{"guid": "83035d4f-2971-4fd1-bc51-594925824c62:d93147ad-0644-4083-90b7-9a1b1f9af4ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4017200411.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/56/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/56/2018 z 24. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2019, sp. zn. 9Sžsk/56/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4017200411.1", "identifikacne_cislo": "4017200411", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d93147ad-0644-4083-90b7-9a1b1f9af4ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200411.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200411.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200411.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/56/2018\n4017200411\n24. 04. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:4017200411.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci sťažovateľa (predtým\nžalobcu): U.. M. X., bytom O., L.. U. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Križan, so sídlom Koceľova 2,\nNitra, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky Bratislava, Kutuzovova 8, Bratislava, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-24-11-2/2017-OdSP zo dňa 26. apríla 2017, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/68/2017-71 zo dňa 18. decembra\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.\n23Sa/68/2017-71 zo dňa 18. decembra 2017 z a m i e t a.\nSťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sa/68/2017-71 zo dňa 18. decembra 2017 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia č. SEĽUZ-24-11-2/2017-OdSP zo dňa 26. apríla\n2017, ktorým žalovaný podľa § 84 ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.) v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (ďalej len správny poriadok), zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Vojenského\núradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65206003483900-15/2017 z 25. 01. 2017, ktorým zastavil\nkonanie o priznaní starobného dôchodku, potvrdil.\n2. Správny súd uviedol, že I. stupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 21. 01. 2017\nzastavil konanie o priznaní starobného dôchodku, začaté na základe žiadosti žalobcu zo dňa 06. 02.\n2014 z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o nároku žalobcu o priznanie\nstarobného dôchodku od 17. 12. 2011.\n3. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/119/2014 mal za preukázané, že rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/156/2014-52 zo dňa 13. 09. 2016 bol zmenený\nrozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sd/119/2014-23 zo dňa 08. 09. 2014 tak, že rozhodnutie\nodporkyne, teda Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. 04. 2014 zrušil\na vec jej vrátil na nové konanie. Sociálna poisťovňa po zrušení rozhodnutia prípisom odstúpila žiadosť\nžalobcu o starobný dôchodok žalovanému, ktorý vo veci vydal rozhodnutie, ktoré bolo predmetom\npreskúmavania.\n4. Vo veci nebolo sporné, že žalobcovi, ako vojakovi z povolania, vznikol nárok na starobný dôchodok\npodľa zákona č. 100/1988 Zb., ktorý mu bol priznaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa\n§ 116 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov\n\nrozhodnutím, č. VUSZ č. 34839/2 zo dňa 09. 10. 1995. Žalobcovi bola zhodnotená doba služobného\ni pracovného pomeru, doba štúdia, celkove 44 rokov dôchodkového poistenia. Po vzniku nároku na\nstarobný dôchodok navrhovateľ už dôchodkovo poistený nebol.\n5. Pred 01. 05. 1998 boli podmienky nároku vojakov z povolania na starobný dôchodok upravené v piatej\nčasti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132 a § 133). Od 01. 05. 1998 sa starobný dôchodok žalobcu považuje\nza výsluhový dôchodok, nakoľko v zmysle § 91 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. sa starobné dôchodky z\nI. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení\na tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. k 01. 05. 1998 sa považujú za výsluhové dôchodky\npodľa zákona č. 114/1998 Z. z.\n6. Ďalej krajský súd uviedol, že dňom 01. 07. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z.\no sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a podľa § 105 ods. 4 citovaného zákona, starobné\ndôchodky profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol\nnárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od účinnosti tohto\nzákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti\ntohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ\nzákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok\npovažujú za výsluhové dôchodky, je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými\ndôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok sa iba považujú, najmä na účely\nich zvyšovania za dobu trvania služby. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku\nna výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky\nstarobných dôchodkov priznaných podľa § 22 až § 24 v spojení s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988\nZb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 28 zákona č. 114/1998 Z. z.\na § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými\npodľa zákona č. 114/1998 Z. z. a zákona č. 328/2002 Z. z. a starobnými dôchodkami priznanými podľa\nzákona č. 100/1998 Z. z. sú za výsluhové dôchodky iba považované, čo vyplýva aj zo znenia zákona č.\n471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia\npolicajtov a vojakov v r. 2003.\n7. Správny súd považoval za nesporné, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č.\n100/1988 Zb., tento mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Vznik nároku na starobný\ndôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. a jeho výplata súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na ten\nistý druh dôchodku podľa neskoršieho zákona o sociálnom poistení, a preto nemožno priznať žalobcovi\nďalší starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože po priznaní starobného\ndôchodku v r. 1995 už dôchodkovo poistený nebol. Je právne neprípustné, aby prvostupňový správny\norgán žalovaného priznal navrhovateľovi ďalší starobný dôchodok, keď už tento mu bol raz priznaný\nVojenským úradom sociálneho zabezpečenia ako vecne príslušným orgánom podľa § 132 zákona č.\n100/1988 Zb. Žalovaný správny orgán nepochybil, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\no zastavení konania ako vecne správne potvrdil.\n8. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť\nrozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.\n9. V zákonom určenej lehote podal žalobca voči rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť s odkazom\nna ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g ), h), i) SSP.\n10. Po popise priebehu doterajšieho konania a vydaných rozhodnutí uviedol, že krajský súd sa\nzaoberal len časťou rozhodnutia žalovaného, nevysporiadal sa so všetkými dôvodmi uvedenými v\nodvolaní žalobcu. Poukázal na všetky svoje doterajšie tvrdenia, pričom napriek okolnosti, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky mu dal za pravdu, opätovne dochádza k porušeniu zákona, v jeho neprospech.\nPodľa jeho názoru má žalobca nárok na výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. a §\n38 zákona č. 328/2002 Z. z. a uvedený nárok na výsluhový dôchodok mal súd preskúmať.\n11. Rozsudok Krajského súdu v Nitre porušil ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantované\nprincípy materiálneho právneho štátu, princíp materiálnej spravodlivosti a ochrany zákonnosti, vrátane\nprincípov riadneho a spravodlivého procesu, právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva. Súd\nneskúmal to, čo bolo jeho povinnosťou, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a\nodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektujúc právny názor vyslovený v\nzrušujúcom rozhodnutí.\n\n12. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.\n13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že kasačná sťažnosť má povahu mimoriadneho\nopravného prostriedku a mala by obsahovať konkrétne právne tvrdenie sťažovateľa o porušení zákona.\nOdôvodnenie kasačnej sťažnosti, spočívajúce len na strohom konštatovaní o porušení garantovaných\nzákladných princípov a opakovanom vykresľovaní danej právnej veci bez bližšej konkretizácie, v čom\nspočíva nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a aký iný právny predpis mal súd v\nkonaní aplikovať, prípadne aké nesprávne vyloženie zákona vykonal, od akej ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu sa Krajský súd v Nitre odklonil, či aký záväzný právny názor nerešpektoval,\nnepostačuje. Ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby bol právny dôvod kasačnej sťažnosti presne\nvymedzený.\n14. Podľa názoru žalovaného, Krajský súd v Nitre rozhodol na základe správneho právneho posúdenia\nveci, neodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a je irelevantné tvrdiť, že\nnerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, pretože\nzrušujúce rozhodnutie o kasačnej sťažnosti neexistuje. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s\nrozsudkom krajského súdu, pričom žalobca neuviedol žiadne právne argumenty, o ktorých by sa už v\nkonaní vedenom pred krajským súdom nekonalo alebo s ktorými sa súd nevysporiadal.\n15. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že žiadosť žalobcu zo dňa 6. februára 2014, ktorú\nSociálna poisťovňa - ústredie, na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1So/156/2014 zo dňa 13. septembra 2016 postúpila Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia,\nbola žiadosťou o priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Nie je možné\nprijať záver tvrdený žalobcom, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia je povinný postupovať\npodľa zákona a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a priznať mu výsluhový dôchodok.\nZ výroku predmetného rozsudku, v ktorom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a ani žalovaný\nneboli účastníkmi konania nevyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má priznať žalobcovi\nvýsluhový dôchodok. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi bol starobný\ndôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb., tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a podľa\nzákona č. 114/1998 Z. z. sa považoval za výsluhový dôchodok a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa za\nvýsluhový dôchodok naďalej iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. ani\npodľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. mu priznaný nebol. V žiadosti zo dňa 06. 02. 2014 navrhovateľ žiadal\no starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 17. 12. 2011. V ďalšom konaní o žiadosti navrhovateľa o\nstarobný dôchodok bola Sociálna poisťovňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého\nžiadosť navrhovateľa mala postúpiť na rozhodnutie Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.\n16. Žalovaný žiadal kasačný súd, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec v\nrozsahu kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že na základe žiadosti zo dňa 03. 07.\n1995 bol sťažovateľovi podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, priznaný\nVojenským úradom sociálneho zabezpečenia, od 01. 09. 1995 starobný dôchodok v dôsledku\nprepustenia z vojenskej činnej služby. Predmetný starobný dôchodok bol sťažovateľovi v nasledujúcom\nobdobí priebežne valorizovaný s tým, že sťažovateľ bol v obsahu predmetných rozhodnutí postupne\ninformovaný, že priznaný starobný dôchodok profesionálneho vojaka priznaného podľa predpisov\núčinných do 31. 12. 2003 sa podľa § 125 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 91 ods. 1 a § 92 ods. 2\nzákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, považuje za výsluhový dôchodok.\n\n20. Dňa 10. 02. 2014 bola Sociálnej poisťovni doručená žiadosť sťažovateľa o starobný dôchodok od\n17. 12. 2013. Z dôvodu, že sťažovateľovi bol od 01. 09. 1995 priznaný starobný dôchodok Vojenským\núradom sociálneho zabezpečenia a nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby poistenia nemôže\nvzniknúť, Sociálna poisťovňa žiadosť sťažovateľa zamietla. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa od 08.\n09. 2014 potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. 04. 2014.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom sp. zn. 1So/156/2014 zo dňa 13. septembra\n2016 rozhodol o odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 08. 09. 2014 tak, že predmetný\nrozsudok zmenil, rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. 04. 2014 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V\nodôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že od 01. 05. 1998, kedy nadobudol účinnosť zákon\nč. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, sa starobný dôchodok sťažovateľa prevažuje za\nvýsluhový dôchodok. Ďalej uviedol, že pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 125 ods. 4 zákona č. 328/2002\nZ. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2002 stanovil, že starobné dôchodky sa za určených\npodmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z., je zrejmé, že tieto starobné\ndôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok\nsa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. iba považujú, a to najmä za účelom ich zvyšovania (valorizácie) za\ndobu trvania služby. Je nesporné, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č.\n100/1988 Zb., tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a podľa zákona č. 114/1998 Z. z. sa považoval\nza výsluhový dôchodok a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa aj naďalej za výsluhový dôchodok iba\npovažuje. Sťažovateľovi nebol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. ani\npodľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. Ďalej najvyšší súd uviedol, že žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby\nzamestnania, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku je možné posúdiť len podľa §\n259 ods. 1 zákona č. 463/2003 Z. z., teda podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 s tým, že o dávkach\ndôchodkového zabezpečenia profesijných vojakov rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.