{"guid": "a8b6434d-d1f4-4c0a-8e90-3a43ce7e0cbc:5737dce4-ffd9-4225-ac3f-200de9be11b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4017200238.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/83/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/83/2018 z 11. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2019, sp. zn. 10Sžfk/83/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4017200238.1", "identifikacne_cislo": "4017200238", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2019-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "nazov": "§ 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "nazov": "§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-1", "nazov": "§ 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-18", "nazov": "§ 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-25a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5737dce4-ffd9-4225-ac3f-200de9be11b8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200238.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200238.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200238.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/83/2018\n4017200238\n11. 12. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:4017200238.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej\nveci žalobkyne AJCOR RECYCLING spol. s r. o., so sídlom Novozámocká cesta 2/3862, Komárno, IČO:\n36 614 262, právne zastúpená JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Školská 3, 949 01\nNitra, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\n63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 104477155/2016 zo dňa 13.\ndecembra 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/40/2017-216 zo dňa 23. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, ako prvoinštančný správny orgán, dodatočným platobným\nvýmerom č. 103460624/2016 zo dňa 07.07.2016 vyrubil žalobkyni podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1\nzákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona\nč. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 41.218,43 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\naugust 2009.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 104477155/2016 zo dňa 13.12.2016\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil\nprvoinštančnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n4. V odôvodnení uviedol, že k námietke týkajúcej sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa krajský súd prioritne\nzameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za\n\nzdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Predmetom preverovania\nv rámci daňovej kontroly bolo teda i zdaňovacie obdobie august 2009. V tejto súvislosti bolo potrebné\nuviesť, že žalobkyňa v podanej žalobe citovala ustanovenia Daňového poriadku, ktoré sa týkajú trvania,\nresp. prerušenia daňovej kontroly. Tento procesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a ani\nvyrubovacie konanie nie je možné aplikovať, a to s poukazom na jeho intertemporálne ustanovenia.\n5. Daňová kontrola u žalobkyne začala dňa 02.03.2011 a do 31.12.2011 nebola ukončená. Z\nintertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení s ustanoveniami § 165b ods. 1, 2 Daňového\nporiadku jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dôrazne rozlíšil časovú pôsobnosť tohto zákona a\nzákona č. 511/1992 Z.z., za účinnosti ktorého sa daňová kontrola u žalobkyne začala. Pri výkone daňovej\nkontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou Daňového poriadku, t. j. do 31.12.2011 a taktiež pre\nvyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa\naplikuje zákon č. 511/1992 Z.z. až do ukončenia týchto konaní, teda do ukončenia daňovej kontroly,\nresp. i vyrubovacieho konania. Uvedenú časovú pôsobnosť zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne pre účely\nprocesu pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou Daňového poriadku a\npre účely vyrubovacieho konania po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou,\nzákonodarca ponechal, keďže zákonom č. 440/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Daňový poriadok,\nprechodným ustanovením § 165b ods. 1 a 2 s účinnosťou od 30.12.2012 pre daňovú kontrolu a\nvyrubovacie konanie upravené v § 165 ods. 4 a 5 daňového poriadku osobitne časovú pôsobnosť\ndaňového poriadku, teda zákona č. 563/2009 Z. z. odlišne neriešil.\n6. Predmetná daňová kontrola sa teda začala u žalobkyne dňa 02.03.2011 a bola ukončená dňa\n29.06.2016 prerokovaním protokolu zo dňa 31.05.2016 z daňovej kontroly. Nasledujúci deň, t. j. dňa\n30.06.2016 sa začalo vyrubovacie konanie podľa § 44 zákona č. 511/1992 Z.z. (v zmysle ust. § 15 ods.\n13, 14 tohto zákona), teda išlo o vyrubovacie konanie na základe daňovej kontroly začatej a neukončenej\npred účinnosťou Daňového poriadku. Možno teda konštatovať, že správca dane na daňovú kontrolu\na nasledujúci úsek daňového konania, t. j. vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 5 Daňového poriadku)\naplikoval správny procesný predpis - zákon č. 511/1992 Z.z.