Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/6/2018 z 28. 10. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2019, sp. zn. 5Sžrk/6/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4016200403.1 Najvyšší súd | 5Sžrk/6/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:4016200403.1 | 2019-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce1a5de5-b6be-41a5-a894-300072e1d303 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200403.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžrk/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4016200403.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,
PhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne:
P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/X, V., zastúpená: LawService, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov,
referát katastra nehnuteľností, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: R. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 20/2016-2/To: OU-NR-
OOP5-2016/016459-2/To k: V 5935/2015 zo dňa 22. marca 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/101/2016-95 zo dňa 16. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Nitre č.k. 11S/101/2016-95 zo dňa 16. augusta 2017 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,krajský súd" alebo „správny súd") rozsudkom č.k. 11S/101/2016-95
zo dňa 16. augusta 2017 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.") zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo 20/2016-2/To: OU-NR-
OOP5-2016/016459-2/To k: V 5935/2015 zo dňa 22.03.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách
konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 2 S.s.p. tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu a pribratému účastníkovi s poukazom na § 169 S.s.p. náhradu trov konania
nepriznal.

2. Napadnutým rozhodnutím č. Vo 20/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/016459-2/To k: V 5935/2015
zo dňa 22.03.2016 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5935/2015-10 zo
dňa 17.02.2016, ktorým podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny
zákon") zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/
Draž/703/704-1/704-2/705-1/705-2/706/1015/1016/1154-2 zo dňa 20.07.2015 k nehnuteľnostiam v k.ú.
D. vedených na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra E číslo 703 - orná pôda o výmere 824 m2,
704/1 - trvalé trávne porasty o výmere 90 m2, 704/2 - trvalé trávne porasty o výmere 453 m2, 705/1 -
trvalé trávne porasty o výmere 99 m2, 705/2 - trvalé trávne porasty o výmere 457 m2, 706 - orná pôda
o výmere 784 m2 a 1154/2 - orná pôda o výmere 432 m2 a na liste vlastníctva č. 3976 ako parcely
registra E č. 1015 - trvalé trávne porasty o výmere 1061 m2 a 1016 - trvalé trávne porasty o výmere
964 m2, všetky v podiele 1/12.



3. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo
posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím
zo dňa 22.03.2016 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 17.02.2016 a toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

4. Poukazujúc na ust. § 134 ods. 1, 2 a § 135 ods. 1 S.s.p. správny súd mal za to, že v predmetnej veci
bol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci
v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.03.2016.

5. Ďalej uviedol, že z jeho rozhodovacej činnosti (napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 11S/16/2016, ku ktorej
je pripojený spis správneho orgánu prvého stupňa pod sp.zn. Z 5113/2015) je mu známe, že správnemu
orgánu prvého stupňa bola dňa 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa
20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu, z ktorej vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo
dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s
názvom „Vybudovanie strategického parku" pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. Predmetná žiadosť bola
zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp.zn. Z 5113/2015 dňa 22.07.2015 a tento spis
bol predložený správnemu súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 11S/16/2016.

6. Prílohou tejto žiadosti bolo osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 o tom, že stavba
„Vybudovanie strategického parku" je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
V osvedčení je ďalej uvedené, že pozemky na realizáciu významnej investície o celkovej výmere 7 329
253 m2 sa nachádzajú v katastrálnom území I., D., U., K., G. a K., z toho pozemky v katastrálnom území
D. sú vo výmere 2 255 622 m2.

7. Podľa krajského súdu z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č.
175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 175/1999 Z.z.) v znení účinnom od
07.07.2015 vzniklo dňom 08.07.2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať
významná investícia, teda i k pozemkom v katastrálnom území D.. Správny orgán prvého stupňa
(katastrálny odbor Okresného úradu Nitra) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v
katastrálnom území D. najneskôr dňa 22.07.2015.

8. Zo spisu vedeného pod sp.zn. Z 5403/2015, ktorý krajskému súdu v konaní pod sp.zn. 11S/212/2016
predložil na vyžiadanie správny orgán prvého stupňa bolo zistené, že Okresnému úradu Nitra,
katastrálnemu odboru bola dňa 06.08.2015 (teda už v priebehu začatého katastrálneho konania
vedeného pod sp.zn. V 5935/2015) doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05.08.2015
o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613
zo dňa 22.07.2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku" je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z
pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., K., K., U., G. a D. (medzi ktorými sú uvedené i pozemky
registra „E" ako parc.č. 703, 704/1, 704/2, 705/1, 705/2, 706, 1015, 1016 a 1154/2).