\nSociálna poisťovňa - ústredie, viazaná právnym názorom odvolacieho súdu, bola povinná postúpiť vec\nna rozhodnutie Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.\n21. Sociálna poisťovňa - ústredie, rešpektujúc právny názor najvyššieho súdu, postúpila\nsťažovateľa dňa 29. 11. 2016 Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.\n\nžiadosť\n\n22. Pred vydaním rozhodnutia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia informoval sťažovateľa o jeho\nprocesných právach, a to listom zo dňa 15. decembra 2016. Orgán verejnej správy rozhodnutím\nzo dňa 25. januára 2017 konanie o žiadosti sťažovateľa zo dňa 6. februára 2014, podľa § 30 ods.\n1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) zastavil. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že pre nárok a výšku starobného dôchodku bolo sťažovateľovi v\nrozhodnutí zo dňa 9. októbra 1995 o priznaní starobného dôchodku od 1. septembra 1995 zhodnotené\nobdobie služobného pomeru od 17. augusta 1951 do 31. augusta 1995. Pre starobný dôchodok bola\nsťažovateľovi zhodnotená doba 44 ukončených rokov služby, od dovŕšenia 18 rokov. Podľa svojej\nžiadosti o priznanie starobného dôchodku od 17. decembra 2011 (správne má byť od 17.12.2013),\nsťažovateľ nežiadal o započítanie ďalšieho obdobia pre výpočet starobného dôchodku. Žalovaný\nsprávny orgán poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to najmä na rozsudok\nzverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. R 57/2015 ako i ďalšie rozhodnutia v analogickej\nveci. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia postupoval v zmysle zákona a zhodnotil celú dobu\nslužobného pomeru do dňa priznania starobného dôchodku, a keďže stavebný dôchodok je mu\nnepretržite vyplácaný, nie je možné mu ho opätovne priznať, pričom účastník konania nepreukázal\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku starobného dôchodku.\n23. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v znení účinnom do\n01.01.2004, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov\na dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie\nfunkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.\n24. Podľa § 91 ods. 1 zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, účinného od 01.05.1998\ndo 30. 06. 2002, starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok podľa doterajšieho\npredpisu (100/1988 Z. z.) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové\ndôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od\ntohto dňa o 12%.\n\n25. Podľa § 125 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z., o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 01.07.2002, starobné dôchodky profesionálnych\nvojakov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších\npredpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od účinnosti tohto zákona považujú\nza výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak\nsú k tomuto dňu vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom\nsociálneho zabezpečenia.\n26. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., na konanie o dávkach a službách sociálneho\nzabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n27. Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci\nsa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.\n28. V danom prípade kasačný súd z obsahu spisu zistil, že u sťažovateľa nedošlo k poisteniu v dvoch\nsamostatných systémoch dôchodkového poistenia, a teda nedošlo k súbehu poistenia z osobitného\na všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Sťažovateľ po tom, ako mu bol priznaný starobný\ndôchodok od septembra 1995 z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, nevykonával žiadnu\nčinnosť, na základe ktorej by v jeho prípade dochádzalo k odvodom dôchodkového poistenia do\nakéhokoľvek systému sociálneho zabezpečenia, a teda nedošlo k zmene skutkového stavu.\n29. Sťažovateľovi bol priznaný starobný dôchodok vojaka z povolania podľa § 132 zákona č. 100/1988\nZb. Účinnosťou zákona č. 114/1998 Zb. od 01.05.1998 sa starobné dôchodky vojakov z povolania\noznačujú pojmom výsluhové dôchodky, pričom sa jedná o totožný druh dávky sociálneho zabezpečenia.\nK zmene označovania predmetnej dávky došlo najmä z dôvodu rozlíšenia druhu starobného dôchodku z\ndôvodu rozdielnosti spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov podľa meniacej sa právnej úpravy.\n30. V čase podania prvej žiadosti o starobný dôchodok v roku 1995 bol, ako už bolo vyššie uvedené,\nsťažovateľovi priznaný starobný dôchodok, podľa vtedy účinného právneho predpisu. Ten istý druh\ndávky sociálneho zabezpečenia, či už označený ako starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok, mu\nuž bez zmeny skutkových okolností nemohol byť duplicitne priznaný, a preto Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia rozhodol v súlade so zákonom, keď konanie o opätovnej žiadosti žalobcu zo dňa\n06.02.2014 zastavil z dôvodu, že o žiadosti o starobný dôchodok za totožné obdobie dôchodkového\npoistenia rozhodol na základe žiadosti zo dňa 03.07.1995, a to rozhodnutím o priznaní starobného\ndôchodku č. 34839/2 zo dňa 09.10.1995.