{"guid": "cf89be46-7097-4698-bd05-63d6605f351f:9de366be-bbbc-458e-9404-fb2cccfdd8de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4016200466.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/85/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/85/2018 z 24. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2019, sp. zn. 9Sžsk/85/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4016200466.1", "identifikacne_cislo": "4016200466", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2019-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 382/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:eefe9f95-ce45-44b9-9982-8a3e185e5864", "datum": "2021-06-22", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9de366be-bbbc-458e-9404-fb2cccfdd8de", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200466.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200466.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200466.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/85/2018\n4016200466\n24. 07. 2019\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2019:4016200466.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu, JUDr. Judity Kokolevskej\na členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: BabyHoPe, s.\nr. o., so sídlom Andreja Chudobu 767/14, 935 26 Starý Tekov, zastúpeného: JUDr. Andrea Chorvátová\nNagyová, advokátka so sídlom Kozárovce 632, 935 22 Kozárovce, proti žalovanému: Úrad verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OLP/2977/2016 zo dňa 07. apríla 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/127/2016-178 zo dňa 06. decembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.\n11S/127/2016-178 zo dňa 06. decembra 2017 z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre rozsudkom, č. k. 11S/127/2016-178 zo dňa 06.12.2017, zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OLP/2977/2016 zo dňa 07.04.2016, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva\nLevice č. D1/2016/00055 z 15.01.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým\nrozhodnutím Regionálny úrad verejného zdravotníctva Levice uložil žalobcovi pokutu vo výške 7.000\neur za správne delikty:\n- podľa § 57 ods. 42 písm. l/ zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.10.2015\nodborným zamestnancom oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so\nsídlom v Leviciach (ďalej len „RÚVZ v Leviciach“) v ambulancii v Leviciach nezabezpečil súčinnosť pri\nvýkone štátneho zdravotného dozoru a zmaril tým výkon štátneho zdravotného dozoru (ďalej len „ŠZD“),\nnakoľko im odmietol poskytnúť informácie zo zdravotnej dokumentácie o nezaočkovaných deťoch v jeho\nzdravotnej starostlivosti, čím porušil svoju povinnosť uvedenú v § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007\nZ. z. a v § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o\nprevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 585/2008\nZ. z.“) a\n- podľa § 57 ods. 47 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že\n· z ročného hlásenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o výkone očkovania z obidvoch ambulancií\nzo dňa 12.09.2014 bolo preukázané, že v roku 2014 (od 01.09.2013 do 31.08.2014) bolo 108 prípadov\nodmietnutí povinného pravidelného očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek a účastník konania do\ndnešného dňa takéto prípady nezabezpečenia resp. odmietnutia povinného očkovania a preočkovania\nna RÚVZ v Leviciach nenahlásil,\n\n· dňa 12.09.2014 v ambulancii v Tlmačoch a dňa 12.09.2014 v ambulancii v Leviciach v rámci ŠZD\nvykonaného v zmysle § 54 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý bol zameraný na kontrolu očkovania podľa\n§ 14 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. za rok 2014 boli preukázané námatkovou kontrolou zdravotných\ndokumentácii konkrétne prípady detí, ktoré po dovŕšení určeného veku neboli zaočkované, zdravotné\ndôvody k nezaočkovaniu u nich uvedené neboli a na RÚVZ v Leviciach tieto prípady ako odmietnutie\nočkovania, resp. nezabezpečenie povinného očkovania u maloletých dodnes nahlásené neboli,\n· z ročného hlásenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o výkone očkovania z obidvoch ambulancii\nzo dňa 14.09.2015 bolo preukázané, že v roku 2015 (od 01.09.2014 do 31.08.2015) bolo 136 prípadov\nodmietnutí povinného pravidelného očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek a účastník konania do\ndnešného dňa takéto prípady nezabezpečenia resp. odmietnutia povinného očkovania a preočkovania\nna RÚVZ v Leviciach nenahlásil a\n· ani pravidelné mesačné hlásenia údajov o výkone očkovania za roky 2014 a 2015 za obe ambulancie\nneobsahovali žiadne údaje o nevykonaní (odmietnutí) očkovania u konkrétnych detí s určeným vekom\na ani žiadnym iným spôsobom takéto prípady nezaočkovania detí bez zdravotných dôvodov účastník\nkonania dodnes na RÚVZ v Leviciach nenahlásil.