9. Z uvedeného potom vyplýva, že dňa 22.07.2015 (kedy sa začalo i katastrálne konanie pod sp.zn.
V 5935/2015) správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o existencii predkupného práva štátu
k pozemkom v katastrálnom území D. (spis zn. Z 5113/2015) a dňa 06.08. 2015, teda už v čase
prebiehajúceho katastrálneho konania vedeného pod sp.zn. V 5935/2015, získal vedomosť o tom, ku
ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území D. toto predkupné právo štátu vzniklo (spis zn. Z
5403/2015).

10. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.03.2016
vychádzal z toho, že dňa 22.07.2015 sa začalo katastrálne konanie pod sp.zn. V 5935/2015, predmetom
ktorého bol návrh predávajúceho V. V. a kupujúceho - žalobkyne zo dňa 20.07.2015 na povolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015
uzavretej medzi kupujúcim (žalobkyňou) a predávajúcim (A. V.), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v



katastrálnom území D., evidované na LV č. XXXX ako pozemky registra „E", parc.č. 703, 704/1, 704/2,
705/1, 705/2, 706, 1015 a 1016 a 1154/2.

11. V rovnaký deň ako sa na správnom orgáne prvého stupňa začalo katastrálne konanie pod sp.zn. V
5935/2015, t.j. dňa 22.07.2015, správny orgán prvého stupňa získal vedomosť o tom, že k pozemkom
v katastrálnom území D. vzniklo dňom 08.07.2015 predkupné právo štátu, a to na základe žiadosti
Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20.07.2015 o zápis predkupného práva štátu zaevidovanej pod
sp.zn. Z 5113/2015. Vedomosť o tom, ku ktorým konkrétnym pozemkom v katastrálnom území D. vzniklo
predkupné právo štátu, získal správny orgán prvého stupňa dňa 06.08.2015, kedy mu bola doručená
žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 05.08.2015 o zápis predkupného práva štátu zaevidovaná
pod sp.zn. Z 5403/2015, prílohou ktorej bol už i zoznam konkrétnych pozemkov v katastrálnom území
D. (medzi ktorými sú uvedené i pozemky registra „E" ako parc.č. 703, 704/1, 704/2, 705/1, 705/2, 706,
1015, 1016 a 1154/2).
12. Napriek tejto nespornej skutočnosti (existencii predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015) vyplývajúcej zo spisu zn. Z 5113/2015 a zn. Z
5403/2015 (z obsahu ktorých si správny súd vyhotovil úradný záznam), správny orgán prvého stupňa
postupoval tak, že dňa 14.8.2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D. zapísaným ako pozemok registra „E" parc. č.
703, 704/1, 704/2, 705/1, 705/2, 706, 1015, 1016 a 1154/2 v prospech žalobkyne. Rozhodol bez toho,
aby sa existenciou predkupného práva štátu zaoberal.

13. Proti rozhodnutiu zo dňa 14.08.2015 podala Okresná prokuratúra Nitra protest prokurátora dňa
19.10.2015 pod č. Pd/241/15/4403-2, ktorým žiadala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5935/15 zo dňa 14.08.2015 zrušiť.
Rozhodnutím zo dňa 05.11.2015 pod č. UP 64/2015-8 správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu
prokurátora a napadnuté rozhodnutie zrušil.

14. Správny orgán prvého stupňa následne dňa 14.01.2016 vydal rozhodnutie, ktorým prerušil konanie
vedené pod sp.zn. V 5935/2015 a účastníkov katastrálneho konania vyzval, aby doložili listinu
preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
175/1999 Z.z. nevyužil s tým, že ak tento nedostatok v stanovenej lehote neodstránia, konanie bude
zastavené podľa § 31b katastrálneho zákona. Listinu so žiadaným obsahom (že štát svoje predkupné
právo nevyužil) účastníci konania nepredložili.

15. Následne rozhodnutím zo dňa 17.02.2016 správny orgán prvého stupňa zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods. 1 písm. f/ vyššie citovaného zákona z dôvodu,
že účastníci konania nepredložili v zmysle rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 14.01.2016 listinu
preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999
Z.z. nevyužil. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.03.2016 potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 17.02.2016 o zastavení konania.

