{"guid": "31cdfa36-ae9b-4f29-997e-d1abc81cf2f8:65f0dd78-0a8a-4390-b8cc-33dd0f5025be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4117215243.1", "spisova_znacka": "8Cdo/44/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/44/2019 z 24. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2019, sp. zn. 8Cdo/44/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:4117215243.1", "identifikacne_cislo": "4117215243", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Branislav Král", "sudca_id": 414, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-branislav-kral-414", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65f0dd78-0a8a-4390-b8cc-33dd0f5025be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4117215243.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4117215243.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4117215243.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/44/2019\n4117215243\n24. 04. 2019\nJUDr. Branislav Král\nECLI:SK:NSSR:2019:4117215243.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom\nu matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov:\nmatky S. F., bývajúcej v D., O. X, zastúpenej JUDr. Petrom Matejovom, advokátom v Nitre, Hollého 12, a\notca O. U., bývajúceho v D., T. X, zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom v Hnúšti, Partizánska\n197, o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a udelenie súhlasu na\nvysťahovanie maloletej do cudziny, vedenej Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 24P/110/2017, o dovolaní\notca proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. októbra 2018 sp. zn. 6CoP/26/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. apríla 2018 č. k. 24P/110/2017-96, zveril maloletú D. F., nar. XX. XX.\nXXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- eur\nmesačne počnúc dňom 24. 04. 2017, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k\nrukám matky (výrok I.). Vyslovil, že zročné výživné otcovi neurčuje (výrok II.). Dal súhlas namiesto otca\nmaloletého dieťaťa na trvalé vysťahovanie maloletej D. F., nar. XX. XX. XXXX spolu so svojou matkou\ndo štátu C. (výrok III.). Upravil styk otca s maloletou D. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou\nkaždý posledný plný víkend v kalendárnom mesiaci v čase od soboty od 9:00 hod. do nedele do 17:00\nhod. s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutia s otcom v mieste bydliska otca dopraviť a tomuto\nvčas a riadne odovzdať. Ďalej je otec oprávnený stýkať sa s maloletou prostredníctvom internetovej\nkomunikácie skype, a to vždy v utorok, vo štvrtok a v nedeľu v čase od 18:00 hod. do 18:30 hod. s\ntým, že matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu a to písomným oznámením telefónneho\nčísla, mailovej adresy a prihlasovacieho hesla otcovi do troch dní od vysťahovania maloletej do C. a v\nstanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletej pri uvedenom technicko-komunikačnom prostriedku\n(výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie otca proti výrokom III. a IV. napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. a žiadnemu z\núčastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že okresný\nsúd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj\nsprávne právne závery. Doplnil, že v danom prípade skutkové zistenia, ktoré by si vyžadovali vykonať\nvo veci znalecké skúmanie uvedené neboli. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie správne\npostupoval keď udelil súhlas namiesto otca, aby sa mohla maloletá vysťahovať za svojou matkou do C..\nKonštatoval, že maloletá má v prostredí v ktorom bude vyrastať zabezpečené bývanie a vzdelávanie.\nVzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť maloletej zvolil súd najvhodnejší spôsob jej výsluchu a to\nvykonaním pohovoru, resp. konzultáciu na referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR\nNitra, kde sa maloletá jednoznačne vyjadrila, že sa chce s matkou vysťahovať do C..\n\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec. Navrhol ho spolu s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie, v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z\n§ 420 f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Námietka otca smerovala k porušeniu práva na spravodlivý\nproces spočívajúca v nevykonaní navrhovaných dôkazov, nesprávnemu zhodnoteniu skutkového stavu\na nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Uviedol, že „súdy nižšej inštancie tým, že nevykonali\nani jeden z navrhovaných dôkazov, nemohli kvalifikovaným spôsobom zistiť skutočný stav veci, tento\nnáležite právne posúdiť a rozhodnúť v najlepšom záujme maloletej.“ Namietal, že súdy rozhodli na\nzáklade dvoch konzultácií a svedeckých výpovedí, ktoré nemôžu predstavovať dostatočný podklad\npre zistenie skutočného stavu veci a najmä ich nemožno považovať za zisťovanie názoru maloletého\ndieťaťa vo všetkých konaniach, ktoré sa ho týkajú. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci\nuviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky „či zisťovanie názoru\nmaloletého je obligatórnym úkonom súdu, v každom konaní, ktoré sa ho týka a od jeho vykonania\nmožno upustiť len vo výnimočných prípadoch a s náležitým odôvodnením, aký spôsob zisťovania názoru\nmaloletého je možné považovať za adekvátny pri nahradení súhlasu jedného z rodičov s vysťahovaním\njeho maloletého dieťaťa do cudziny, ako aj rozsah skutočností o pomeroch v cudzine, ktoré súd musí\nzisťovať pri jeho vysťahovaní“, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n4. Matka navrhla dovolanie otca ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje\nCivilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p“). V zmysle § 2 ods. 1 C. m. p sa na konania podľa tohto\nzákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže C.\nm. p neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení C. s. p. pre konanie\no dovolaní otca maloletého dieťaťa.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n7. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon\npripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420\na § 421 C. s. p.\n8. V zmysle § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. V zmysle § 421 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).\n11. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené\npodmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.\n\n12. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:\nv ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota\nna podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až\n§ 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.