\nTakýmto konaním účastník konania porušil svoje povinnosti uvedené v § 52 ods. 5 písm. f/ a písm. g/\nzákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\n2. Krajský súd v rozsudku dospel k záveru, že žalovaný ako i správny orgán prvého stupňa uplatnili svoju\nkompetenciu v súlade so zákonom. Uviedol, že v danej veci nie je sporné (žalobca to ani nepopiera), že\nžalobca je podľa zákona č. 355/2007 Z. z. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a jej povinnosťou, o.\ni. zákonných povinností, je podľa § 52 ods. 5 písm. f/, písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z. poskytovať úradu\nverejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje súvisiace s prevenciou\nprenosných ochorení v zdravotníckom zariadení, na plnenie ich úloh poskytnúť informácie a ďalšie údaje,\nktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať.\n3. Krajský súd vysvetlil, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a prevádzkovateľ detskej\nambulancie je povinný sledovať a viesť evidenciu o povinnom očkovaní detí, ktoré dosiahli určití\nvek, s ktorými má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sledovať termíny\npovinného očkovania osôb (dátum očkovania, druh vakcíny, šaržu vakcíny a proti akým ochoreniam boli\npredmetnou vakcínou deti očkované). Za tým účelom je povinná „písomne oznámiť termín povinného\nočkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi“, čo jej vyplýva z ust. § 13 ods. 5 cit. vyhlášky,\nktorá jej túto povinnosť priamo prikazuje. V prípade, ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví\nna povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola pozvaná preukázateľným spôsobom,\nzákonodarca v takomto prípade ukladá lekárovi povinnosť oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu.\nTakúto povinnosť má lekár i v zistených prípadoch, ak osoba, ktorá má byť očkovaná, resp. jej zákonný\nzástupca odmietne povinné očkovania. Lekár je povinný oznámi regionálnemu úradu každé odmietnutie\npovinného očkovania s uvedením druhu povinného očkovania, presného dátumu termínu povinného\nočkovania a osobný údaj dieťaťa (zdravotného poistenca), resp. zákonného zástupcu podľa údajov\nv uzatvorenej dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa sa potom nemôže brániť\ntým, že žiadny právny predpis jej neukladá povinnosť hlásiť regionálnemu úradu mená osôb, resp.\nzákonných zástupcov osôb, ktoré odmietli povinné očkovanie. Ide z jej strany, ako poskytovateľa\nzdravotnej starostlivosti, o účelovú obranu a nerešpektovanie zákona na úseku ochrany, podpore a\nrozvoji verejného zdravia.\n4. Prvostupňový správny orgán v zmysle zákona v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru\ndňa 12.09.2014 v oboch ambulanciách žalobcu vykonal námatkovú kontrolu odmietnutia povinného\nočkovania v zdravotnej dokumentácii a v ambulancii v Tlmače zistil tri prípady, v ambulancii v Leviciach\ndva prípady, v ktorých nebolo vykonané povinné očkovanie, resp. preočkovanie dieťaťa, ktoré dosiahlo\nurčitý vek a lekár žalobcu túto skutočnosť nenahlásil úradu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5\nvyhlášky. O vykonanej kontrole urobil regionálny úrad záznam, v ktorom uviedol výsledok kontroly, uložil\nžalobcovi opatrenia na odstránenie nedostatkov a termín ich splnenia (zabezpečiť povinné očkovanie\nv zistených prípadoch) a poučil žalobcu o jeho zákonných povinnostiach, vrátane následkov pri ich\n\nneplnení. Následne dňa 16.09.2014 žalobca doručil úradu verejného zdravotníctva ročné hlásenie o\nočkovaní, z ktorého úrad zistil iba celkový počet 108 odmietnutí povinného očkovania za obdobie\nod 01.09.2013 do 31.08.2014 bez uvedenia mena osoby (zákonného zástupcu mal dieťaťa) dátum\nočkovania, druh vakcíny, šaržu vakcíny a proti akým ochoreniam mali byť predmetnou vakcínou deti\nočkované. Hoci prvostupňový správny orgán