16. Z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona účinného do 30.06.2016 (teda v čase rozhodovania
správneho orgánu prvého stupňa) vyplývali pre správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie
patrilo okrem iného pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva prihliadať aj na skutkové a
právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie obsahuje
odkaz napr. na zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31
ods. 1 katastrálneho zákona. Správny súd vyslovil názor, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by
mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností treba považovať i
existenciu zákonného predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z.z., ktoré
sa zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov,
ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.



17. V nadväznosti na uvedené krajský súd poukázal na to, že na konanie o povolení vkladu vlastníckeho
práva sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej
uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho
orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania
rozhodnutia. V tejto súvislosti dal správny súd do pozornosti ust. § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho
poriadku, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

18. Správny orgán prvého stupňa sa po zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 14.08.2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva (a to rozhodnutím zo dňa 05.11.2015 č. UP 64/2015-8) zaoberal existenciou
zákonného predkupného práva štátu (ktoré vzniklo priamo na základe zákona č. 175/1999 Z.z.)
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy medzi A. V. (predávajúcim) a žalobkyňou
(kupujúcou). Podľa názoru správneho súdu však pochybil v tom smere, že účastníkov katastrálneho
konania vyzval, aby predložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužíva. Listinu
so žiadaným obsahom mu účastníci katastrálneho konania nemohli predložiť, lebo takouto listinou
nedisponovali a ani nemohli disponovať, nakoľko neboli oprávnení takúto listinu vyhotoviť a túto si mohli
vyžiadať len od príslušného orgánu štátu. V tejto súvislosti ale správny súd dal do pozornosti správnych
orgánov povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie, z čoho vyplýva povinnosť a zároveň oprávnenie správneho orgánu žiadať od
príslušných štátnych orgánov oznámenie skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

19. Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z.z. nie je
samoúčelná. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného upraviť zjednodušenie usporiadania
vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a k tomuto
zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i existencia predkupného práva
štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej
investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva
spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že trvanie tohto predkupného
práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru krajského súdu dôvodom toho,
aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr. trvanie tohto
práva) a posudzoval ho ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie
vkladu. Bolo teda potrebné v predmetnom katastrálnom konaní s konečnou platnosťou a právne
relevantným spôsobom zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje svoje zákonné predkupné právo
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu a s touto otázkou sa mal správny orgán obrátiť na
príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci konať v mene Slovenskej republiky.

20. Zastaviť konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností môže správny orgán len z
dôvodov taxatívne vymenovaných v ust. § 31b ods. 1 katastrálneho zákona. V danom prípade bolo
konanie zastavené z dôvodu podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že
účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh a
konkrétne pre nepredloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Listinu so
žiadaným obsahom, teda že štát svoje predkupné právo nevyužíva, resp. neuplatňuje, však účastníci
katastrálneho konania predložiť nemohli, nakoľko nemohli byť ani pôvodcami takejto listiny.

21. Správny súd sa stotožnil s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp. nevyhnutné
predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp. neuplatňuje.
Správny orgán si však mal takúto listinu vyžiadať od orgánu oprávneného vyjadriť sa v mene Slovenskej
republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva dostatočné
(rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné právo môže
len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný (poverený). Pokiaľ
správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné právo nezisťoval u
príslušného štátneho orgánu, (ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti sa vyjadrovať), ale u
účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil. Krajský súd v tejto súvislosti
poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. 1Sžr/31/2012 zo dňa 09.04.2013, ktorý
riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu a jeho uplatnenia, resp. neuplatnenia.



22. Uplatnenie si predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam prevádzaným na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 20.7.2015 uzavretej medzi predávajúcim A. V. a kupujúcou (žalobkyňou) by bolo podľa názoru
správneho súdu dôvodom na vydanie meritórneho rozhodnutia v predmetnej veci a nie na zastavenie
konania podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené sa správny súd nestotožnil s právnym názorom správnych orgánov,
že bol dôvod na postup podľa 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania z
dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje
predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom sa mal
správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku
k otázke ne/využitia, resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.

