{"guid": "8a0841d4-288a-4329-afdc-a85d26b5e6d1:1bee18a2-d522-497b-84a5-5bec2b29b7cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4016200327.1", "spisova_znacka": "8Sžrk/4/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžrk/4/2018 z 11. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júla 2019, sp. zn. 8Sžrk/4/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4016200327.1", "identifikacne_cislo": "4016200327", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2019-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bee18a2-d522-497b-84a5-5bec2b29b7cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200327.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200327.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200327.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžrk/4/2018\n4016200327\n11. 07. 2019\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2019:4016200327.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: B. W., I..\nXX.XX.XXXX, Ž.S. XXXXX/X, Z., právne zastúpená: advokátska kancelária LawService, s. r. o., Stráž\n3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra,\nza účasti: B. O., nar. XX.XX.XXXX, B. X. XX, I. - X., právne zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska\nkancelária s. r. o., Damborského 13, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 07.04.2016 proti rozhodnutiu oznámeniu žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/006587-4 Vo 10/2016-4 zo dňa 28.01.2016 a rozhodnutiu\nOkresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5773/2015-23 zo dňa 18.11.2015, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/84/2016-82 zo dňa 11.10.2017,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“)\nzrušil rozhodnutie - oznámenie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu\nkatastra nehnuteľností č. OU-NR-OOP5-2016/006587-4, Vo 10/2016-4 zo dňa 28.01.2016 a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Konanie v časti o preskúmanie správnosti rozhodnutia Okresného úradu\nNitra, katastrálneho odboru č. V 5773/2015-23 zo dňa 18.11.2015 zastavil podľa § 99 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku. O trovách konania Krajský súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal.\n2. V dôvodoch rozsudku poukázal na to, že v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže\nokresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon.\n3. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán\npostupoval v súlade so zákonom, keď v podaní pod č. OU-NR-OOP5-2016/006587-4 Vo 10/2016-4\nzo dňa 28. 01. 2016 označenom ako „odvolanie zo dňa 22.12.2015 - oznámenie o vybavení\npodania“ žalobkyni oznámil, že jej odvolanie zo dňa 22.12.2015 (podané osobne dňa 22.12.2015) proti\nrozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa pod č. V 5773-23 zo dňa 18.11.2015 bolo podané po\nuplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda oneskorene a nezistil ani dôvod na uplatnenie postupu podľa\nust. § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda na obnovu\nkonania alebo zmenu, príp. zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\n\n4. Poukázal na to, že v prejednávanej veci z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho orgánu\nprvého stupňa č. V 5773/2015-23 zo dňa 18.11.2015 (ktorým správny orgán prvého stupňa podľa ust. §\n31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov zastavil konanie o návrhu na vklad práva do katastra\nnehnuteľností) vyplynulo, že zásielka s týmto rozhodnutím bola doručovaná žalobkyni doporučene do\nvlastných rúk s opakovaným doručovaním prvýkrát dňa 30.11.2015 (neúspešne) na F. Ž. XXXX/X,\nZ.. Z pripojenej doručenky ďalej vyplynulo, že pri predtlači na doručenke pod bodom 2. „opakované\ndoručenie“ je uvedený dátum 01.12.2015 a tento istý dátum je uvedený i pri predtlači pod bodom 3.\n„deň uloženia zásielky“ Žalobkyňa si zásielku s rozhodnutím zo dňa 18.11.2015 osobne prevzala dňa\n14.12.2015, čo potvrdila svojim podpisom a na predmetom rozhodnutí je vyznačený dátum nadobudnutia\nprávoplatnosti dňom 21.12.2015. Dňa 22.12.2015 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené\nodvolanie žalobkyne zo dňa 22.12.2015 proti vyššie označenému rozhodnutiu, čo vyplýva z prezentačnej\npečiatky správneho orgánu.