žalobcu opätovne písomne dňa 09.10.2014 informoval o\njeho zákonných povinnostiach hlásiť každé odmietnutie povinného očkovania, vrátane následkov za\nporušenie zákona s možnosťou uloženia sankcie a následne dňa 09.03.2015 písomne upozornil žalobcu\nna porušovanie platnej legislatívy v súvislosti s povinným očkovaním, žalobca opätovne dňa 16.09.2015\ndoručil regionálnemu úradu verejného zdravotníctva ročné hlásenie o očkovaní zo dňa 14.09.2015 iba\no celkovom počte 136 odmietnutí povinného očkovania za obdobie od 01.09.2014 do 31.08.2015 bez\nuvedenia mena osoby (zákonného zástupcu mal dieťaťa) dátum očkovania, druh vakcíny, šaržu vakcíny\na proti akým ochoreniam mali byť predmetnou vakcínou deti očkované, hoci tak urobiť mal podľa zákona\nč. 355/2007 Z. z. a § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z..\n5. Vzhľadom na tieto zistenia a žalobcom nesplnené opatrenia uložené v zázname zo dňa\n12.09.2014 Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach (zabezpečiť vykonanie\nchýbajúceho očkovania u detí, resp. nahlásiť odmietnutie očkovania) s termínom do 30.09.2014 (obidve\nambulancie), Regionálny úrad verejného zdravotníctva dňa 17.09.2015 v ambulancií v Leviciach a dňa\n21.09.2015 v ambulancii v Tlmačoch vykonal podľa § 54 zákona štátny zdravotný dozor odbornými\nzamestnancami oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Leviciach, pri\nvýkone ktorého im žalobca odmietol poskytnúť zdravotnú dokumentáciu k nahliadnutiu a vypísaniu\npožadovaných osobných údajov pacientov. Teda sa dopustila porušenia povinnosti uloženej v § 52 ods.\n1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. a § 52 ods. 5 písm. f/, g/ zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s ust.\n§ 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z..\n6. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nemal súhlas zástupcov mal. detí a správny orgán prvého stupňa\nvyžadoval informácie zo zdravotnej dokumentácie pacientov v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z. z. a\nzákonom č. 122/2013 Z. z., krajský súd upozornil na rozsudok NS SR zo 16.04.2014 sp. zn. 2Szd/1/2013,\nv ktorom konštatoval, že zásah (povinné očkovanie) do práva na rešpektovanie súkromného života\nneznamená automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny\ncieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.\n7. V súvislosti s výškou uloženej pokuty (7.000 eur) za správny delikt (za viac ako jeden skutok), krajský\nsúd je toho názoru, že jej odôvodnenie vychádzalo z ustanovenia § 57 ods. 50 písm. a/, ods. 51 zákona\nč. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov a pokuta bola uložená blízko spodnej hranice možnej výšky (rozpätie od 150 eur do 20.000 eur\nza správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48), pričom vzhľadom na dôležitosť\nchránených záujmov a objektívnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt, súd nemohol prihliadnuť na\nnámietku žalobcu o neprimerane vysokej pokute, keďže orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky\npokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania, viac deliktov a následky protiprávneho konania.\n8. Záverom poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 10.12.2014 sp. zn. PL. ÚS 10/2013-146,\nv ktorom sa ústavný súd vyjadril k téme povinného očkovania detí a okrem iného uviedol, že „žiadna\nmedicínska metóda dosiaľ nezachránila toľko životov na celom svete ako očkovanie. Očkovanie je v\nsúčasnosti považované za jeden z najdôležitejších nástrojov primárnej prevencie. Vďaka zavedenému\na detailne prepracovanému systému povinného očkovania sa v Slovenskej republike vyskytuje len veľmi\nmálo prenosných ochorení, ktoré sú bežné v iných krajinách...“\n9. Žalobca na svoju obranu poukázal na tento nález Ústavného súdu SR (riešil priestupok zákonného\nzástupcu mal. dieťaťa na úseku verejného zdravotníctva, a to odmietnutie povinného očkovania), avšak\njeho závery si nesprávne aplikoval na seba, pokiaľ ide o porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej\nstarostlivosti v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko v prípade žalobcu o správny delikt\nprávnickej osoby, teda o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie\nje založená na báze zavinenia.\n10. Krajský súd neuznal ani námietku žalobcu, že tvrdenia žalovaného sú skutkovo a právne\nneopodstatnené, a že rozhodnutie žalovaného je nezákonné lebo správnych deliktov sa nedopustil.