{"guid": "a8379120-acce-4c7d-bd98-16738873c2d1:0a32ccb9-c1a4-49a4-9246-22b95edd6762", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4017200222.1", "spisova_znacka": "5Asan/8/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/8/2018 z 19. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2019, sp. zn. 5Asan/8/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4017200222.1", "identifikacne_cislo": "4017200222", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2019-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a32ccb9-c1a4-49a4-9246-22b95edd6762", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200222.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200222.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4017200222.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/8/2018\n4017200222\n19. 06. 2019\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2019:4017200222.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: Happy\nPets, s. r. o., so sídlom Prievidzská 1998, Handlová, IČO: 36 806 927, zastúpený: JUDr. Ladislav\nMikloš, advokát so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ústredie práce, sociálnych\nvecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 2016/182352 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/3 zo dňa 28. decembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/134/2017-66 zo dňa 06. decembra 2017,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v\nNitre, č. k. 11S/134/2017-66 zo dňa 06. decembra 2017 z a m i e t a .\nŽalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,krajský súd” alebo ,,správny súd”) rozsudkom č. k. 11S/134/2017-66\nzo dňa 06.12.2017 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len ,,SSP”) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2016/182352 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/3\nzo dňa 28.12.2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Topoľčany č. TO1/RK/KON/2016/15-185892 zo dňa 07.11.2016 a vec vrátil správnemu orgánu\nprvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP tak, že\nžalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 2016/182352 UPS/US1/OK2/BEZ/2016/3 zo dňa 28.12.2016 žalovaný\nako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ,,správny\nporiadok”) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nTopoľčany č. TO1/RK/KON/2016/15-185892 zo dňa 07.11.2016, ktorým žalobcovi uložil pokutu v zmysle\n§ 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len ,,zákon č. 5/2004 Z.\nz.”) vo výške 2.000 Eur, za zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2\nzákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len ,,zákon č. 82/2005 Z.\nz.“) na tom skutkovom základe, že dňa 26.11.2015 v prevádzke zamestnávateľa Happy Pets, s. r. o., M.\nBenku 1/A, OC TESCO Topoľčany, žalobca využíval závislú prácu jednej fyzickej osoby - M. O., s ktorou\nmal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ale nesplnil si\noznamovaciu povinnosť zamestnávateľa v zmysle § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z. z.”).\n\n3. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov\npri rozhodovaní o uložení pokuty v sume 2.000 Eur žalobcovi podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č.\n5/2004 Z. z. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.\nz., ku ktorému podľa výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa došlo tak, že dňa\n26.11.2015 v prevádzke Happy Pets, s. r. o., M. Benku 1/A, OC TESCO Topoľčany žalobca využíval\nzávislú prácu jednej fyzickej osoby - M. O., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona\nč. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ale nesplnil si oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 231 ods. 1 písm.\nb/ bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z..\n4. Žalobca v žalobe vo vzťahu k správnemu deliktu uvedenému vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nnamietal nesprávne právne posúdenie, nedostatočne zistený skutkový stav a vady konania, ktoré\nspochybňujú zákonnosť vydaného rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Vo\nvzťahu k namietaným vadám konania žalobca poukazoval najmä na to, že sankcia za správny delikt\nmu bola uložená po uplynutí ročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.