{"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 13. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. júna 2019, sp. zn. 3Obdo/49/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "identifikacne_cislo": "4212207781", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2019-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-59.odsek-3", "nazov": "§ 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-59.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/155", "nazov": "vyhláška č. 155/2005 Z. z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/155", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/155-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-59", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/49/2018\n4212207781\n13. 06. 2019\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na členiek senátu JUDr. Jany Veselej Zemaníkovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v spore žalobcu: SPP distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: DEVILS,\ns.r.o., so sídlom Platanová alej 2436, Komárno, IČO: 36 547 344, zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou\nKňazíkovou, so sídlom M. R. Štefánika 6, Komárno, o zaplatenie 152 556,59 eur s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4Cb/70/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre z 28. novembra 2017, č. k. 15Cob/58/2017-331, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie zamieta.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 15. februára\n2017, č. k. 4Cb/70/2012-306 I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 135 133,64\neur s príslušenstvom; II. konanie v časti istiny vo výške 17 422,95 eur s príslušenstvom zastavil a III.\nžalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právoplatným medzitýmnym rozsudkom okresného\nsúdu z 1. októbra 2014, č. k. 4Cb/70/2012-150 bolo rozhodnuté, že základ nároku žalobcu na náhradu\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je daný.\n1.2. Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku skonštatoval, že dňa 18. októbra\n2010 bol zamestnancami žalobcu na odbernom mieste nachádzajúcom sa v mieste sídla žalovaného\nzistený nezákonný odber nemeraného plynu (t. j. odber plynu obtokom), v dôsledku čoho v období od\n6. januára 2009 do 18. októbra 2010 dochádzalo v predmetnom odbernom mieste k neoprávnenému\nodberu zemného plynu v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z. z. o\nenergetike (ďalej aj „zákon o energetike“). Následne dňa 6. júna 2011 bolo zamestnancami žalobcu\nzistené na tom istom odbernom mieste poškodenie plynomeru - overovacej značky na počítadle - ktoré\nbolo potvrdené posudkom Slovenskej legálnej metrológie č. 0210/312.05/11. Na základe uvedeného\ndochádzalo v období od 19. marca 2011 do 6. júna 2011 na danom odbernom mieste k neoprávnenému\nodberu zemného plynu podľa ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b/ (správne má byť písm. d/ - pozn.\ndovolacieho súdu) zákona o energetike. V dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu vznikla\nžalovanému ako odberateľovi povinnosť uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete\nškodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody (po\nčiastočných späťvzatiach žaloby) predstavoval sumu vo výške 133 133,64 eur vyčíslenú v súlade s\nVyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo 6. apríla 2005 č. 155/2005 Z. z. (ďalej\nlen „Vyhláška“ alebo „Vyhláška č. 155/2005 Z. z.“). Za obdobie od 6. januára 2009 do 18. októbra 2010\npredstavovala výška škody žalobcu sumu vo výške 120 336,92 eur, z ktorej bola odpočítaná čiastočná\n\nplatba žalovaného v sume vo výške 2 697,99 eur, a za obdobie od 19. marca 2011 do 6. júna 2011\nvznikla žalobcovi škoda v sume vo výške 17 494,71 eur.\n1.3. Okresný súd uzavrel, že vychádzajúc z ustanovení § 59 ods. 2 a ods. 3 zákona o energetike nie\nje možné stanoviť výšku skutočne vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa\nznaleckého posudku, a to aj v prípade, ak je znalecký posudok postačujúci pre trestné konanie, keďže\nakceptovaním takéhoto spôsobu stanovenia náhrady škody pri neoprávnenom odbere plynu by sa\nneoprávnený odberateľ dostal do pozície, kedy v prípade odhalenia jeho neoprávneného odberu bol\npovinný zaplatiť len hodnotu teoreticky možného odberu plynu, pričom sankčný zmysel výpočtu škody\npodľa Vyhlášky by v takýchto prípadoch strácal zmysel a účel.\n1.4. O zastavení konania v časti 17 422,95 eur s príslušenstvom rozhodol súd prvej inštancie podľa §\n144 a § 145 ods. 2 C.s.p. a svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v súlade s ustanovením §\n255 ods. 1 C.s.p. plným úspechom žalobcu v spore.