\n13. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) oprávnená\nosoba zastúpená advokátom, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).\nDovolaním otec napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu\nprvej inštancie, teda ide o rozhodnutie vo veci samej.\n14. Dovolací súd posudzoval v prvom rade prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 420\npísm. f/ C. s. p.\n15. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych prác a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na\nkonaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo\n6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne\njeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť\nžalobou uplatneného nároku.\n17. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.\n18. V súvislosti s námietkou otca o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné\npoukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.\ndecembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.\n19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v\npreskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na\ndaný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka\nsa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n20. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozsudku\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. a dostatočne\nsa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami otca (č. l. 7 až 8). Stotožnil sa s názorom súdu prvej\ninštancie v časti, v ktorej bol udelený súhlas namiesto otca na trvalé vysťahovanie maloletej do štátu\n\nC., ako aj v časti úpravy styku otca s maloletou. Rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že\npobyt maloletej u matky je v záujme maloletej a tiež v súlade so záujmami spoločnosti. Vychádzal zo\nzistenia, že matka maloletej je spôsobilá maloletej zabezpečiť vhodné podmienky na život a nakoľko sa\nmaloletá jednoznačne vyjadrila, že sa chce s matkou vysťahovať do C., súd prvej inštancie postupoval\nsprávne keď dal súhlas namiesto otca maloletej na trvalé vysťahovanie spolu s matkou do štátu C.. I\nkeď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym\nprocesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné\npráva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci\no taký prípad nešlo. Dovolaním napadnutý rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací\nsúd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,\nobsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Treba mať na pamäti, že\nkonanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nDovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom\nza vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací\nsúd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.\n21. Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a došlo k nesprávnemu\nvyhodnoteniu dôkazov, najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.)\ndospel k záveru, že uvedené nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán\nsporu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo\n108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru\ndovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť\n1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.\n22. Dovolací súd v súvislosti s námietkou dovolateľa, že súdy nevykonali ním navrhnuté znalecké\ndokazovanie znalcom z odboru klinickej psychológie uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov\nkonania na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie\nnávrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané,\nje vždy vecou súdu a nie účastníka konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky\nstranou sporu navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. V tomto smere\nnajvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993, R 125/1999\na R 42/1993.\n23. Dovolací súd posudzoval aj prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľom z § 421 ods. 1 písm.\nb/ C. s. p.\n24. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým\na zrozumiteľným spôsobom).\n25. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že otec maloletej za podstatnú právnu otázku, od\nvyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu považoval to, či zisťovanie názoru maloletého je\nobligatórnym úkonom súdu v každom konaní, ktoré sa ho týka a od jeho vykonania možno upustiť len vo\nvýnimočných prípadoch a s náležitým odôvodnením, aký spôsob zisťovania názoru maloletého je možné\npovažovať za adekvátny pri nahradení súhlasu jedného z rodičov s vysťahovaním jeho maloletého\ndieťaťa do cudziny, ako aj rozsah skutočnosti o pomeroch v cudzine, ktoré súd musí zisťovať pri jeho\n\nvysťahovaní. Dovolací súd na tomto mieste poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie\n(s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd), ktorý mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne\npreukázané, že trvalé presťahovanie maloletej do štátu C. ako aj úprava styku otca s maloletou je v\nsúlade so záujmami maloletej i spoločnosti. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa v konaní vôbec\nnezaoberali právnou otázkou, či zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym úkonom súdu, resp. aký\nspôsob zisťovania názoru maloletého je možné považovať za adekvátny pri nahradení súhlasu jedného\nz rodičov s vysťahovaním jeho maloletého dieťaťa do cudziny, ako aj rozsah skutočnosti o pomeroch v\ncudzine, ktoré súd musí zisťovať pri jeho vysťahovaní. Právna otázka nastolená otcom v dovolaní teda\nz hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p. nie je relevantná, pretože od nej nezáviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v prejednávanej veci.\n26. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že otec podal dovolanie, ktoré má náležitosti v\nzmysle § 428 C. s. p. V jeho dovolaní ale absentuje iná zákonom požadovaná náležitosť - dovolací\ndôvod v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. v ňom nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 C. s. p.\n27. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie otca nie je podľa § 420 písm. f/ procesne\nprípustné a podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. v ňom dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom\nuvedeným v § 432 C. s. p., najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.\nc/ a f/ C. s. p.\n28. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods.\n3 CSP.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6CoP/26/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}