\n31. Krajský súd Nitre vo svojom rozsudku č. k. 23Sa/68/2017-71 zo dňa 18. decembra 2017 dostatočne\na zrozumiteľne odôvodnil správnosť postupu žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa.\nKasačný súd zároveň z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/156/2014 zo dňa\n13. decembra 2016 nezistil, že by Vojenskému úradu dôchodkového zabezpečenia nariadil opätovne\npriznať starobný alebo výsluhový dôchodok. Konštatoval len, že sťažovateľovi nebol priznaný výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 114/1998 Zb. ani podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Uviedol tiež, že zohľadnenie\nďalšej doby zamestnania, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku je možné posúdiť\nlen podľa § 259 ods. 1 zákona č. 463/2003 Z. z. (správne má byť uvedený zákon č. 461/2003 Z. z.).\nUvedené konštatovania si sťažovateľ nesprávne vyložil, keď na ich základe dospel k záveru, že mu\nmá byť opätovne priznaný starobný, resp. výsluhový dôchodok. Je potrebné na tomto mieste zdôrazniť,\nže starobný dôchodok bol sťažovateľovi priznaný podľa v tom čase účinného zákona č. 100/1988 Zb.\na sťažovateľ nežiadal priznať starobný dôchodok za iné doby zamestnania ako za tie, ktoré už boli v\nrozhodnutí č. 34839/2 zo dňa 09.10.1995 zohľadnené. Zároveň v čase účinnosti zákona č. 114/1998 Zb.\na zákona č. 328/2002 Z. z. neboli z jeho strany splnené podmienky na uplatnenie nároku na výsluhový\ndôchodok podľa predmetných právnych predpisov.\n32. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na ktoré odkazovalo\npredchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 13. decembra 2016, v konaniach o nárokoch\nna dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu\ndôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom\nalebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z\n\ngarančného fondu (ďalej len \"peňažná náhrada\") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli\npred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo\nzmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo\npodpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody,\npeňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.\n33. Z uvedeného vyplýva, že Vojenský úrad dôchodkového zabezpečenia nemohol opätovne rozhodovať\no priznaní starobného dôchodku podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože na takýto\npostup nebol zákonný dôvod, a to splnenie podmienky, že o nároku na starobný dôchodok za to isté\nobdobie zamestnania ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Ďalšiu dobu zamestnania ako tú, ktorá už\nbola v právoplatnom rozhodnutí zohľadnená, sťažovateľ nepreukazoval a ani ďalšiu dobu zamestnania\nnežiadal zohľadniť. Pre Vojenský úrad dôchodkového zabezpečenia vyplynula z rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 1So/156/2014 zo dňa 13. decembra 2016 len všeobecná povinnosť\nstanovená zákonom rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia profesionálnych vojakov.\n34. Kasačný súd na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie orgánov verejnej\nsprávy oboch stupňov a Krajského súdu v Nitre vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového\nstavu, vec bola správne právne posúdená, zo strany správneho súdu nedošlo k odklonu od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu a nedošlo ani k nerešpektovaniu záväzného právneho názoru\nvysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť pre jej nedôvodnosť\nzamietol.\n36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojitosti s ust. § 167 ods.\n1 SSP a neúspešnému sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania.\n37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sa/68/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "d093dfe4-264d-4eea-9927-fc97344e8f3c:c2414a13-d8aa-4c32-8ef3-b87f0d66d591", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:4014200480.1", "spisova_znacka": "1So/156/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/156/2014 z 12. 9. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:4014200480.1"}, {"guid": "06918bc6-0a01-422b-a1a5-56d7050c3537:e401ee52-82ad-43a2-911b-93e1bdd63c76", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4014200480.2", "spisova_znacka": "23Sd/119/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sd/119/2014 z 7. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-09-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4014200480.2"}], "citovane_v": []}