\n2. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“)\nrozsudkom z 28. novembra 2017, č. k. 15Cob/58/2017-331 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil a žalobcovi\nnepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie a skutkové zhodnotenie sporu a z neho vyvodený právny záver považoval za\nsprávne. Krajský súd skonštatoval, že u žalovaného bol v obdobiach od 6. januára 2009 do 18. októbra\n2010 a od 19. marca 2011 do 6. júna 2011 zistený neoprávnený odber plynu a vzhľadom na tieto obdobia\nbolo potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa zákona č. 656/2004 Z. z., a to s odkazom na ustanovenie\n§ 59 zákona o energetike. V zhode so záverom okresného súdu odvolací súd uviedol, že vykonaným\nznaleckým dokazovaním nebolo možné objektívne a spoľahlivo vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, a v\ntakom prípade bolo nutné vyčísliť vzniknutú škodu na základe všeobecne záväzného právneho predpisu,\nktorým je Vyhláška č. 155/2005 Z. z.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dňa 9. mája 2018\nžalovaný dovolanie. Prípustnosť dovolania je podľa žalovaného daná podľa ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. a/ a písm. b/ C.s.p. Dovolateľ žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako\naj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. videl žalovaný v tom, že odvolací súd\nsa pri posudzovaní znaleckého posudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nkeď pri svojom rozhodovaní má byť súd viazaný odborným názorom znalca, pričom poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom\ntvare) sp. zn. 6Obdo/31/2018, v ktorom dovolací súd skonštatoval, že „súd nemôže preskúmavať vecnú\nsprávnosť odborných záverov znalca, lebo k tomu sudca nemá odborné znalosti, alebo ich nemá v takej\nmiere, aby mohol toto preskúmavanie zodpovedne urobiť. Pokiaľ však má súd pochybnosti o vecnej\nsprávnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby\npodal vysvetlenie, posudok doplnil, alebo inak odstránil jeho nedostatky, poprípade aby vypracoval nový\nposudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a vyjadril sa i k správnosti už\npodaného posudku.“\n4.1. Dovolateľ zastáva názor, že škoda musí byť nepochybne preukázaná a zistená, pričom nemožno\nvychádzať len z jej odhadu a domnienok podľa Vyhlášky, keď škodu je možné náležite a presne určiť\nznaleckým dokazovaním.\n5. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. má byť podľa žalovaného daná,\npokiaľ ide o vyriešenie (dovolacím súdom doposiaľ neriešenej) otázky spôsobu určenia výšky skutočnej\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 59 ods. 2 a ods. 3 zákona o energetike.\n5.1. Dovolateľ namietal postup konajúcich súdov, ktoré výšku skutočnej škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu určili postupom podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike na základe výpočtu\nupraveného Vyhláškou č. 155/2005 Z. z., nakoľko uzavreli, že ani vykonaným znaleckým dokazovaním\nnebolo možné objektívne a spoľahlivo vyčísliť vzniknutú škodu.\n5.2. Žalovaný je naopak toho názoru, že znaleckým posudkom vypracovaným znalcom v odbore\nenergetika, odvetvie tepelná elektrotechnika, palivá a tepelné energetické zariadenia možno považovať\nza objektívny a plne spoľahlivý podklad k stanoveniu presnej výšky skutočnej škody podľa § 59 ods. 2\nzákona o energetike. Zo znenia predmetného ustanovenia je zrejmé, že aj samotný zákonodarca mal\n\nsnahu, aby odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, primárne uhradil dodávateľovi reálne vzniknutú\nškodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu na základe objektívnych a spoľahlivých dostupných\npodkladov.\n5.3. Postup podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, a to určenie výšky škody podľa Vyhlášky prichádza\ndo úvahy iba vtedy, ak vzniknutú škody nemožno objektívne a spoľahlivo určiť na základe dostupných\npodkladov, čo však neprichádza do úvahy, ak do konania pribratý znalec presnú výšku vzniknutej škody\nkonkrétne vyčíslil. Z tohto dôvodu sa podľa dovolateľa okresný a aj krajský súd dopustili nesprávnej\naplikácie právneho predpisu na určenie výšky vzniknutej škody, ak použili Vyhlášku č. 155/2005 Z. z. v\nsituácii, kedy bola výška škody presne vyčíslená.