{"guid": "81d87e57-3e6a-4dc8-8a8a-b6c25195ce73:0d2059ca-8374-4e45-b13c-b7c9c395e2b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4016201081.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/3/2019 z 10. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/3/2019, ECLI:SK:NSSR:2019:4016201081.1", "identifikacne_cislo": "4016201081", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d2059ca-8374-4e45-b13c-b7c9c395e2b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016201081.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016201081.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016201081.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/3/2019\n4016201081\n10. 12. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:4016201081.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.\nv právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): ME-LA s.r.o., Vnútorná okružná 176/11, Komárno,\nzastúpeného JUDr. Ladislav Faludi, advokát, 9. mája 20, Vidina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného\nč. 104334560/2016 zo dňa 21.11.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/287/2016-108 zo dňa 25.04.2018, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutiu žalovaného č. 104334560/2016 zo dňa 21.11.2016, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 103462114/2016 zo dňa\n06. 07. 2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, určil rozdiel dane v sume 42\n003,08 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014, nepriznal nadmerný\nodpočet v sume 5,68 EUR za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2014 a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť\nv sume 41 997,40 EUR žalobcovi ako daňovému subjektu.\n2. Správca dane zistil, že daňový subjekt nesprávne deklaroval v daňovom priznaní na daň z pridanej\nhodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, keďže v\nzmysle § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným\nmajetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na\nich účet do tuzemska z iného členského štátu. Podľa vyjadrení daňového subjektu ME-LA s.r.o. bol\ntovar predaný v Maďarsku a to v priestoroch dodávateľských spoločností, kde došlo k jeho dodaniu pre\nslovenského platiteľa ME-LA s.r.o. a následne bol tento tovar predaný obchodným partnerom, tak ako to\nvo svojom vyjadrení a na základe predložených dokladov deklaroval žalobca. Správca dane kvalifikoval\ndodávku tovaru medzi maďarskými platiteľmi a žalobcom na území Maďarska ako nepohyblivú, ktorá\nje predmetom dane v Maďarsku.\n3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že medzi účastníkmi konania zostal sporný výklad zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, s ohľadom na skutočnosť,\n\nči žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie I. štvrťrok 2014, pri ním tvrdenom nadobudnutí tovarov v tuzemsku z iného členského štátu\npodľa §11 zákona č. 222/2004 Z. z. na základe faktúry č. EXF14-00009 zo dňa 24.01.2014, v celkovej\nsume bez dane 42 525,00 eur od daňového subjektu KISS ÉSTÁRSAI KFT., ktorý tovar, podľa vyjadrenia\ndaňového subjektu bol ním prevzatý v sídle dodávateľa v Maďarsku a následne bol ten istý tovar\nkontrolovaným daňovým subjektom predaný holandskému odberateľovi Trigon Food BV. na základe\nfaktúry č. l-TRI/NL/2014 zo dňa 23.01.2014, v celkovej sume bez dane 47 520,00 eur, ako tovar\noslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH.\n4. Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru žalobcom od daňového subjektu\nKISS ESTÁRSAI KFT. a následný predaj toho istého tovaru (káva) holandskému odberateľovi Trigon\nFood DV. (fa č. l-TRI/NL/2014 zo dňa 23.01.2014, v celkovej sume bez dane 47 520,00 eur), ako tovar\noslobodený od dane podľa § 43 zákona o DPH, zo spisu vyplýva a nie je sporné, že prepravu tohto tovaru\nzabezpečoval žalobca u maďarského prepravcu, ktorý za uskutočnenú prepravu vystavil daňovému\nsubjektu (žalobca) faktúru č. 2014/000201 zo dňa 28.01.2014, v ktorej vyčíslil cenu prepravy a žalobca\ntúto sumu prepravcovi i uhradil. Tovar bol ním prevzatý a naložený u maďarského dodávateľa KISS\nESTÁRSAI KFT. a vyložený u holandského odberateľa Trigon Food B V. (doloženie dôkazov zo dňa\n27.01.2016). V tomto prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa § 11 zákona o DPH, že\ndeklarovaný tovar podľa predloženej faktúry nadobudol v tuzemsku (s možnosťou odpočtu dane podľa\n§ 49) a že až potom tento tovar dodal s oslobodením od dane holandskému odberateľovi Trigon Food\nBV. Podľa údajov na predloženej faktúre od maďarského daňového subjektu č. EXF'14-00009 zo dňa\n24.01.2014, v celkovej sume bez dane 42 525,00 eur žalobcu nie je možné považovať za nadobúdateľa\ntovaru, nakoľko žalobca je identifikovaný prostredníctvom IČ DPH -pridelené v tuzemsku č. IČ DPH\nSK.2022670067 a konečným odberateľom je Trigon Food BV., kde bol tovar i vyložený.\n5. Krajský súd dospel k záveru (zhodne ako žalovaný), že žalobca bol súčasťou trojstranného obchodu\nv ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. lebo tovar nebol predmetom dane v tuzemsku, ale v inom\nčlenskom štáte (§ 17 zákona) - v mieste jeho dodania (Holandsko). Podľa §17 ods. 4 písm. b) zákona\no DPH žalobca v tejto daňovej transakcii (splnenie jej podmienok si nemožno zamieňať s obchodnou\ntransakciou) vystupoval ako prvý odberateľ a jeho povinnosťou bolo uviesť následné dodanie tovaru v\nsúhrnnom výkaze podľa § 80 zákona, čo neurobil ani v podanom DP. Faktúra predložená žalobcom ako\nkontrolovaným daňovým subjektom pre Trigon Food BV. neobsahovala náležitosti ustanovené v § 74\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od\ndane“. Žalobca, pokiaľ si uplatnil nárok na odpočítanie dane z tejto dodávky, taktiež nepreukázal, že\npodľa §17 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tohto tovaru (káva) bolo predmetom dane v členskom\nštáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru (Holandsko). Žalobca preto bol povinný\nzdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku bez nároku na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru.\n6. Pokiaľ išlo o dodávky tovaru s oslobodením pre poľských odberateľov, základ dodania tovaru je\nrovnaký, lebo tovar mal žaloba nadobudnúť (podľa jeho vyjadrenia nakúpiť) od toho istého daňového\nsubjektu v Maďarsku KISS ESTÁRSAI KFT. a následne predať ten istý tovar (káva, cereálie) poľským\nodberateľom s oslobodením podľa § 43 zákona o DPH (špecifikované v I. časti rozsudku bod 5), avšak\ntento tovar nebol žalobcom nadobudnutý v tuzemsku a ani nezabezpečoval prepravu tohto tovaru. Nie\nje sporné a ani žalobca to nepopieral, že prepravu tovaru zabezpečovali z Maďarska poľskí odberatelia.\nŽalobca ako daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tohto tovaru v tuzemsku a následne jeho dodanie\ndo Poľska, t.j. preukázanie, že tento prepravovaný tovar opustil územie Slovenska a bol dopravený na\nmiesto určenia v Poľsku podľa faktúry a medzinárodných colných dokladov, ako tovar s označením na\nfaktúre „dodanie je oslobodené od dane“.\n7. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\nsú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet a príkladom sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského\nštátu. V predmetnej veci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane\nz pridanej hodnoty a že tovar - káva, cereálie v kontrolovanom zdaňovacom období podľa predložených\nfaktúr dodal do Poľska uvedeným odberateľom.\n8. Krajský súd dospel k záveru (zhodne ako žalovaný), že v danom prípade uvedené dodanie tovarov\na služieb s oslobodením od dane v sume 269 033,16 eura podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. si\n\nžalobca uplatnil v daňovom priznaní neoprávnene, keďže tovar nebol odoslaný, resp. prepravený z\ntuzemska do iného členského štátu. Považoval za potrebné tiež uviesť, že ak ide o obchod medzi viac\nako tromi platiteľmi z rôznych členských štátov, nie je možné použiť zjednodušený režim trojstranného\nobchodu, lebo v takomto prípade už ide o tzv. reťazový obchod a nie o trojstranný obchod, hoci ide o\nintrakomunitárne dodanie tovaru. Správny súd poukazuje i na rozsudok SDEÚ vo veci C-245/04 EMAG,\na to najmä bod 45. a 47. rozsudku.