{"guid": "29e937f7-4b93-41ab-8da8-eebd99825218:710928ba-9c12-43a2-bf10-45db9a7385c1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1", "spisova_znacka": "2Cdo/131/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/131/2018 z 30. 4. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2019, sp. zn. 2Cdo/131/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1", "identifikacne_cislo": "4113241449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Petríková", "datum_vydania": "2019-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/710928ba-9c12-43a2-bf10-45db9a7385c1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/131/2018\n4113241449\n30. 04. 2019\nJUDr. Viera Petríková\nECLI:SK:NSSR:2019:4113241449.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ C. E., bývajúcej v G. a 2/ C. L., bývajúceho v\nG., zastúpených Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa 19, proti\nžalovaným 1/ MED - ART, spol. s r. o., so sídlom v Nitre, Hornočermánska 4, zastúpeného Mgr. Petrom\nMesárošom, advokátom so sídlom v Nitre, Bottova 34 a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna\nInsurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, zastúpenej JUDr. Félixom\nNeupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu nemajetkovej ujmy\ns príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14 C 287/2013, o dovolaní žalovanej\n2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. mája 2017 sp. zn. 9 Co 267/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni\n1/ sumu 20 000 €, žalobcovi 2/ sumu 20 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za stratu blízkej\nosoby (otca žalobkyne 1/ a starého otca žalobcu 2/), ktorá bola usmrtená pri dopravnej nehode. Keďže\nk neoprávnenému zásahu do osobnostnej sféry žalobcov došlo v rámci plnenia úloh právnickej osoby\nkonaním fyzickej osoby, ktorá v mene žalovanej 1/ tieto úlohy plnila, vyvodzovali zodpovednosť voči\nžalovanému 1/ a zodpovednosť žalovanej 2/ z § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č.\n381/2001 Z.z.“).\n2. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. marca 2016 č. k. 14 C 287/2013-338\nv prvom výroku zaviazal žalované 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 5 000 €\ntitulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,\nže plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej zo žalovaných. Druhým\nvýrokom žalobu vo zvyšku vo vzťahu k žalobkyni 1/ zamietol. Tretím výrokom žalobu vo vzťahu\nk žalobcovi 2/ zamietol. Žalovanej 1/ a žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne\nnáhradu trov právneho zastúpenia žalobkyne 1/, ktorých výška bude vyčíslená po právoplatnosti tohto\nrozsudku. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ nepriznal. Žalovaným\n1/ a 2/ zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 316 € a trovy\nštátu v sume 75,22 € na účet tunajšieho súdu, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n3. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 11. mája 2017 sp. zn. 9 Co 267/2016\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalobkyni 1/ potvrdil. V\nnapadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalobkyni 1/ rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,\nže žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 5 000 € titulom náhrady nemajetkovej\nujmy, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká\nv rozsahu plnenia povinnosť druhej zo žalovaných, a vo zvyšnom zamietajúcom výroku týkajúcom sa\nsumy 10 000 € rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V napadnutom zamietajúcom výroku vo vzťahu k\nžalobcovi 2/ rozsudok súdu prvej inštancie zamenil tak, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ sú povinné zaplatiť\n\nžalobcovi 2/ sumu 3 000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej\nzo žalovaných a vo zvyšnom zamietajúcom výroku týkajúcom sa sumy 17 000 € rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil. V napadnutých výrokoch o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil\ntak, že žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V napadnutom\nvýroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie; v napadnutom výroku o povinnosti zaplatiť trovy štátu rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v preskúmavanej veci bolo preukázané, že zásah do\nosobnostných práv žalobcov 1/ a 2/, t. j. do ich práva na súkromný a rodinný život, bol spôsobený pri\ndopravnej nehode, ktorú zavinil K. C., zamestnanec žalovanej 1/ pri plnení pracovných úloh, motorovým\nvozidlom žalovanej 1/, v dôsledku ktorej dopravnej nehody Z. zomrel I. E., otec žalobkyne 1/ a starý otec\nžalobcu 2/; žalovaná 2/ je poisťovňou, s ktorou v čase vzniku škody bola žalovaná 1/ (zamestnávateľ\nškodcu) v povinnom zmluvnom vzťahu titulom poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXX o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Po prejednaní\nuvedenej právnej veci, v rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní všetkými stranami sporu, odvolací súd\npoznamenal, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil z hľadiska ustálenia záveru o dôvodnosti\nuplatneného nároku žalobcov 1/ a 2/ vo vzťahu k obom žalovaným, a tak správne právne posúdil i\notázku pasívnej vecnej legitimácie oboch žalovaných v tomto konaní. S ohľadom na dôvody podaných\nodvolaní, vo vzťahu k odvolaniu podaného žalovanou 1/, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí\nustálil správny právny záver o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/ ako zamestnávateľa\nK. C., ktorý ako jej zamestnanec v rámci plnenia pracovných úloh motorovým vozidlom spôsobil 24.