\n5. Správny súd posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonom (ust. § 24 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2016, resp. až\ndo 30.06.2017), keď žalobkyni neformálnym podaním zo dňa 28.01.2016 oznámil, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.11.2015 jej bolo s poukazom na vyššie uvedené zákonné\nustanovenie doručené dňa 04.12.2015 fikciou doručenia a odvolanie proti nemu podala oneskorene,\nteda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jeho podanie.\n6. Ďalej súd uviedol, že z postupu žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že vo vzťahu k žalobkyni pri\ndoručovaní zásielky s rozhodnutím zo dňa 18.11.2015 uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob\ntzv. náhradného doručenia, resp. fikcia doručenia písomnosti. Ide o právnu fikciu, že za podmienok\nustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to tak v skutočnosti nie je.\n7. Poukázal na to, že podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je však zachovanie predpísaného\npostupu doručovateľom a tiež to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, v mieste\ndoručenia zdržiaval. Predpísaný postup s poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2017 znamená, že:\n- bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie (v konkrétnom prípade sa tak stalo 30.11.2015 ako vyplýva\nz doručenky) s výzvou o opakované doručovanie v určený deň a hodinu (toto však už z predloženej\ndoručenky nevyplýva),\n- bolo vykonané opakované doručovanie s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo,\n- zásielka bola uložená s vyznačením dňa, kedy sa tak stalo.\n8. V súvislosti s uplatnením náhradného doručenia písomnosti podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2017 však správny súd dal\ndo pozornosti žalovaného skutočnosť vyplývajúcu z doručenky pripojenej k rozhodnutiu správneho\norgánu prvého stupňa zo dňa 18.11.2015, a to, že k reálnemu prevzatiu zásielky s rozhodnutím zo\nstrany žalobkyne došlo dňa 14.12.2015, teda v úložnej dobe na prevzatie zásielky. Doručenka v tomto\nprípade preukazuje, že došlo k faktickému fyzickému prevzatiu zásielky žalobkyňou. Správny súd\ntaktiež poukázal i na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia v konaní pod sp. zn.\n3Sžp/6/2013 zo dňa 17. 09. 2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016,\n3Sžo/101/2015 zo dňa 30.03.2016, 6Sžo/81/2015 zo dňa 25.01.2017, 3Asan/2/2016 zo dňa 22.02.2017,\n3Sžo/245/2015 zo dňa 25.04.2017), z ktorej vyplýva uprednostnenie faktického doručenia zásielky pred\nfiktívnym doručením v zmysle ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov účinnom do 30.06.2017 s akcentom na princíp právnej istoty.\n9. Správny súd v tejto súvislosti poukázal i na ust. § 25 ods. 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nv znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2017, ktoré upravuje inštitút náhradného doručenia pri\ndoručovaní právnickým osobám a podnikateľom - fyzickým osobám tak, že „písomnosť sa považuje po\ntroch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto\nje oprávnený konať za právnickú osobu, resp. podnikateľ - fyzická osoba sa o tom nedozvie.“ Obdobným\nspôsobom bola otázka doručovania právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom upravená\ni v ust. § 48 ods. 2, 3 OSP v znení účinnom do 30.06.2016, keď sa zásielka „považuje po troch dňoch\n\nod vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za\nprávnickú osobu, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.“\n10. Taktiež bolo potrebné poukázať i na právnu úpravu ust. § 24 ods. 2 (veta tretia) vyššie citovaného\nzákona v znení účinnom od 01.07.2017, zavedenú zákonom č. 149/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Táto nová právna\núprava mení fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov - fyzické osoby na novú fikciu, v zmysle ktorej,\nak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú\ndňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. V zmysle\ntejto novely nastáva zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na\npošte sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte. Tieto\nprávne úpravy v súvislosti s uplatnením fikcie doručenia zhodne kladú, resp. kládli dôraz na vrátenie\nnedoručenej zásielky.