\n9. V bode 45 rozsudku C-245/04 EMAG sa uvádza, že ak dve po sebe nasledujúce dodávky za\núhradu vykonané medzi osobami podliehajúcimi dani, ktoré konajú ako takéto osoby, týkajúce sa toho\nistého tovaru, zakladajú jediné zaslanie týchto tovarov v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu\ntýchto tovarov v rámci Spoločenstva, táto zásielka alebo doprava môže byť pripočítaná iba jednej z\ndvoch dodávok, ktorá samotná bude oslobodená od dane uplatnením článku 28c A, písm. a) prvého\npododseku Šiestej smernice. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani - prvý\npredajca, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ - má právo disponovať s tovarmi počas\nuvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy.\n10. V zmysle bodu 47 rozsudku C-245/04 EMAG jediný pohyb tovarov v rámci Spoločenstva sa môže\npripočítať iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok. Podľa článku 8 ods. 1 písm. a) Šiestej\nsmernice sa za miesto tejto dodávky považuje miesto v členskom štáte odoslania zásielky alebo dopravy\ntovarov (bod 48 rozsudku C-245/04 EMAG). Keďže druhá dodávka nezakladá zaslanie alebo dopravu,\nza miesto tejto dodávky sa podľa článku 8 ods. 1, písm. b) Šiestej smernice považuje miesto, kde sa\ntovar nachádza v čase predmetnej dodávky (bod 49 rozsudku C-245/04 EMAG).\n11. V rámci reťazového obchodu len jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť\npohyblivou dodávkou, ktorej miesto je určiť tam, kde sa tovar nachádza, keď sa začína jeho preprava a\nvšetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, to znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar\nnachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Len dodávka, ktorá je pohyblivou dodávkou, môže\nbyť oslobodená od dane podľa § 43 zákona o DPH. Podľa § 13 ods. 1, písm. c) zákona o DPH miestom\ndodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza\nv čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.\n12. Krajský súd konštatoval, že záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich\nrozhodnutiach (vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 v\nsume 50 508,08 eura) o porušení § 49 ods. 1, 2 písm. c/ zákona o DPH zodpovedá zásadám logického\nmyslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, keďže\nneboli splnené podmienky\npre uplatnenie práva na odpočítanie dane z dodaného tovaru podľa predložených listín. Súd\nnezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel\nprihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od\nlogických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného,\nktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe\nrozhodnutia tvoria jeden celok). Žalobu preto ako nedôvodnú podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietol.\n13. Proti tomu rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal,\nže čo sa týka skutkového stavu, žiadnym z účastníkov konania nebolo spochybnené, že žalobca vo\nvšetkých prípadoch realizoval medzinárodný obchod, medzi dodávateľom z jedného členského štátu,\nžalobcom ako prvým registrovaným odberateľom a druhým registrovanými odberateľom z rôznych\nštátov EU, s vlastným prideleným IČ DPH. Z materiálneho hľadiska správca dane uvádza, že jednotlivé\ntransakcie sú v podstate trojstranným obchodom (s poukazom na § 45 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.,\nprvý odberateľ v pozícii žalobcu oslobodený od DPH) avšak z formálno-právneho hľadiska (uvedené\ntransakcie, predsa len nie je možné považovať za trojstranný obchod. Sám správca dane vo svojich\nrozhodnutiach ako v konaní pred Krajským súdom do zápisnice uviedol, že dodaný tovar z právneho\nhľadiska nikdy nevstúpil na územie SR. Uvedené tvrdenie správca dane používa najmä s námietkou\naplikácie ustanovenia § 43 resp. § 49 zák. č. 222/2004 Z. z). Predmetom dane z pridanej hodnoty\npodľa § 2 zák. č. 222/2004 Z. z. písm. a) je dodanie tovaru v tuzemsku, písm. b) nadobudnutie tovaru\nv tuzemsku. Základnou právne významnou skutočnosťou bolo teda predmetom dane ak tovar nevstúpil\nna územie SR? Právne úkony sa posudzujú podľa obsahu a nie podľa formy. Bez ohľadu na formálne\npochybenia žalobcu v súvislosti s vyhotovením daňových a účtovných podkladov nie je možné na jednej\nstrane pre účely zdanenia tovaru tvrdiť, že miestom nadobudnutia jedného a toho istého tovaru je s\n\npoukazom na § 17 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z., tuzemsko (SR) pričom popierať tuzemsko (SR) v\nsúvislosti so samozdanením