{"guid": "a82b38a9-193a-4001-aaf2-86468b298435:1274c2a6-792b-44fc-981e-fb625310ca07", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4017200278.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/50/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/50/2018 z 16. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2019, sp. zn. 6Sžfk/50/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4017200278.1", "identifikacne_cislo": "4017200278", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2019-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-6", "nazov": "§ 43 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-4", "nazov": "§ 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-3", "nazov": "§ 43 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-9", "nazov": "§ 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "nazov": "§ 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-8", "nazov": "§ 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-7", "nazov": "§ 43 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-5", "nazov": "§ 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-8", "nazov": "§ 43 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-7", "nazov": "§ 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-27", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1274c2a6-792b-44fc-981e-fb625310ca07", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200278.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200278.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200278.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/50/2018\n4017200278\n16. 10. 2019\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2019:4017200278.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci sťažovateľa: ARC\nInternational, s.r.o., Výpalisko 65, Nové Zámky, IČO: 44 490 437, zastúpeného právnym zástupcom:\nKATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., M. Matunáka 4082/11, Nové Zámky, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100123615/2017 zo dňa 19.01.2017, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k 11S/58/2017-99 zo dňa 28.03.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k\n11S/58/2017-99 zo dňa 28.03.2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa\nust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. správneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhala preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100123615/2017 zo\ndňa 19.01.2017.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že na základe listinných dokladov, šetrenia vykonaného\nmaďarskou finančnou správou a správcom dane vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca\ndostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska,\nním deklarovanému odberateľovi, t.j. spoločnosti Altsol Consulting Kft. Predovšetkým poukázal na to,\nže nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia v sume 37 054,10 Eur medzi žalobcom\na deklarovaným odberateľom, t.j. spoločnosťou Altsol Consulting Kft., nakoľko žalobca nevedel\njednoznačne preukázať, kto tovar za deklarovaného odberateľa prevzal, a teda vôbec nepreukázal, že\nsa tento tovar a kedy dostal do dispozície ním označeného odberateľa.\n3. Pochybnosti vzbudzujú i doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukázať vykonanie prepravy\ntovaru do Maďarska. Správny súd poukázal na ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších prepisov, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru\ndo iného členského štátu kópiou faktúry (čo žalobca splnil) a v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečil\ndodávateľ (čo žalobca ako dodávateľ tvrdil), tak kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené\nodberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte.\n\n4. Žalobca kópie dokladov o preprave, t.j. doklady CMR predložil, ale tieto nespĺňajú základné\nnáležitosti vyžadované ust. § 6 ods. 1 písm. a/, d/, f/, g/ vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej\nzmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) v znení neskorších predpisov, teda v týchto\ndokladoch nie je uvedený dátum jeho vystavenia, dátum prevzatia zásielky na CMR SK 8380584,\nobvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu, počet kusov, pričom nie je postačujúce\noznačenie 18 paliet a 5 paliet. Naviac, podpis osoby na tomto doklade, ktorá mala tovar prevziať ani\nvizuálne nekorešponduje s podpisom R. R. v zápisnici o pojednávaní zo dňa 18.05.2016, ale ani s\npodpisom na listine v maďarskom jazyku s dátumom „2011.12.20“. Ani ďalšie žalobcom predložené\ndoklady v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších prepisov nemožno považovať za doklady, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že sú splnené\npodmienky oslobodenia od dane.\n5. S poukazom na zistenia maďarskej finančnej správy a žalobcom predložené listinné doklady (faktúry,\nCMR) bol krajský súd názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru deklarovanému\nodberateľovi do Maďarska, a teda nepreukázal, že mu vzniklo právo na oslobodenie od dane z pridanej\nhodnoty pri tomto tovare. Nadobudnutie tovaru deklarovaným odberateľom v Maďarsku teda nebolo\npotvrdené a preukázané, čo znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu,\nktoré je v štáte odoslania oslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na\nodberateľa tovaru.\n6. Žalobca teda nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane z pridanej\nhodnoty, keď nevedel preukázať, že tovar v Maďarsku prevzal deklarovaný odberateľ, resp. jeho\nzástupca oprávnený za neho konať, a teda nepreukázal, že sa tento tovar dostal do dispozície ním\noznačeného odberateľa, t.j. Altsol Consulting Kft. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z\nadministratívneho spisu je potom, podľa názoru správneho súdu, dôvodné konštatovanie daňových\norgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovanému odberateľovi\nv Maďarsku. Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na oslobodenie od dane z pridanej\nhodnoty.\n7. V tejto súvislosti poukazoval krajský súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n09.12.2010 v konaní pod sp.zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa\nŠiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov\ntýkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od\n01.01.2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z priadnej\nhodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania\ntovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské\nštáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich\núzemia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre\ninú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte,\nnež je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. Smernica Rady 2006/112/\nES z 28.11.2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom\nv inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník\nprejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného\nčlenského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo\nprepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový\nsubjekt, ktorý podľa predložených faktúr deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu, bol\npovinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním\ndeklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto\ndoklad v predmetnej veci i s poukazom na zistenia maďarskej finančnej správy nemožno považovať,\nnapr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia bez predloženia ďalších\ndokladov. Zo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a o dodaní\ntovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu a pochybnosti neboli odstránené ani\nďalšími žalobcom predloženými dokladmi (faktúry, dodacie listy, doklady CMR, príkazná zmluva, faktúra\nza prepravu, kniha jázd), ktoré jednoznačne nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu. Medzinárodný nákladný list\nje predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak\ni o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve\nv medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.\n\n8. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie\nje relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac, z čl. 138 Smernice Rady\nč. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného\nalebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to\npredávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Zmluvy, faktúry a iné doklady sú iba nepriamymi\ndôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie tovaru alebo prepravných služieb.\nV tejto súvislosti poukázal krajský súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n03.03.2015 v konaní pod sp.zn. 3Sžf/8/2014 zo dňa 30.04.2015, v konaní pod sp.zn. 8Sžf/81/2013 (a\nmnohé ďalšie), v ktorých bola riešená obdobná problematika, s dôrazom na preukázanie skutočného\ndodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ.\n9. Žalobca, podľa názoru krajského súdu, v predmetnej veci nepreukázal, že faktúra zo dňa 19.07.2012\na faktúra zo dňa 24.07.2012 sa zhoduje so skutočne realizovaným plnením, a že tovar bol skutočne\ndodaný platiteľovi dane v inom členskom štáte. Z predložených listinných dokladov (i vzhľadom na už\nvizuálne pozorovateľnú odlišnosť podpisov Simona R. a osoby, ktorej podpis je na dodacích listoch a\ndokladoch CMR na strane odberateľa, resp. príjemcu tovaru, čo bolo podrobne uvedené v bode 53\ntohto rozsudku) totiž nevyplýva, kto tovar prevzal v mene deklarovaného odberateľa v Maďarsku (t.j. za\nspoločnosť Altsol Consulting Kft.).\n10. Správny súd ďalej uviedol, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou\nsprávneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.\n11. V tejto súvislosti krajský súd upozornil na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo\nveci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených\npod sp.zn. III. ÚS 209/04, sp.zn. III. ÚS 95/06, sp.zn. III. ÚS 260/06), z ktorých vyplýva právny názor, že\nnie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné,\npodľa povahy veci, reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri\nodôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej\nmiere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho\nrozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej\nstránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty\nv súvislosti s deklarovaným oslobodením dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej\nhodnoty, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.\n12. Krajský súd konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu\ndospel k tomu záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani následného vyrubovacieho konania žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o deklarovanej obchodnej transakcii s odberateľom, t.j. so\nspoločnosťou Altsol Consulting Kft. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko\nsi vo vzťahu ku štátnemu rozpočtu uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (v dôsledku čoho sa\nznížila jeho daňová povinnosť), a teda musí byť schopný preukázať zákonnosť a dôvodnosť uplatneného\nodpočítania tejto dane. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo\nznamená, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia\no dodaní tovaru do iného členského štátu, oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a v súvislosti\ns ním uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Výsledky vykonaného dokazovania (listinné\ndôkazy, zistenia maďarskej finančnej správy, výsluch konateľa žalobcu a svedka) ani podľa názoru\nsúdu jednoznačne a dostatočne nepreukazujú existenciu žalobcom tvrdenej obchodnej transakcie s\nmaďarským daňovým subjektom v júli 2012. Žalobcovi bol v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru\ndeklarovanému odberateľovi do Maďarska, teda, aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia, čo\nžalobca neurobil.\n13. Daňové orgány správne a v súlade so zákonom neuznané intrakomunitárne dodanie považovali\nza vnútroštátnu dodávku, teda dodanie tovaru tuzemskému odberateľovi, pri ktorom ale žalobcovi\n\nvznikla daňová povinnosť v sume 7 410,82 Eur (37 054,10 x 20 %), ktorú sumu správca dane vyrubil\nžalobcovi ako rozdiel medzi daňou vyrubenou žalobcom v daňovom priznaní (1 523,66 Eur) a daňou\nzistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní (8 934,48 Eur), t.j. 8 934,48 Eur mínus 1 523,66 Eur.\nSprávne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 03.10.2016 potvrdil podľa ust. §\n74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány\nzistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe, v zmysle\nzákona, rozhodnúť. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen\nz daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, že týmto dokladom absentuje\nmateriálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať\nk im stanovisko. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného\nzdaňovacieho obdobia.\n14. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, v intenciách podanej žaloby a bez\nzistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n15. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca, v postavení sťažovateľa (ďalej\nlen „sťažovateľ“), dňa 16.07.2018 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal zrušenia\nvyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Nitre a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie.\nSúčasne sa domáhal náhrady trov kasačného konania.\n16. V dôvodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ upozornil hlavne, že Krajský súd v Nitre sa nesprávne\nvysporiadal s námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe. Má za to, že odôvodnenie rozsudku, ako aj\njeho právne posúdenie, nie sú správne. Predovšetkým nesúhlasil s názorom krajského súdu ohľadom\nvypovedania plnej moci splnomocnenou zástupkyňou, p. A.. H.. Uviedol, že počas celého konania\nmala len jednu splnomocnenú osobu, a to, že splnomocnená zástupkyňa jej udelené plnomocenstvo\nv súlade so zákonom vypovedala, jej nemožno vyčítať, ale hlavne z tohto dôvodu nie je možné\nznevýhodňovať sťažovateľa. Z postupu, v súvislosti s vypovedaním plnej moci na zastupovanie\nsťažovateľa, v žiadnom prípade nemožno vyvodiť úmysel, znemožniť ukončenie vyrubovacieho konania,\nkeďže v čase vypovedania plnej moci zástupkyňa nemohla mať vedomosť o tom, že jej adresovaná\nzásielka, uložená na pošte, sa týka práve sťažovateľa, resp. inej spoločnosti, v ktorej vykonávala funkciu\nfinančnej riaditeľky.\n17. Sťažovateľ má za to, že v danom prípade jednoznačne nemôže ísť o žiadnu účelovosť v konaní, a\nto ani zo strany splnomocnenej zástupkyne, ani zo strany samotného sťažovateľa. Uviedol, že p. H., v\nsúlade s ust. § 9 ods. 5 daňového poriadku sťažovateľa v čase súdneho pojednávania nezastupovala,\na preto má za to, že uvedené prvostupňové rozhodnutie do dnešného dňa nebolo doručené oprávnenej\nosobe.\n18. Sťažovateľ ďalej namieta odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre, nakoľko má za to, že\nv danom prípade adresátom nebol daňový subjekt, ale p. H., ktorá v čase prevzatia zásielky nebola\noprávnená predmetnú zásielku prevziať, nakoľko jej splnomocnenie už zaniklo.\n19. Tiež má za to, že krajský súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami ohľadom\ndopravy predmetného tovaru. Podľa jeho názoru, odberateľ Altsol Consulting Kft. Jednoznačne potvrdil\ndodanie predmetného tovaru. Má za to, že predmetný tovar bol vyvezený do Maďarskej republiky a že\nbez akýchkoľvek pochybností vo veci bolo preukázané, že tovar bol dodaný spoločnosti Altsol Consulting\nKft., Maďarská republika.\n20. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd ako aj žalovaný správny orgán, nesprávne vyhodnotili odpovede\nFinančnej správy Maďarskej republiky, nesprávne posúdili námietku sťažovateľa týkajúcu sa výsluchu\nsvedka R. R. z dôvodu, že uvedený výsluch bol uvedený v slovenskom jazyku a nebol tlmočený z jazyka\n\nmaďarského osobou, ktorej znalosti a odborné skúsenosti sú garanciou správnosti prekladu odbornej\nterminológie používanej správcom v týchto konaniach. Má za to, že žalovaný pochybil, keď tohto svedka\nnepoužil o práve na tlmočníka a neupozornil na túto skutočnosť ani p. H., pretože má za to, že samotné\npodpísanie zápisnice ešte neznamená, že vypočúvané osoby boli o následkoch aj riadne poučené.\n21. Ďalej sťažovateľ uviedol, že žalovaný nesprávne posúdil aj námietku týkajúcu sa hodnotenia dôkazu,\npredloženej príkaznej zmluvy zo dňa 20.12.2011. Tieto skutočnosti, podľa jeho názoru, nesprávne\nvyhodnotil aj krajský súd, ktorý nesprávne vyhodnotil aj okolnosti týkajúce sa podpisovania jednotlivých\ndokladov.\n22. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením a odôvodnením správneho súdu, nestotožnil sa s jeho\nvyhodnotením dôkazov a navrhol, aby kasačný súd preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Nitre\nzrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\n23. Žalovaný, napriek riadnej výzve Krajského súdu v Nitre, na kasačnú sťažnosť nereagoval a svoje\nvyjadrenie vo veci nepodal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“, § 438 ods. 2 SSP) po\nzistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP, bez\nnariadenia pojednávania podľa § 445 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný súd podľa § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez\nnariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> podľa ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n26. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 11S/58/2017, ktorým\ntento podľa ust. § 190 SSP zamietol všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100123615/2017 zo dňa 19.01.2017. Uvedeným\nrozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Nitre, pobočka Nové Zámky č.\n1040199-64/2016 zo dňa 03.10.2016. Týmto rozhodnutím, vydaným podľa § 68 ods. 5 zákona o správe\ndaní správca dane po vykonanej daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty, za zdaňovacie obdobie\njúl 2012, vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 7 410,82 Eur z dôvodu porušenia ust. § 43 ods. 1, 5\npísm. b/ a písm. d/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, keď sťažovateľ nepreukázal, že\nodberateľovi - maďarskému daňovému subjektu Altsol Consulting Kft., Darus u. 8. II/2, 1181 Budapest,\nMaďarsko, dodal, s oslobodením od dane tovar, ktorý uviedol vo faktúre č. 1200680 zo dňa 19.07.2012 v\nsume 20 905,10 Eur za dodanie tovaru - zaváraninové poháre v počte 8 200 ks a s viečkami v celkovom\nmnožstve 11 060 ks a vo faktúre č. 1200714 zo dňa 24.07.2012 v sume 16 149 Eur za dodanie tovaru\n- plastové kontajnery na odpadky v množstve 89 ks.\n27. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správca dane vykonal\npodľa ust. § 46 ods. 1 daňového poriadku, u daňového subjektu, daňovú kontrolu na daň z pridanej\nhodnoty, za zdaňovacie obdobie január - december 2012. Daňová kontrola začala 17.09.2013 na základe\noznámenia o daňovej kontrole zo dňa 19.08.2013. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie\nmáj, jún, október, november a december 2012 správca dane vyhotovil protokol č. 238044/2015 zo dňa\n09.04.2015, ktorý bol daňovému subjektu (sťažovateľovi) doručený dňa 10.04.2015 spolu s výzvou na\nvyjadrenie sa k zisteniam uvedených v protokole. Doručením protokolu bola daňová kontrola ukončená.\nSťažovateľ využil svoje zákonné právo a v súlade s ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku dňa 22.04.2015\npodal písomné vyjadrenie. V tomto požadoval doplniť dokazovanie. Správca dane vo vyrubovacom\nkonaní došetril skutkový stav a podľa ust. § 68 ods. 5 daňového poriadku vydal rozhodnutie, ktorým\nsťažovateľovi za predmetné zdaňovacie obdobie júl 2012 vyrubil rozdiel dane v celkovej sume 7 410,82\nEur. Správca dane zvýšil vlastnú daňovú povinnosť uvedenú na riadku 31 daňového priznania DPH zo\nsumy 1 523,66 Eur na sumu 8 934,48 Eur.\n\n28. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správca dane predmetnou\nkontrolou vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom preveroval hlavne dodržiavanie ustanovení zákona\no DPH, preveroval skutočnosť, či sťažovateľ pri deklarovanom dodaní tovaru z tuzemska do iného\nčlenského štátu, oslobodil tovar od dane v súlade s ust. § 43 zákona o DPH a skúmal či zo strany\nsťažovateľa boli splnené podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného\nčlenského štátu, v tomto prípade Maďarska, maďarskému platiteľovi dane, spoločnosti Altsol Consulting\nKft.\n29. Za účelom zistenia objektívnych skutočností správca dane vykonal dokazovanie písomnými\ndôkazmi, ktoré predložil účastník konania, vykonal dožiadanie u maďarského správcu dane, doplnil\ndokazovanie výpoveďami svedkov R. R., C. L., konateľa spoločnosti ako aj splnomocnenej zástupkyne.\nNapriek rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré správca dane vykonal, konštatoval, že daňový subjekt\nnepreukázal, že tovar uvedený na predmetným faktúrach č. 1200680 a č. 1200714 bol oslobodený od\ndane v súlade s ust. § 43 zákona o DPH, a preto vyššie špecifikovaným prvostupňovým rozhodnutím\nmu bol vyrubený rozdiel dane v sume 7 410,82 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2012.\n30. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán\npreskúmavaným rozhodnutím tak, že odvolanie sťažovateľa bolo zamietnuté a vyššie špecifikované\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n31. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. základná sadzba dane na tovary a služby je 19% zo\nzákladu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods.\n1. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje znížená sadzba dane 10% zo základu dane.\n32. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n33. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n35. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný\nalebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo\nna ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n36. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie nového dopravného\nprostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu\npredávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.\n37. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom\nspotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu\npredávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného\nčlenského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou\nosobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú\ndaň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.\n\n38. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej\nosoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru\npre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.\n39. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky\noslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2) množstvo a druh tovaru,\n3) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4) meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5) evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\n40. Podľa § 43 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby\na) pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené na území\niného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt\nv Slovenskej republike,\nb) Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej\ncentrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou\nzmluvou,\nc) medzinárodným organizáciám iným ako sú uvedené v písmene b/, zriadeným na území iného\nčlenského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v\nSlovenskej republike, v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv,\nd) do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy,\nurčené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a\nna zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia\ndodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.\n41. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa\nodseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným\nštátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.\n42. Podľa § 43 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z., ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského\nštátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady\npodľa odseku 5 písm. b/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení\nkalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5\npísm. b/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového\npriznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.\n43. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n44. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\n\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n45. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri\nspráve daní vyšlo najavo.\n46. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha\nto neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovozvukové záznamy.\n47. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj\nz vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,\na to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.\n48. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní\nsa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n49. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a\npovinnosti.\n50. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb\npodľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.\n51. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo\nzhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n52. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n53. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n54. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k\nzisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n55. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania\ndokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.\n56. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Nitre po tom ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ust. § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\n\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n57. Účelom daňového konania je zistenie či si daňové subjekty splnili, v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi, svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných\nskutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového\nsubjektu.\n58. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca\ndane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne\nrozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však\npovinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z\nuvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a\nči vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje\nzásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné\nsprávne orgány povinné postupovať.\n59. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. rozsudok\nsp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, sp.zn. 6Sžfk/24/2018 zo dňa 11.09.2019, z ktorých vyplýva,\nže aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.\n60. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nnakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní.\n61. V tomto prípade je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nsp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva „...dôkazné bremeno je na\ndaňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného\nsubjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených\npodmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej\nhodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje\nodôvodnene, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na\nktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet\ndane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený...“\n62. Podobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že\ndôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok\ntovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak\nje nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n63. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní,\nktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustáľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\n\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n64. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon\nč. 222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej,\nako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,\nže určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o\núčtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžf/26/2014).