\nz.. Bol toho názoru, že prekluzívna lehota na uloženie pokuty nebola dodržaná, pretože uplynula dňom\n26.11.2016.\n5. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že z ustanovenia § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.\nz. vyplýva, že pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli\no porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Z\npredmetného ustanovenia je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že rozhodnou skutočnosťou pre\nzačatie plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty je moment, kedy sa ústredie alebo\núrad dozvedeli o porušení povinností stanovených zákonom. Správny súd sa v prvom rade zaoberal\nposúdením námietky žalobcu vznesenej z dôvodu preklúzie práva žalovaného správneho orgánu na\nuloženie pokuty v jednoročnej subjektívnej lehote. Mal za to, že na skutočnosť, akou je preklúzia je súd\npovinný prihliadnuť z úradnej moci.\n6. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že dňa 26.11.2015 bol\nspísaný priebežný protokol z kontroly v prevádzke žalobcu, v ktorom je konštatované, že v prevádzke\nžalobcu pracovala M. O. a žalobca bol povinný zaslať do dňa 27.11.2015 tam uvedené doklady. Z\nvyjadrenia žalovaného, ale i z mailovej komunikácie nachádzajúcej sa v predloženom administratívnom\nspise vyplýva, že žalobca dňa 01.12.2015 zaslal žalovanému registračný list FO M. O. (z ktorého\nvyplýva, že tento registračný list - prihlášku vyplnil žalobca dňa 07.09.2015 s dátumom vzniku\npoistenia dňa 10.08.2015) a dochádzku za príslušné mesiace (august - november 2015). Súčasťou\nadministratívneho spisu boli i ďalšie listiny, vrátane dohody o vykonaní práce uzavretej medzi žalobcom\nako zamestnávateľom a M. O. ako zamestnankyňou dňa 10.08.2015, z ktorej vyplýva, že dohoda\nnadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami. Zo žalobcom predloženej evidencie\ndochádzky za mesiac august 2015 je zrejmé, že zamestnankyňa začala práce vykonávať dňom\n11.08.2015. Sporné nebolo ani to, že žalobca ako zamestnávateľ prihlásil zamestnankyňu do poistenia\ndňa 07.09.2015 s dátumom vzniku poistenia dňom 10.08.2015.\n7. Podľa názoru krajského súdu z uvedeného je možné vyvodiť záver, že prvá objektívna možnosť, kedy\nsa správny orgán prvého stupňa dozvedel všetky skutočnosti, na základe ktorých by mohol konštatovať\nporušenie zákonom stanovených povinností, t. j. v konkrétnom prípade porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. v spojení so zákonom č. 461/2003 Z. z. (nesplnenie\noznamovacej povinnosti) nastala dňom 01.12.2015, a to na základe registračného listu FO zo dňa\n07.09.2015 s dátumom vzniku poistenia dňa 10.08.2015. Tento deň, t. j. 01.12.2015 je teda dňom\nzistenia porušenia vyššie uvedených zákonov, a je aj dňom rozhodným pre začiatok plynutia zákonnej\njednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, ktorá začala plynúť dňa 02.12.2015 a s\npoukazom na § 27 ods. 2 správneho poriadku uplynula dňom 01.12.2016.\n8. Krajský súd ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa vydal svoje rozhodnutie o uložení\npokuty dňa 07.11.2016 (teda v lehote ustanovenej zákonom) a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil svojim\nrozhodnutím zo dňa 28.12.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2017, teda po uplynutí\njednoročnej subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. Pre začatie plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty\nje podstatná skutočnosť, kedy sa príslušný správny orgán (v tomto prípade Úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny Topoľčany) dozvedel o potenciálnom porušovateľovi príslušných verejnoprávnych predpisov\na o porušení ust. § 3 ods. 2 (zákaz nelegálneho zamestnávania) zákona č. 82/2005 Z. z. v spojení\n\ns § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 (nesplnenie oznamovacej povinnosti) zákona č. 461/2003 Z. z.. Pre\nzačiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty v danom prípade bol rozhodný okamih, kedy bolo\nzistené porušenie týchto zákonov, čo bolo dňa 01.12.2015.