Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/8/2018 z 30. 7. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2019, sp. zn. 5Sžrk/8/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:4016200158.1 Najvyšší súd | 5Sžrk/8/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:4016200158.1 | 2019-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3569329-12ed-4163-9e00-5edee64370d9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4016200158.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžrk/8/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200158
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4016200158.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,
PhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci sťažovateľa
(pôvodne žalobca): Poľnohospodárska Pôda s.r.o., Žehrianska 3179/3, 851 07 Bratislava, IČO: 44 138
369, zastúpený LawService, s.r.o., Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému:
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Štefánikova trieda
69, 949 01 Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, 949 66 Nitra, 2/ K. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. I. XX, XXX XX Z. - L., o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. Upo
18/2016-4/Br, OU-NR-OOP-2016/005661-4 k: Pd 217/15/4403-2, V 5166/2015 zo dňa 26. januára 2016,
konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/4/2016-94 z 12. decembra
2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
15S/4/2016-94 z 12. decembra 2017 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č.k. 15S/4/2016-94 z 12. decembra 2017
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Upo 18/2016-4/Br, OU-NR-OOP-2016/005661-4
k: Pd 217/15/4403-2, V 5166/2015 z 26. januára 2016. Správny súd nepriznal náhradu trov konania
žalovanému podľa § 168 SSP a ďalším účastníkom podľa § 169 SSP.

2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. V 5166/15-8 z 23. júla 2015, ktorým povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu
s tým, že právne účinky vkladu nastali 23. júla 2015.

3. Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa z 23. júla
2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd
217/15/4403-2 z 15. októbra 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Prokuratúra v proteste
uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 z 8. júla 2015 schválila návrh na vydanie
osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“.
Zároveň citovala § 31 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 5 zákona
č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení



niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka a § 32 ods. 1,
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok).

4. V proteste prokuratúra ďalej uviedla, že predkupné právo štátu je upravené v zákone č. 175/1999
Z.z. a žiadosť Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35060 z 20. júla 2015 o zápis
predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa 08.07.2015, bola doručená správnemu orgánu prvého
stupňa dňa 22.07.2015 a zaevidovaná bola pod č. Z 5113/15, pričom predkupné právo štátu sa týkalo aj
parcely registra C KN č. XXXX v katastrálnom území E.. V čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu
vlastníckeho práva mal správny orgán prvého stupňa preukázané, že na nehnuteľnosť, ktorá tvorila
predmet katastrálneho konania existovalo zákonné predkupné právo, preto mal správny orgán podľa §
31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť. Konanie malo byť podľa § 31a písm. c/
katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú
skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod
na zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona. Prokuratúra
bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa neprihliadol na existenciu zákonného predkupného
práva štátu ako na právne významnú skutočnosť, presne a úplne nezistil skutočný stav veci vo vzťahu
k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo
absolútnu neplatnosť zmluvy. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého
stupňa pod sp.zn. UP 60/2015.

5. Žalovaný svojím rozhodnutím č. Upo 18/2016-4/Br, OU-NR-OOP-2016/005661-4 k: Pd
217/15/4403-2, V 5166/2015 z 26. januára 2016 podané odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo 4. novembra 2015 ako vecne správne potvrdil. Správny orgán prvého stupňa
rozhodnutím č. UP 60/2015-7 zo 4. novembra 2015 vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra z
15. októbra 2015 a rozhodnutie z 23. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností zrušil.

6. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne
príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26. januára 2016 v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

7. Správny súd poukázal na ust. § 140 SSP, podľa ktorého vo veciach toho istého žalobcu a totožného
predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého
ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho
dôvody. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 140 SSP správny súd poukázal na totožné
rozsudky Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/18/2016-123 zo dňa 07.06.2017, č.k. 11S/19/2016-148 zo dňa
07.06.2017, č.k. 11S/30/2016-111 zo dňa 12.07.2017, č.k. 11S/32/2016-122 zo dňa 28.06.2017, č.k.
15S/5/2016-120 zo dňa 23.10.2017 a č.k. 15S/6/2016-112 zo dňa 14.11.2017.