\n5.4. V závere dovolania dovolateľ namietal aj nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, ktorý podľa\njeho názoru vychádza z nesprávnej aplikácie zákona, keď súd prvej inštancie mal postupovať podľa\nustanovenia § 255 ods. 2 a § 256 C.s.p., nakoľko sa jednalo o prípad čiastočného úspechu vo veci.\n6. Žalobca vo vyjadrení zo 7. júna 2018 navrhol dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť,\npričom uviedol, že výška škody určená znalcom G.. W. predstavuje len ním predpokladané množstvo\nspotrebovaného plynu v časti rozhodného obdobia. Znalcom určená výška škody nepredstavuje\nskutočnú výšku škody spôsobenej žalobcovi. Z tohto dôvodu bol správny postup konajúcich súdov, ak\nvýšku spôsobenej škody určili metodikou stanovenou vo Vyhláške.\n7. Žalovaný doručil dovolaciemu súdu dňa 7. februára 2019 doplnenie dovolania, v ktorom poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom\ntvare) zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018, v ktorom ústavný súd skonštatoval, že „uplatnenie\nobčianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada\nškody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Výška náhrady škody nemôže byť sankciou za\nneoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť\nmnožstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorého aplikácia\nprichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych\na spoľahlivých podkladov.“ Aj na základe uvedeného došlo podľa dovolateľa zo strany konajúcich súdov\nk nesprávnej aplikácii ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o energetike.\n8. Žalobca vo vyjadrení k doplneniu dovolania žalovaného z 20. februára 2019 uviedol, priznaná suma\nnie je sankciou, ale predstavuje výšku náhrady škodu, keď výšku skutočne spôsobenej škody nie je\nmožné zistiť tak, ako tomu je v prípade neoprávneného odberu plynu žalovaným. Žalobca poukázal na\nskutočnosť, že pri aplikácii metodiky obsiahnutej vo Vyhláške zohľadnil len plynové spotrebiče reálne sa\nnachádzajúce na odbernom mieste žalovaného a ich hodinová spotreba.\n9. Najvyšší súd ako súd dovolací [podľa § 35 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)] po zistení,\nže dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nC.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), a že ide o rozsudok, proti ktorému je dovolanie\nprocesne prípustné, dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.\n10. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nnebola vyriešená (písm. b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).\n10.1. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania\npodľa § 421 ods. 1 C.s.p., sa pritom rozumie tak otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako\naj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k\ntomu viď aj 3Cdo/158/2017).\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n11.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\n\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n12. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.,\nnakoľko podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri\nktorej vyriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Zároveň\nprípustnosť dovolania má byť daná (pri vyriešení inej otázky nastolenej dovolateľom - pozn. dovolacieho\nsúdu) aj podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.\n13. Podľa dovolateľa prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. mala\nbyť založená odklonom odvolacieho súdu od záverov vyslovených v uznesení najvyššieho súdu z\n21. augusta 2008, sp. zn. 6Obdo/31/2008, pokiaľ ide o preskúmavanie správnosti záverov znalca\nvyslovených v znaleckom posudku.\n14. Dovolací súd konštatuje, že v tejto časti dovolania sa nejedná o právnu otázku, ako to predpokladá\nustanovenie § 421 ods. 1 C.s.p. a ako to definovala judikatúra najvyššieho súdu (napr. v uznesení\nsp. zn. 3Cdo/158/2017 citovanom v bode 10.1. vyššie). Dovolateľ sa v skutočnosti domáha prieskumu\nvykonaného dokazovania a hodnotenia jednotlivých dôkazov súdmi nižšej inštancie, čo je však v\ndovolacom konaní neprípustné.\n14.1. V tejto súvislosti dovolací súd opätovne pripomína (rovnako aj 3Obdo/52/2017, 3Obdo/40/2017,\n3Obdo/17/2018 a 3Obdo/18/2018), že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na\nodstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní\nnemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C.s.p. („dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n14.2. Preto dovolací súd konštatuje, že v tejto časti nie je dovolanie žalovaného zamerané na hodnotenie\nvykonaných dôkazov (a netýkajúce sa riešenia právnych otázok) procesne prípustné podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.