\n9. Obdobná právna problematika (lehota na uloženie sankcie za správny delikt, resp. priestupok) bola\nriešená Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal právny\nnázor, že pokiaľ je v zákone stanovená prekluzívna lehota na uloženie sankcie za správny delikt, je\npotrebné, aby v tejto lehote nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správneho orgánu, ktorým ukladá\nsankciu za správny delikt, pričom za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej\nlehoty treba považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý umožní\npredbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, a to bez toho, aby sa jednalo o informáciu\nzvlášť kvalifikovanú. (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžo/30/2014,\n8Sžo/147/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 7Sžo/44/2014). Najvyšší súd SR v rozsudku\nsp. zn. 4Sžf/11/2010 zo dňa 18.11.2010 konštatoval: „Lehoty k rozhodnutiu predstavujú v právnom štáte\njeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a\nprieťahov v konaní pred nimi. Predmetná lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho\nkonania proti postupu orgánov verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým záujmom\núčastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená“.\n10. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i konania, ktoré prechádzalo\njeho vydaniu, správny súd dospel k záveru, že administratívne konanie o uložení pokuty žalobcovi\nza správny delikt nebolo právoplatne skončené v jednoročnej prekluzívnej lehote (ktorá začala plynúť\ndňom 02.12.2015 a uplynula dňom 01.12.2016) a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa\n28.12.2016, rovnako ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa\n09.01.2017, teda po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty.\n11. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny\nsúd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.\n1 písm. c/ SSP zrušil, nakoľko po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako i konania, ktoré\nprechádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, že žalovaný nesprávne právne posúdil lehotu na uloženie\npokuty za správny delikt a konanie o ňom nebolo právoplatne skončené v jednoročnej prekluzívnej\nlehote. Z uvedených dôvodov sa už ďalšími námietkami žalobcu z hľadiska hospodárnosti konania\nnezaoberal.\n12. Neušlo však pozornosti krajského súdu, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa\nnezodpovedá zisteniam uvedeným v administratívnom spise, nakoľko dňa 26.11.2015 žalobca\nnevyužíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah bez toho,\naby si splnil oznamovaciu povinnosť zamestnávateľa stanovenú v § 231 ods. 1 písm. b/ bod 2 zákona č.\n461/2003 Z. z. (ako to vyplýva zo špecifikácie skutku kladenému žalobcovi za správny delikt v rozhodnutí\nzo dňa 07.11.2016), pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 26.11.2015 M. O., ktorá\nvykonávala závislú prácu pre žalobcu na základe dohody o vykonaní práce, bola prihlásená do Sociálnej\npoisťovne dňa 07.09.2015, a to odo dňa 10.08.2015, ako to jednoznačne vyplýva z registračného list\nFO, ktorý je súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Preto tvrdenie správneho orgánu prvého\nstupňa obsiahnuté v skutkovej vete jeho rozhodnutia, že dňa 26.11.2015 žalobca využíval závislú prácu\nfyzickej osoby M. O., nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v administratívnom spise (M.Í. O. bola\nprihlásená do Sociálnej poisťovne žalobcom dňa 07.09.2015 odo dňa 10.08.2015). Tento rozpor namietal\naj žalobca v podanej žalobe a správny súd musel prisvedčiť žalobcovi, že znenie výroku nezodpovedá\nvykonaným dôkazom v rámci vykonanej kontroly.\n13. V súvislosti so zrušením rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07.11.2016 správny\nsúd poukázal i na nesprávne právne posúdenie nelegálneho zamestnávania zo strany správneho orgánu\nprvého stupňa, pretože v konaní bolo nesporne preukázané, že dňa 26.11.2016 sa už o nelegálne\nzamestnávanie zo strany žalobcu nejednalo. Napriek tomu správny orgán formuloval výrok svojho\nrozhodnutia tak, že „... dňa 26.11.2015 v prevádzke zamestnávateľa Happy Pets, s. r. o., M. Benku 1/A\nOC TESCO Topoľčany účastník konania využíval závislú prácu jednej fyzickej osoby - M. O., s ktorou\nmal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších\nprepisov, ale nesplnil si oznamovaciu povinnosť zamestnávateľa stanovenú v § 231 ods. 1 písm. b/ bod\n2 zákona č. 461/2003 Z. z.