\n65. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý\npodporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však\npoužiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n66. Správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak,\nako to je uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav\ndeklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade,\nže považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov,\navšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov,\nktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená,\npreukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na\ndaňový subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili,\nže predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n67. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne,\npokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom,\nale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje\npredložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\npochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších\ndôkazov. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku uvádza, že Krajský súd v Nitre použil\nna vec správnu judikatúru. Ďalej kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn.\n3Sžfk/40/2017, sp.zn. 4Sžfk/38/2017, sp.zn. 1Sžfk/1/2017, sp.zn. 6Sžfk/43/2017, sp.zn. 1Sžf/82/2016,\nako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 705/2017.\n68. Krajský súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom, že sťažovateľ, okrem predložených\ndokladov, nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby preukázal, že v rámci dodávok naplnil skutkovú podstatu\na vierohodnosť zdaniteľného plnenia, ktoré deklaruje vo svojich vystavených dokladoch. Kasačný súd\npovažuje toto právne posúdenie krajským súdom za správne.\n69. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly\nvyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej\nsúvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie\ns cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový\nstav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca\ndane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to\nvo všetkých vzájomných súvislostiach.\n\n70. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so\nvšetkými námietkami sťažovateľa.\n71. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n72. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 241/07-44,\npodľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva,\nže z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná\nvýmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto\nposkytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred\nformou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu.\n73. Teda rovnako ako krajský súd musí aj kasačný súd potvrdiť, že správca dane od sťažovateľa\noprávnene vyžadoval v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok uvedených v zákone o DPH a doloženie oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie\ndane. Kasačný súd podotýka, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho\nunesenia zo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, napr. v rozsudku sp.zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, podľa ktorého „Uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné\nplnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia\nfaktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre\nodpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet\nmusí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku najvyššieho súdu\nsp.zn. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, podľa ktorého „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne\nvyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo\no tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní\nopodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov\npredložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.\nNie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,\nalebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že\npredmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“\n74. Kasačný súd konštatoval, že správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie,\nktoré je podrobne rozpísané tak v preskúmavanom rozhodnutí ako aj v rozsudku krajského súdu. Na\njeho základe dospel k záveru, že sťažovateľ porušil ust. § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na ust. § 51 ods.\n1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.\n75. Kasačný súd konštatoval, že sťažovateľ nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v\noslobodení od dane z pridanej hodnoty, keď nevedel preukázať, že tovar v Maďarsku prevzal\ndeklarovaný odberateľ, resp. jeho zástupca oprávnený za neho konať, a teda nepreukázal, že sa\ntento dostal do dispozície ním označeného odberateľa Altsol Consulting Kft. S poukazom na zistenia\nuvedené v administratívnom spise je aj, podľa názoru kasačného súdu, dôvodné konštatovanie\ndaňových orgánov, že sťažovateľ dostatočne nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný deklarovanému\n\nodberateľovi v Maďarsku. Z uvedených dôvodov mu potom nevzniklo právo na oslobodenie dane z\npridanej hodnoty.\n76. Zo sťažovateľom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a o\ndodaní tovaru deklarovanému odberateľovi do iného členského štátu a sťažovateľ v konaní neodstránil\npochybnosti.