\nK dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n15. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p.) v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu doposiaľ neriešenou právnou otázkou, je otázka, či pri náhrade skutočne vzniknutej\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike, sa výška\nnáhrady škody určuje postupom podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike na základe výpočtu upraveného\nVyhláškou č. 155/2005 Z. z., alebo či za objektívny a spoľahlivý podklad na určenie skutočne vzniknutej\nškody možno považovať znalecký posudok.\n16. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil\na je potrebné, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná\nod 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho\nvýznamu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací\nsúd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j.\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí).\n16.1. Zároveň z hľadiska posudzovania prípustnosti je nevyhnutné vychádzať zo stavu, ktorý bol v čase\npodania dovolania stranou sporu, t. j. či ku dňu podania dovolania určitá právna otázka bola, resp.\nnebola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. Prípadné rozhodnutie dovolacieho súdu o\ndovolateľom nastolenej právnej otázke po podaní dovolania v inom obdobnom spore nemá vplyv na\njeho prípustnosť.\n17. Dovolací súd konštatuje, že v čase podania dovolania žalovaného, predmetná právna otázka\nnebola predmetom dovolacieho prieskumu, čím je splnená zákonná podmienka prípustnosti podaného\ndovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.\n\n17.1. Zároveň však dovolací súd poznamenáva, že v čase po podaní dovolania žalovaného bola\nobdobná právna otázka - ako bola nastolená dovolateľom (viď bod 15 vyššie) - predmetom meritórneho\ndovolacieho prieskumu, a to konkrétne v uznesení z 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018, v\nktorom najvyšší súd uviedol, že:\n„43. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.\nj. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),\nhodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v\nsúvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému\nodberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy\nnižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene\ns poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa\nzmluvy žalovanému dodávať.\n44. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k\nzmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu\nje potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu\nvynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.\n45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon\nsplnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob\nvýpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo Vyhlášku Ministerstva\nhospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu.\n46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade\nneoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene\nodobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia § 19\nzákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá\npoužívať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný)\núdaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na\nurčenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená\nplomba (overovacia/zabezpečovacia značka).\n47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 zákona o energetike\npredpokladá, t. j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované\nmnožstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe\nna odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber\nza obdobie zisťované.\n48. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom,\nktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade\nodberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je\npotrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného\npodzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich\nsa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“\n18. Dovolaciemu súdu je známe aj uznesenie ústavného súdu zo 14. februára 2018, č. k. IV.