{"guid": "731d4d66-1621-4bb3-8601-f2a7c344836b:822ac525-ef4b-45b3-b2ee-10d090c83d84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4415209458.3", "spisova_znacka": "8Cdo/4/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/4/2018 z 21. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2019, sp. zn. 8Cdo/4/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4415209458.3", "identifikacne_cislo": "4415209458", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "datum_vydania": "2019-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/132", "nazov": "predpis č. 132/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/132-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-1", "nazov": "§ 187 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/132/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 132/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/132/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/132-1990/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/132/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 132/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/132/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/132-1990/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-2", "nazov": "§ 187 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-187"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-187", "/SK/ZZ/1990/132#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/1990/132#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/822ac525-ef4b-45b3-b2ee-10d090c83d84", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4415209458.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4415209458.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4415209458.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/4/2018\n4415209458\n21. 11. 2019\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2019:4415209458.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A. T., bývajúceho v E., Z. C. 8, zastúpeného JUDr.\nĽudovítom Földesom, advokátom v Bratislave, Domašská 11, proti žalovanej A.. F. E., advokátke v E.,\nM.R. N. 6, zastúpenej JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou v Komárne, Pohraničná 7, o náhradu škody,\nvedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18 C 19/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre z 19. júla 2017 sp. zn. 6 Co 19/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“)\n6. mája 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 621,60 Eur\nspolu s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že 23. júna 2011\nsplnomocnil žalovanú na zastupovanie v spore vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.\n15 C 19/2011. Uvedená vec bola ukončená súdnym zmierom, pričom uznesenie o schválení zmieru\nnadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 13. júna 2013. Žalobca o podstate právneho inštitútu súdneho\nzmieru nevedel, pretože mu ju žalovaná nevysvetlila, predmetné uznesenie mu nebolo doručené a\nžalovaná ho neinformovala, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. O nadobudnutí\nprávoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného uznesenia sa žalobca dozvedel až 19. decembra 2013,\nkedy obdržal upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 2515/2013, v dôsledku čoho musel splniť nielen\npovinnosť vyplývajúcu z uznesenia o schválení súdneho zmieru, ale musel zaplatiť aj trovy exekučného\nkonania. S poukazom na § 6 ods. 1 písm. a/ Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory\na § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nadvokácii“) uviedol, že v dôsledku konania, resp. nekonania žalovanej mu vznikla celková škoda vo\nvýške 3 621,60 Eur (trovy exekučného konania vo výške 2 800 Eur, odmena zaplatená žalovanej za\nprávne zastupovanie vo výške 805 Eur a poplatok banky za spracovanie blokácie účtu žalobcu vo výške\n16,60 Eur).\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15. apríla 2016 č. k. 18 C 19/2015-196 žalobu zamietol a uložil\nžalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 792,17 Eur na účet právneho\nzástupcu žalovanej špecifikovaný vo výroku rozhodnutia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu bola podpísaná zmluva o\nprávnom zastúpení, podľa ktorej mala žalovaná ako advokátka zastupovať žalobcu v spore o zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15 C\n19/2011. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca sa 9. mája 2013 zúčastnil pojednávania, v\npriebehu ktorého bol schválený súdny zmier, pričom žalobca s uzavretým súdnym zmierom v plnom\nrozsahu súhlasil, jeho obsah mu bol riadne oznámený a vysvetlený, čo žalobca potvrdil dvoma podpismi\n\nna zápisnici z uvedeného pojednávania. Podľa názoru súdu mal žalobca už na tomto pojednávaní\nvedomosť o tom, že musí svojej bývalej manželke zaplatiť titulom finančného vyporiadania sumu\n32 000 Eur do 30. novembra 2013. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovaná pri\nzastupovaní žalobcu v konaní na Okresnom súde Komárno porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo\nzákona o advokácii ani interných predpisov Slovenskej advokátskej komory. Táto skutočnosť vyplýva\naj z rozhodnutia disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS VII.47/14:503/2014\nz 12. novembra 2015, ktorým je súd podľa § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie mal\nna základe vykonaného dokazovania preukazné, že exekučné konanie sa voči žalobcovi začalo z\ndôvodu, že si svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho z uznesenia o schválení zmieru riadne nesplnil\na nie kvôli pochybeniu žalovanej ako jeho advokátky. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody podľa\n§ 420 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že nebola splnená základná podmienka pre vznik škody\n- porušenie právnych povinností zo strany žalovanej voči žalobcovi. Mal za to, že žalovaná účtovala\nžalobcovi za úkony spojené s jeho právnym zastupovaním sumy v súlade s § 24 ods. 3 zákona o\nadvokácii a vyúčtované a zaplatené trovy právneho zastúpenia jej patrili. Po právnej stránke svoje\nrozhodnutie odôvodnil § 18 ods. 1, 2, 4, § 24 ods. 1, 3, § 26 ods. 1, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 zákona o\nadvokácii, § 6 ods. 1 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, § 25 písm. b/, § 26 ods.\n1 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory a § 420 Občianskeho zákonníka. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 19. júla 2017 sp.\nzn. 6 Co 19/2017 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v plnom rozsahu. Po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nvykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej\nstránke, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu\nstotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie jeho správnosti dodal, že v danej veci\nbolo rozsiahlym dokazovaním preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal\nnad akúkoľvek pochybnosť protiprávne konanie žalovanej, t.j. splnenie zákonných predpokladov pre\nuplatnenie zodpovednosti za škodu. Žalobca nepreukázal spôsobenie škody žalovanou, existenciu\nškody a jej výšku a tiež príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Nakoľko súd\nprvej inštancie vykonal vo veci vyčerpávajúce dokazovanie, odvolací súd už nepovažoval za potrebné,\núčelné a hospodárne vykonať ďalšie dôkazy. Dôvodil, že v konaní bolo preukázané, že v spore vedenom\nna Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15 C 19/2011 žalovaná ako žalobcom splnomocnená advokátka\nvykonávala riadne procesné úkony a zúčastňovala sa nariadených pojednávaní a odmenu za úkony\nspojené s jeho zastupovaním na súde si vyúčtovala v súlade so zákonom o advokácii. Porušenie\nustanovení Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory žalovanou nebolo preukázané ani\nv rámci disciplinárneho konania vedeného proti žalovanej. Jednoznačne mal preukázané, že žalobcovi\nbola odovzdaná zápisnica z pojednávania konaného 9. mája 2013 vo veci sp. zn. 15 C 19/2011, na\nktorom bol medzi stranami sporu uzatvorený súdny zmier. O vedomosti žalobcu o jeho povinnosti vyplatiť\nbývalej manželke sumu 32 000 Eur svedčí aj skutočnosť, že sa snažil dotknutú nehnuteľnosť predať ako\njej výlučný vlastník a zháňal si finančné prostriedky na vyplatenie bývalej manželky. K námietkam žalobcu\nohľadom sumy, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný uznesením o schválení súdneho zmieru titulom\nfinančného vyporiadania uviedol, že preskúmavanie tejto otázky nebolo predmetom tohto konania a\nnemá s ním žiaden súvis. V súlade s názorom súdu prvej inštancie opakovane poznamenal, že žalobca\nv konaní vedenom pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 15 C 19/2011 nespochybnil hodnotu\nnehnuteľností, ktorá mala byť predmetom vyporiadania medzi ním a jeho bývalou manželkou, na jej\nocenenie bol vypracovaný znalecký posudok, o ktorom mal vedomosť a cenu nehnuteľností určenú\nznaleckým posudkom nenamietal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1\nC.s.p. v spojení s 255 ods. 1 C.s.p.\n4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Navrhol,\naby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Navrhol tiež odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\nDovolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). Namietal, že žalovaná advokátka\nho ako svojho klienta neinformovala o tom, že uznesenie o schválení zmieru vo veci sp. zn. 15 C\n19/2011 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Tvrdil, že žalovaná ho uviedla do omylu ohľadom\n\njeho povinnosti zaplatiť bývalej manželke sumu 32 000 Eur titulom finančného vyporiadania v zmysle\npredmetného uznesenia, keď tvrdila, že táto vec ešte nie je právoplatne skončená. Uviedol, že odvolací\nsúd nevykonal v odvolacom konaní ním predložené dôkazy. S poukazom na § 435 C.s.p., Čl. 3\nods. 1 a Čl. 16 ods. 2 C.s.p., § 187 ods. 1, 2 C.s.p. predložil dôkazy aj v dovolacom konaní ako\nnové prostriedky procesného útoku a za účelom preukázania prípustnosti a dôvodnosti podaného\ndovolania. Argumentoval, že odvolací súd nesprávne právne posúdil jeho nárok na náhradu škody\nvoči žalovanej, keď použil § 420 Občianskeho zákonníka namiesto § 420a Občianskeho zákonníka.\nDôvodil, že žalovaná mu spôsobila škodu pri prevádzkovaní jej podnikateľskej činnosti advokáta,\nt.j. v rámci poskytovania právnych služieb podľa § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného\nzákonníka a § 1 ods. 2, § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o advokácii. Aplikovaním nesprávneho § 420\nObčianskeho zákonníka pri riešení právnej otázky zodpovednosti žalovanej za škodu sa odvolací súd\npodľa názoru dovolateľa odklonil od ustálenej rozhodovacej prace dovolacieho súdu v obdobných\nprávnych veciach, kde bola riešená otázka nároku na náhradu škody „spôsobenej pri prevádzkovej\nčinnosti, prevádzkovaní podnikateľskej činnosti podnikateľskými subjektami.