\n11. Správny súd uviedol, že v danej veci z obsahu predloženého administratívneho spisu nevyplynulo,\nže sa zásielka vrátila správnemu orgánu ako nedoručená, ale žalobkyňa doručované rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.11.2015 reálne prevzala v úložnej dobe dňa 14.12.2015.\nŽalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa sa touto skutočnosťou nezaoberali a žiadnym spôsobom\nju nevyhodnotili. Najvyšší súd SR i Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach zaujali názor, že v\nprípade, ak si adresát zásielky (v tomto prípade žalobkyňa) túto osobne prevezme na pošte, je vylúčené\naplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia\nupravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.\n12. Žalovaný podľa názoru súdu pochybil, keď uplatniac fikciu náhradného doručenia zásielky (napriek\nreálnemu doručeniu zásielky v odbernej lehote dňa 14.12.2015), posúdil odvolanie žalobkyne proti\nrozhodnutiu zo dňa 18.11.2015 ako oneskorene podané bez tohto, aby sa zaoberal reálnym doručením\nzásielky žalobkyni. Žalobkyňa mohla byť takýmto postupom žalovaného ukrátená na svojich právach,\nlebo v rozpore s vyššie citovanými právnymi predpismi jej bola odňatá možnosť na prejednanie\npodaného odvolania. K aplikácii zákonných ustanovení o náhradnom doručovaní môže dôjsť iba v\nprípade, ak nedošlo k reálnemu doručeniu.\n13. Uviedol, že nakoľko žalovaný nereflektoval na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 14.12.2015 reálne\nprevzala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18.11.2015, je potrebné konštatovať, že\notázku doručovania rozhodnutia, ktorá je skutkovou otázkou nesprávne právne posúdil, keď aplikoval\nust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do\n30.06.2017 napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky, pričom toto ustanovenie si v predmetnej\nveci nesprávne vysvetlil. Uvedené zistenie je dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia\n- oznámenia žalovaného zo dňa 28.01.2016 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vrátenie veci\nžalovanému na ďalšie konanie.\n14. Poukázal na to, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie\nnaznačenom smere a vysporiadať sa so skutočnosťou reálneho - faktického doručenia rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa žalobkyni dňa 14.12.2015, teda v úložnej dobe a v tejto súvislosti\nposúdiť otázku včasnosti podania odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ bolo teda žalobkyni\nrozhodnutie doručené dňa 14.12.2015, lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť dňom\n15.12.2015 a uplynula dňom 29.12.2015. Žalobkyňa v tejto lehote dňa 22.12.2015 (podľa prezentačnej\npečiatky správneho orgánu prvého stupňa) doručila správnemu orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa\n22.12.2015, čo znamená, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote a bude potrebné ďalej\npostupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov, ktoré upravujú odvolacie konanie a pri splnení ďalších zákonom stanoveným podmienok\nmeritórne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n15. Proti právoplatnému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote a\nžiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie\n\nkonanie alebo aby konanie zastavil s poukazom na § 462 ods. 1 SSP. Mal za to, že krajský súd nesprávne\nvec právne posúdil.\n16. Ku konštatovaniu krajského súdu, že vo veci neboli splnené podmienky pre uplatnenie fikcie\ndoručenia, nakoľko na doručenke nie je osobitne vyznačený dátum opakovaného doručovania a\nosobitne dátum uloženia zásielky, žalovaný poukázal na bod 5.2.2. ods. 2 Poštových podmienok a\nuviedol, že deň neúspešného opakovaného doručenia je totožný s dňom uloženia zásielky, preto\nnemožno konštatovať, že k opakovanému pokusu o doručenie nedošlo len z dôvodu, že ten istý dátum\nje uvedený na doručenke cez oba riadky.\n17. Podľa názoru sťažovateľa možno bez ďalšieho konštatovať, že k vzniku fikcie nedošlo z dôvodu, že\npodľa tvrdenia súdu nebol zachovaný predpísaný postup doručovateľom.