{"guid": "e9ff0c8e-61d0-4b9f-b662-682a811abd89:13dfb033-dbd9-4f98-b352-48a2cdb6ce99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4017200390.1", "spisova_znacka": "3Sžk/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/3/2019 z 25. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2019, sp. zn. 3Sžk/3/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:4017200390.1", "identifikacne_cislo": "4017200390", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13dfb033-dbd9-4f98-b352-48a2cdb6ce99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200390.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200390.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200390.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/3/2019\n4017200390\n25. 11. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:4017200390.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľky (pôvodne žalobkyňa): Mgr. G. T., nar. XX. XX. XXXX, F., zastúpenej: JUDr. Peter\nHavlík advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50 361 864, Damborského 13, 949 01 Nitra, v mene ktorej koná\nkonateľ JUDr. Peter Havlík, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže,\nGenerálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Šagátova 1, 813 04 Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-71-9/14-2017 zo dňa 04. 04. 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/85/2017-122 zo dňa 31.07.2018, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len ,,SSP“) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. GR ZVJS-71-9/14-2017 zo dňa 04. 04. 2017, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobkyne proti personálnemu rozkazu riaditeľa\nÚstavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra č. 560 zo dňa 22.12.2016.\n2. Personálnym rozkazom č. 560 zo dňa 22.12.2016 riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody Nitra podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 31.12.2016 odvolal\nžalobkyňu z doterajšej funkcie lektor úseku lektorských činností Inštitútu vzdelávania ZVJS Ústavu na\nvýkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra a dňom 01.01.2017 ju podľa § 33 ods. 1\nzákona č. 73/1998 Z. z. ustanovil do funkcie referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu\nväzby a výkonu trestu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra z dôvodu,\nže personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR č. 3/2016 zo dňa 20.12.2016 bola uvedená\nfunkcia v dôsledku organizačných zmien dňom 01.01.2017 zrušená.\n3. Krajský súd zistil, že k odvolaniu žalobkyne z funkcie a jej ustanovenie do inej funkcie sa uskutočnilo z\ndôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali personálnym rozkazom ministerky spravodlivosti SR\nč. 3/2016 zo dňa 20.12.2016, ktorým bol pre Inštitút vzdelávania ZVJS Ústavu na výkon väzby a Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody Nitra, úsek lektorských činností určený počet tabuľkových miest lektorov\nod 01.01.2017 (tri miesta), oproti tabuľkovým miestam v roku 2016 (päť miest). Zároveň pre rok 2017\nbolo určené jedno nové tabuľkové miesto lektor - inštruktor, na ktoré bol ustanovený z miesta lektora iný\n\npríslušník zboru personálnym rozkazom č. 584 zo dňa 28.12.2016 s poukazom na jeho kvalifikáciu, čo\nžalovaný zdôvodnil vo svojom, žalobou napadnutom, rozhodnutí zo dňa 04.04.2017.\n4. V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona krajský súd zdôraznil skutočnosť, že služobný\npomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície je\nsvojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký. Takýto právny\npomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do\nslužobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je\nnaopak typickým pomerom súkromno-právnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje\nokrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia\nslužobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov,\nktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov,\nktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je\ncharakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach\npríslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov ZVJS odráža osobitný charakter\nzamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia príslušníka zboru\ndo organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o\nmodifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného\npráva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.\n1Sžo/246/2009).\n5. Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa cítila byť diskriminovaná vydaním personálneho\nrozkazu č. 560 zo dňa 22.12.2016 tvrdiac, že jej právo, resp. záujem na zotrvanie vo funkcii lektora\nboli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, mala a mohla postupovať podľa ust. § 2a\nods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov, ktorý odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach\na o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 365/2004 Z. z.“) a domáhať sa ochrany podľa tohto\nzákona podaním žaloby na všeobecnom súde. V konaní správneho súdnictva na základe všeobecnej\nsprávnej žaloby nie je možné posudzovať otázky, ktoré patria do právomoci všeobecného súdu v konaní\npodľa zákona č. 365/2004 Z. z.\n6. Záverom krajský súd konštatoval, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených\nzborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu u zamestnancov\nv pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, ktorých\nfunkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená ich ustanovením na služobné miesto v danom\nzbore pre plnenie úloh v inej funkcii.\n7. Proti tomu rozsudku podala sťažovateľka v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhla,\naby kasačný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, prípadne,\naby zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy.\n8. Sťažovateľka sa v kasačnej sťažnosti pridržiavala argumentov uvedených v správnej žalobe. Ďalej\nnamietala postup krajského súdu, ktorý si podľa jej názoru osvojil výlučne stanoviská a závery\nžalovaného, z ktorých vychádzal vo svojom rozhodnutí a nevykonal výsluch 5 označených svedkov s\nodôvodnením, že krajský súd nevykonáva dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. S poukazom\nna § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. nesúhlasila tiež s tvrdením krajského súdu, že v jeho právomoci\nnie je posudzovať otázky týkajúce sa nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania a mala by sa\nobrátiť na všeobecný súd. Sťažovateľka mala za to, že ak by sa krajský súd zaoberal všetkými\nnámietkami uvedenými v žalobe a v písomných vyjadreniach vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu\nvrátane námietok o diskriminácii, nedostatkoch v odôvodnení rozhodnutia, o protichodných vyjadreniach\nžalovaného týkajúcich sa dôvodov výberu sťažovateľky, dospel by k záveru o tom, že rozhodnutie\nnadriadeného o výbere konkrétneho príslušníka zboru bolo rozhodnutím, ktorým došlo k porušeniu\nzákona, čo napokon vyústilo k vydaniu nezákonného rozhodnutia žalovaného.\n9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 14.12.2018 navrhol, aby ju kasačný súd ako\nnedôvodnú zamietol. Žalovaný napadnutý rozsudok považuje za správny, stotožnil sa s argumentáciou\n\nkrajského súdu a proti jeho postupu nemá žiadne námietky. Uviedol, že sťažovateľka v kasačnej\nsťažnosti značne subjektivizuje, pričom nezohľadila rozdielnosť konania o diskriminácii a konania o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu štátnej správy. Sťažovateľka neuviedla žiadne tvrdenia,\nktoré by diskriminačné konanie žalovaného aspoň v základnej miere načrtávali, alebo preukazovali,\nale naopak sa snažila svoje osobné dojmy zamaskovať a včleniť do jednotlivých dôvodov kasačnej\nsťažnosti. Záverom žalovaný uviedol, že k všetkým právne relevantným argumentom krajskému súdu\ndodal dostatočné stanoviská vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a podľa\n§ 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n11. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľka uviedla v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré\nuž boli uplatnené pred krajským súdom, s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku zaoberal,\ndostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa\nkasačný súd v plnej miere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v tomto rozsudku krajského súdu.\n12. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby,\na ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného\nslužobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných\nzmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.\n13. Kasačný súd považuje za vhodné zdôrazniť, že spor medzi účastníkmi konania sa týka výkladu §\n35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. , a to prevedenia policajta na inú funkciu v tom istom mieste\nvýkonu štátnej služby v dôsledku zrušenia jeho funkcie ako dôsledok organizačnej zmeny. V daných\nsúvislostiach je nevyhnutné poukázať na to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny\nbudú vykonané v policajnom zbore (ktorým sa v zmysle ust. § 1 ods. 4 písm. a/ zákona č. 73/1998\nZ. z. rozumie i Zbor väzenskej a justičnej stráže) je na riadiacich pracovníkoch zboru a na túto časť\nrozhodnutia sa vzťahuje správna úvaha. V tejto časti je treba zdôrazniť tvrdenie, že „právna povaha\ntakéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný vzťah zamestnávateľa ako primárneho\nnositeľa verejnej moci...“. V tomto kontexte je potrebné posudzovať i určenie ďalšieho pracovného\nzaradenia policajta. Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu\nz pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom\ndobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia\npolicajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície\npreukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia\nna inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy\npolicajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru\nna jeho zaradenie.\n14. Pokiaľ ide o sťažovateľkou tvrdené nedodržanie požiadavky na prerokovanie návrhu na prevedenie\nalebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým\norgánom podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., najvyšší súd poukazuje na to, že vady\nv tomto procesnom postupe služobného úradu nie sú v zmysle zákona sankcionované neplatnosťou\nprevedenia alebo preloženia. Je potrebné poukázať na to, že zákon explicitne ustanovuje prípady\nneplatnosti (napr. § 227 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. pri prepúšťaní zo služobného pomeru).\nPrevedenie a preloženie policajta v dôsledku organizačnej zmeny nie je svojou intenzitou sankcionované\nneplatnosťou z dôvodu procesných vád pri prerokovaní s odborovou organizáciou.\n15. Kasačný súd uvádza, že neobstojí ani tvrdenie sťažovateľky, že žalovaný žiadnym spôsobom\nneodôvodnil, prečo došlo k odvolaniu práve jej osoby. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne\nodôvodnil prevedenie práve sťažovateľky. Uviedol, že v dôsledku organizačnej zmeny bolo nutné uvoľniť\ndve funkčné miesta lektorov. Okrem zrušenia dvoch miest lektorov personálnym rozkazom ministerky\n\nspravodlivosti bolo na Inštitúte vzdelávania zriadené jedno nové funkčné miesto lektora - inštruktora\núseku lektorských činností a mjr. Mgr. Y. U. absolvovaním odborného kurzu školiteľov streleckej a\nodbornej prípravy na Akadémii Policajného zboru splnil kvalifikačnú požiadavku na túto funkciu a z\ntoho dôvodu bol ku dňu 01.01.2017 prevedený. Žalovaný ďalej dôvodil, že vzhľadom na zohľadnenie\nkvality, iniciatívy, flexibility, zodpovednosti a prístupu k plneniu služobných povinností, bola zo zvyšných\nštyroch lektorov nadriadeným (riaditeľom Inštitútu vzdelávania) navrhnutá riaditeľovi ústavu na odvolanie\nz funkcie lektor a prevedenia na inú funkciu práve sťažovateľka. V zmysle § 5 ods. 4 rozkazu ministerky\nspravodlivosti č. 19/2014 je riaditeľ ústavu viazaný návrhom riaditeľa Inštitútu vzdelávania, a teda\nv súlade s § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. vydal personálny rozkaz, ktorým odvolal\nsťažovateľku z funkcie.\n16. V prípade opakovanej námietky nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania sa kasačný súd plne\nstotožňuje s odôvodnením krajského súdu a opätovne poukazuje na možnosť využitia postupu podľa §\n2a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. a možnosti domáhať sa\nochrany podľa tohto zákona podaním žaloby na všeobecnom súde.\n17. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 SSP a contrario tak, že sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu\nv kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/85/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}