24. Správny súd zdôraznil, že získavanie podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní je často krát
potrebné realizovať v súčinnosti s inými orgánmi štátu, prípade právnickými a fyzickými osobami. Táto
skutočnosť je dôvodom, pre ktorý zákon týmto subjektom zakotvuje povinnosť súčinnosti pri získavaní
potrebných informácií a podkladov. Zákonodarca zakotvil túto zákonnú povinnosť s cieľom pomôcť
príslušnému správnemu orgánu pri zisťovaní skutočného stravu veci v správnom konaní. Predpokladom
je, aby si konajúci správny orgán tieto informácie žiadal a súčasne konkretizoval predmet a rozsah
žiadaných informácií. Podmienkou je to, že predmetom žiadosti môžu byť informácie, ktoré majú význam
pre konkrétne konanie a rozhodnutie. Účastníci správneho konania nemohli predložiť správnemu orgánu
listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, nakoľko takúto listinu neboli oprávnení
vyhotoviť, ale mohli si ju len vyžiadať od príslušného orgánu štátu oprávneného konať v predmetnej
veci za Slovenskú republiku. Toto však bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa s poukazom
na základné pravidlá správneho konania a príslušné ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa
zisťovania podkladov pre rozhodnutie. Správny orgán prvého stupňa teda pochybil, keď rozhodnutím zo
dňa 17.02.2016 zastavil katastrálne konanie z dôvodu, že účastníci konania nepredložili v stanovenej
lehote žiadanú listinu, teda bol toho názoru, že neodstránili nedostatky návrhu na vklad, príp. jeho príloh,
pričom zároveň uviedol, že účastníci konania nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil.

25. Pochybenie prvostupňového správneho orgánu nenapravil ani žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa
22.03.2016, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a stotožnil
sa s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď uviedol, že zo spisového
materiálu vyplýva, že nedostatky podania vytknuté Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom
v rozhodnutí o prerušení konania č. V 5935/2015-7 zo dňa 14.01.2016 neboli účastníkmi konania
odstránené, pričom boli o následkoch včasného a úplného neodstránenia nedostatku poučení.

26. K námietke žalobkyne v podanej žalobe zo dňa 25.04.2016 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa
22.03.2016, a to, že v čase podpisu kúpnej zmluvy (20.07.2015), ani v čase podania návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (20.07.2015) sa prevádzané nehnuteľnosti nenachádzali v
zozname pozemkov, ku ktorým vzniklo predkupné právo štátu krajský súd poznamenal, že túto námietku
žalobkyne považoval za nedôvodnú. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa je povinný vychádzať
zo stavu v čase svojho rozhodovania (v predmetnej veci dňa 14.08.2015, kedy bol pôvodne povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) a v tomto čase už nepochybne predkupné právo
existovalo a správny orgán o jeho existencii preukázateľne mal i vedomosť, ktorú získal dňa 22.07.2016,
resp. najneskôr dňa 6.8.2015 (kedy už mal vedomosť o konkrétnych pozemkoch v katastrálnom území
D., ku ktorým vzniklo predkupné právo). Nemožno spochybniť oprávnenie a povinnosť (zároveň)
správneho orgánu (v predmetnej veci katastrálneho odboru) vyplývajúcu z ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, a to prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu a zodpovednosť správneho orgánu vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 5 a ust. § 32 ods. 1 Správneho
poriadku (ktorý sa vzťahuje i na katastrálne konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva,
nakoľko nie je ustanovené inak), teda zodpovednosť za spoľahlivo zistený stav veci, z ktorého musí
rozhodnutie správneho orgánu vychádzať a povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci, v rámci
ktorého je potrebné si obstarať i podklady pre rozhodnutie. Existencia zákonného predkupného práva
štátu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015
a jeho využitie, resp. uplatnenie zo strany štátu (čo však musí byť právne relevantným spôsobom
preukázané) je podľa názoru správneho súdu takou skutkovou a právnou skutočnosťou, ktorá by mohla
mať (a má) vplyv na rozhodovanie v konaní o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra



nehnuteľností a správny orgán sa s uplatnením tohto práva (pokiaľ sa jeho uplatnenie preukáže) pri
svojom rozhodovaní musí vysporiadať.

27. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti so vznikom predkupného práva štátu namietala existenciu pravej,
resp. nepravej retroaktivity, správny súd poukázal na svoje zistenia vyplývajúce z predloženého
administratívneho spisu a zo spisov zn. Z 5113/2015 a zn. Z 5403/2015, teda na skutočnosť, že
na pozemkoch okrem iného i v katastrálnom území D., na ktorých sa má realizovať významná
investícia „Vybudovanie strategického parku" vzniklo predkupné právo dňom schválenia návrhu (t.j.
dňom 08.07.2015) na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. O existencii predkupného práva
sa správny orgán prvého stupňa dozvedel dňa 22.07.2015 a dňa 06.08.2015 sa dozvedel o konkrétnych
pozemkoch v katastrálnom území D., ku ktorým vzniklo predkupné právo štátu. Podstatné však je to,
že v čase, keď rozhodoval o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva v predmetnej veci (t.j.
prvýkrát dňa 14.08.2015), o existencii predkupného práva štátu vedel a bolo jeho povinnosťou sa s
touto skutočnosťou zákonným spôsobom vysporiadať. Námietka týkajúca sa retroaktivity je teda právne
celkom irelevantná.

28. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods.
2 zákona č. 175/1999 Z.z., v zmysle ktorého „konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov". Z uvedeného je podľa názoru krajského súdu
zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa vzťahuje na konania podľa vyššie
citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona. Z textu dôvodovej správy k ust. §
6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces
posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou
a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona", na ktorú
poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na zreteli konania v súvislosti s posudzovaním
žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda nie katastrálne konania.

29. K námietkam týkajúcim sa absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy správny súd
nepovažoval za potrebné sa v tomto štádiu konania vyjadrovať, nakoľko predmetom súdneho prieskumu
bolo procesné rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania (ktoré je však spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu). Pokiaľ správny orgán posudzoval pri rozhodovaní o zastavení katastrálneho
konania z dôvodu podľa ust. § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, i otázku
absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, podľa názoru krajského súdu postupoval nad
rámec dôvodov svojho rozhodnutia.

30. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a z
podanej žaloby, krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.03.2016 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný
ako odvolací správny orgán bez ďalšieho potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
17.02.2016.

31. Podľa krajského súdu v ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní
žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.02.2016. Žalovaný je viazaný
právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 S.s.p. a v ďalšom konaní bude teda jeho
povinnosťou opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 17.02.2016, pričom žalovaný svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami
kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodní. Zároveň sa žalovaný v novom rozhodnutí
vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne vznesenými v podanej žalobe. Uvedené
znamená, že bude potrebné posúdiť, či je návrh zo dňa 20.07.2015 na zápis vlastníckeho práva a
povolenie vkladu úplný a či obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a prílohy. Taktiež bude
potrebné zistiť, či si štát uplatňuje alebo neuplatňuje predkupné právo k nehnuteľnostiam prevádzaným
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015, pričom k uplatneniu, resp. neuplatneniu si zákonného
predkupného práva štátu sa môže právne relevantným spôsobom vyjadriť len príslušný orgán štátu,
ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát konať, a preto bude potrebné toto vyjadrenie si vyžiadať
od príslušného orgánu štátu.



32. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný - sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p. najmä
uviedol, že:
- krajský súd v napadnutom rozsudku rozhodol v rozpore so zásadou nech sudca nejde nad návrhy
strán (iudex ne eat ultra petita partium) a jednoznačne rozhodol nad rozsah a dôvody žaloby, čo je v
rozpore s § 134 ods. 1, 2 S.s.p.,
- súd sa v napadnutom rozsudku nestotožnil ani s jedným žalobným dôvodom (s poukazom najmä
na body 43.-46. rozsudku) a v priamom rozpore so žalobnými dôvodmi dospel k záveru, že na
predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam bolo potrebné prihliadať ako na skutkovú a
právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona),
- správne orgány v danej veci postupovali plne v súlade s právnym názorom vyjadreným v proteste
prokurátora v iných porovnateľných veciach a tento postup považovali správne orgány za zákonný.
Súčasne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/30/2016-111 zo dňa 12.07.2017,
- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/31/2012 zo dňa 09.04.2013, na ktorý
poukazuje súd v bode 39. rozsudku sa netýkal skutkovo a právne obdobnej ani porovnateľnej veci,
- pokiaľ bol teda súd toho názoru, že je potrebné v ďalšom konaní vydať meritórne rozhodnutie, mal
vysloviť aj právny názor, ktorým by bol správny orgán viazaný ohľadom otázky platnosti zmluvy,
- správny súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že vrátenie veci sťažovateľovi na nové konanie
je nevykonateľné z dôvodu, že pôvodný predávajúci v konaní V 5935/2015 už nie je vlastníkom
predmetných nehnuteľností,
- žiadať vyjadrenie sa javí ako bezpredmetné, nakoľko v súčasnosti je výlučným vlastníkom predmetných
nehnuteľnosti pôvodne vedených na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území D. spoločnosť MH
Invest, s.r.o.,
- vzhľadom na absenciu právneho názoru správneho súdu ohľadom uvedenej právnej zmeny
sťažovateľovi nie je zrejmé, či má v ďalšom konaní konať aj s novým vlastníkom predmetných
nehnuteľností a ako možno rozhodnúť o odvolaní odvolateľky (žalobkyne v konaní sp.zn.11S/101/2016)
po tom, čo následne došlo k podstatnej zmene skutkového a právneho stavu,
- žalobkyňa mala úspech len čo do žalobného petitu, čo sa týka žalobných dôvodov nemala úspech
a teda v danom prípade existujú (a okolnosti ich preukazujú) dôvody hodné osobitného zreteľa na
nepriznanie trov konania podľa § 167 ods. 3 S.s.p. (príp. len ich čiastočné priznanie podľa § 167 ods.
1 S.s.p.).

34. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo konanie zastavil.

35. Pribratý účastník - A. V. sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s jej obsahom a dôvodmi.

36. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázala na to, že rozsah správnej žaloby je
vymedzený v ust. § 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a je pod ním nutné chápať to, či správna žaloba
smeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, t.j. proti všetkým jeho výrokom
alebo len voči niektorému z jeho výrokov, ak je tento samostatný a oddeliteľný. Žalobné body sú
legálnou skratkou definovanou v § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p. pre dôvody žaloby. Zo zákonných definícií
je zrejmé, že tieto termíny nemožno zamieňať s jednotlivými argumentmi strán. Sťažovateľ svojou
argumentáciou v podstate poprel úlohu súdu, ktorou nepochybne je posudzovanie a podriaďovanie
zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu. Súdne rozhodnutie predstavuje základný
procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom princípe decízneho (rozhodovacieho) oprávnenia
súdu autoritatívne určiť, čo je v danom konkrétnom prípade právo a ako sa subjekty práva majú
správať. Je zrejmé, že sa v posudzovanom prípade nemôže jednať o rozhodnutie v rozpore so zásadou
iudex ne eat ultra petita partium. Žalobkyňa zdôraznila, že v žalobe uviedla v čom vidí nezákonnosť
postupu i rozhodnutia sťažovateľa a toto tvrdenie odôvodnila, čím si splnila svoju povinnosť tvrdenia,
t.j. uviesť skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutia za nezákonné. V tejto súvislosti
poukázala na to, že z judikatúry Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (sp.zn. 2Azs/92/2005)
tiež celkom jednoznačne vyplýva, že zmyslom a účelom vymedzenia aspoň jedného žalobného bodu v
žalobe je predovšetkým nastaviť referenčný rámec súdneho prieskumu, t.j. určiť aké skutkové a právne
otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti správneho rozhodnutia



(opatrenia). Ďalej uviedla, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je neoddeliteľnou
súčasťou princípov právneho štátu princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho
štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať,
že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich
budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, II. ÚS 234/03). Praktickým dôsledkom vyššie
uvedených požiadaviek na aplikáciu právnych predpisov je skutočnosť, že obsah zákonnej právnej
normy nesmie byť sťažovateľom a ani iným orgánom verejnej moci interpretovaný izolovane, mimo
zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon, resp. zákonné ustanovenie má. Zdôraznila,
že požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia
ako individuálneho správneho aktu, v danom prípade opatrenia sťažovateľa, ako ho zadefinoval súd. K
námietke sťažovateľa, že zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa by bolo nevykonateľné
z dôvodu zmeny vlastníctva k pozemkom žalobkyňa poznamenala, že výrok rozhodnutia o zrušení
veci a vrátení na ďalšie konanie nemôže byť nevykonateľným. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
nijako nešpecifikoval, akým spôsobom by mal byť súčasný vlastník ukrátený na svojich právach a
právom chránených záujmoch, hoci ani nebol účastníkom administratívneho konania, ktorého zákonnosť
správny súd posudzoval. S poukazom na uvedené žalobkyňa kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 S.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

39. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

41. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

42. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

43. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

44. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

45. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 11S/101/2016-95 zo
dňa 16. augusta 2017, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo
20/2016-2/To: OU-NR-OOP5-2016/016459-2/To k: V 5935/2015 zo dňa 22.03.2016 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5935/2015-10 zo
dňa 17.02.2016, ktorým podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona zastavil konanie o návrhu na



vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2015 k nehnuteľnostiam v k.ú. D.
vedených na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra E číslo 703 - orná pôda o výmere 824 m2,
704/1 - trvalé trávne porasty o výmere 90 m2, 704/2 - trvalé trávne porasty o výmere 453 m2, 705/1 -
trvalé trávne porasty o výmere 99 m2, 705/2 - trvalé trávne porasty o výmere 457 m2, 706 - orná pôda o
výmere 784 m2 a 1154/2 - orná pôda o výmere 432 m2 a na liste vlastníctva č. 3976 ako parcely registra
E č. 1015 - trvalé trávne porasty o výmere 1061 m2 a 1016 - trvalé trávne porasty o výmere 964 m2,
všetky v podiele 1/12.

46. Žaloba v predmetnej veci bola krajskému súdu podaná počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p."), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom. Podľa §
491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

47. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

48. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo
posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

49. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, a dospel
k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého
rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný
súd stotožňuje v celom rozsahu.

50. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného ako odvolacieho orgánu v predmetnej katastrálnej veci, ktorý v odvolacom konaní
potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, ktorým podľa § 31b ods. 1 písm. f)
katastrálneho zákona zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

51. Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický
a právny štát.

52. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl.
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak
v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania
orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach.

53. Vzhľadom na uvedené skutočnosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na tú skutočnosť, že
je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu
jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i právna istota, a s princípom právnej
istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje potom i zásada rozhodovania súdov v obdobných
veciach rovnakým spôsobom.

54. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom
ustanovenia § 464 ods. 1 S.s.p. podľa ktorého: ,, Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v



obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie."

55. Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na svoj rozsudok v
obsahovo obdobnej veci sp.zn.10Sžrk/13/2018 zo dňa 21. novembra 2018, ktorého odôvodnenie ďalej
v príslušnom rozsahu uvádza:
„Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať
významná investícia podľa § 1 ods. 3 vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra
nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom
a stavbám.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona (v znení účinnom do 30.09.2018), návrh na vklad sa podáva
písomne a obsahuje
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona (v znení účinnom do 30.09.2018) prílohou k návrhu na vklad je
zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach.
Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

Podľa § 34 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.
Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok"), teda
i v čase rozhodovania žalovaného v predmetnej veci správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú



povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc
a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné
svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to
povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú
na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných
osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy,
fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a
rozhodnutie.

Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

Predmetom kasačnej sťažnosti bol napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil
preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
na prvom mieste namietal, že krajský súd rozhodoval nad rozsah žalobných bodov a právny názor súdu
nepovažoval za správny s poukazom na to, že v konaní správne orgány postupovali v súlade s názorom
prokurátora vyjadreným v proteste, na podklade ktorého bolo vydané zrušujúce rozhodnutie, ktorého
správnosť potvrdil Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn. 11S/25/2016. Taktiež namietal, že neboli dané
okolnosti na vrátenie veci na ďalšie konanie vzhľadom na zmenu vlastníka predmetnej nehnuteľnosti.
Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny
spis, sa stotožnil so záverom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo potrebné
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, i keď čiastočne z iných dôvodov, preto kasačné námietky
sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné.
Kasačný súd má za to, že krajský súd postupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo žalobných bodov
žalobkyne, z ktorých námietku nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany sťažovateľa považoval
za dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Aj z rozhodnutí NSS ČR jednoznačne vyplýva,
že zmyslom a účelom vymedzenia aspoň jedného žalobného bodu je vytvorenie rámca požadovaného
súdneho prieskumu. Zákonná požiadavka je preto naplnená aj len celkom všeobecným a stručným -
avšak zrozumiteľným a jednoznačným - vymedzením skutkových aj právnych dôvodov nezákonnosti
alebo procesných vád správneho rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, v akej časti a z akých hľadísk sa má
súd vecou zaoberať (rozsudok NSS ČR sp.zn. 4As 3/2008-78 zo dňa 24. 8. 2010). Uplatnenie dispozičnej
zásady v správnom súdnictve nemôže byť v rozpore s povahou práv, ktorým sa poskytuje ochrana, a
ani so samotným účelom konania, ktorým je spravodlivá ochrana subjektívnych verejných práv; v tomto
zmysle treba interpretovať aj jednotlivé ustanovenia S.s.p., v ktorých sa dispozičná zásada premieta.