“ V tejto súvislosti poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 19. apríla 2011 sp.\nzn. 5 Cdo 1/2010.\n5. Žalovaná navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), dospel\nk záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza\nnasledovné:\n7. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nC.s.p.\n8. V zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.).\n11. Dovolateľ podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p. Namietal, že: „Odvolací súd\npri posudzovaní, vyriešení právnej otázky ohľadne zodpovednosti za spôsobenú škodu žalovanej za\nmne spôsobenú škodu pri mojom právnom zastupovaní v právnej veci č. k.: 15C/19/2011 v rámci jej\nprevádzkovania, prevádzky výkonu povolania advokáta, podnikateľskej činnosti od vyriešenia, ktorej\nprávnej otázky záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, použil ustanovenie § 420 Obč. zákonníka, ako\nsúd aj súd prvej inštancie, ktorý mi na základe použitia tohto ustanovenia § 420 Obč. zákonníka moju\nžalobu zamietol, čím pri vyriešení tejto právnej otázky od vyriešenia, ktorej právnej otázky záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu vo veci o zodpovednosti žalovanej na náhradu škody mne odvolací\nsúd vo svojom napadnutom rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nv obdobných právnych veciach o náhrade škody, spôsobenej pri prevádzke, prevádzkovej činnosti\npri podnikaní podnikateľskými subjektami.“ Tvrdil, že súdy nižších inštancií mali pri posudzovaní\nzodpovednosti žalovanej advokátky za škodu správne aplikovať § 420a Občianskeho zákonníka. Z\nobsahu dovolania teda vyplýva (§ 124 ods. 1 C.s.p.), že podstatná právna otázka v prejednávanej veci\nje, či zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi pri výkone advokácie možno posudzovať\npodľa § 420a Občianskeho zákonníka ako škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou.\n\n12. Pre právnu otázku, ktorá je relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., je charakteristický\n„odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide\ntu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov\nsa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na definíciu\npojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 6.\nmarca 2017 sp. zn. 3 Cdo 6/2017, kde sa uvádza: „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je\nvyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto\npojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ V zmysle judikátu R 71/2018\ndo ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n13. V posudzovanej veci žalovaná prevzala právne zastupovanie žalobcu v spore o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15 C\n19/2011, a to na základe udeleného písomného plnomocenstva a Zmluvy o právnej pomoci, obe z 23.\njúna 2011. Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená žalovanou pri poskytovaní\nprávnych služieb žalobcovi ako jej klientovi, t.j. náhrady škody spôsobenej v súvislosti s výkonom\nadvokácie.\n14. V zmysle § 26 ods. 1 zákona o advokácii advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil\nv súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho\nkoncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti\npodľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.\n15. Vzťah medzi klientom a advokátom je primárne upravený v zákone o advokácii. Citované\nustanovenie zákona o advokácii obsahuje špeciálnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú\nadvokátom pri výkone advokácie. Táto zodpovednosť advokáta je koncipovaná ako zodpovednosť\nobjektívna, ktorej sa nemožno zbaviť. V zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 678/2015 zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti\ns výkonom advokácie je založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov: činnosť súvisiaca s\nvýkonom advokácie; vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom\nadvokácie a vznikom škody. S poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že ak medzi klientom\na advokátom existuje platná zmluva o poskytovaní právnych služieb, zodpovednosť advokáta za škodu\nvo vzťahu ku klientovi sa vždy posudzuje podľa § 26 zákona o advokácii.\n16. Na obdobných právnych záveroch je založené aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 25. marca 2013\nsp. zn. 1 Cdo 105/2012 vo veci náhrady škody spôsobenej pri výkone advokátskej činnosti, v ktorom\ndovolací súd uviedol nasledovné: „Podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (ďalej len „zákon o\nadvokácii“), ktorý treba v danej veci aplikovať z dôvodu, že k tvrdenému vzniku škody došlo v roku 2003\n(t.j. za účinnosti tohto zákona), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti\ns výkonom advokácie (§ 21 ods. 1 zákona o advokácii); zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na\nškodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom (§ 21 ods. 2 zákona o advokácii). Advokát\nsa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení\nvšetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať (§ 21 ods. 4 zákona o advokácii). Zákon o advokácii\nurčuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z\nhľadiska platnej zákonnej typológie záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej.\nUstanovenia zákona o advokácii upravujúce práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti\nza škodu spôsobenú klientovi (§ 13 až § 21 zákona o advokácii), predstavujú osobitnú právnu normu\n(lex specialis) vo vzťahu k tým ustanoveniam Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré\n\nstanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka.“ Napriek tomu, že dovolací súd v danom\nprípade vychádzal zo zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii, ktorý bol nahradený (súčasným) zákonom\no advokácii, právne závery vyjadrené v citovanom rozhodnutí je možné v plnom rozsahu aplikovať aj\nv prejednávanom spore.\n17. Zodpovednosť za škodu spôsobenú inému prevádzkovou činnosťou v zmysle § 420a Občianskeho\nzákonníka sa vzťahuje na odlišné prípady. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je\nspôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu,\nalebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky\nna okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda\nna nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Prevádzková\nčinnosť v zmysle citovaného ustanovenia je organizovaná, cieľavedomá činnosť súvisiaca s predmetom\nčinnosti (zvyčajne podnikateľskej, obchodnej), ktorú vyvíja fyzická alebo právnická osoba v prevádzkarni.\nPredmet tejto činnosti je vymedzený v zriaďovacej listine, v oprávnení na podnikateľskú činnosť alebo\nv živnostenskom oprávnení. Prevádzkovou činnosťou v zmysle citovaného ustanovenia môže byť aj\ntaká činnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá nie je vymedzená v jej predmete činnosti, je však\nsúčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti, a to bez ohľadu na to, či je k takejto činnosti potrebné\nzvláštne verejnoprávne opravenie alebo nie (k tomu pozri rozhodnutie najvyššieho súdu z 27. júla 2006\nsp. zn. 3 M Cdo 7/2005). Pojem prevádzkovej činnosti je v zákone vymedzený relatívne široko, a preto\nsa prevádzkou rozumie aj samotná existencia určitých zariadení, ktoré vyvíjajú v zákone uvedený,\nnebezpečný druh pôsobenia na okolie. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a ods. 1 Občianskeho\nzákonníka nie je protiprávny úkon, ale určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá\nbola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, t.j. jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. (Fekete, I.: Občiansky\nzákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1070 - 1072).\n18. V dovolateľom označenom rozhodnutí najvyššieho súdu z 19. apríla 2011 sp. zn. 5 Cdo 1/2010\ndovolací súd vychádzal z úplne odlišného skutkového a právneho stavu. Išlo o spor vo veci náhrady\nškody z ublíženia na zdraví a mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.\nV tomto prípade odvolací súd považoval za otázku zásadného právneho významu otázku to, „či za\nneodvrátiteľnú udalosť nemajúcu pôvod v prevádzke a majúcu za následok liberáciu podľa § 420a\nods. 3 Občianskeho zákonníka možno považovať správanie sa neznámej osoby, ktorá pri kúpaní na\nkúpalisku skočí na inú kúpajúcu osobu a spôsobí jej pritom vážnu ujmu na zdraví“. Dovolací súd v tejto\nsúvislosti skonštatoval, že „Z tohto hľadiska má zásadný právny význam otázka, či konanie neznámej\nosoby, ktorá skočila na žalobcu nachádzajúceho sa v bazéne a spôsobila mu škodu na zdraví, má pôvod\nv prevádzke žalovaného v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka a pokiaľ áno, či ide o neodvrátiteľnú\nudalosť, a teda liberačný dôvod v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka.“ Keďže odvolací súd\ntúto otázku posúdil nesprávne, najvyšší súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPodľa názoru dovolacieho súdu však toto rozhodnutie s prejednávaným sporom po právnej a skutkovej\nstránke nijako nesúvisí a odvolací súd sa svojim právnym posúdením veci v žiadnom prípade od tohto\nrozhodnutia neodklonil.\n19. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd správne vec právne posúdil, ak vychádzal\nzo skutočnosti, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti\nza škodu, t. j. spôsobenie škody žalovanou, existenciu škody a jej výšku a príčinnú súvislosť medzi\nporušením právnej povinnosti a škodou, a to ani v zmysle § 26 ods. 1 zákona o advokácii, ani v zmysle\n§ 420 Občianskeho zákonníka. Svojim rozhodnutím sa taktiež nijako neodklonil od právnych záverov\nvyjadrených v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu z 25. marca 2013 sp. zn. 1 Cdo 105/2012.\n20. Z dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľ namietal nevykonanie ním predložených dôkazov odvolacím\nsúdom v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že takéto\nodôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci nezodpovedá\npožiadavkám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 432\nods. 2 C.s.p.\n21. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene smeruje\nproti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432\nods. 2 C.s.p.).\n\n22. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ a f/ C.s.p.\n23. O náhrade trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s\n§ 255 ods. 1 C.s.p.\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}