“. Z uvedeného dôvodu potom krajský súd okrem rozhodnutia žalovaného zo\n\ndňa 28.12.2016 zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP\nv súlade s § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm.\ng/ a h/ SSP kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok zrušil a vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa v predovšetkým nestotožnil\ns názorom krajského súdu, že deň 01.12.2015 je dňom zistenia porušenia príslušných zákonov a je aj\ndňom rozhodným pre začiatok plynutia zákonnej jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie\npokuty, ktorá začala plynúť dňa 02.12.2015. Zdôraznil, že v danom prípade až v deň prerokovania\nprotokolu - ukončením kontroly dňa 16.12.2015 sa úrad preukázateľne dozvedel a mohol konštatovať\nporušenie zákona. S poukazom na práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 10/1996 Z. z., mal za\nto, že lehota na uloženie pokuty sa má počítať od 16.12.2015.\n15. Ďalej uviedol, že za nelegálne zamestnávanie zákon považuje okrem iného aj stav, ku ktorému došlo\naj v prípade žalobcu, keď využíval závislú prácu zamestnankyne O., mal s ňou založený pracovnoprávny\nvzťah, ale ju neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím\nvýkonu činnosti, ale až o mesiac. Aj keď kontrola bola úradom vykonaná dňa 26.11.2015, v poverení\nriaditeľkou úradu stanovené kontrolované obdobie bolo odo dňa 01.01.2012 do dňa 26.11.2015, to\nznamená, že bolo v kompetencii úradu a jeho povinnosťou posúdiť nie len stav viažuci sa ku dňu výkonu\nkontroly, ale dodržanie povinnosti kontrolovaného subjektu od obdobia založenia dohody o vykonaní\npráce od 10.08.2015 do dňa výkonu kontroly 26.11.2015. Krajský súd sa nezaoberal skutočnosťou,\nže úrad mal povinnosť posudzovať dodržiavanie zákona č. 82/2005 Z. z. od zamestnankyne, ktorá\nvykonávala závislú prácu v čase výkonu kontroly na prevádzke.\n16. Krajský súd sa taktiež nezaoberal skutočnosťou, že zo strany kontrolovaného subjektu došlo\nk porušeniu práv zamestnankyne O. na právnu ochranu po dobu, po ktorú nebola prihlásená do\nregistra poistencov sociálnej poisťovne, teda od 11.08.2015 od kedy preukázateľne začala vykonávať\nzávislú prácu až do obdobia jej skutočného prihlásenia do registra sociálnej poisťovne dňa 07.09.2015.\nMateriálny znak správneho deliktu charakterizujúci konanie porušujúce alebo ohrozujúce spoločensky\nzáujem bol tiež naplnený. Taktiež rozhodnúť, či bude alebo nebude pokuta uložená, nezáleží na ľubovôli\núradu, z dôvodu, že § 68a zákona č. 5/2004 Z. z. hovorí, že ústredie a úrad uložila pokutu. Zákon nedáva\núradu možnosť rozhodnúť sa pre alebo proti uloženiu pokuty. Z uvedeného dôvodu sa úrad nestotožnil\ns názorom krajského súdu, keď uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov neboli v súlade s Ústavou\nSR. V prípade kontroly a rozhodovacieho procesu nebolo a nie je zámerom úradu poškodiť alebo trestať\núčastníka konania.\n17. Správne orgány v rozhodovaní plnili povinnosť vychádzať z platných právnych predpisov v čase\nzistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom. Orgán kontroly a následne správny\norgán prvého stupňa aj žalovaný vychádzali pri rozhodovaní z platného znenia zákona č. 82/2005 Z. z.\núčinného odo dňa 01.11.2013. Zdôraznil, že prijatá novela dáva orgánom kontroly priestor kontrolovať\nsplnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov Sociálnej\npoisťovne najneskôr pred začatím výkonu práce aj spätne. Ďalej uviedol, že skutková a právna podstata\nporušenia § 3 ods. 2 v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. žalobcom bola orgánom\nkontroly nespochybniteľne preukázaná a správne orgány mali povinnosť v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/\nzákona č. 5/2004 Z. z. uložiť pokutu za kontrolou preukázaný správny delikt, ku ktorému jednoznačne\ndošlo. K porušeniu zákona došlo, čo v procese kontroly akceptoval aj žalobca. Správnosť záveru má\noporu aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/16/2014 zo dňa 25.03.2015.