{"guid": "dd9418d4-b429-499a-a1a0-e34d9dee3791:e4307d15-69ea-479f-884d-d2dd3a65cc22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4016200680.1", "spisova_znacka": "8Sžk/21/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/21/2018 z 16. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2019, sp. zn. 8Sžk/21/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4016200680.1", "identifikacne_cislo": "4016200680", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2019-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200", "nazov": "zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-42.odsek-1", "nazov": "§ 42 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-42.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/200#paragraf-42", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4307d15-69ea-479f-884d-d2dd3a65cc22", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200680.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200680.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200680.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/21/2018\n4016200680\n16. 05. 2019\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2019:4016200680.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: npor. Bc.\nX. Q., narodeného XX. F. XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného Mgr.\nJUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., advokátom, so sídlom kancelárie Jelenec 353, 951 73 Jelenec,\nproti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná č. 6, 974 01 Banská Bystrica, v\nkonaní o preskúmanie rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa sekcie colných úradov žalovaného\nč. 1125352/2016 zo 16. júna 2016, konajúc a rozhodujúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 15S/27/2016-66 z 24. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 15S/27/2016-66 z 24. októbra 2017 zamieta.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 15S/27/2016-66 z 24. októbra 2017 podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu,\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1125352/2016 zo 16. júna 2016,\nktorým tento rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Nitra č.\n597496/2016 z 29. apríla 2016, ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby počnúc\nod 2. mája 2016 na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenia konania, najdlhšie však na 6 mesiacov;\nsúčasne bolo rozhodnuté o výške služobného platu a podmienkach používania služobnej rovnošaty,\nslužobného preukazu a služobnej zbrane, ako aj podmienky zdržiavania sa na adrese trvalého pobytu.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že pokiaľ orgán činný v trestnom konaní vydá\nrozhodnutie o vznesení obvinenia pre spáchanie konkrétneho zločinu, pričom predmetné uznesenie\nnadobudne právoplatnosť, je s poukazom na ust. § 227a zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe\ncolníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe colníkov“)\ntakéto rozhodnutie záväzné, pričom záväzné bolo aj pre riaditeľa Colného úradu Nitra, ktorý vydal\nprvostupňové rozhodnutie o dočasnom pozbavení žalobcu výkonu štátnej služby. Keďže z ust. §\n42 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov vyplýva, že na rozhodnutie o pozbavení výkonu štátnej\nslužby postačuje podozrenie zo spáchania trestného činu (zločinu), pričom o takomto podozrení bolo\nprávoplatne rozhodnuté orgánom činným v trestnom konaní, nie je možné považovať argumentáciu\nžalobcu ohľadne posudzovania prezumpcie neviny a vykonávania ďalšieho dokazovania za právne\nrelevantnú. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého žalovaný a taktiež\nprvostupňový orgán nie je oprávnený posudzovať dôvodnosť záverov a skutkových okolností zistených\nv trestnom konaní a v súvislosti s trestným konaním preukazovať súvisiace skutočnosti. V konaní\n\nbolo nepochybne preukázané, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia služobných povinností\nšpecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach zvlášť hrubým spôsobom, pričom trestné stíhanie žalobcu\npre podozrenie zo spáchania zločinu, ktorého sa mal žalobca dopustiť ako colník pri výkone štátnej\nslužby, odôvodňuje konštatovanie o dôvodnom podozrení z porušenia služobných povinností zvlášť\nhrubým spôsobom.