\nÚS 137/2018-15 - na ktoré poukázal žalovaný vo svojom doplnení dovolania zo 6. februára\n2019 - a ktoré bolo zverejnené v prehľade vybraných rozhodnutí ústavného súdu (dostupné na\ninternetovej stránke ústavného súdu: <https://www.ustavnysud.sk/ documents/10182/63561169/prehlad\n+-+V__2018+-+Senat+IV.pdf/25cee987-570c-4349-a283-f073ad65a891>) a zároveň aj na portáli\nnajpravo.sk (dostupné na internetovej stránke <https://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/\nnahrada-skody/nahrada-skody-sposobe\nnej-neopravnenym-odberom-plynu.html>) s analytickou\nprávnou vetou v znení: „uplatnenie\nobčianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada\nškody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť sankciou\nza\nneoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť\nmnožstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorého aplikácia\nprichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych\na spoľahlivých podkladov.“\n\n19. Dovolací súd konštatuje, že sa síce na prvý pohľad môže javiť, že otázka určenia výšky škody v\nprípade neoprávneného odberu plynu bola v uznesení najvyššieho súdu z 29. novembra 2018, sp. zn.\n5Obdo/32/2018 (viď bod 17.1. vyššie) odlišným spôsobom, ako vyplýva z analytickej právnej vety z\nuznesenia ústavného súdu zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018 (viď bod 18 vyššie), avšak\nnie je tomu tak. V prvom rade považuje dovolací súd za nevyhnutné uviesť, že predmetná analytická\nprávna veta sformulovaná Analytickým oddelením Kancelárie ústavného súdu predstavuje neoficiálny\ndokument nezaväzujúci ústavný súd (na rozdiel od rozhodnutí zverejnených v Zbierke nálezov a\nuznesení ústavného súdu), ktorá má výlučne informačný charakter. Zároveň je nutné poukázať na\nskutočnosť, že nie je možné vychádzať výlučne zo znenia právnej vety (a to aj v prípade rozhodnutí\npublikovaných v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky alebo\nv Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu), ale je nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom celého\nsúdneho rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu zistenia skutkového stavu, z akého súd pri vydaní\nkonkrétneho rozhodnutia vychádzal. Ak totiž skutkový stav v posudzovanej veci nie je zhodný (alebo\naspoň obdobný) so skutkovým stavom, z ktorého vychádzal súd v publikovanom rozhodnutí, prípadne v\nrozhodnutí, na ktoré strana sporu poukazovala, môže to mať za následok, že právna veta (resp. právny\nzáver) z iného rozhodnutia nebude v posudzovanej veci použiteľná vôbec, prípadne bude použiteľná\nlen čiastočne.\n19.1. Vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie ústavného súdu zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS\n137/2018 - na ktoré poukázal dovolateľ - konajúce súdy skutkovo ustálili, že k neoprávnenému odberu\nplynu došlo odo dňa, kedy došlo k žalovaným hodnoverne preukázanému namontovaniu plynového\nspotrebiča, a až od tohto dátumu kalkulovali školu za neoprávnený odber plynu (viď strana 10 uznesenia\nsp. zn. IV. ÚS 137/2018), a preto vo veci neaplikovali ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky. Samotný\nústavný súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ krajský súd skutkovo ustálil, že dobu trvania\nneoprávneného odberu plynu možno presne určiť, nebolo na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o\nenergetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú\nškodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (viď strana 11 uznesenia sp. zn. IV. ÚS\n137/2018).\n19.2. V predmetnej veci je dovolací súd viazaný skutkovým stavom, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie\n(§ 442 C.s.p.), čo znamená, že nemôže prehodnocovať vykonané dôkazy a prípadne meniť skutkové\nzávery prijaté okresným a krajským súdom.\n19.3. Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že žalovaný v období od 6. januára\n2009 do 18. októbra 2010 neoprávnene odoberal zemný plyn podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona o\nenergetike (neoprávnený odber nemeraného plynu) a v období od 19. marca 2011 do 6. júna 2011\nneoprávnene odoberal zemný plyn podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike (neoprávnený odber\nplynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), v dôsledku\nčoho vznikla žalobcovi škoda. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaný v predmetných obdobiach\nreálne odoberal plyn (ako to vyplýva z medzitýmneho rozsudku súdu prvej inštancie z 1. októbra 2014, č.\nk. 4Cb/70/2012-150 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 5. mája 2015, č. k. 15Cob/182/2014-167).\nZároveň konajúce súdy skonštatovali, že výšku skutočne vzniknutej škody nebolo možné ustáliť ani na\nzáklade objektívnych a spoľahlivých podkladov, a to ani na základe výsledkov znaleckého dokazovania.