\n18. Sťažovateľ neprijal názor krajského súdu ohľadne výkladu subjektívnej lehoty, podľa ktorého by do\njedného roka malo byť právoplatne ukončené konanie (právoplatne aj rozhodnutie o odvolaní) - pokuta\nv lehote jedného roka, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania\nžalobcom podľa jeho názoru uložená bola - dikcia § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. nepojednáva\no právoplatnej pokute. Nesprávny je preto záver krajského súdu, že subjektívna jednoročná lehota sa\nnevzťahuje k existencii rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Sťažovateľ vyslovil právny názor,\nže slovné spojenie použité zákonodarcom v § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. ,,pokutu možno uložiť“ je\npotrebné chápať tak, že uložením pokuty treba rozumieť prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu,\nktorý ukladá pokutu a nezahŕňa v sebe povinnosť správnych orgánov oboch stupňov právoplatne ukončiť\nadministratívne konanie o uložení pokuty v lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedeli o porušení\n\nprávnych povinností účastníkom správneho konania. V tejto spojitosti dal do pozornosti rozhodovaciu\nčinnosť Ústavného súdu SR, (napr. sp. zn. I. ÚS 17/1999, I. ÚS 44/1999), v ktorej prezentoval princíp\nmateriálneho právneho štátu.\n19. Záverom sťažovateľ namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe a v súvislosti s\nvyššie uvedeným poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/35/2010, 8Szd/1/2012,\n6Cdo/129/2017 a zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 SSP.\n20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľa\ntýkajúcou sa začatia plynutia prekluzívnej lehoty, keď konštatoval, že začiatkom plynutia prekluzívnej\nlehoty je deň ukončenia prerokovania protokolu o výsledku kontroly s podpísaním zápisnice o\nprerokovaní protokolu o výsledku kontroly dňa 16.12.2015. Žalobca tento názor považoval za nesprávny\na v plnom rozsahu sa stotožnil s výkladom správneho súdu. Žalobca nesúhlasil ani s námietkou\nsťažovateľa, že správny súd nesprávne právne posúdil aj nelegálne zamestnávanie, keďže neboli\nnaplnené podmienky nelegálneho zamestnávania, čo správny súd náležite odôvodnil. Čo sa týka\nvýhrad sťažovateľa v oblasti uplatňovania rozhodnutí českých súdov v rozhodnutiach slovenských súdov\nuviedol, že táto skutočnosť je bežná prax a ničím mimoriadnym. V rôznych konaniach a na rôznych\nstupňoch rozhodovania používajú slovenské súdy aj rozhodnutia iných štátov. Pokiaľ absentuje nejaká\noblasť alebo úprava v našom právnom poriadku, tak tú je potrebné riešiť. Keďže Slovenská republika\nratifikovala vstupom do Európskej únie viaceré dokumenty, tak je týmito dokumentmi viazaná. Žalobca\nmal za to, že jeho správna žaloba bola podaná dôvodne, správne orgány postupovali v správnom konaní\nnesprávne, nezákonne rozhodli a kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nSSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č. k. 11S/134/2017-66 zo\ndňa 06.12.2017, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2016/182352\nUPS/US1/OK2/BEZ/2016/3 zo dňa 28.12.2016 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. TO1/RK/KON/2016/15-185892 zo dňa 07.11.2016,\nktorým žalobcovi uložil pokutu v zmysle § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z. vo výške 2.000\nEur, za zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.\nz. na tom skutkovom základe, že dňa 26.11.2015 v prevádzke zamestnávateľa Happy Pets, s. r. o., so\nsídlom M. Benku 1/A, OC TESCO Topoľčany žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby - M. O., s\nktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení\nneskorších predpisov, ale nesplnil si oznamovaciu povinnosť zamestnávateľa ustanovenú v § 231 ods.\n1 písm. b/ bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z..\n23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)\n\n27. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)\n28. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)\n29. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto\nhlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe. (§ 194 ods. 1, 2 SSP)\n30. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o\nskúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej\nlehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne\nkonanie. (§ 195 písm. b/ SSP)\n31. Podľa § 13 ods. 1 písm. e/ bod. 4 zákona č. 5/2004 Z. z., do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať\no uložení pokuty.\n32. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., Ministerstvo, ústredie a úrad vykonávajú vonkajšiu\nkontrolnú činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov (zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole\nv štátnej správe v znení neskorších predpisov).\n33. Podľa § 68a ods. 1 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z. z., ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od\nvýšky 2.000 Eur do 200.000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb\nsúčasne, najmenej 5.000 Eur.\n34. Podľa § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z., pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa,\nkeď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa,\nkeď došlo k porušeniu.\n35. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z., na konanie podľa § 12 písm. l/, t/, ae/ a af/ a § 13\nods. 1 písm. e/ sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok), ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n36. Podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č. 10/1996 Z. z., pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo\nnáročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú\npracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších\nzamestnancov, priebežný protokol.\n37. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z., pri vypracovaní priebežného protokolu a čiastkového\nprotokolu sa postupuje rovnako ako pri vypracovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly.\n38. Podľa § 13 ods. 7 veta prvá zákona č. 10/1996 Z. z., ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole.\n39. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu 26.11.2015,\nnelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce) a\nnesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\n40. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku\nsprávneho súdu, t. j. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou\nosobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený\npracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila\n\nju do registra poistencova sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia\nlehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly\nnelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty\npodľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra. 1) Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník, 2)\nZákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej\nslužbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 6) § 231 ods. 1 písm.\nb/ zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\n41. Kasačný súd vychádzajúc jednak z dôvodov kasačnej sťažnosti ale i opierajúc sa o ust. § 195\npísm. b/ SSP považoval za kľúčové zaujať právny názor k otázke, či v predmetnej veci bola dodržaná\nsubjektívna prekluzívna lehota na uloženie sankcie - pokuty za správny delikt v zmysle § 68a ods. 3\nzákona č. 5/2004 Z. z..\n42. Predovšetkým je potrebné uviesť, že pri výklade ust. § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z.\nupravujúceho okrem objektívnej trojročnej lehoty aj subjektívnu lehotu jedného roka pre uloženie pokuty\nodo dňa, „keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností“, je nevyhnutné postupovať\nústavne konformným spôsobom, t. j. súladným predovšetkým s právnou požiadavkou na spravodlivé\nadministratívne konanie. Toto právo účastníka administratívneho konania zahŕňa predovšetkým právnu\npovinnosť vyplývajúcu z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zákonné lehoty na uloženie\nsankcie - pokuty uvedené v § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z., majú prekluzívny charakter. Zákon\npritom spája s márnym uplynutím týchto lehôt zánik práva správneho orgánu na uloženie sankcie, a\nto bez ohľadu na to, či zistený skutkový stav preukazuje porušenie zákonnej povinnosti, alebo nie. Na\nstrane kontrolovaného subjektu sa táto skutočnosť prejavuje zánikom jeho deliktuálnej zodpovednosti.