\nnovembra 2010 dopravnú nehodu s fatálnymi následkami. Poznamenal, že existenciu pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovanej 1/ súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil v napadnutom rozhodnutí, i s\npoukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s týmito právnymi závermi\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd zvýraznil, že\npre právnické osoby je charakteristické práve to, že svoju vôľu vytvárajú prostredníctvom tých fyzických\nosôb, ktoré sú na to určené. Teda len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba prejavuje svoju\nvôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy a pod. Pokiaľ bol neoprávnený zásah do\nosobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu\nčinnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah spôsobený priamo právnickou osobou, pričom\npri ustálení tohto záveru je potrebné v súlade s ustanovením § 853 Občianskeho zákonníka použiť\nanalógiu s ustanovením § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu žalovanej 1/, že nemožno na\nzáklade objektívnej zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla postihnúť prevádzateľa vozidla len\npreto, že práve týmto prostriedkom bol spáchaný trestný čin, uviedol, že pokiaľ je namieste analogické\npoužitie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení, či zodpovednosť za zásah do\nosobnostných práv nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za ktorú fyzická\nosoba konala v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako\nna mieste analogické použitie ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že tak\nako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento prevádzkovateľ aj za nemajetkovú\nujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej osobe (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3 Cdo 228/2012). K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ odvolací súd\nuviedol, že rovnako ako v prípade správneho posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/,\nsúd prvej inštancie ustálil správne právne závery i o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovanej\n2/. Podstatným z hľadiska posúdenia dôvodnosti žalobcami 1/ a 2/ uplatneného nároku vo vzťahu k\nžalovanej 2/ bolo ustálenie, či je nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možné\nsubsumovať na plnenie v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. Odvolací\nsúd poznamenal, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na rozhodnutie ESD vo\nveci C-22/12. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedený rozsudok jednoznačným spôsobom rieši otázku\nzodpovednosti poisťovne. Hoci Súdny dvor v uvedenom rozsudku viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený\nvykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky,\ntak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho\nzákonníka (§ 11 a § 13) každému z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri\ndopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Konštatoval, že možno ustáliť,\nže týmto rozsudkom je prekonaný aj skorší názor Najvyššieho súdu SR v konaní 4 Cdo 168/2009, na\nktorý žalovaná 2/ poukazovala a rovnako je potrebné uviesť, že i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\n\nsp. zn. 3 Cdo 301/2012 v obdobnej záležitosti bolo prekonané následnou rozhodovacou činnosťou\nÚstavného súdu SR (I. ÚS 474/2016-17 zo 17. augusta 2016, III. ÚS 666/2016-36, III. ÚS 646/2015,\nIII. ÚS 666/2016). Uviedol, že potom s použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody na\nzdraví“ v § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia,\nz hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou\nmotorového vozidla sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým\npo obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať náhradu peňažnou formou podľa § 13 Občianskeho\nzákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 381/2001 Z.z. Takáto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch preto spadá do rozsahu povinného\nzmluvného poistenia. Odvolací súd k uvedenému doplnil, že eurokonformný výklad prichádza do úvahy\npredovšetkým vtedy, ak je vnútroštátny predpis nepresný a necháva súdnemu orgánu priestor pre úvahu,\nresp. eurokonformná interpretácia môže poslúžiť na účely vyplnenia medzery vnútroštátneho právneho\npredpisu ustanoveniami práva Únie. Vnútroštátny súd, ktorý aplikuje vnútroštátne právo, je pritom\npovinný vykladať ho čo najviac v zmysle znenia a cieľov smernice, aby sa dosiahol smernicou sledovaný\núčinok. Zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva platí nielen v prípade vnútroštátnych\nustanovení osobitne prijatých na vykonanie smernice, ale vzťahuje sa na vnútroštátne právo ako\ncelok, vrátane vnútroštátnej judikatúry. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú pritom v rámci svojich\nprávomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná\núčinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa, bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú\nalebo nemajú priamy účinok. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, zhodne so súdom prvej\ninštancie, konštatoval, že nárok žalobcov 1/ a 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je\nnárokom, ktorý je krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, keď v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. je za škodu na zdraví\npotrebné považovať aj nemajetkovú ujmu. Z hľadiska výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy vo\nvzťahu k žalobkyni 1/ a jej nepriznaniu vo vzťahu k žalobcovi 2/, s ohľadom na dôvody podaného\nodvolania žalobcami odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie i v tejto časti rozhodovania správne\nzistil skutkový stav veci, na vec aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, avšak vec z hľadiska\npriznanej (resp. v prípade žalobcu 2/ nepriznanej) výšky náhrady nesprávne právne posúdil, čo viedlo\nodvolací súd k záveru o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti (vo vzťahu k\njednotlivým výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie k potvrdeniu, resp. zmene). V prejednávanej veci\nz napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie síce vyplýva, že pri určení výšky náhrady nemajetkovej\nujmy pre oboch žalobcov súd prihliadal na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k\nporušeniu práva došlo, tak ako to ustanovuje § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak na rozdiel\nod súdu prvej inštancie odvolací súd, majúc na zreteli jednotlivé aspekty danej veci, mal za to, že\nza primeranú závažnosti vzniknutej ujmy, ako i okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo, je v\nprípade žalobkyne 1/ potrebné považovať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 € a v prípade\nžalobcu 2/ vo výške 3 000 €. O náhrade trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) vo vzťahu k obom\nžalobcom rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“).\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 2/ dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala\nz § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Uviedla, že odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď dospel k\nzáveru, že nemajetková ujma pozostalých po obetiach dopravných nehôd spadá pod rozsah krytia podľa\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\npodľa zákona č. 381/2001 Z.z. a že z tohto dôvodu je v spore pasívne legitimovaná. Mala za to, že pri\nriešení tejto právnej otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu a v tom smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4\nCdo 168/2009, 3 Cdo 301/2012, 3 Cdo 18/2013, 3 Cdo 176/2012 a 3 Cdo 32/2007. Ďalej uviedla,\nže z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd sa pokúša údajným eurokonformným a\nextenzívnym výkladom pojmu škoda dosiahnuť cieľ, a to priznať smerniciam EÚ priamy účinok vo vzťahu\nk žalovanej 2/. Je však toho názoru, že v zmysle súčasne platného a účinného vnútroštátneho práva\nuplatniteľného vo veci samej nie je pasívne legitimovaným na uplatňovanie nárokov z titulu zásahu do\nosobnostných práv žalobcov, nakoľko zákon č. 381/2001 Z.z. sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej\nujmy a povinnosť zahrnúť tento inštitút do poistných zmlúv žalovanej 2/ žiadnym spôsobom neukladá.\nSúdny dvor Európskej únie podáva výklad práva Únie, teda v predmetnej veci podal výklad smerníc\nzaoberajúcich sa poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami, za žiadnych\nokolností však nepodal a ani nemohol podať výklad vnútroštátnych predpisov. Z uvedených dôvodov\nžiadala, aby dovolací súd rozhodnutia súdov oboch nižších inštancií zrušil a vec vrátil súdu prvej\n\ninštancie na ďalšie konanie, resp. rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu voči žalovanej 2/\nzamietne.\n5. Žalobcovia sa k dovolaniu žalovanej 2/ písomne nevyjadrili.\n6. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovanej 2/ okrem iného uviedla, že odvolací súd\nsa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a vzhľadom k tomu žiadala dovolanie\nžalovanej 2/ ako nedôvodné odmietnuť alebo zamietnuť.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom\nnevydal samostatné rozhodnutie.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n9. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n9.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9.2. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n9.3. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd\nmohol zaoberať dovolaním, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená\nnielen podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP, ale musia\nbyť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.\n10. Žalovaná 2/ v dovolaní uviedla, že prípustnosť jej dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nv zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n11. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej\nalebo procesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie.\nOtázka relevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP musí byť procesnou stranou\nvymedzená v dovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť\n(prípadne aj dôvodnosť) dovolania. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo\nna určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n12. V danom prípade z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaná 2/ za otázku, ktorá je podľa jej názoru\nrelevantná podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, označila otázku pasívnej vecnej legitimácie poisťovateľov na\nnáhradu nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných nehôd podľa zákona č. 381/2001 Z.z.