\n77. K námietke sťažovateľa o porušení práva na tlmočníka podľa ust. § 5 ods. 3 daňového poriadku\nkasačný súd udáva, že s touto nie je možné sa stotožniť. Z dikcie ust. čl. 47 ods. 4 Ústavy SR vyplýva\nprávo na tlmočníka v spojení s právom na právnu pomoc, o.i. aj v konaní pred súdmi. Toto právo sa\nprimárne vzťahuje na účastníka konania a nepredstavuje právne zastúpenie alebo zastúpenie inou\nosobou spôsobilou na právne úkony. V danom prípade sťažovateľ namietal porušenie práva na tlmočníka\npri výsluchu svedka R. R., ktorý bol vypočutý na daňovom úrade v prítomnosti konateľa spoločnosti\nsťažovateľa H., ako aj splnomocnenej zástupkyne sťažovateľa A.. C. H..\n78. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.05.2016, ktorá je súčasťou administratívneho spisu,\nje zrejmé, že potom ako bolo skonštatované, že svedok je občanom Maďarskej republiky a neovláda\nslovenčinu, sám konateľ sťažovateľa navrhol, že preklad zabezpečí osobne. Tým využil právo tlmočenia\nvlastnou osobou. Súčasťou zápisnice je, o.i. aj prehlásenie „že daňový subjekt berie na vedomie, že\nprípadné následky nesprávneho prekladu si daňový subjekt znáša sám“. Svedkovi bolo položených\nniekoľko otázok, ku všetkým sa vyjadril, pričom u žiadnej z nich nie je záznam o tom, že by otázke\nneporozumel. Následne bola zápisnica riadne, bez pripomienok, aj podpísaná.\n79. Tohto ústneho pojednávania sa zúčastnila okrem štatutárneho zástupcu aj splnomocnená\nzástupkyňa A.. C. H..\n80. Kasačný súd nesúhlasí ani s tvrdením sťažovateľa, že u neho boli porušené procesné práva\nohľadom doručovania prvostupňového rozhodnutia, nakoľko toto rozhodnutie bolo doručované A.. C. H.\ndo vlastných rúk a po 2 neúspešných pokusoch o doručenie, táto zásielka bola uložená na poštovom\núrade. Následne po prevzatí tejto zásielky (19.10.2016) rozhodnutie odovzdala sťažovateľovi, ktorý aj\nvyužil svoje procesné právo a v zákonnej lehote toto rozhodnutie dňa 28.10.2016 napadol odvolaním.\nV danom prípade preto nie je možné hovoriť o porušení procesných práv účastníka konania.\n81. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd vo svojom rozsudku riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu\nspornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia.\n82. Podľa názoru kasačného súdu, žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly a v\npreskúmavanom rozhodnutí zrozumiteľne vysvetlil základný princíp fungovania DPH pri dodaní tovaru\nz jedného členského štátu do druhého členského štátu v Európskom spoločenstve. V preskúmavanej\nveci sa kasačný súd stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného a niet pochýb,\nže musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v krajine\ndodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru a nesmie ísť o fiktívnu firmu, teda tovar má\nbyť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie dane, lebo ide o\ncezhraničné dodanie tovaru a platí princíp určenia. Niet pochýb, že podľa predložených listín, dodávateľ\ntovaru je sťažovateľ ako daňový subjekt identifikovaný pre DPH na Slovensku a odberateľom by mala\nbyť spoločnosť - daňový subjekt, identifikovateľný pre DPH v Maďarskej republike.\n83. Kasačný súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je nesporné, že sťažovateľ v daňovom konaní\nprezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t.j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky,\navšak zároveň zdôrazňuje, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a právo\nnakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa za splnenia podmienky, že ide o skutočnú\nfirmu, nie o fiktívnu spoločnosť.\n84. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že\nak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať\n\nnaplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa\na zároveň fyzický pohyb tovaru. V ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil\nzoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského\nštátu. Je potrebné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol\ndodaný skutočnému nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, keďže pri\nvnútrospoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch, prevod tovarov cez hranice jednotlivých štátov\nnie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore so zákonom o\nspráve daní, zákonom o DPH ani správou Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt,\nktorý vystupuje ako dodávateľ uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné\nobchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov a budú riadne zdanené.\n85. Najvyšší súd SR dáva do pozornosti rozhodnutie ESD č. C-409/04 04 (Teleos), v ktorom je riešená\npráve otázka opustenia územia tovarom a v ktorom bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené\npodmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom\nčlenskom štáte, t.j. u odberateľa. Ďalej v tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj rozhodnutie\nESD C-146/05 (Albert Colleé).\n86. Listinné dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt v daňovom konaní by boli spôsobilé privodiť\ndaňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len\nza podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie SR a\ndodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte, v rámci\nEurópskeho spoločenstva, čo preukázané nebolo. Sťažovateľ preto podľa názoru kasačného súdu\nneuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, nakoľko oslobodenie\nod DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie\ntovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia\nnadobúdateľovi v inom členskom štáte.\n87. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd podľa ust. § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol.\n88. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods.\n1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.\n89. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}