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že samotné splnenie prvej podmienky, t. j. dočasné pozbavenie štátnej\nslužby colníka, nemôže byť použité na odôvodnenie druhej zákonnej podmienky, t. j., že ďalšie\nponechanie colníka vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, keď ohrozenie\ndôležitého záujmu štátnej služby možno vyvodiť iba z charakteru a závažnosti konania colníka, ktoré\nzakladá dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, resp. v porušení služobnej povinnosti colníka\nzvlášť hrubým spôsobom. Výklad pojmu dôležitý záujem štátnej služby vyplýva z definovania postavenia\na úloh orgánov štátnej správy v colníctve upravených v zákone č. 240/2001 Z.z. o orgánoch štátnej\nsprávy v colníctve. Štátnou službou podľa § 2 ods. 2 zákona o štátnej službe colníkov sa rozumie plnenie\núloh colnej správy, ktoré sú definované prostredníctvom zákona č. 180/1998. V záujme štátnej služby\nje, aby colník štátnu službu vykonával najmä v súlade s povinnosťami ustanovenými podľa § 44 ods.\n3 zákona o štátnej službe colníkov.\n4. Vo vzťahu k namietanému nepredloženiu administratívneho spisu žalobcovi, správny súd uviedol, že\njeho obsahom sú listiny, ktoré boli doručené žalobcovi, pričom tento bol s ich obsahom oboznámený.\nTaktiež vykonávanie dokazovania, doplnenie dokazovanie o vypočutie svedkov, ktorí boli spoluobvinení\nso žalobcom je možné považovať za právne bezvýznamné, a to s poukazom na vyššie konštatované\nskutočnosti súvisiace s viazanosťou existujúceho právoplatného rozhodnutia ako aj neexistenciou\noprávnenia prvostupňového orgánu prehodnocovať skutkový stav zistený v trestnom konaní.\n5. Správny súd uzavrel, že posúdiac formálne a obsahové náležitosti, rozhodnutia a postupu žalovaného\nako aj prvostupňového orgánu, dospel k záveru, že nebola preukázaná ich nezákonnosť, pričom\nrozhodnutie žalovaného možno považovať za dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnené.\n6. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní\nplný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, žeby mu trovy\nkonania vznikli.\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd porušil zákon tým, nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým, že v predmetnej právnej veci\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd zrušil kasačnou\nsťažnosťou napadnutý rozsudok alternatívne, aby ho zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie\ngenerálneho riaditeľa sekcie colných úradov žalovaného č. 1125352/2016 zo 16. júna 2016 a vec mu\nvráti na ďalšie konanie.\n8. Podľa sťažovateľa správny súd nechal bez povšimnutia jeho námietky smerujúce k rozsahu\nvykonaného dokazovania v administratívnom konaním, keď sťažovateľ nebol v administratívnom konaní\nk ním uvádzaným skutočnostiam vypočutý; odvolací orgán sa nevyjadril, prečo nevykonal žiadne\ndokazovanie i napriek tomu, že administratívne konanie je separátne a nezávislé konanie od trestného\nkonania, okrem iného aj vypočutie svedkov, ktorí sa spolu so sťažovateľom mali zúčastniť údajného\nkonania, ktoré sa kladie sťažovateľovi za vinu, pričom rozhodnutie o dočasnom pozbavení výkonu\nštátnej služby je tak založené výlučne (jedine) na uznesení o vznesení obvinenia zabezpečeného z\ntrestného konania. Správny súd sa podľa sťažovateľa nevyjadril ani k jeho námietkam, že mu ani pred\nprvostupňovým správnym orgánom, ani pred odvolacím orgánom, nebolo náležite umožnené vyjadriť\nsa, ani zaujať stanovisko k zhromaždeným dôkazom, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy; a zároveň\nsprávne orgány mu nepredložili na oboznámenie úplný žurnalizovaný originál spisového materiálu,\npodľa predstáv sťažovateľa (s očíslovanými stranami, previazaný, konce špagáta zalepené lepiacou\npáskou, označené odtlačkom okrúhlej pečiatky útvaru bez štátneho znaku a podpisom toho, kto ho\nvyhotovil). Ako aj opomenul námietku, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo vôbec zrejmé\nakými úvahami sa odvolací orgán riadil pri uzatváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval\nza dôvodné námietky sťažovateľa vznesené proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, resp.\nprečo argumentácie uvedené v sťažovateľom podanom odvolaní vôbec nevzal do úvahy, naopak len\n\nstroho a arbitrárne odcitoval ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu a obsah rozhodnutia\nprvostupňového orgánu.