8. K otázke predkupného práva štátu správny súd odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn.
1Sžr/103/2012 z 9. apríla 2013 uvádzaný v doteraz vydaných rozsudkoch. Z jeho záverov jednoznačne
vyplýva, že správny orgán je pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako
skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. V tomto preskúmavacom
konaní nemohlo byť úlohou súdu na základe správnej žaloby podanej žalobcom riešiť otázku zákonnosti
pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia z hľadiska námietok žalobcu v podanej žalobe. Podľa
rozhodovacej činnosti súdov môže byť v konaní o proteste prokurátora predmetom preskúmania súdom
len zákonnosť tohto rozhodnutia a rozhodnutia správy katastra, ktorým vyhovela protestu prokurátora,
a to z hľadiska, či protestu prokurátora malo alebo nemalo byť vyhovené. V tomto konaní nie je možné
preskúmavať rozhodnutie pôvodné, t.j. rozhodnutie o povolení vkladu, ani riešiť otázku, komu svedčí
vlastnícke právo. Povinnosťou súdu je skúmať najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným
subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca
zákona. Tým je vymedzená úloha súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého súd nie je oprávnený
riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia z hľadiska jeho obsahu (rozsudok Najvyššieho súdu
SR č.k. 10Sžr/27/2012-77 z 24. októbra 2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/127/2013
z 24. septembra 2014).



9. Vychádzajúc z právnych názorov Najvyššieho súdu SR a skúmajúc podmienky v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre správny súd konštatoval, že protest prokurátora má
zákonom stanovené náležitosti. Bol podaný oprávneným subjektom a v zákonom stanovej lehote 3 rokov
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôvody v ňom uvedené nevybočujú z
rámca zákona. Protest má oporu v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona najmä v tom, že pri rozhodovaní
o vklade správny orgán neprihliadol na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu (existencia zákonného predkupného práva štátu). Súčasne bolo porušené aj
ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď správny orgán presne a úplne nezistil skutkový stav
veci.

II.

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote
kasačnú sťažnosť prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP,
navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a
vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov
konania.

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, keď podľa
jeho názoru zo strany správneho súdu nedošlo k subsumpcii skutkového stavu pod relevantné právne
normy.

12. Správny súd podľa sťažovateľa v rozsudku nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo by malo byť
predkupné právo štátu skutočnosťou, na ktorú je katastrálny orgán v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona povinný pri povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť. V
tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že vzhľadom na neurčitosť právneho pojmu ,,skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu“ bolo potrebné zo strany správneho súdu
poskytnúť jeho výklad.

13. Podľa názoru sťažovateľa, platnosť právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je
potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku. V tejto súvislosti sťažovateľ
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 M Obdo V 16/2006 a rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 2222/2011 z 29. mája 2012. Ustanovenie § 31 ods.
1 katastrálneho zákona nemožno podľa sťažovateľa interpretovať tak, že správny orgán je povinný
posudzovať platnosť právneho úkonu podľa práva účinného v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Z
uvedeného dôvodu, mal sťažovateľ za to, že protest prokurátora je v časti, kde vyslovil záver o tom, že
správny orgán bol povinný skúmať či došlo k uplatneniu predkupného práva štátu, zjavne nedôvodný,
keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy predkupné právo štátu k dotknutému pozemku neexistovalo.

14. Ďalej uviedol sťažovateľ, že práve z dôvodov, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má
dve fázy, pričom k nadobudnutiu prichádza až vkladom a tiež z dôvodu, že oprávnenou osobou z
predkupného práva bol štát a žalovaný je štátny orgán, ktorý vyhovel protestu prokurátora (taktiež
patrí do sústavy štátnych orgánov), je podľa žalobcu dôvodné predpokladať, že žalovaný sa výkladom
zákonných noriem priklonil na stranu štátu, preto podľa sťažovateľa bolo úlohou správneho súdu v
konaní posúdiť aj to, či nedošlo k porušeniu zásady rovnosti vyplývajúcej z čl. 12 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

15. Z protestu prokurátora, katastrálnych rozhodnutí a rozsudku správneho súdu je podľa názoru
sťažovateľa zrejmé, že katastrálny orgán pri vydaní pôvodného rozhodnutia o povolení vkladu v
prospech sťažovateľa mal vedomosť o predkupnom práve štátu k dotknutému pozemku. Nebolo potom
sťažovateľovi zrejmé ako prokurátor, katastrálne orgány a správny súd následne dospeli k záveru, že
katastrálny orgán toto predkupné právo nevzal pri povolení vkladu do úvahy, keď rozhodnutie o povolení
vkladu neobsahuje odôvodnenie. Prokurátor a katastrálne orgány za dôkaz takéhoto „opomenutia“
považujú skutočnosť, že katastrálny orgán neprerušil konanie o povolení vkladu a nevyzval účastníkov
konania na predloženie listiny, ktorou by preukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Podľa
sťažovateľa ide o nelogickú argumentáciu, nakoľko takýto postup prejudikuje právny záver katastrálneho
orgánu, že predkupné právo štátu má alebo môže mať vplyv na povolenie vkladu. Katastrálnemu



orgánu by sa v takom prípade odňala právomoc, ktorá mu vyplýva z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
čo sa podľa sťažovateľa aj stalo, keď katastrálne orgány nekriticky prevzali argumentáciu z protestu
prokurátora.