uvedeného tovaru (aplikácia § 49 právo na odpočítanie dane) resp. v\nsúvislosti oslobodením dodania tovaru do iného členského štátu (aplikácia ustanovenia § 43 oslobodenie\ndodania tovaru od dane). Bez ohľadu na správnosť aplikácie tej ktorej účtovnej metódy na jednotlivé\nmedzinárodné obchodné transakcie (či už nadobudnutie tovaru v tuzemsku a následné dodanie tovaru z\ntuzemska do iného členského štátu) alebo (metódu účtovania o transakcii ako o trojstrannom obchode)\nnie je možné navzájom súvisiace obchodné transakcie (jeden a ten istý naložený tovar v kamióne\nsmerujúci od prvého dodávateľa smerujúci k druhému odberateľovi posudzovať odlišne. Na jednej\nstrane deklarovať, že žalobca (s poukazom na domnienku podľa § 17 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.)\ntovar nadobudol v tuzemsku a na druhej strane spochybňovať že ten istý tovar smerujúci druhému\nregistrovanému odberateľovi z iného členského štátu nie je dodaním tovaru do iného členského štátu s\ntvrdením, že tovar z právneho hľadiska nevstúpil na územie Slovenska a preto mu neprislúcha právo na\noslobodenie od dane podľa ustanovenia § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. Navrhoval, aby kasačný súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie Krajského súdu Nitra a vrátil vec príslušnému krajskému súdu na nové konanie\na rozhodnutie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania na kasačnom aj krajskom súde, alternatívne,\naby kasačný súd zmenil napadnuté rozhodnutie Krajského súdu a zrušil rozhodnutie daňového úradu,\nktorým žalobcov bola vyrubená daňová povinnosť a priznal Sťažovateľovi náhradu trov konania na\nkasačnom a krajskom súde.\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n16. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.03.2014\nTrojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n17. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že podrobne opísal skutkový stav a vyvodil z neho správne\nzávery. Relevantnú časť odôvodnenia krajského súdu kasačný súd uvádza v tomto rozhodní a v celom\nrozsahu naň odkazuje. V konaní bolo nesporné, že tovar nadobúdal sťažovateľ v Maďarsku u svojho\ndodávateľa ako nepohyblivú dodávku. Reálne tovar v rámci tohto dodania neprekročil hranicu SR a\npreto v zmysle § 11 zákona o DPH nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku spojené s odpočítaním\ndane. Následne tento tovar nemohol byť sťažovateľom intrakomunitárne vyvezený s oslobodením\npodľa § 43 zákona o DPH. Transakcia vykazuje zákonné znaky trojstranného obchodu podľa § 45\nzákona o DPH, v ktorej mal sťažovateľ postavenie prvého odberateľa. Transkacia nevykazuje žiadne\nznaky daňového podvodu, alebo zneužitia práva, ale ide o systémovú chybu daňového subjektu pri\nzdaňovaní, keď nepohyblivé nadobudnutie tovaru v inom členskom štáte EU ( Maďarsku) vyhodnotil ako\n\ntuzemské nadobudnutie tovaru. Nepohyblivá dodávka tovaru je vo svojej podstate vôľové odovzdanie\na nadobudnutie tovaru tzv. traditio longa manu.\n18. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom\nk 31.03.2014 na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nrozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo\nprepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného\nčlenského štátu.\n19. Kasačný súd na základe uvedeného prípadu zovšeobecňuje záver, že nepohyblivé (vôľové)\nnadobudnutie tovaru tuzemským daňovým subjektom v inom členskom štáte EU (lat. traditio longa\nmanu, angl. delivery by long hang) nemožno považovať za nadobudnutie tovaru v tuzemsku v zmysle §\n11 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože pojmovým znakom nadobudnutia tovaru v tuzemsku je jeho reálne\npremiestnenie do tuzemska.\n20. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nNepohyblivé (vôľové) nadobudnutie tovaru tuzemským daňovým subjektom v inom členskom štáte EU\n(lat. traditio longa manu, angl. delivery by long hang) nemožno považovať za nadobudnutie tovaru v\ntuzemsku v zmysle § 11 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože pojmovým znakom nadobudnutia tovaru v\ntuzemsku je jeho reálne premiestnenie do tuzemska.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/287/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}