\n18. K judikatúre Najvyššieho súdu SR na ktorú vo svojom rozhodnutí poukazoval krajský súd uviedol,\nže 5 zo 7 rozsudkov nebolo vynesených v čase vydania preskúmavaného oznámenia žalovaného.\nTiež poukázal na to, že aj samotný najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že judikatúra\nnajvyššieho súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku\njednotná.\n19. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžd/5/2013, v ktorom sa najvyšší súd\nnestotožnil so záverom krajského súdu, že pokiaľ žalobca zásielku reálne prevzal, nie je možné aplikovať\nfikciu doručenia. Taktiež žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/20/2011\nz 25.04.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky,\npovažuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia, a to aj v prípade, že sa\nadresát o uložení zásielky nedozvedel, prípadne sa o uložení zásielky dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po\nuplynutí tejto trojdňovej lehoty. Žalovaný tiež poukázal aj na názor najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 4As/67/2005 z 30.11.2006 podľa ktorého citované ustanovenie\nsprávneho poriadku spája danú fikciu s márnym uplynutím trojdennej lehoty, behom ktorej nedôjde k\nvyzdvihnutiu zásielky a nie nevyzdvihnutie si zásielky vôbec.\n20. Žalovaný uviedol, že úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca sledoval cieľ a účel\nodstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným neprebratím zásielok adresátom\na zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní. Podmienkou vzniku fikcie doručenia a písomností je\nzachovanie predpísaného postupu doručovateľom a to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom\nzastihnutý v mieste doručenia zdržiaval. Žalobkyňa nenamietala, že by sa v mieste doručenia v čase\ndoručovania nezdržiavala, preto táto skutočnosť nie je v tomto konaní sporná.\n21. Žalovaný zdôraznil, že k legislatívnej zmene v znení § 24 ods. 2 Správneho poriadku ohľadne fikcie\ndoručovania, tak aby bol plne zohľadnený deň prevzatia uloženej písomnosti na pošte, došlo až novelou\nzákona č. 149/2017 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2017. Poukázal aj na dôvodovú správu k uvedenému\nzákonu, kde sa uvádza, že súčasná právna úprava fikcie doručovania do vlastných rúk je voči občanom\nSlovenskej republiky ako adresátom písomnosti správnych orgánov - nespravodlivá a to najmä z dôvodu,\nže v prípade, ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť, napríklad 18-ty deň od uloženia, má sa správne\nza to, že mu bola písomnosť doručená až tretí deň lehoty, a teda napríklad v prípade všeobecnej lehoty\nsprávneho súdneho poriadku dĺžka 15 dní, mu vlastne plynie v správnom konaní v posledný deň lehoty\nna podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Ďalej bolo v dôvodovej\nspráve uvedené, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte, sa bude považovať za deň\ndoručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo sa pred novelou po troch dňoch uloženia\nobčanom nezohľadňovalo, a to aj v prípade, ak si adresát zásielku počas uloženia na pošte prevzal).\n22. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol nad rozsah žaloby, keď bez\ndokazovania urobil úsudok správnosti doručenky a postupu doručovateľa. Poukázal na to, že žalobkyňa\nnenamietala že z doručenky by mal vyplývať určený deň a hodina opakovaného doručenia, že\nreálne prevzatie zásielky má prednosť pred fikciou doručenia. Žalovaný tiež namietal, že krajský sa\nv odôvodnení rozsudku nevysporiadal so zrejmou skutočnosťou, že vrátenie veci žalovanému na\nďalšie konanie je nevykonateľné z dôvodu, že aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností je už\nspoločnosť MH INVEST, s. r. o.. Tiež namietal, že nový vlastník nehnuteľností nebol účastníkom konania\nv prejednávanej veci a rozhodnutie v tomto konaní nie je pre neho právne záväzné.\n\n23. Žalovaný poukázal na rozpor medzi jednotlivými označeniami žalovaného správneho orgánu. Taktiež\nnamietal ústne späťvzatie žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra č. V\n5773/2015-23 z 18.11.2015.