\n19.4. V predmetnej veci je skutkový stav odlišný od skutkového stavu, z ktorého vychádzal ústavný súd\nv uznesení zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018, pričom predmetom dovolacieho prieskumu\nnie je otázka určenia doby neoprávneného odberu plynu. Z tohto dôvodu nie je možné vychádzať zo\nzáverov vyslovených v uznesení ústavného súdu zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 137/2018, na\nktoré odkazoval dovolateľ.\n20. Podľa § 59 ods. 1 zákona o energetike je neoprávneným odberom plynu odber\na/ bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,\nb/ nemeraného plynu,\nc/ bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa\nnesprávne zaznamenáva odber plynu,\nd/ bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo\nna ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,\ne/ ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje\nodo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,\nf/ ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,\nprevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,\ng/ ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.\n\n20.1. Podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný\nuhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,\nprevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene\nodoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi\nprepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.\n20.2. Podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe\nobjektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným\nodberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\n21. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu za dve rôzne obdobia, pričom za každé z týchto období odôvodňoval\nsvoj nárok inou skutkovou podstatou uvedenou v ustanovení § 59 ods. 1 zákona o energetike. V prípade\nprvého obdobia ide o nárok na náhradu škody spôsobený odberom nemeraného plynu (písm. b/) a v\nprípade druhého obdobia sa jedná o nárok na náhradu škody spôsobený odberom plynu meradlom, na\nktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (písm. d/).\n21.1. Osobitne vo vzťahu k druhému obdobiu, a to aj vzhľadom na dovolaciu argumentáciu žalovaného,\ndáva dovolací súd pre komplexnosť do pozornosti, že už vo svojom skoršom rozhodnutí vyslovil záver,\nže ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným\nzabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla\nmu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (rovnako aj § 59 ods. 2 zákona\nč. 656/2004 Z. z. o energetike - pozn. dovolacieho súdu) povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu\nvzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti\nza škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom\nbolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (rovnako aj § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004\nZ. z. o energetike - pozn. dovolacieho súdu) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti\nneoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo\nnefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý\npristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ\nplynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti\nneoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná\nsúvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody\n[k tomu viď uznesenie z 22. marca 2018, sp. zn. 3Obdo/51/2017 publikované v časopise Zo súdnej\npraxe č. 5/2018 nadväzujúce na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (napr. 1Cdo/107/2008,\n4Cdo/30/2009, 4Cdo/102/2010, 3Cdo/99/2012)].\n21.2. Rovnako aj v už vyššie citovanom uznesení z 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018 najvyšší\nsúd skonštatoval, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla, na základe čoho možno s veľkou\npravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo\nporušené - odstránené a nahradené inou plombou. Neobstojí tak právne posúdenie veci uskutočnené\nsúdmi nižšej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie\nprotiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže\nnebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný\nvykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by\nnásledne nezaznamenávalo skutočný odber plynu (viď bod 32 jeho odôvodnenia).\n21.3. Citované právne závery sú podľa právneho názoru vo veci konajúceho senátu dovolacieho súdu\nplne aplikovateľné aj na rozhodovanú vec.