\n7. I keď žalobkyňa v podanej žalobe nesprávne a nedôvodne citovala príslušné ustanovenia procesného\ndaňového predpisu - Daňového poriadku, ktoré sa týkajú dĺžky daňovej kontroly, resp. jej prerušenia,\nteda citovala právny predpis, ktorý na predmetnú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie nebolo možné\naplikovať a správca dane ho ani neaplikoval, podľa názoru súdu je podstatné to, že žalobkyňa namietala\ndĺžku daňovej kontroly, ktorá trvala od 02.03.2011 do 29.06.2016, pričom bola správcom dane dvakrát\nprerušená (žalobkyňa namietala i dĺžku jej prerušenia) a správca dane taktiež požiadal žalovaného o\njej predĺženie.\n8. Správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18.07.2011 z dôvodu, že sa\nzačalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa\n28.06.2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje do obdŕžania\nodpovede na predmetnú žiadosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa\njedná, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe, ktorého štátu sú určené. V\npredloženom administratívnom spise sa nachádza jedna takáto žiadosť adresovaná rakúskej finančnej\nspráve týkajúca sa spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG, pričom odpoveď na ňu bola doručená\nsprávcovi dane dňa 05.03.2013. V podaní zo dňa 17.04.2013 správca dane žalobkyni oznámil, že dňa\n05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.\n9. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26.06.2013 z dôvodu, že\nsa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním siedmich žiadostí\nzo dňa 11.06.2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje odo\ndňa právoplatnosti rozhodnutia (26.06.2013) do obdŕžania odpovede na predmetné žiadosti. Ani v\nodôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa jedná, ktorých zdaňovacích období\nsa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V predloženom administratívnom\nspise sa nachádza jedna takáto žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe týkajúca sa spoločnosti\nEUROCAST IPARI Kft., pričom odpoveď na ňu bola doručená správcovi dane dňa 02.12.2013.\n10. Od 12.12.2013 (kedy bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové\nsubjekty zo dňa 09.12.2013 na dožiadanie zo dňa 17.06.2013) až do 31.03.2016 nie je v predloženom\n\nadministratívnom spise zadokumentovaný žiadny úkon správcu dane. Jedná sa však o obdobie, keď bola\ndaňová kontrola u žalobkyni prerušená na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 26.06.2013, ale\nvzhľadom na to, že v administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií a ani odpovede na ne, nebolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť jej prerušenia.\nV podaní zo dňa 31.03.2016 správca dane žalobkyni oznámil, že dňa 30.03.2016 pominuli prekážky,\npre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone. Toto oznámenie nemá oporu v\npredloženom administratívnom spise, pretože sa v ňom nenachádza žiadny dôkaz, resp. doklad o tom,\nže v tento deň pominula aj posledná prekážka, pre ktorú bola daňová kontrola prerušená.\n11. V administratívnom spise sa okrem vyššie uvedených dvoch žiadostí o medzinárodnú výmenu\ninformácií a dvoch odpovedí na ne, už ďalšie žiadosti (ktorých malo byť spolu 10) nenachádzajú a\ntaktiež ani odpovede na tieto žiadosti. Nebolo preto možné posúdiť, čo bolo predmetom žiadostí o\nmedzinárodnú výmenu informácií, komu boli žiadosti adresované, ktorých subjektov sa tieto žiadosti\ntýkali, v akom vzťahu boli tieto subjekty k žalobcovi a čo týmito žiadosťami správca dane zisťoval, resp.\npotreboval zistiť. Vzhľadom na námietku žalobkyne v podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly\ntrvajúcej od 02.03.2011 do 29.06.2016 potom nebolo možné posúdiť, či v tomto prípade boli splnené\nzákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová\nkontrola rozhodnutím správcu dane zo dňa 26.06.2013. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.12.2017\nuviedol, že originály predkladaných dokumentov sa nachádzajú v administratívnom spise, ktorý predložil\ntunajšiemu súdu k spisu vedenému pod sp. zn. 26S/4/2017 (týka sa zdaňovacieho obdobia január 2010).\nPredmetný spis zn. 26S/4/2016 si súd pripojil a z neho zistil, že v administratívnom spise, ktorý sa\ntýka zdaňovacieho obdobia január 2010 sa nenachádzajú žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových\ninformácií a ani odpovede na ne.\n12. V predloženom administratívnom spise a ani v administratívnom spise, ktorý žalovaný predložil\nku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/4/2017 sa teda nenachádzajú žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne čo by ešte bolo možné napraviť výzvou správneho\nsúdu pre žalovaného na doplnenie a skompletizovanie administratívneho spisu, ale podstatné je\nto, žalobkyňa nebola v priebehu daňovej kontroly s týmito odpoveďami oboznámená, teda nebola\noboznámená s výsledkami dokazovania a nemohla sa k nim vyjadriť, čo v podanej žalobe i namietala.