\nKrajský súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom\n\na zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR\nI ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Dal do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c.\nŠpanielsko z 21.01.1999 a zdôraznil, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd nevyžadujú, aby na každý\nargument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,\nktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď.\n11. Krajský súd dospel k názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich\nrozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami\nvyššie citovaných zákonov. Nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami,\nku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\npredpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východisko pre\nvyslovenie výroku žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa (obe\nrozhodnutia tvoria jeden celok) o spáchaní správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva. Z\nuvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 491 v spojení s § 190 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.\n12. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom určenej\nlehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. V kasačnej sťažnosti zopakoval\nsvoju argumentáciu už uvedenú počas súdneho konania, prečo sa podľa jeho názoru nemohol\ndopustiť správnych deliktov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Nesprávne právne posúdenie\nvidel sťažovateľ v tom, že krajský súd nesprávne vyhodnotil žalobnú námietku ohľadom zmätočnosti\na nepreskúmateľnosti výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia RÚVZ, s ktorou sa ani dostatočne\nnevysporiadal. Sťažovateľ opäť trval na tom, že žiadna povinnosť mu z ust. § 13 ods. 5 vyhlášky\n585/2008 Z. z. nevyplýva.\n13. Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu videl v jeho ods. 58, v ktorom krajský súd\nskonštatoval, že žalobca odmietol poskytnúť správnemu organu súčinnosť. Podľa názoru sťažovateľa\ntáto skutočnosť zo zápisníc z výkonu štátneho zdravotného dozoru nevyplýva. Namietal, že zápisnica z\nvýkonu štátneho zdravotného dozoru z 22.10.2015 mu nebola doručená, čím mu bola odňatá možnosť\nrealizovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej\nnamietal, že správne delikty, ktoré sa mu kladú za vinu majú svojou podstatou charakter pokračovacích\nsprávnych deliktov. Uviedol, že je nevyhnutné vo výroku administratívneho rozhodnutia presne vymedziť,\nza aké konkrétne konanie je dotknutý subjekt postihnutý, čo je možné zaručiť len konkretizáciou\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania, prípadne iných\nskutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nebol zameniteľný s iným. Opätovne uviedol, že ani\nv jednej zo zápisníc štátneho dozoru z 17.09.2015, 21.09.2015 nevyplýva neposkytnutie súčinnosti.\nRozhodnutie krajského súdu preto podľa neho nemá oporu v záveroch zisteného skutkového stavu veci.\n14. Rovnakú argumentáciu o pokračovacom správnom delikte sťažovateľ uviedol aj pre správny delikt\npodľa § 57 ods. 47 zákona č. 335/2007 Z. z., a trval na tom, že jednotlivé čiastkové útoky musia\nbyť vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového administratívneho orgánu uvedené samostatne s\npresným časovým a miestnym vymedzením. Považoval výrok prvostupňového rozhodnutia za neúplný,\nneurčitý a teda zmätočný a nepreskúmateľný, čo mal krajský súd nesprávne vyhodnotiť a rozhodnúť\ntak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že pri uvádzaní citácií použitých\nzákonných ustanovení v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedený dátum ku ktorému sú dané predpisy\núčinné. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa určitosti výroku rozhodnutia správneho\norgánu a uviedol, že krajský súd sa v danom prípade od nej odklonil, čo je zákonným dôvodom na\npodanie kasačnej sťažnosti.