\n22. Vzhľadom na vyššie citovanú právnu úpravu, ako aj rozhodnutia dovolacieho súdu, a so zreteľom\nna dovolateľom vymedzenú právnu otázku dovolací súd konštatuje, že:\nI. Skutočne vzniknutou škodou podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o energetike, ktorú je\nprevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, sa rozumie hodnota neoprávnene odobratého\nmnožstva zemného plynu a náklady vynaložené prevádzkovateľom distribučnej siete v súvislosti s\nneoprávneným odberom plynu, ktoré by mu inak nevznikli.\nII. Pre určenie výšky vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa ustanovenia §\n59 ods. 2 zákona o energetike je nevyhnutné poznať presné množstvo takto odobratého plynu. Presné\nmnožstvo odobratého plynu je možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom\nnie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu\n\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to,\nči bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu.\nIII. Pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nemožno považovať za objektívny\na spoľahlivý podklad pre určenie skutočne vzniknutej škody v zmysle § 59 ods. 3 zákona o energetike\núdaj o spotrebe plynu za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, nakoľko takýto údaj o spotrebe\nnepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie.\n23. Vychádzajúc z vyslovených právnych záverov (viď bod 22 vyššie) dovolací súd uzatvára, že v\npredmetnom spore boli (za obidve žalované obdobia) preukázané všetky zákonné predpoklady pre\nvznik nároku na náhradu škody podľa § 59 zákona o energetike, a to protiprávny úkon (neoprávnený\nodber plynu žalovaným), vznik škody (odber plynu žalovaným v rozhodnom období) a aj príčinná\nsúvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody,\nčo nebolo ani sporné. Medzi stranami sporu bola sporná iba výška vzniknutej škody (resp. spôsob jej\nurčenia). Škodu, ktorú je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený uplatňovať žalobou,\npredstavuje nielen hodnota neoprávnene odobratého zemného plynu, ale aj náklady ním vynaložené v\nsúvislosti s neoprávneným odberom plynu, a to náklady zisťovania vrátane dopravy, výdavky spojené\ns vypracovaním posudku meradla, výdavky spojené s overením plynomeru a výdavky spojené opravou\npoškodeného plynomeru.\n24. Pokiaľ ide o určenie presného množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného odberu\nnemeraného plynu (t. j. žalobou uplatnené prvé obdobie neoprávneného odberu plynu žalovaným),\nvzhľadom na skutočnosť - že presné množstvo odobratého plynu je možné určiť len určeným meradlom\ns platným overením [vzhľadom na charakter neoprávneného odberu plynu, t. j. odberu nemeraného\nplynu, takýto odber plynu žalovaným nemohol byť zachytený (nameraný) určeným meradlom] - žalobca\nako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá objektívne možnosť zistiť, aké množstvo plynu bolo\nodobraté počas doby trvania neoprávneného odberu plynu. Množstvo skutočne odobratého plynu počas\nrozhodného obdobia (t. j. počas trvania neoprávneného odberu plynu) nie je možné určiť ani na základe\núdajov o spotrebe plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu prípadne za\nobdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o\nmnožstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného množstva plynu. V zákone (§\n59 ods. 2 zákona o energetike) je zakotvená povinnosť odberateľa plynu nahradiť skutočne vzniknutú\nškodu, ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu\nplynu.\n24.1. Zároveň dovolací súd uvádza, že ak prevádzkovateľ distribučnej siete - ktorý bol neoprávneným\nodberom plynu priamo poškodený - nemá objektívne možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého\nplynu, nemôže množstvo skutočne odobratého plynu určiť ani znalec v znaleckom posudku. Znalecký\nposudok tak nemôže predstavovať objektívny a spoľahlivý podklad pre vyčíslenie skutočne vzniknutej\nškody, ako to predpokladá ustanovenie § 59 ods. 3 zákona o energetike.\n24.2. Z uvedeného je tak zrejmé, že v prípade neoprávneného odberu nemeraného plynu podľa § 59 ods.\n1 písm. b/ zákona o energetike nie je možné určiť množstvo skutočne odobratého plynu na účely určenia\nskutočne vzniknutej škody znaleckým posudkom a výška skutočne vzniknutej škody sa určí spôsobom\npredpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike, a to výpočtom škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe Vyhlášky č. 155/2005 Z. z.