\nSprávca dane výzvou zo dňa 18.04.2016 žalobkyňu vyzval na predloženie dôkazov a dokladov k\nvýkonu daňovej kontroly, resp. na predloženie písomného vyjadrenia k jednotlivým kontrolovaným\nzdaňovacím obdobiam v zmysle otázok, ktoré boli vo výzve formulované. Vo výzve je pri zdaňovacom\nobdobí december 2010 uvedené, že správca dane žiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií\nžiadosťou zo dňa 11.06.2013, a to finančnú správu v Poľskej republike ohľadne spoločnosti ROXI\n2010 SPÓLKA Z ORGANIZCONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, pričom odpoveď mu bola doručená dňa\n28.10.2013 (v predloženom spise sa nenachádza, preto nie je možné preveriť, či obsah oznámenia\nsúhlasí s odpoveďou poľskej finančnej správy) a s obsahom odpovede bola žalobkyňa oboznámená.\nŽalobkyňa ale nebola v tejto výzve informovaná o skutočnostiach zistených na základe ďalších 9 žiadostí\no medzinárodnú výmenu daňových informácií. Rovnako tak v protokole zo dňa 31.05.2016 z daňovej\nkontroly sú uvedené pri zdaňovacom období júl 2010 žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií\ntýkajúce sa dodávateľa z Rumunska a Maďarska (MARTIN METALS Kft.) a odpovede na tieto žiadosti,\npričom práve odpoveď z Maďarska mala byť doručená správcovi dane dňa 30.03.2016. V tejto súvislosti\nje potrebné uviesť, že v predmetnom protokole, v časti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október\n2010 je okrem iného uvedené, že boli zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií\nzo dňa 09.06.2011 (s uvedením čísiel týchto žiadostí), nie sú to však žiadosti (podľa čísiel), ktoré boli\nuvedené v rozhodnutiach o prerušení konania zo dňa 18.07.2011 a zo dňa 26.06.2013 a tieto žiadosti sa\nzrejme týkajú daňovej kontroly iného daňového subjektu. V časti protokolu týkajúcej sa zdaňovacieho\nobdobia december 2010 je uvedená žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií adresovanú rakúskej\nfinančnej správe ohľadne spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG a odpoveď na ňu, ktorá mala byť\nsprávcovi dane doručená dňa 29.02.2012, podľa prezentačnej pečiatky správcu dane sa tak malo stať\ndňa 05.03.2013 a tento dátum uvádza správca dane i v oznámení zo dňa 17.04.2013, ktorým žalobkyni\noznamoval, že dňa 05.03.2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola u žalobkyni prerušená.\nSprávca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 07.07.2016 uvádza, že požiadal o medzinárodnú výmenu\ndaňových informácií maďarskú daňovú správu, pričom v rozhodnutí sú uvedené otázky, na ktoré mal C.\nH. (konateľ spoločnosti AlCu METAL, spol. s r.o., ktorá mala byť dodávateľom žalobkyne), ako osoba s\ntrvalým pobytom v Maďarsku odpovedať, pričom ani jedna sa netýka obchodov so žalobkyňou, pretože\n\nžiadosť o výmenu daňových informácií bola realizovaná v rámci daňovej kontroly v spoločnosti AlCu\nMETAL, spol. s r.o.\n13. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a námietky žalobkyne\nv podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly, ktorá u žalobkyni trvala od 02.03.2011 do 29.06.2016\n(pričom bola dvakrát prerušená), kedy bol s konateľom žalobkyne prerokovaný protokol z tejto daňovej\nkontroly, je potrebné konštatovať, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dĺžkou\ndaňovej kontroly nezaoberali, napriek tomu, že s dvoma prerušeniami trvala viac ako päť rokov.\nVzhľadom na to, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií a odpovede na ne, nebolo možné, aby súd preskúmal a posúdil žalobkyňou\nvznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly.\n14. Všetky spomenuté listinné dôkazy (žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne)\nz administratívneho spisu by mali svedčiť o dodržaní zákonného postupu správcom dane pri prerušení\ndaňovej kontroly u žalobkyne a opätovnom pokračovaní v nej, čo vzhľadom na absenciu týchto listín\nnebolo možné preveriť.\n15. Žalobkyňa v podanej žalobe taktiež namietala, že bolo porušené jej právo vyjadrovať sa ku\nskutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly. Toto právo žalobkyne ako daňového subjektu\nvyplýva z § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého má daňový subjekt, u ktorého sa\nvykonáva daňová kontrola, okrem iného právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej\nkontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jej vyjadrenia k\nnim. Uvedené znamená, že žalobkyňa, ak by chcela navrhnúť, aby boli jej vyjadrenia k skutočnostiam\nzisteným v priebehu daňovej kontroly uvedené v protokole, logicky by musela byť najskôr s týmito\nskutočnosťami oboznámená, čo sa v predmetnej veci nestalo, resp. to nie je v administratívnom spise\nzadokumentované.\n16. Taktiež žalobkyňa v podanej žalobe namietala nevykonanie výsluchov ňou navrhovaných svedkov.