\n24. Žalobkyňa podala vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, pričom sa stotožnila so závermi napadnutého\nrozsudku a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalobkyne splnenie\npodmienok pre vznik fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku je potrebné, aby bol adresát\nupozornený na následný pokus o doručenie s uvedením dňa a hodiny a tiež musí byť zrejmé, ktorým\ndňom bola zásielka na pošte uložená. Žalobkyňa poukázala na potrebu ústavne komforného výkladu\nzákonov, pričom výklad a interpretácia právnej normy musí byť v súlade s jej zmyslom a účelom. Taktiež\nzdôraznila, že v prejednávanej veci je rozhodujúca skutočnosť, že došlo k reálnemu prevzatiu zásielky.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom, právne názory najvyššieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nKasačný súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 455 Správneho súdneho poriadku,\nkeď deň vyhlásenia rozhodnutia 11. júla 2019 bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3\nSprávneho súdneho poriadku).\n26. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci bolo oznámenie o vybavení podania č. OU-ROOP5-2016/006587-4 Vo 10/2016-4 zo dňa 28.01.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán\nverejnej správy vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného\núradu Nitra, katastrálneho odboru č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo podané oneskorene.\n27. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného najvyšší súd zistil, že Okresný úrad Nitra,\nkatastrálny odbor ako orgán verejnej správy I. stupňa rozhodnutím č. V XXX/XXXX-XX zo dňa\nXX.XX.XXXX podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 1162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností zastavil\nkonanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2105/7/15/123-1\nuzavretej medzi účastníkom konania B. O. a žalobkyňou predmetom prevodu ktorej boli - nehnuteľnosť\noznačená ako parcela registra E č. XXX/X orná pôda o výmere 755 m2 zapísaná na liste vlastníctva č.\nXXXX v katastrálnom území X..\n28. Rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor č. V 5773/2015-23 zo dňa 18.11.2015 bolo\ndoručované žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením, keď oba pokusy o\ndoručenie (dňa 30.11.2015 a dňa 01.12.2015) boli neúspešné. Po druhom neúspešnom pokuse o\ndoručenie bola zásielka s rozhodnutím uložená dňa 01.12.2015 na pošte. Žalobkyňa si zásielku\ns predmetným rozhodnutím osobne prevzala dňa 14.12.2015, čo potvrdila na doručenke svojim\nvlastnoručným podpisom. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č.V-5773/2015-23\nzo dňa 18.11.2015 žalobkyňa podala dňa 22.12.2015 odvolanie.\n29. Oznámením o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/006587-4 Vo 10/2016-4 zo dňa 28.01.2016\nOkresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností ako druhostupňový\norgán verejnej správy vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie bolo podané oneskorene po márnom\nuplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Žalovaný v tomto oznámení poukázal na to, že rozhodnutie\nOkresného úradu, katastrálny odbor č. V 5773/2015-23 zo dňa 18.11.2015 bolo žalobkyni v zmysle §\n24 ods. 2 správneho poriadku právne doručené dňa 04.12.2015 tzv. fikciou doručenia ( nevyzdvihnutím\nzásielky do troch dní od uloženia), aj keď si ho táto prevzala následne aj fyzicky dňa 14.12.2015. Lehota\nna podanie odvolania podľa žalovaného žalobkyni uplynula dňa 21.12.2015 (pondelok), kedy bolo\nmožné najneskôr podať včasné odvolanie. Žalobkyňa však až dňa 22.12.2015 (utorok) svoje odvolanie\nosobne doručila Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru.\n30. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom uvedené oznámenie\nžalovaného o vybavení podania dôvodov vyššie uvedených zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n\n31. Úlohou Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu bolo v medziach podanej kasačnej sťažnosti\nposúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu žalovaného dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení vecí žalovaným.