\n9. Sťažovateľ považoval postup správneho súdu za prísne formalistický, keď zásadné námietky\na argumentácie úplne ponechal bez povšimnutia a navyše neuviedol ani len okrajovo, prečo ich\nnepovažuje za právne významné. Mal za to, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal\nodpoveď na jeho kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nSťažovateľ v uvedenom kontexte poukázal na judikatúru ESĽP (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára\n1999; Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993), či Ústavného súdu SR (II. ÚS 410/06).\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v nej namieta rovnaké právne\nskutočnosti, ktoré už uviedol v rámci správnej žaloby a v plnom rozsahu odkázal na svoje podanie z 25.\nnovembra 2016 (vyjadrenie ku žalobe). Nad rámec a k sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm.\nf) S.s.p. uviedol, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom\nuviedol dôvody, pre ktoré správnu žalobu sťažovateľa zamietol, jeho rozhodnutie nemožno považovať'\nza svojvoľné, zjavne nedôvodné, resp. ústavne nekonformné, pretože správny súd sa pri aplikácií\nzákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba\nskutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom správneho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia správneho súdu a teda ani k porušeniu\nprocesných práv sťažovateľa a jeho práva na spravodlivý proces. Správny súd sa v napadnutom\nrozsudku vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli sťažovateľom uvedené v podanej správnej\nžalobe a taktiež boli obsahom ústnych prednesov právneho zástupcu sťažovateľa v konaní pred\nsprávnym súdom. Tým, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré argumenty\npovažoval za právne relevantné s uvedením odkazu na príslušnú právnu normu, je zrejmé, že „a\ncontrario“ tým správny súd vymedzil, ktoré skutočnosti a námietky nepovažoval za právne významné,\na teda nemožno sa stotožniť s názorom sťažovateľa, že správny súd ani len okrajovo neuviedol, prečo\nsťažovateľove argumentácie nepovažuje za právne významné. K sťažnostnému bodu podľa § 440 ods.\n1 písm. g) S.s.p uviedol, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na\nzistený skutkový stav, teda o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, pričom podľa názoru žalovaného,\ntento kasačný dôvod sťažovateľa je len tendenčný, účelový a právne neobstojí. Záverom žalovaný\nuviedol, že postup správnych orgánov bol v plnom rozsahu legitímny a zákonný a dôvody uvádzané\nsťažovateľom v kasačnej sťažnosti nie je možné akceptovať vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, na základe správne\na dostatočne zisteného skutočného stavu veci, čo pri svojom rozhodovaní v rámci súdneho prieskumu\nzohľadnil aj správny súd. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený 16. mája 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n12. Uznesením Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej\njednotky, expozitúry Západ ČVS: PPZ-233/NKA-PK-ZA-2016 z 27. apríla 2016 bolo sťažovateľovi\nvznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom\nzáklade tam uvedenom. Rozhodnutím Colného úradu Nitra č. 597496/2016 z 29. apríla 2016, bol žalobca\ndočasne pozbavený výkonu štátnej služby počnúc od 2. mája 2016 na dobu nevyhnutne potrebnú\nna objasnenia konania, najdlhšie však na 6 mesiacov; súčasne bolo rozhodnuté o výške služobného\nplatu a podmienkach používania služobnej rovnošaty, služobného preukazu a služobnej zbrane, ako\naj podmienky zdržiavania sa na adrese trvalého pobytu. Na odvolanie sťažovateľa rozhodoval riaditeľ\nsekcie colných úradov žalovaného, ktorý rozhodnutím č. 1125352/2016 zo 16. júna 2016 odvolanie\nžalobcu zamietol a rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 597496/2016 z 29. apríla 2016 potvrdil.\nRozhodnutím Ministra financií Slovenskej republiky č. MF/019421/2016-75 z 24. októbra 2016 bola\npredĺžená doba dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu do právoplatného skončenia\ntrestného stíhania voči žalobcovi.\n\n13. Skutočnosť, že sťažovateľovi bolo Uznesením Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej\nagentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Západ ČVS: PPZ-233/NKA-PK-ZA-2016 z 27.