\nTu je potrebné uviesť, že žalobkyňa v podanom odvolaní zo dňa 29.09.2016 proti rozhodnutiu správcu\ndane zo dňa 07.08.2016 opakovane uvádzala, že ak mal správca dane nejasnosti, resp. pochybnosti\nohľadne obstarania tovaru, mal vykonať výsluch svedkov. K výpovediam už vypočutých svedkov uviedla,\nže správca dane ju neupovedomil o vykonaní výsluchu svedkov. Správny súd v súvislosti s touto\nnámietkou žalobkyne uvádza, že v rámci daňovej kontroly u žalobkyni správca dane použil ako dôkaz\nprotokol z daňovej kontroly u dodávateľa žalobkyne, t. j. spoločnosti AlCu METAL, spol. s r.o. (iný\ndaňový subjekt), pričom toto právo správcu dane nemožno spochybniť, nakoľko vyplýva priamo z § 29\nods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Nebolo povinnosťou správcu dane upovedomiť žalobkyňu o výsluchu\nsvedkov vykonávaných v rámci daňovej kontroly u iného daňového subjektu. Správca dane bol však\npovinný s takto získaným a použitým dôkazom oboznámiť žalobkyňu a dať jej priestor, aby sa k tomuto\ndôkazu vyjadrila, resp. navrhla doplnenie dokazovania, a to ešte pred spísaním protokolu z daňovej\nkontroly vykonávanej u žalobkyne. Táto povinnosť správcu dane korešponduje s právom žalobkyne ako\ndaňového subjektu v zmysle § 15 ods. 5 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb., t. j. vyjadriť sa ku skutočnostiam\nzisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené\nvyjadrenia k nim.\n17. Krajský súd je toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov je potrebné\nvytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov,\na to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť mu klásť svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto\ndôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy aj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov na\npreukázaní nimi tvrdených skutočností. Nemožno však takéto dôkazné návrhy vopred odmietnuť len\npreto, že podľa názoru daňových orgánov je najdôležitejšia výpoveď C. H. a ostatné svedecké výpovede\nnemôžu suplovať výpoveď tohto svedka. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil ani žalovaný,\nkeď rozhodnutie správcu dane potvrdil, napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové\nkonanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom,\nčo v prejednávanej veci znamená umožniť účastníkovi konania - žalobkyni, aby jej vec bola prejednaná\nv jej prítomnosti, aby bola oboznámená s vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a mohla sa\nk nim vyjadriť. V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by to v podstate\nakceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho daňového orgánu, a\nteda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n18. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie\nsprávcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou\nsprávnosťou týchto rozhodnutí, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať (a aj malo) za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nĎalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobkyne týkajúcimi sa merita veci, sa už súd nezaoberal, aby\nneprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov.\n19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175\nods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n20. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g), v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n21. Sťažovateľ uviedol, že žalobkyňa námietku týkajúcej sa medzinárodných dožiadaní a ich vplyvu\nna prerušenie daňovej kontroly vzniesla až v podanej žalobe. Sťažovateľ predložil iba tie žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácii (ďalej len „MVI“), ktoré boli rozhodné pre začiatok a koniec plynutia\nlehoty, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Dôvodom bola skutočnosť, že výrok rozhodnutia nie je\nzaložený ani na jednom z medzinárodných dožiadaní. Informácie získané z MVI nemajú žiaden vplyv na\nvýšku vyrubenej dane. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nemal dôvod venovať mimoriadnu pozornosť dĺžke\ndaňovej kontroly, pretože žalobkyňa tieto skutočnosti v administratívnom konaní nenamietala.\n22. Žalobkyňa vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodala.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. decembra 2019 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n24. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil prvoinštančnému správnemu\norgánu na ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa, ako aj rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu\nrozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný\nsúd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo\nzistení uvedených žalobkyňou ako aj správnych orgánov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\n26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej\nsúčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také\nprostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.\n\n27. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\n28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ\ndane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a\nto u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej\ndaňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa\n§ 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia\ndane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného\nzákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia\ntovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\n29. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania\nprotokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok\n(§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\nUrčenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5).\nDňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice\no dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,\nktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať\ndaňové priznanie podľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť\nnevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§\n29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak\nsa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon\nsmerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí\ndaňovej kontroly.\n30. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich\nmesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej\nvete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide\no daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného\nzákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným\norgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\n31. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže\ndaňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa\nodseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\n32. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa\nzačalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie\nrozhodnutia.\n33. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie.\n34. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n35. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným\nmajetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom\nsú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa\npredávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako\nje prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným\nEurópskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja\nbankoviek a mincí.\n36. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n\n38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n39. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p., dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje s v celom rozsahu.\n40. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,\nzákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nSprávca dane je oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti\npotrebné na vydanie rozhodnutia.\n41. Kasačný súd k veci uvádza, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s\ntým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej\ndĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane\npredovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade\nindividuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií,\nktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Prerušenie\ndaňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na\npreukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe\na ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola\nrealizovaná.\n42. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje\nnepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon\nje spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady\nrýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby\nnikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je\npotrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru, a preto je aj správca dane povinný postupovať\núčelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej lehote, resp. lehote primeranej a\nzodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly\nnemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe\nsystematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch.\n43. Vzhľadom na uvedené kasačný súd uvádza, že je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia daňovej\nkontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo\nsvojich záveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly (teda aj o informácie získané medzinárodnou\nvýmenou informácií), náležitým spôsobom odôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv\nmali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné\nnáležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia a trpia\ntak vadou nepreskúmateľnosti. Naviac kasačný súd dodáva, že v odôvodneniach rozhodnutí správcu\ndane o prerušení konania zo dňa 18.07.2011 a dňa 26.06.2013 nie je uvedené o aké žiadosti sa jedná,\nktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. Keďže\nsa v administratívnom spise nenachádzajú všetky žiadosti o MVI a ani odpovede na ne, nie je možné\nposúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňového konania v danej veci. V administratívnom spise\nsa nachádzajú iba dve odpovede na tieto žiadosti, ktoré uviedol správca dane vo svojom rozhodnutí,\nale ostatné odpovede z MVI v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí sťažovateľa, absentujú. Z\nuvedeného dôvodu nie je v danej veci možné posúdiť či boli v tomto prípade splnené zákonné podmienky\nna prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola rozhodnutím\nsprávcu dane prerušená.\n\n44. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov kasačný súd konštatuje, že z ich obsahu\njednoznačne vyplýva, že v nich absentuje špecifikácia dôvodov a správnej úvahy o tom, aký význam\nmali prerušenia predmetnej daňovej kontroly, ktorá trvala u žalobkyne od 02.03.2011 do 29.06.2016, ako\naj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných\nmedzinárodnou výmenou informácií. Prvoinštančné ako ani druhoinštančné rozhodnutie daňových\norgánov zároveň neobsahuje zistenia vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej\npočas tohto prerušenia, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia\ndaňovej kontroly.