16. Sťažovateľ záverom kasačnej sťažnosti podotkol, že správny súd na základe neznámej
interpretačnej metódy a chýbajúcich úvah vyvodil nesprávny záver, že Najvyšší súd SR podľa rozsudku
sp.zn. 1Sžr/103/2012 z 9. apríla 2013 považuje predkupné právo štátu za skutkovú a právnu skutočnosť
podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa v predmetnej veci predkupným právom štátu nezaoberal vo vzťahu k § 31 ods.
1 katastrálneho zákona a jeho rozhodnutie podľa sťažovateľa neobsahuje žiadny právny názor, ktorý
by spadal aj na prejednávanú vec.

III.

17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, stotožňujúc sa s právnym posúdením veci správnym súdom, ktorý
považoval existenciu zákonného predkupného práva štátu za takú skutočnosť, na ktorú bolo potrebné v
čase rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadnuť. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na to, že podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a ustálenej súdnej praxe
okresný úrad rozhoduje podľa skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu,
a teda nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu, nastali až po uzavretí zmluvy
resp. až po začatí vkladového konania. Zároveň mal za to, že správny súd nie je výkladovou autoritou a
nesúhlasil s názorom sťažovateľa, že bolo potrebné aby správny súd poskytol výklad pojmu „skutkové
a právne skutočnosti“, ktoré by mali mať vplyv na povolenie vkladu.

18. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie zákonnú povinnosť ponúknuť nehnuteľnosť na predaj
štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo, je podľa žalovaného nedovoleným, absolútne
neplatným právnym úkonom. Žalovaný tento názor odôvodnil tým, že prípady absolútnej neplatnosti
právnych úkonov negatívne vymedzuje taxatívny výpočet prípadov relatívnej neplatnosti v § 40a
Občianskeho zákonníka, a teda vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú
uvedené v citovanom ustanovení zákona, ide o absolútnu neplatnosť. Účelom zákonnej úpravy
predkupného práva štátu je verejný záujem na rýchlom, zákonnom a hospodárnom usporiadaní
vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa významná investícia týka.

19. Zhodne so závermi správneho súdu sa žalovaný nestotožnil ani s názorom sťažovateľa, že
predkupné právo štátu má taký istý obsah ako predkupné právo spoluvlastníka veci. V tejto súvislosti
uviedol, že síce obe predkupné práva vznikajú zo zákona, platná právna úprava spája s porušením
zákonného predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka, na rozdiel od
zákonného predkupného práva štátu, relatívnu neplatnosť.

20. Záverom uviedol žalovaný, že sťažovateľom navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného by bolo
nevykonateľné z dôvodu, že na základe následných právnych zmien je aktuálnym vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., a teda sťažovateľ ani pôvodná predávajúca
K. už vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti nie sú. Vzhľadom na tieto právne zmeny (s poukazom na
§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 228 Civilného sporového poriadku) nemožno podľa
žalovaného vykonať spätný zápis vlastníckeho práva v prospech pribratej účastníčky K., ako pôvodnej
predávajúcej v konaní V 5166/2015.

21. Krajská prokuratúra Nitra („účastník 1/“) vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, považujúc rozsudok správneho súdu za jasný, zrozumiteľný,
vecne správny a riadne odôvodnený. Účastník 1/ sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu,
že okresný úrad pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je
povinný prihliadať na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať ako skutkovú a
právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu. Účastník 1/ mal za to, že sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti žiadnym argumentom nevyvrátil správnosť tohto právneho názoru správneho súdu.

22. Podľa účastníka 1/ je z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona zrejmé, že skutočnosti uvedené v tomto
ustanovení skúma katastrálny úrad pri rozhodovaní o vklade, teda skúma všetky skutočnosti, ktoré



nastanú do rozhodnutia o vklade, vrátane vzniku predkupného práva štátu. Podľa účastníka 1/ nie je
prípustné, aby katastrálny úrad rozhodol o vklade vlastníckeho práva na základe zmluvy, ktorá v čase
rozhodovania nerešpektovala zákonné predkupné právo štátu a teda bola v rozpore so zákonom.