\n15. Ďalej namietal, že krajský súd sa riadne nevysporiadal so sťažovateľovou námietkou ohľadom\nnedostatočne zisteného skutkového stavu. Považoval za logické a zrejmé, že zistiť presne a úplne\nskutkový stav veci v 108 prípadoch, resp. 136 ďalších prípadoch určite nemožno akousi námatkovou\nkontrolou vykonanou v piatich prípadoch. Argumentáciu žalovaného, ale najmä krajského súdu ohľadom\nnepochybného skutkového stavu v 108 daných prípadoch považoval za evidentne právne nesprávne a\narbitrárne posúdenie tejto namietanej skutočnosti, čo považuje za dôvod na podanie kasačnej sťažnosti\n(nesprávne právne posúdenie veci), ale aj porušenie práva na odôvodnenie, čím malo dôjsť k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Namietal arbitrárne posúdenie zo strany prvostupňového súdu pre jeho\n\nveľmi povrchné a príliš formálne, nevecné vysporiadanie sa s touto relevantnou žalobnou námietkou.\nPoukázal na judikatúru najvyššieho súdu ohľadom práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n16. Znovu zopakoval námietku o nedoručení preskúmavaného rozhodnutie právnej zástupkyni\nžalovaného, s ktorou sa podľa názoru sťažovateľa krajský súd vôbec nezaoberal. Poukázal na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR ohľadom práva na odôvodnenie rozhodnutia.\nTieto skutočnosti považoval za dôvod na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.\n17. Ďalej namietal právne posúdenie krajského súdu ohľadom výšky pokuty a zopakoval svoju námietku,\nže výška uloženej sankcie nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu.\n18. Ako posledné namietal nedoručenie vyjadrenia žalovaného z 22.06.2016 k podanej žalobe, čím\nsťažovateľovi nemalo byť umožnené sa k nemu vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Nesprávnym\nprocesným postupom krajského súdu mu nebolo umožnené uplatniť si jeho zákonné právo vyjadriť\nsa k predloženému vyjadreniu, čím boli porušené ust. § 106 ods. 1 SSP, ale aj základné princípy\nkonania vyplývajúce z rovnosti účastníkov. Sťažovateľ v uvedenej skutočnosti videl porušenie práva na\nspravodlivý proces, a teda dôvod na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Žiadal\nzrušiť rozsudok krajského súdu alternatívne zmeniť tak, že zrušuje preskúmavané rozhodnutie a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\n19. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je\ndôvodná.\n21. Podľa § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti\ns predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie\nsú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov,\npovinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.\n22. Podľa § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby sú\npovinné poskytovať osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor súčinnosť pri výkone ich oprávnení\npodľa § 55 ods. 1 a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon štátneho zdravotného dozoru.\n23. Podľa § 52 ods. 5 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z. z. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a\nzdravotnícki pracovníci sú povinní poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu\nverejného zdravotníctva údaje súvisiace s prevenciou prenosných ochorení v zdravotníckom zariadení.\n24. Podľa § 52 ods. 5 písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a\nzdravotnícki pracovníci sú povinní poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu\nverejného zdravotníctva na plnenie ich úloh informácie a ďalšie údaje, ktoré majú k dispozícií alebo sú\noprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať.\n25. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním\nustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a\niných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia.\n26. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor je pri plnení\nsvojich úloh oprávnená:\na) požadovať preukázanie totožnosti osôb vykonávajúcich činnosti, ktoré sú predmetom štátneho\nzdravotného dozoru,\nb) vstupovať na pozemky, do prevádzkarní, zariadení a objektov, ktoré súvisia s predmetom štátneho\nzdravotného dozoru, a požadovať potrebné sprevádzanie,\nc) odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie a vykonávať ich odborné\nposúdenie,\n\nd) vykonávať zistenia vrátane potrebnej fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov,\ne) požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady, nazerať do príslušných dokladov,\nf) ukladať na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia na odstránenie zistených\nnedostatkov,\ng) kontrolovať plnenie opatrení uložených podľa § 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2007/355/20180701?ucinnost=12.09.2014> a odseku 2.