej strany, v prípade ďalších 1.000 osôb sú konania naďalej prerušené,\npretože neboli potvrdené statusy týchto osôb. Žalovaná ďalej uvádza, že akceptuje návrh na uzavretie\nspoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS, v zmysle ktorej je v prípade „týchto 1.236 osôb\nurčené poľské zákonodarstvo“. Takto vymedzená „dohoda“ nespĺňa ani kritérium perfektnosti, keď z\nnej nie je zrejmé ani vymedzenie osôb, na ktoré sa má vzťahovať. V oboch listoch sa uvádza len\npočet osôb, ktoré majú podliehať poľskému zákonodarstvu, nie aj ich vymedzenie menom, priezviskom,\ndátumom narodenia a bydliskom. Z predmetných listov nie je ani zrejmé časové obdobie, počas ktorého\nbolo preukázané, že činnosť zamestnávateľov bola fiktívna. Nemožno teda tvrdiť, že na žalobkyňu sa\nvzťahuje poľské zákonodarstvo na základe dohody podľa § 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia.\n32. Kasačný súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalovaná tvrdiac, že žalobkyni bola určená\npoľská legislatíva, konala a rozhodovala o existencii povinného sociálneho poistenia podľa slovenskej\nlegislatívy, pričom opomenula prioritne vyriešiť otázku svojej právomoci.\n33. Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie inštitúcie sociálneho zabezpečenia rozdielnych členských\nštátov EU určia príslušnú uplatniteľnú legislatívu jedného štátu dohodou, na sociálne poistenie dotknutej\nosoby sa bude aplikovať príslušná právna úprava štátu takto určená dohodou a dotknutá osoba bude\npodliehať pod právomoc štátu, ktorého legislatíva bola touto dohodou určená.\n34. Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého\ndátumu podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods.\n4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm.\np/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve (Uznesenie Veľkého senátu\nsprávneho kolégia sp. zn. 1Vs/ 1/2018). Ak teda bola či bude právoplatne určená legislatíva Poľskej\nrepubliky, inštitúcia ZUS má právomoc konať vo veci sociálneho poistenia žalobkyne podľa poľskej\nlegislatívy a povinnosťou Sociálnej poisťovne bude podanie - prihlášku, ktorým sa začalo konanie, zaslať\npoľskej inštitúcií.\n35. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a rozhodnutie\nkrajského súdu je potrebné podľa § 462 ods. 2 SSP zmeniť tak, že súd zruší napadnuté rozhodnutie\nžalovanej č. 8603-3/2014-BA z 20.01.2014 a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.\n36. V ďalšom konaní žalovaná bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie\nuvedené pochybenia, pričom je viazaná právnym názorom kasačného súdu. Žalovaná vyčká na určenie\nuplatniteľnej legislatívy podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, prípadne využije postup podľa\nčl. 16 ods. 3 a 4 vykonávacieho nariadenia v spojení s rozhodnutím Al. V prípade určenia slovenskej\nlegislatívy vykoná žalovaná konanie podľa zákona č. 461/2003 Z. z.. Ak však bude určená poľská\nlegislatíva, postúpi žalovaná prihlášku poľskej inštitúcií sociálneho zabezpečenia ZUS.\n37. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. 467 ods. 1 SSP tak, že\núspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred krajským súdom ako aj\nkasačného konania. O Výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá Súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n\n38. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}