23. K námietke sťažovateľa, že v konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastník 1/ uviedol, že táto
nie je dôvodná a v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu tejto zásady v konaní o proteste prokurátora
ani v konaní pred správnym súdom. Zároveň účastník 1/ uviedol, že zastáva názor, že nebola splnená
podmienka povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní.

24. Vyjadrenie K. F. („účastníčky 2/“) ku kasačnej sťažnosti sa v spise nenachádza, napriek tomu, že
výzvu správneho súdu z 28. marca 2018 účastníčka 2/ prevzala 5. apríla 2018 (č.l. 150).

IV.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)
preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti
(453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a
je potrebné ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§
455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku 31. júl 2019 bol zverejnený na úradnej tabuli a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho
vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

26. Predmetom kasačného konania bol rozsudok správneho súdu č.k. 15S/4/2016-94 z 12. decembra
2017 podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Upo
18/2016-4/Br, OU-NR-OOP-2016/005661-4 k: Pd 217/15/4403-2, V 5166/2015 z 26. januára 2016,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor č. UP 60/2015-7 zo 4. novembra 2015, ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Nitra z 15. októbra 2015 proti rozhodnutiu z 23. júla 2015 o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

27. Predmetom kasačného konania je preveriť správnosť právneho posúdenia veci krajským súdom z
dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti.

28. Kasačný súd úvodom poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej
moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov
korešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.

29. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464
ods. 1 SSP podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

30. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svoj nedávny rozsudok sp.zn. 5Sžrk/10/2018 z 19. júna 2019,
ktorého odôvodnenie, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje, v príslušnom
rozsahu uvádza:
„Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 31 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30.06.2016 obsahovalo výpočet hľadísk,
z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto zákona bolo
zrejmé, že zmluva sa skúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť.
Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí
zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do
vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym



orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné
pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho
práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
Kasačný súd uvádza, že v prejednávanej veci je sporným, či predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5
zák. č. 175/1999 Z.z., ktoré vzniklo po uzavretí kúpnej zmluvy, je skutočnosťou, ktorá mohla mať vplyv
na povolanie vkladu.
Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z.z. je navrhovaný zákon „... opatrením, ktoré by
malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je urobiť
priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných
kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky. Ukázalo sa totiž, že
nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb nedovoľuje v rozumnom čase pripraviť
a realizovať rozsiahle stavby. Bráni tomu stav evidencie práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností
a zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že to odrádza najmä
zahraničných investorov, ktorý zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.“
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať
významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra
nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom
a stavbám.
V tomto prípade predkupné právo štátu vzniká priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie
osvedčenia o významnej investícii vládou.
V dôvodovej správe k zákonu č. 154/2015 Z.z. sa uvádza, že predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5
zákona č. 175/1999 Z.z. sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou záznamu.
Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný
ponúknuť ju na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. To vyplýva už zo samotného pojmu
„predkupné právo“, ktorý pojem gramaticky nemožno vyložiť inak, než právo kúpiť vec skôr ako niekto
iný.
Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný zákonom č.
175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (viď § 1
ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z. z., dôvodová správa k zákonu
č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému
sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená priamo zo
zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne
ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. môže byť
v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z.
Podľa názoru kasačného súdu je neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č.
175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného páva pri zamýšľanom
prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, v rozpore
s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. A to aj
vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania
o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o
povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžrk/3/2018 z
18.05.2018).
K sťažnostnému bodu týkajúcemu sa namietaného porušenia zásady rovnosti, kasačný súd uvádza, že
zásada rovnosti účastníkov konania je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a je spojená s rovnosťou
všetkých občanov pred zákonom. Táto zásada platí v plnom rozsahu aj v správnom konaní a znamená,
že všetci účastníci správneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú
a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorého z nich. Nemožno
súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, keď porušenie zásady rovnosti odvodzuje iba od skutočnosti, že
v preskúmavanej veci je oprávneným z predkupného práva štát a že konajúci správny orgán vyhovel
protestu prokurátora, navyše keď tento protest, ako už bolo vyššie konštatované kasačným súdom,
nevybočuje z rámca zákona. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol
také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení zásady rovnosti v



preskúmavanom správnom konaní považovať za odôvodnenú. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje
na svoju nedávnu judikatúru v obdobnej veci, a to rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp.zn.
5Sžrk/14/2018 z 31. januára 2019.
Ostatné námietky sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú
sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.“

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom
konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).
Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo
požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 SSP). Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im
v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli
(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.