\n27. Podľa § 57 ods. 42 písm. l/ zákona č. 355/2007 Z. z. správneho deliktu na úseku verejného\nzdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ak neposkytuje osobám\nvykonávajúcim štátny zdravotný dozor súčinnosť pri výkone ich oprávnení podľa § 55 ods. 1 a marí\nvýkon štátneho zdravotného dozoru, nesplní alebo nestrpí uložené opatrenie na odstránenie zistených\nnedostatkov podľa § 55 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/20180701?\nucinnost=12.09.2014>.\n28. Podľa § 57 ods. 47 zákona č. 355/2007 Z. z. správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva\nsa dopustí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak poruší niektorú z povinností podľa § 52 ods. 5.\n29. Podľa § 57 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží\npokutu od 150 eur do 20.000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48.\n30. Podľa § 13 ods. 5 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú\nstarostlivosť pre dospelých a lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast,\ns ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, alebo ním poverená\nsestra, písomne oznámi termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak sa má\nvykonať mimoriadne očkovanie, pri nebezpečenstve z omeškania možno oznámenie vykonať aj inou\nformou. Ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne,\nna ktorý bola pozvaná preukázateľným spôsobom, lekár oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu;\nlekár oznámi regionálnemu úradu každé odmietnutie povinného očkovania. Ak očkovanie vykoná iný\nlekár, je povinný písomne informovať o vykonanom očkovaní lekára, s ktorým má osoba uzatvorenú\ndohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.\n31. Po preskúmaní veci sa kasačný súd s námietkami žalobcu obsiahnutými v kasačnej sťažnosti\nnestotožnil. Sťažovateľ svoju obranu stavia na argumentoch, že neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by\nmu vyplývala zo zákona. Kasačný súd toto tvrdenie považuje za nepravdivé. Žalobca bol opakovane\nv správnom konaní upozornený na povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 52 ods. 5 písm. f/ a g/ zákona\nč. 355/2007 Z. z., ako aj § 13 ods. 5 a § 14 ods. 1 vyhlášky MZ SR č. 585/2008, ako aj na následky\nporušenia povinností z týchto ustanovení vyplývajúce. Kasačný súd má za to, že RÚVZ vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia jednoznačne špecifikoval porušenia akých povinností sa žalobca dopustil.\nRovnako žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí (predovšetkým str. 22 - 24) a krajský\nsúd vo svojom rozsudku (predovšetkým odsek 50, 51, 54, 56 rozsudku) vysvetlili, aké povinnosti žalobca\nporušil. Vzhľadom na uvedené nepovažuje kasačný súd za účelné opakovať rovnakú argumentáciu, akú\nuviedol krajský súd vo svojom rozsudku.\n32. Sťažovateľ ďalej namietal, že jeho námietku nepreskúmateľnosti a zmätočnosti výroku\nprvostupňového rozhodnutia krajský súd zle vyhodnotil, resp. sa s ňou nedostatočne vysporiadal.\nKasačný súd s touto námietkou nesúhlasí a poukazuje na odseky rozsudku krajského súdu 65,\n66, 67, z ktorých vyplýva, že podľa krajského súdu rozhodnutie žalovaného má všetky zákonom\npredpísané náležitosti, medzi ktoré patrí aj dostatočne určitý výrok rozhodnutia. Sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti namietal, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu absentuje presná\nšpecifikácia správneho deliktu tak, aby sankcionované konania neboli zameniteľné s iným konaním, aby\nsa zamedzilo dvojitému postihu za rovnaké konanie. Uvedené tvrdenie sťažovateľa je neopodstatnené.\nKasačný súd považuje výrok rozhodnutia dostatočne určitý, čo do určenia miesta, času a spôsobu\nspáchania správneho deliktu, vzhľadom k tomu, že každý delikt, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu je\nšpecifikovaný dátumom, kedy k nemu došlo, miestom, kde k nemu došlo, a spôsobom akým k nemu\ndošlo. Pokiaľ sťažovateľ namietal bod 58 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorom sú uvedené\nako dátumy neposkytnutia súčinnosti 17.09.2015 a 21.09.2015, kasačný súd má za to, že uvedené\ntvrdenie krajského súdu nemá vplyv na správnosť záverov vyslovených krajským súdom o správnosti\nrozhodnutia žalovaného, ani na celkovú preskúmateľnosť rozsudku.