\n32. Spornou otázkou prejednávanej veci bolo splnenie podmienok na vznik fikcie doručenia. Ako už\nbolo uvedené prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo po opakovanom neúspešnom pokuse\no doručenie (v dňoch 30.11.2015 a 01.12.2015) uložené dňa 01.12.2015 na pošte, pričom žalobkyňa\nsi zásielku s predmetným rozhodnutím osobne prevzala dňa 14.12.2015. Žalobkyňa považuje za deň\ndoručenia, deň osobného prevzatia rozhodnutia na pošte, pričom tento deň je rozhodujúci na začatie\nplynutia odvolacej lehoty. Žalovaný však za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia správneho\norgánu považuje tretí deň od uloženia zásielky na pošte, nakoľko si žalobkyňa v tejto lehote rozhodnutie\nnevyzdvihla a v súlade s § 24 ods. 2 správneho poriadku nastala tzv. fikcia doručenia.\n33. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 - 3 Správneho poriadku účinného v čase doručovania prvostupňového\nrozhodnutia správneho orgánu dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk\nadresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.\n34. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste\ndoručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť\nv určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť\nna pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do\ntroch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o\nuložení nedozvedel.\n35. Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na\nto musí doručovateľ adresáta upozorniť.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v otázke právneho posúdenia splnenia podmienok na vznik\nfikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 vety tretej správneho poriadku v prejednávanej veci stotožnil s\nnázorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku.\n37. Najvyšší súd súhlasí so žalovaným, že v minulosti bol právny názor najvyššieho súdu na vznik\nfikcie doručenia v podstate zhodný s názorom žalovaného, keď za splnenia zákonom predpísaného\npostupu bola zásielka nevyzdvihnutá do troch dní od jej uloženia na pošte považovaná tretím dňom\nod jej uloženia za doručenú. Avšak v prejednávanej veci nemôže najvyšší súd neprihliadnuť na novšiu\njudikatúru najvyššieho súdu, tak ako ju vo svojom rozsudku citoval aj krajský súd, v ktorej najvyšší súd v\nzáujme zachovania právnej istoty dospel k záveru, že v prípade, ak si adresát zásielku osobne prevezme\nna pošte v odbernej lehote, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia, pretože takýto postup\nby bol v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom\nprávnej istoty.\n38. Uvedený právny názor vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo 17.09.2013, sp. zn.\n4Sžo/67/2014 zo 06.10.2015, sp. zn. 4Sžo/85/2015 z 01.03.2016, sp. zn. 3Sžo/101/2015 z 30.03.2016,\nsp. zn. 6Sžo/81/2015 z 25.01.2017, sp. zn. 3Sžo/245/2015 z 25.04.2017) najvyšší súd okrem vlastných\nvyslovených záverov oprel aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010-49\nz 27.10.2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že „... Využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety\ncitovaného ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy iba v prípade splnenia\nvšetkých týmto ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie skutočnosti,\nže adresát zásielky určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj\nskutočne zdržoval, a teda mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa\npredmetnú zásielku mu doručiť (napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež\npreukázanie, že poštový doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných\nrúk, pretože ak napr. poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do\nvlastných rúk zásielku ihneď uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane po tom,\nako o tom adresáta vhodných spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok\nna uplatnenie fikcie doručenia (napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník\nstanovísk, správ a rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). Obdobne, ak doručenka\n\nzásielky určenej adresátovi do vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis\npoštového doručovateľa, nemá povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti\n(C.H. BECK č. RNs C 155/2001). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením\nkonštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej\ndoby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou\nktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z\nnej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom\nfikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom\nvýnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho\nporiadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej\nistoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti\nsplnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu\nmoc uplatňovať len v prípadoch a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m.m. I. ÚS\n119/07).“\n39. V neposlednom rade považuje najvyšší súd za potrebné poukázať aj na zmenu legislatívnej úpravy,\nkeď fikcia doručenia nastávajúca tretím dňom uloženia zásielky na pošte bola nahradená úpravou,\nkeď písomnosť sa považuje za doručenú až dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu\n(ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas jej uloženia na pošte). Nová právna úprava (účinná od\n01.07.2017) teda zohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti v priebehu celej úložnej lehoty. Aj s\npoukazom na dôvodovú správu k uvedenej zmene ustanovenia § 24 Správneho poriadku, tak ako z nej\ncitoval žalovaný v kasačnej sťažnosti, v ktorej sa výslovne konštatuje, že súčasná právna úprava fikcie\ndoručenia do vlastných rúk (teda právna úprava účinná do 30.06.2017) je voči občanom Slovenskej\nrepubliky - ako adresátom písomností správnych orgánov - nespravodlivá, možno mať za to, že zmena\njudikatúry najvyššieho súdu v otázke posudzovania náhradného doručenia bola dôvodná.\n40. V prejednávanom prípade je nepochybné, že v priebehu odbernej lehoty, a to dňa 14.12.2015,\nsi žalobkyňa zásielku, ktorej obsahom bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru\nč. V5773/2015-23 zo dňa 18.11.2015 o zastavení katastrálneho konania, na pošte reálne prevzala.\nV danom prípade doručenia, náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá\ndoručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v\npriebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal, pokiaľ doručenka z ktorej správny orgán\nvychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán skutočnosti týkajúce sa náhradného\ndoručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností,\njeho okolnosti musia byť riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie\nnáhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne\nkonformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. (Z rozhodnutia NS SR\nsp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013).\n41. S poukazom na uvedené, najvyšší súd v súlade s názorom krajského súdu dospel k záveru, že lehota\n15 dní na podanie odvolania začala žalobkyni plynúť dňom 15.12.2015 a uplynula dňom 29.12.2015, a\npreto odvolanie žalobkyne, ktoré bolo osobne doručené na orgán verejnej správy dňa 22.12.2015 bolo\npodané včas a je povinnosťou žalovaného správneho orgánu o ňom meritórne rozhodnúť.\n42. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zásielku reálne prevzala, čo jej pri posúdení doručenia skutočnosť\nmajúca prednosť pred uplatnením inštitútu náhradného doručenia, najvyšší súd konštatuje, že v\nprejednávanej veci nebol dôvod skúmať splnenie podmienok pre náhradné doručenie a teda dodržanie\nzákonného postupu pri doručovaní písomností, keďže žalobkyňa namietala, že doručovateľ po prvom\nneúspešnom pokuse o doručenie ju žiadnym spôsobom neupovedomil, že písomnosť príde znovu\ndoručiť v určený deň a hodinu.\n43. K námietke žalovaného, že krajský súd rozhodol nad rozsah žaloby, najvyšší súd uvádza, že\nsa nejedná o preskúmanie napadnutého oznámenia žalovaného nad rámec žalobných dôvodov,\nkeď krajský súd zrušil napadnuté oznámenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky\ndoručovania žalovaným. Najvyšší súd zistil, že splnenie zákonných podmienok pre vznik fikcie doručenia\nbolo hlavnou žalobnou námietkou žalobkyne, a aj keď výslovne žalobkyňa nenamietala skutočnosť,\nže reálne prevzatie zásielky má mať prednosť pred fikciou doručenia, v žalobe namietala nedodržanie\nzákonného postupu pre možnosť vzniku fikcie doručenia (ktorý už z dôvodov uvedených nebolo potrebné\n\nvo veci skúmať), pričom svoju argumentáciu v žalobe oprela okrem iného aj o nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010-49 z 27.10.2010, z ktorého odvodzoval svoj právny názor\naj najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa náhradného doručovania, na ktoré odkazoval\nkrajský súd v napadnutom rozsudku. Kasačný súd má za to, že krajský súd nevybočil z rámca súdneho\nprieskumu tak ako bol definovaný žalobnými bodmi.