\napríla 2016 vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona na\nskutkovom základe tam uvedenom nebola v konaní ani pred správnym orgánom a ani pred správnym\nsúdom sporná.\n14. V rámci rekodifikácie civilného procesu došlo zavedením samostatného procesného kódexu Správny súdny poriadok, k zmene systému správneho súdnictva. Správne súdy konajú jednoinštančne\npričom inštitút riadneho opravného prostriedku - odvolanie, bol vypustený. Voči vybratým rozhodnutiam\nsprávnych súdov (§ 439 S.s.p.) je prípustný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno podať len\nz taxatívne vymenovaných dôvodov (§ 440 S.s.p.). Konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku\n- kasačnej sťažnosti, predpokladá porušenia zákona správnym súdom, ktoré musí byť sťažujúcim\ntvrdené a argumentačne preukázané (primerane § 440 ods. 2 S.s.p.). Kasačný súd skúma porušenie\nzákona správnym súdom len v rozsahu sťažnostných bodov, ktoré boli špecifikované do uplynutia lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti. Pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti prihliada kasačný súd len na\nskutočnosti a dôkazy, ktoré boli správnemu súdu známe v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\n15. Kasačné námietky sťažovateľa možno subsumovať do dvoch skupín, a to námietka\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu a bližšie nešpecifikovaná námietka\nnesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom.\n16.1. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. možno kasačnú sťažnosť odôvodniť len tým, že krajský súd\nv konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n16.2. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. možno kasačnú sťažnosť odôvodniť len tým, že krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16.3. Podľa § 440 ods. 2 S.s.p. sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\n17. Obsahom práva na spravodlivý proces je, okrem iného, aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, t. . na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia\nbola daná odpoveď na každý argument strany, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,\nvyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument. Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie\nje daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je\narbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné. (Primerane pozri (Georgidias c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, resp. judikatúru Ústavného súdu\nSR, napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 225/2012-18)\n18. Sťažovateľ namieta, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nedal odpoveď na jeho\npodstatné žalobné námietky, ktoré možno zaradiť do troch okruhov:\n- Námietky čo do rozsahu vykonaného dokazovania správnym orgánom.\n- Námietky čo do postupu správneho orgánu, ktorý sťažovateľovi neumožnil nahliadnuť do\nadministratívneho spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.\n- Námietky čo do odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia - správna úvaha.\n19. Kasačný súd preskúmal odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu, pričom konštatuje,\nže tento sa k námietkam sťažovateľa:\n- čo do rozsahu vykonaného dokazovania správnym orgánom, vyjadril v bodoch 37., 38. a 39., kedy\nuviedol: „...je nepochybné, že pokiaľ orgán činný v trestnom konaní vydá rozhodnutie o vznesení\nobvinenia pre spáchanie konkrétneho zločinu, pričom predmetné uznesenie nadobudne právoplatnosť,\nje s poukazom na ust. § 227a zák. č. 200/1998 Z.z. takéto rozhodnutie záväzné, pričom záväzné\nbolo aj pre riaditeľa Colného úradu Nitra, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. Keďže z ust. § 42\n\nods. 1 zák. č. 200/1998 Z.z. vyplýva, že na rozhodnutie o pozbavení výkonu štátnej služby postačuje\npodozrenie zo spáchania trestného činu (zločinu), pričom o takomto podozrení bolo právoplatne\nrozhodnuté orgánom činným v trestnom konaní, nie je možné považovať argumentáciu žalobcu ohľadne\nposudzovania prezumpcie neviny a vykonávania ďalšieho dokazovania za právne relevantnú. Súd\nsa teda v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého žalovaný a taktiež\nprvostupňový orgán nie je oprávnený posudzovať dôvodnosť záverov a skutkových okolností zistených\nv trestnom konaní a v súvislosti s trestným konaním preukazovať