\nZ uvedeného tak vyplýva požiadavka na to, aby správny orgán riadne zistil skutkový stav, resp. vykonal\ndokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec právne posúdil podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov\na rozhodol v zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti je potrebné ust. § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004\nZ. z. interpretovať tak, že začiatok plynutia tejto jednoročnej prekluzívnej lehoty sa viaže na okamih,\nkedy správny orgán získal vedomosť o porušení príslušnej zákonnej povinnosti. Kasačný súd dáva v\ntejto súvislosti do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22.06.2011,\npodľa ktorého rozhodujúcou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie\nza správny delikt je skutočnosť, že správny orgán sa dozvedel o porušení zákona. Najvyšší súd SR k\ntejto otázke taktiež poznamenal, že lehoty na vydanie takéhoto rozhodnutia v právnom štáte predstavujú\njeden z mechanizmov obmedzujúci prieťahy v správnom konaní, ktorý je súčasne prostriedkom ochrany\núčastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci.\n43. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že u žalobcu bola v rámci kontroly\nnelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. dňa 26.11.2015 v čase\nod 10:55 hod. vykonaná kontrola dodržiavania ustanovení tohto zákona. Dňa 26.11.2015 bol zároveň\nspísaný priebežný protokol, v ktorom je uvedené, že v prevádzke žalobcu pracovala M. O. a žalobca bol\npovinný zaslať nasledujúci deň, t. j. 27.11.2015 príslušné doklady. Z vyjadrenia sťažovateľa aj emailovej\nkomunikácie je zrejmé, že žalobca zaslal dňa 01.12.2015 sťažovateľovi registračný list fyzickej osoby M. O., pričom z tohto vyplýva, že list resp. prihlášku žalobca vyplnil dňa 07.09.2015 s dátumom vzniku\npoistenia dňa 10.08.2015. Súčasťou administratívneho spisu boli aj ďalšie podklady - listiny, a to dohoda\no vykonaní práce uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom a M. O. ako zamestnankyňou zo dňa\n10.08.2015. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o uložení pokuty dňa 07.11.2016, pričom na\nodvolanie žalobcu sťažovateľ toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 28.12.2016, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 09.01.2017.\n44. Kasačný súd poukazujúc na vyššie popísaný a ustálený skutkový stav mal za preukázané, že\nsprávny orgán prvého stupňa mal k dispozícii všetky relevantné podklady nasvedčujúce záveru o\nporušení zákonnej (oznamovacej) povinnosti v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. v spojení so zákonom\nč. 461/2003 Z. z. dňa 01.12.2015, ktorý deň zakladá plynutie zákonnej jednoročnej subjektívnej\nprekluzívnej lehoty v zmysle § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z.. Vzhľadom na to, že rozhodujúcou\nskutočnosťou pre plynutie prekluzívnej lehoty je táto vedomosť správneho orgánu o porušení zákonnej\npovinnosti, nemôže obstáť argumentácia sťažovateľa, ktorý za tento moment s poukazom na § 11 ods.\n2 písm. d/ zákona č. 10/1996 Z. z. považoval až deň prerokovania protokolu, t. j. ukončenie kontroly\ndňa 16.12.2015.\n\n45. Ďalej je potrebné uviesť, že správny poriadok, ktorý sa na konanie aplikuje neupravuje zastavenie\nplynutia prekluzívnej lehoty (napr. v prípade podania odvolania). Kasačný súd preto zastáva názor,\nže na zachovanie týchto zákonných prekluzívnych lehôt nie je postačujúce vydanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ale zákon vyžaduje, aby toto rozhodnutie nadobudlo i právoplatnosť,\nkeďže až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia je priamo dotknuté právne postavenie povinného\nsubjektu. Napokon aj judikatúra správnych súdov v Českej republike, s ktorou má Slovenská republika\nrovnakú právnu históriu, pri formulovaní právnych záverov vyplývajúcich z identickej právnej úpravy\nadministratívneho trestania za správne delikty, pri výklade právneho textu právnej úpravy plynutia\nsubjektívnej lehoty pre rozhodnutie správneho orgánu „pokutu možno uložiť do jedného roka“ zastáva\nnázor, že dané znenie právnej úpravy je nutné vyložiť tak, že konanie o uložení pokuty je potrebné\nprávoplatne ukončiť. To znamená, že rozhodnutie o uložení pokuty musí nadobudnúť právoplatnosť\nnajneskôr v posledný deň tejto lehoty (Přehled judikatúry ve věcech správního trestání, ASPI, a. s., 2006\npod č. 430 - rozsudok Vrchního soudu v Praze č. k. 7A 147/94 zo dňa 10.02.1995).