\nPodľa názoru dovolacieho súdu žalovaná 2/ takto v dovolaní riadne vymedzila právnu otázku spôsobom,\nktorý zodpovedá § 421 ods. 1 písm. a/ CSP; zároveň náležite konkretizovala rozhodnutia dovolacieho\nsúdu, z ktorých vyvodzuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V dovolacom\nkonaní bolo preto potrebné pristúpiť k posúdeniu, či dovolateľkou označené rozhodnutia predstavujú\n„odklon“ od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle uvedeného ustanovenia.\n13. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach uviedol, že „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto\npojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ\nniektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v\nskoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne\nnadviazali“ (porovnaj napr. sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6\n\nCdo 21/2017 a tiež 6 Cdo 129/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť\naj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk\nNajvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli\nuverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980\na 1986.\n14. Pri riešení nastolenej právnej otázky treba vychádzať z rozsudku ESD C-22/12 vo veci Haasová zo\ndňa 24. októbra 2013, v ktorom ESD vyslovil záver, že príslušné ustanovenia smerníc (Rady 72/166/EHS\nz 24. apríla 1972, Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 a tiež Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990) o aproximácii\nprávnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy\nspôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe\nzodpovednosti poisteného za škodu (v zmysle hmotnej i nehmotnej ujmy) upravuje vnútroštátne právo\nuplatniteľné v spore vo veci samej. Podľa názoru ESD, ak vnútroštátne (slovenské) právo upravuje\nv týchto prípadoch (dopravných nehôd) zodpovednosť poisteného v dvoch právnych inštitútoch, a\nto v inštitúte zodpovednosti za škodu ako aj v inštitúte zodpovednosti za neoprávnený zásah do\nosobnostných práv, musia byť oba tieto druhy zodpovednosti predmetom poistného krytia.\n14.1. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo 17. augusta 2016, uviedol, že hoci\nSúdny dvor Európskej únie viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho\npráva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej\nrepubliky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka umožňuje blízkym osobám\nobetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá\nz povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Ďalej\nuviedol, že k záveru o potrebe krytia pozostalým priznanej náhrady nemajetkovej ujmy z povinného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dospel s prihliadnutím\nna samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorových vozidiel zohľadňujúc skutočnosť, že neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby bol\nvyvolaný prevádzkou motorového vozidla, v súvislosti s ktorou vzniknutá zodpovednosť za spôsobené\nškody je predmetom povinného zmluvného poistenia v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z.\n15. Na uvedené závery ESD a Ústavného súdu SR nadviazal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6\nMCdo 1/2016 z 31. júla 2017, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.\n8/2018 pod č. R 61/2018 v znení právnej vety: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v\nzásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. V uvedenom rozhodnutí\nnajvyšší súd vysvetlil, že pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z\nchápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície\nsmerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a\nRady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce\nnedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu\nna majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy „akákoľvek\nujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“, z čoho je zrejmé, že komunitárne právo chápe škodu ako\nmajetkovú a aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú.\n15.1. K rovnakému záveru na základe právneho názoru vysloveného v rozsudku sp. zn. 6 MCdo 1/2016\nz 31. júla 2017 dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach, a to sp. zn. 2 Cdo 33/2017, 2 Cdo\n41/2018, 6 Cdo 143/2017, 6 Cdo 206/2017, 6 Cdo 80/2018, 8 Cdo 6/2018 a sp. zn. 8 Cdo 177/2018. K\nrovnakému právnemu názoru dospel taktiež aj ústavný súd vo svojich rozhodnutiach, a to sp. zn. I. ÚS\n474/2016, III. ÚS 646/2015, I. ÚS 206/2015 a III. ÚS 666/2016.\n16. Na základe vyššie uvedeného, dovolací súd považuje označené rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v bode 15.1. za rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení otázky\npasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej\nnehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, od ktorej sa odvolací súd neodklonil. Touto\nustálenou praxou bol zároveň prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 168/2009, 4 Cdo 139/2011, 8 Cdo 219/2016, 3 Cdo 172/2012 a 3 Cdo\n301/2012, na ktoré poukazovala dovolateľka. Nebol preto splnený predpoklad prípustnosti dovolania\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j. odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n17. So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ nie je podľa § 421\nods. 1 písm. a/ CSP prípustné. Dovolací súd neprípustné dovolanie žalovanej 2/ preto odmietol podľa\n§ 447 písm. c/ CSP.\n18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}