súvisiace skutočnosti. V konaní bolo\nteda nepochybne preukázané, že žalobca je dôvodne podozrivý z porušenia služobných povinností\nšpecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach zvlášť hrubým spôsobom, pričom trestné stíhanie žalobcu\npre podozrenie zo spáchania zločinu, ktorého sa mal žalobca dopustiť ako colník pri výkone štátnej\nslužby, odôvodňuje konštatovanie o dôvodnom podozrení z porušenia služobných povinností zvlášť\nhrubým spôsobom. .......Taktiež vykonávanie dokazovania, doplnenie dokazovanie o vypočutie svedkov,\nktorí boli spoluobvinení so žalobcom je možné považovať za právne bezvýznamné, a to s poukazom na\nvyššie konštatované skutočnosti súvisiace s viazanosťou existujúceho právoplatného rozhodnutia ako\naj neexistenciou oprávnenia prvostupňového orgánu prehodnocovať skutkový stav zistený v trestnom\nkonaní.“\n- čo do postupu správneho orgánu, ktorý sťažovateľovi neumožnil nahliadnuť do administratívneho spisu\na vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, vyjadril v bode 38., kedy uviedol: „Vo vzťahu k namietanému\nnepredloženiu administratívneho spisu žalobcovi, správny súd poukazuje na skutočnosť, že jeho\nobsahom sú listiny, ktoré boli doručené žalobcovi, pričom tento bol s ich obsahom oboznámený.“\n- čo do odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, vyjadril v bode 40., kedy uviedol: „Správny\nsúd teda posúdiac formálne a obsahové náležitosti, rozhodnutia a postupu žalovaného ako aj\nprvostupňového orgánu, dospel k záveru, že nebola preukázaná ich nezákonnosť, pričom rozhodnutie\nžalovaného možno považovať za dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnené.“\n20. Z vyššie citovaného (19.) vyplýva, že správny súd sa k sťažovateľom uvádzaným žalobným\nnámietkam v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vyjadril, a teda námietka smerujúca k\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu absencie odôvodnenia a s tým spojené porušenie práva na\nspravodlivý proces, je nedôvodná. V tejto súvislosti už tiež ESĽP judikoval, že nesúhlas s právnym\nposúdením prípadu odvolacím súdom nie je sám osebe mimoriadnou okolnosťou odôvodňujúcou\nzrušenie právoplatného rozhodnutia (pozri Kot proti Rusku z 18. januára 2007, sťažnosť č. 20887/03,\nbod 29).\n21. Zaoberajúc sa námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom kasačný súd\nkonštatuje, že táto námietka nezodpovedá požiadavke § 440 ods. 2 S.s.p., keď sťažnostný dôvod nebol\nvymedzený tak, že sťažovateľ uviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva len konštatovanie\nsťažovateľa, ktorý uvádza, cit.: „6. Všetky sťažovateľom uvedené skutočnosti sú subsumovateľné pod\nkasačné dôvody podlá § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p..“ Vzhľadom na uvedené sa potom kasačný súd\nuvedenou nešpecifickou námietkou nezaoberal.\n22. Nad rámec kasačný súd zdôrazňuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom\nsprávneho súdu (ako aj správneho orgánu), ktorý považoval vznesené obvinenie sťažovateľovi za dôvod\nna dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby podľa § 42 ods. 1 zákona o štátnej službe colníkov, keď\nna jednej strane bol naplnený zákonný predpoklad, že sa sťažovateľ stal podozrivým, že spáchal trestný\nčin a zároveň jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej\nslužby, keďže je v celospoločenskom záujme, aby štátna služba bola colníkmi vykonávaná riadne, čím\nkorupčné správanie rozhodne nie je.\n23. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\npodľa § 461 S.s.p. zamietol.\n24. Záverom kasačný súd uvádza, že sťažovateľ bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v\nPezinku č. k. PK-1T/33/2017-812 z 2. marca 2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 3To/7/2018 z 15. mája 2019 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu\nprijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 20\n\nTrestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia ČVS:\nPPZ-233/NKA-PK-ZA-2016 z 27. apríla 2016.\n25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal,\npretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu\npredpokladu obsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/27/2016", "guid": "3325960e-580e-4a7c-bafd-39e07318090e:abe66ce4-51de-48bf-89ed-cd267ae1ce8c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}