Vo vzťahu k názoru vyslovenom v proteste prokurátora súd poukazuje na to, že inštitút protestu
prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí, teda
na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Účastník konania má
zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, odvolanie
sa však pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. Súd skúma
najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej
lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je vymedzená úloha správneho
súdu v preskúmavacom konaní. V rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/30/2016-111, na
ktoré sťažovateľ poukázal súd konštatoval dôvodnosť podaného protestu vzhľadom na neprihliadnutie
správneho orgánu na predkupné právo štátu pri rozhodovaní o návrhu na vklad, avšak zároveň uviedol,
že v konaní neposudzoval zákonnosť resp. prípadnú nezákonnosť následného postupu správneho



orgánu, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia o zastavení konania, nakoľko bol pre rozhodnutie
súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nebolo
preto dôvodné zo strany sťažovateľa poukazovať na uvedený rozsudok aj vzhľadom na to, že proti nemu
bola podaná kasačná sťažnosť.

V predmetnej veci niet pochýb, že dňom 08.07.2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona
predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. Zákon č. 175/1999 Z.z. je vo
vzťahu ku Katastrálnemu zákonu, ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou
úpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do
katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné
právo štátu" upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností naň prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám, ale je to právo
štátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona
č. 175/1999 Z.z. Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo
limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 7 cit. zákona, podľa ktorého predkupné právo štátu podľa odseku 5
zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

Súd dáva do pozornosti, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom
správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje
komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona),
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 12. decembra 2007 sp.zn. 8Sžo 17/2007). Inštitút vkladu je založený na základe
konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú
vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka
konania, pričom Katastrálny zákon zakotvuje v § 30 ods. 4 obligatórne náležitosti návrhu na vklad a
v nasledujúcom odseku 5 sú uvedené prílohy návrhu, predovšetkým zmluva, na základe ktorej sa má
rozhodnúť, ako aj ostatné prílohy, ktoré je nutné prikladať podľa potreby a podľa typu právneho úkonu.

Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu
prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho
práva v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.,
ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový správny orgán
prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie listiny preukazujúcej, že štát
svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. nevyužil. Následne, nakoľko táto skutočnosť
nebola preukázaná správny orgán mal za to, že neboli odstránené nedostatky návrhu, prípadne jeho
príloh a konanie v zmysle § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona zastavil. Správnosť tohto postupu
bola potvrdená sťažovateľom v preskúmavanom rozhodnutí.

Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v zmysle dôvodovej správy bola do ustanovenia §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona prevzatá formulácia, ktorá poisťuje absenciu prípadného porušenia
zákona z procesného hľadiska tým, že je povinnosťou okresného úradu prihliadať na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy
samotnej, ako aj po podaní návrhu. V preskúmavanej veci nakoľko v čase rozhodovania správny
orgán zistil, že predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa
v katastrálnom území, na ktorom sa má realizovať významná investícia v zmysle uznesenia Vlády
Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08.07.2015, išlo o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá nastala po
podaní návrhu a ktorá má vplyv na povolenie vkladu, nie o nedostatok návrhu alebo jeho príloh, preto
správny orgán nemal účastníkov vyzvať na odstránenie vád návrhu alebo jeho príloh a rozhodnúť v
zmysle § 31b písm. f/ predmetného zákona.

Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj
reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už možné bez
ďalšieho vydanie meritórneho rozhodnutia o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 3 ods. 3 katastrálneho
zákona, pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže
ide o rozhodnutie o návrhu jej pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho



a žalobkyne ako kupujúcej. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje za potrebné
uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V
čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia
nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí
rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť
k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny
orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú
situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o
vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. spôsobuje s účinkom
nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorú
skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp.zn. 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018 sp.zn.
10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, sp.zn. 10Sžrk/6/2018 z 24.10.2018)."

56. Kasačný súd pridržiavajúc sa svojich záverov vyplývajúcich z jeho rozhodovacej činnosti a majúc
za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by
spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie trpí
vadami, ktoré ho činia nezákonným a preto krajský súd dospel k správnemu záveru, keď preskúmavané
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

57. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni voči
neúspešnému sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa v
zmysle § 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 3 písm. a/ S.s.p. spočívajúcich v povahe a
zmene okolností predmetného konania a s tým spojenou nemožnosťou vydania rozhodnutia v prospech
žalobkyne v správnom konaní. Ďalšiemu účastníkovi kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného
konania nepriznal, keďže mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu
trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p.).

58. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.