\n\n33. Sťažovateľ ďalej namietal nedoručenie zápisnice z 22.10.2015, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práv\nv správnom konaní. Ani toto tvrdenie sťažovateľa nie je dôvodné. Z administratívneho spisu žalovaného\nvyplýva, že žalobca mal možnosť sa ku všetkým skutočnostiam vrátane výkonu ŠZD z 22.10.2015 v\nsprávnom konaní vyjadriť, pričom toto svoje právo aj využil (napr.: písomné vyjadrenie žalovaného k\npredmetu správneho konania zo dňa 25.11.2015, zápisnica z prejednania iného správneho deliktu z\n09.12.2015 a stanovisko k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 09.12.2015), preto neobstojí\ntvrdenie žalobcu, že v konaní došlo k porušeniu jeho práv.\n34. Absurdne vyznieva námietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave s odkazom na 108,\nresp. 136 prípadov nenahláseného odmietnutia očkovania, predovšetkým vzhľadom k tomu, že sám\nžalobca údaje o konkrétnych prípadoch odmietnutia očkovania odmietal prvostupňovému správnemu\norgánu poskytnúť. Skutočnosť, že v týchto 108, resp. 136 prípadoch išlo o odmietnutie očkovania nahlásil\nsám žalobca v ročnom hlásení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o výkone očkovania z obidvoch\nambulancií zo dňa 12.09.2014 a v ročnom hlásení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o výkone\nočkovania z obidvoch ambulancii zo dňa 14.09.2015. Skutočnosť, že žalobca neoznámil konkrétne údaje\no týchto prípadoch odmietnutia očkovania a odmietol sprístupniť k nahliadnutiu zdravotnú dokumentáciu,\npritom žalobca nepopiera. Naopak tvrdí, že mu to zakazoval zákon z dôvodu ochrany osobných údajov.\nKasačný súd preto neuznal ani námietku sťažovateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu, ktorú v tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, a je toho názoru, že rozsudok krajského súdu\nje v súlade s judikatúrou, ktorú sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol.\n35. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o nedoručení preskúmavaného rozhodnutia právnej zástupkyni\nžalobcu kasačný súd uvádza, že v zápisnici z 09.12.2015 je uvedená prítomná advokátka - na základe\nplnej moci, avšak nie je uvedené ohľadom tejto plnej moci nič bližšie. Kasačný súd poukazuje na to, že v\ndanom prípade sa vyjadrovala priamo konateľka žalobcu, pričom aj priamo konateľka žalobcu podávala\nvo veci odvolanie, a preto nepovažuje doručenie preskúmavaného rozhodnutia priamo žalobcovi za\nvadu konania, ktorá by mala za následok porušenie jeho práv.\n36. Kasačný súd nepovažoval za pravdivé ani tvrdenie sťažovateľa, že výška pokuty nemá oporu v\nodôvodnení správneho rozhodnutia, a poukazuje na odsek 62 odôvodnenia rozsudku krajského súdu,\ns ktorým sa stotožňuje.\n37. Ani poslednú námietku ohľadom nedoručenia vyjadrenia žalovaného z 22.06.2016 k podanej\nžalobe kasačný súd nepovažuje za relevantnú. Uvedené vyjadrenie žalovaného bolo doručené súdu\n28.06.2016. Z úradného záznamu z 22.07.2016 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu požiadala o\nvyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu, konkrétne č. l. 50 - 69, na ktorých sa nachádza uvedené\nvyjadrenie. Žalobca tak bol oboznámený s obsahom vyjadrenia žalovaného a mal možnosť reagovať\nnaň písomne aj ústne na nasledujúcom pojednávaní. Nejde preto o vadu, ktorá by mala za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).\n38. Kasačný súd vzhľadom na uvedené kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP zamietol ako\nnedôvodnú.\n39. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a neúspešnému\nsťažovateľovi náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 382/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:eefe9f95-ce45-44b9-9982-8a3e185e5864", "datum": "2021-06-22", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/127/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-10", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fbe07ac-2cbe-427d-acf1-a309c369b88f"}, {"guid": "ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96bdb114-e7c3-452b-94b1-80f8a2a0cc09"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "1863f97a-b497-4a75-9af8-6d6eabf1c8c7:8f2a769a-fc43-4471-9c2f-4a9d7bb9f30b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1", "spisova_znacka": "2Szd/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Szd/1/2013 z 16. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-16", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1"}], "citovane_v": []}