\n25. Pre neoprávnený odber plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike platí v zásade to\nisté, čo pre neoprávnený odber podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike. Ak bolo na určenom\nmeradle plynu porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno ho použiť na daný\núčel s poukazom na znenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení\núčinnom do 30. júna 2018, a hodnoty namerané meradlom (t. j. plynomerom), na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete\npoužiť ako údaj o množstve odobratého plynu. Pokiaľ došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti\nneoprávnenej manipulácii, nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo\nskutočne odobratého plynu.\n25.1. Rovnako aj v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o\nenergetike nie je možné za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody vychádzať z údajov o množstve\nodobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu prípadne za obdobie,\n\nktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve\nskutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu.\n25.2. Preto ani pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, podľa § 59 ods. 1 písm. b/ zákona o energetike, nemôže množstvo\nskutočne odobratého plynu a výšku skutočne vzniknutej škody určiť znalec v znaleckom posudku (keďže\nto nemôže určiť ani samotný poškodený), ktorý tak nie je možné považovať za objektívny a spoľahlivý\npodklad pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Výška skutočne vzniknutej škody sa aj v tomto prípade\nurčí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike, a to\nvýpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe Vyhlášky č. 155/2005 Z. z.\n26. Z uvedených dôvodov dospeli vo veci konajúce súdy k správnemu právnemu záveru, že za účelom\nvyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť výpočet upravený vo všeobecne záväznom právnom\npredpise, a to vo Vyhláške č. 155/2005 Z. z. Rovnako súdy nižšej inštancie správne skonštatovali, že\nznalecký posudok v rozhodovanej veci nepredstavoval objektívny a spoľahlivý podklad pre vyčíslenie\nskutočne vzniknutej škody žalobcu.\n26.1. Preto dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne odvolaciemu súdu (a aj súdu prvej\ninštancie) vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a jeho dovolanie smeruje proti vecne správnemu\nrozhodnutiu odvolacieho súdu.\n27. Záverom len ako poznámku pre úplnosť dovolací súd vzhľadom na dovolaciu argumentáciu\nžalovaného vo vzťahu k znaleckému posudku vypracovanému znalcom G.. Y. W. dodáva, pokiaľ\nide o obdobie od 19. marca do 6. júna 2011 - pri ktorom skonštatoval, že „žalobcovi žiadna škoda\nnevznikla“ - znalec prekročil rozsah skúmania, ktorý mu bol vymedzený v uznesení okresného súdu o\njeho ustanovení. Otázka vzniku škody na strane poškodeného (t. j. žalobcu) je jedným zo zákonných\npredpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu (spolu s protiprávnym úkonom a príčinnou súvislosťou\nmedzi protiprávnym úkonom a vznikom škody) a predstavuje právnu otázku (jej vyriešenie je vecou\nprávneho posúdenia veci), ktorú znalec nie je oprávnený riešiť. Riešenie právnych otázok je pritom vo\nvýlučnej právomoci súdu. Pochybenie znalca v predmetnej veci je o to výraznejšie, že daná právna\notázka bola už v čase jeho ustanovenia vyriešená právoplatným medzitýmnym rozsudkom okresného\nsúdu z 1. októbra 2014, č. k. 4Cb/70/2012-150 v spojení s rozsudkom krajského súdu z 5. mája 2015,\nč. k. 15Cob/182/2014-167.\n28. Argumentácia dovolateľa smerovala aj proti výroku o trovách konania. V tejto časti dovolací súd\nuvádza, že výrok o trovách konania nie je možné podrobiť dovolaciemu prieskumu pre neprípustnosť\ndovolania.\n28.1. Najvyšší súd už v uznesení zo 14. júna 2017, sp. zn. 3CdoGp/2/2016 poukázal na ustanovenia §\n419 až § 421 C.s.p., ktoré nepripúšťajú dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania\n(viď bod 14.2 predmetného uznesenia). Rovnaký záver o neprípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o\ntrovách konania podľa Civilného sporového poriadku (§ 419, § 420 a § 421 C.s.p.) vyplýva aj z ustálenej\njudikatúry ústavného súdu (viď napr. I. ÚS 204/2017, I.ÚS 334/2017, I. ÚS 573/2017, II. ÚS 420/2017).\n29. Vzhľadom na to, že v rozhodovanej veci odvolací súd správne posúdil právnu otázku podstatnú pre\nrozhodnutie vo veci, najvyšší súd podľa ustanovenia § 448 C.s.p. dovolanie žalovaného ako nedôvodné\nzamietol.\n30. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd v súlade s ustanovením § 453 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania. O výške náhrady trov dovolacieho konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej\ninštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Cob/58/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}