\n44. Najvyšší súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného o nevykonateľnosti rozsudku\nkrajského súdu, pretože vlastníkom predmetných nehnuteľností je už spoločnosť MH Invest, s. r. o.\nSprávne súdnictvo je v zásade založené na prieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré už\nnadobudli právoplatnosť. Ich prieskum však nie je len deklaratórny, bez reálnej možnosti nápravy. V\nprípade ak správny súd dospeje k záveru o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, takéto\nrozhodnutie zruší a správny orgán sa musí vecou znova zaoberať. Konštrukcia žalovaného popiera\núčel správneho súdnictva, podanie žaloby by vo svetle jeho argumentácie malo len čisto formálny\ncharakter a nezákonný postup správneho orgánu by bol nepostihnuteľný, či nenapraviteľný. Žalovaný\nje povinný rešpektovať zrušujúci rozsudok krajského súdu a rozhodnúť meritórne o podanom odvolaní\nžalobkyne. Najvyšší súd uvádza, že krajský súd zrušil v podstate procesné rozhodnutie žalovaného\nnezaoberajúce sa meritom veci. Vec sa vracia do štádia odvolacieho konania na správnom orgáne.\nV tejto súvislosti je bezpredmetná aj námietka žalovaného, že v porovnateľných konaniach správny\nsúd zamietol žaloby spoločnosti Poľnohospodárka pôda, s. r. o.. Aj keď sa jedná o porovnateľné veci,\npokiaľ ide o predmet konania na správnom orgáne, najvyšší súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní sa\nnejedná o totožnú, či obdobnú vec, pretože v prejednávanej veci (na rozdiel od konaní vo veciach\nžalôb podaných spoločnosťou Poľnohospodárka pôda, s. r. o.) správny súd nepreskúmaval konečné\nrozhodnutie Okresného úradu o odvolaní účastníka konania, ale len oznámenie, ktorým okresný úrad\nupovedomil účastníka konania o nedodržaní lehoty na podanie odvolania.\n45. Žalovaný tiež namietal, že nedošlo k účinnému späťvzatiu žaloby v časti o preskúmanie rozhodnutia\nOkresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5773/2015-23 zo dňa 18.11.2015, nakoľko späťvzatie\nnebolo urobené písomne, ale len ústne na pojednávaní pred krajským súdom. Z ustanovenia § 56\nods. 1 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že v konaní pred správnym súdom možno podanie urobiť\npísomne, a to v listinnej alebo elektronickej podobe. Najvyšší súd má za to, že citované ustanovenie\nnevylučuje možnosť účastníkov konania prednášať niektoré svoje návrhy ústne na pojednávaní pred\nsúdom. Takýto úkon účastníka nie je len ústnym podaním bez náležitej formy, ako sa domnieva žalovaný,\nale ide o ústne podanie zachytené v písomnej podobe v zápisnici o súdnom pojednávaní, takýto úkon je\nurobený priamo pred súdom, a preto mu nemožno odoprieť náležitú vážnosť a dôsledky. V prejednávanej\nveci žalobca na pojednávaní pred krajským súdom vzal späť žalobu v časti o preskúmanie rozhodnutia\nOkresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5773/2015-23 z 18.11.2015, pričom tento úkon je\nzachytený písomne v zápisnici o pojednávaní. Nejedná sa o úkon žalobcu, ktorý by podliehal schváleniu,\nči potrebe vyjadrenia zo strany žalovaného správneho orgánu, preto má najvyšší súd za to, že krajský\nsúd postupoval správne, keď na tento úkon žalobcu prihliadol a konanie v uvedenej časti zastavil.\nNajvyšší súd tiež poukazuje na to, že žalovaný bol na pojednávaní pred krajským súdom osobne\nprítomný, o späťvzatí žaloby mal teda priamu vedomosť. Z kasačnej sťažnosti ani nie je zrejmé, ako\nmala táto namietaná skutočnosť poškodiť žalovaného na jeho právach, teda z akého dôvodu žalovaný\npovažuje zastavenie konania za rozhodnutie súdu vo svoj neprospech.\n46. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\npodľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni ich\nnáhradu voči žalovanému (sťažovateľovi) priznal z dôvodu jej úspechu v kasačnom konaní (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).\n48. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}