\n45. Za podstatné v danej veci kasačný súd považuje skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí\ndaňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, aký význam mali skutočnosti zistené predmetnou\nmedzinárodnou výmenou informácií na vyvodenie záverov obsiahnutých v ich rozhodnutiach. Z\nodôvodnenia rozhodnutí nie je taktiež zrejmé, čo viedlo správcu dane k prerušeniu konania a k\nmedzinárodným výmenám informácií. Z uvedeného dôvodu bol sťažovateľ povinný, pokiaľ potvrdil\nzávery správcu dane, dôsledne odôvodniť správnosť jeho postupu pri medzinárodnej výmene informácií,\nktorý bol dôvodom prerušenia daňovej kontroly. Kasačný súd podotýka, že v rozhodnutí sťažovateľa\nzmienka o realizácii rozsiahlej medzinárodnej výmeny informácií a z nej vyplývajúca správna úvaha\nabsentuje úplne.\n46. V prejednávanej veci mal kasačný súd nesporne za preukázané, že správca dane začal daňovú\nkontrolu dňa 02.03.2011 a ukončil ju dňa 29.06.2016 prerokovaním protokolu z daňovej kontroly.\nZ dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bola daňová kontrola prerušená od\n05.08.2011 do 05.03.2013 a od 26.06.2013 do 30.03.2016. K veci kasačný súd uvádza, že daňová\nkontrola predstavuje zásah orgánu verejnej moci do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť\nvykonávaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Daňová\nkontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú dobu. Každý zásah orgánu verejnej\nsprávy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje univerzálnou zásadou proporcionality.\nV tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17.\ndecembra 2013, v ktorom vyslovil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného\nprostriedku (protokolu) predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej\nsféry daňového subjektu zo strany správcu dane, čo vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného\ndaňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosiahnuť na úkor\npráv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka\nprimeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu“.\n47. S ohľadom na dobu, po ktorú trvala daňová kontrola u žalobkyne v prejednávanej veci, dospel\nkasačný súd k záveru, že správca dane nepostupoval v súlade so zásadami daňového konania, teda\nvýkon daňovej kontroly v danom prípade nezodpovedal zásade zákonnosti, ani požiadavke primeranosti\n(proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovému subjektu. Kasačný súd zároveň\npodotýka, že samotná celková dĺžka trvania daňovej kontroly sama o sebe nie je dôvodom zrušenia\nnapadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ale až preskúmaním odôvodnenia rozhodnutí správnych\norgánov viedlo tak ako krajský súd aj kasačný súd k záveru o potrebe zrušenia napadnutých rozhodnutí.\n48. Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má veľký význam predovšetkým\nz dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania\nzákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnoprávnej sféry\ndaňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, je obzvlášť\ndôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti, s cieľom\nzamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly. Kasačný súd zdôrazňuje, že v\nprejednávanej veci sa v administratívnom spise nenachádzajú všetky žiadosti o MVI a ani odpovede\nna tieto žiadosti, a preto nie je možné v danej veci posúdiť účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej\nkontroly u kontrolovaného subjektu. Uvedená skutočnosť podľa názoru kasačného súdu zintenzívňuje\nnevyhnutnosť náležitého odôvodnenia zákonnosti, účelnosti a primeranosti prerušenia daňovej kontroly\nrealizovanej u žalobkyne.\n49. Keďže daňová kontrola predstavuje zásadný zásah do právom chránenej sféry daňového subjektu,\nje povinnosťou daňových orgánov v prípade jej prerušenia z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií\na prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, aby vo svojich rozhodnutiach, ktoré\n\nvychádzajú zo zistení získaných počas tejto kontroly dôkladne odôvodnili, aké zistenia z tohto postupu\nvyplynuli a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Z dôvodu, že v rozhodnutiach\nsprávnych orgánov absentujú dôvody a správna úvaha o tom, aký význam malo tak dlhé prerušenie\ndaňovej kontroly a aké boli zistenia z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnených počas tohto\nprerušenia daňovej kontroly, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia\ndaňovej kontroly, prišiel kasačný súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov trpia vadou\nnepreskúmateľnosti.\n50. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n51. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nžalobkyni, ktorá v tomto konaní mala úspech, ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.).\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}