\n46. Kasačný súd poukazuje i na nutnosť chápať rozhodnutie ako univerzálny celok a na zásadu\njednotnosti konania, v zmysle ktorej celé správne konanie tvorí jeden celok od svojho začatia až po\njeho právoplatné ukončenie. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o odvolaní nemožno posudzovať\nizolovane (individuálne), keďže sa jedná o rozhodnutia v tej istej veci. Vzhľadom na to, že správne\nkonanie tvorí jednotu a nie je možné oddeľovať konania na správnom orgáne prvého stupňa a následné\nodvolacie konanie, za uloženie pokuty možno považovať len právoplatné rozhodnutie správneho orgánu,\nbez ohľadu na to, či už zostalo právoplatné na prvom stupni (ak nedošlo k podaniu odvolania) alebo na\ndruhom stupni (ak prebehlo konanie o odvolaní).\n47. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR napr. na rozsudok sp.\nzn. 8Szd/1/2012 zo dňa 25.04.2013, je potrebné uviesť, že skutkové okolnosti sa v tomto prípade líšia od\nprejednávnej veci. V danom prípade bol vydaný priebežný protokol podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n10/1996 Z. z., v správnom konaní preskúmavanom najvyšším súdom bol vydaný len (jediný) protokol o\nvýsledku dozoru. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8Szd/1/2012 zo dňa 25.04.2013 uviedol, že o výsledku\nkontroly, ktorou boli zistené nedostatky, sa vypracuje protokol, ktorý obsahuje aj opis preukázaných\nkontrolných zistení. Pokiaľ sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov\nalebo interných predpisov, vypracuje sa o kontrole záznam. Práve z obsahu protokolu vyplývajú\nnedostatky, ktoré boli orgánom dohľadu zistené. Ak správny orgán nedostatky nezistí, vypracuje iný druh\nvýstupu z kontroly, a to záznam. Zo zákona vyplýva možnosť vypracovať buď protokol alebo záznam,\na to práve podľa zistenia, resp. nezistenia porušenia povinností. Deň vypracovania protokolu je potom\npotrebné považovať za relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty.\n48. V predmetnej veci sťažovateľ síce nemal vedomosť o porušení zákona žalobcom už pri spísaní\npriebežného protokolu (dňa 26.11.2015) ale až dňa 01.12.2015, čo však nič nemení na závere, že\nvzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia sťažovateľa zo dňa 09.01.2017 došlo k právoplatnému uloženiu\npokuty po lehote v zmysle § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z.. Povinnosťou správnych orgánov bolo\npostupovať vo veci tak efektívne a využívať všetky možné prostriedky procesného charakteru (napr.\naj prostriedky vynucovacieho charakteru), aby bolo možné stanovené lehoty na vydanie rozhodnutia\ndodržať, a to aj napriek prípadnému účelovému správaniu sa kontrolovaného subjektu s cieľom vyhnúť\nsa deliktuálnej zodpovednosti.\n49. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia\nsťažovateľa v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie,\ntento jeho názor považoval aj kasačný súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti,\nktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v konaní o kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n50. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti (ktorý návrh\nvšak sťažovateľ žiadnym spôsobom nezdôvodnil) v zmysle § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd poukazuje\nna to, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie o uložení sankcie - pokuty za správny\ndelikt, ktoré konanie bolo potrebné s poukazom na ust. § 194 ods. 1, 2 SSP typovo podriadiť pod právny\nrežim správneho trestania. Vzhľadom na to, že vo veciach správneho trestania zmysle ust. § 446 ods.\n\n2 písm. c/ SSP nastupuje odkladný účinok kasačnej sťažnosti ex lege, t. j. priamo zo zákona, kasačný\nsúd nerozhodoval o tomto návrhu postupom podľa § 447 ods. 1 SSP.\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 168 SSP). Úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/134/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}