{"guid": "199cf58e-e747-48d0-9278-c568766f4d95:bd7a4aa6-ad6e-47bb-9960-c84f89aac9da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4015200338.1", "spisova_znacka": "2Sžf/76/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/76/2016 z 26. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 2Sžf/76/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:4015200338.1", "identifikacne_cislo": "4015200338", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd7a4aa6-ad6e-47bb-9960-c84f89aac9da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200338.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200338.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200338.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/76/2016\n4015200338\n26. 02. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:4015200338.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: thyssenkrupp Materials Slovakia spol. s\nr.o., Bešeňovská cesta 17, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 144 137, právne zastúpeného JUDr. Ľubica\nMasárová, advokátka, Landererova 6, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného 1100301/1/13378/2015/14003 zo dňa 14. januára 2015, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/11/2015-93 zo dňa 08. decembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/11/2015-93 zo dňa 08.\ndecembra 2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/13378/2015/14003 zo dňa 14. januára 2015 a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo\nvýške 754,83 eur účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\nSprávca dane (,,Daňový úrad“) dňa 14. októbra 2014 vydal pre vybrané daňové subjekty rozhodnutie\no vyrubení rozdielu dane v sume 3 218,63 eur pre daňový subjekt - žalobcu a to na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej\nlehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 14. januára 2015 tak, že rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil. Skutkový stav zistený v správnom konaní bol preukázaný na základe\nvykonanej daňovej kontroly na DPH za obdobie január až december 2009 v zmysle § 15 zák. č. 511/1992\nZb.\nKrajský súd vo svojom odôvodnení uviedol, že vyrubený rozdiel dane v sume 3 218,63 eur za zdaňovacie\nobdobie jún 2009 mohol súvisieť s tým, že správca dane preveril uskutočnenie prepravy tovaru,\nbetonárskej ocele odosielateľom, ktorým bol žalobca pre odberateľa L. L. V. s tým, že dopravcom tohto\ntovaru mala byť tretia osoba L. I.. Správca dane formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií\nzisťoval skutočnosti súvisiace s uvedeným dodaním tovaru na základe čoho mal preukázané, že\nprepravca L. I. v období od 01. januára 2009 do 31. decembra 2009 nepotvrdil žiadnu prepravu tovaru\nzo Slovenska pre odberateľa L..\nĎalej krajský súd uviedol, že žalobca v správnom konaní predložil sporné faktúry č. 3709060104 a č.\n3709060271, ďalej vyhlásenie odberateľa, v ktorom čestne prehlásil, že tovar vyviezol vlastným autom\ndo členského štátu - Poľska ako aj vyjadrenia, z ktorých vyplynulo, že prepravu tovaru vykonala tretia\nosoba, ktorým bol dopravca L. I.. V spise, ako uviedol krajský súd sa taktiež nachádzala fotokópia\nCMR, na ktorej sa nachádzala pečiatka prepravcu s podpisom osoby, ktorá mala predmetnú prepravu\nrealizovať. Touto osobou mal byť vodič prepravcu X. L., avšak predmetný podpis podľa vyjadrenia L. I.\nnezodpovedá vzorke podpisu jeho vodiča zamestnanca X. L..\n\nV odôvodnení rozsudku krajský súd tiež uviedol, že na predmetných CMR zo dňa 03. júna 2009 a 04.\njúna 2009 boli taktiež uvedené ŠPZ vozidiel prepravcu, ktorými mala byť predmetná preprava tovaru\nrealizovaná. S poukazom na uvedené krajský súd uviedol ust. čl. a čl. 5 Medzinárodného dohovoru\nCMR (11/1975 Zb.). Krajský súd konštatoval, že pri zisťovaní skutkového stavu ohľadne oboch sporných\nprepráv nebolo v konaní zistené a preukázané za akých okolností a z akého dôvodu sa pečiatky\ndopravcu nachádzali na predmetných CMR a teda samotné vyhlásenie dopravcu, že pre odosielateľa\nv danom čase prepravu nevykonal, nepôsobí dostatočne dôveryhodne na stanovenie záveru, že k\nsporných prepravám nedošlo. Naviac v správnom konaní nebol vypočutý samotný označený vodič,\nktorý mal sporné prepravy realizovať X. L., ktorého podpis mal byť v predmetných pečiatkach dopravcu,\npričom tento podpis nespochybnil samotný vodič, ale jeho zamestnávateľ L. I.. Tento rozpor a nejasnosť\nv uvedenom, v skutočnosti nemôže byť na ťarchu a v neprospech kontrolovaného daňového subjektu\npri vyhodnocovaní dôkazov ako celku.\nKrajský súd záverom uviedol skutočnosť, že v prípade preukázania dodania tovaru odberateľovi\nodosielateľom bolo nepochybné, že takýto tovar musel byť nejakým spôsobom odberateľovi dodaný\na samotné spochybňovanie, resp. nejasnosti v súvislosti s prepravou tovaru nemôže byť dôvodom\nnepreukázania dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. V tomto smere je možné\npreukazovať, resp. vykonať dokazovanie ohľadne sledovania ďalšieho pohybu dodaného tovaru\nodberateľom a teda či tento sám dodaný tovar spracoval prípadne ho použil iným spôsobom v rámci\nsvojich podnikateľských aktivít. Podľa tvrdenia žalobcu tento v období od mája 2009 do decembra\n2009 realizoval viacero dodaní tovaru pre odberateľa L. V., pričom v rámci dokazovania a zisťovania\nskutkového stavu bolo možné porovnať iné realizované obchodné prípady, ich spôsob a formu so\nspornými zdaniteľnými obchodmi z obdobia mesiaca jún 2009.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie. Úvodom svojho odvolania uviedol,\nže vychádzajúc z ust. § 250ja ods. 1 O.s.p., proti rozsudku krajského súdu podľa § 250j ods. 1,2 a 6\nbolo prípustné odvolanie. Uviedol, že mu bolo upreté právo podania odvolania a napriek uvedenému\npoučeniu odvolanie podal súlade s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalobcovi\nnáhradu trov konania. Zároveň uviedol, že nesúhlasil s odôvodnením rozsudku krajského súdu, že\ndôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bol nedostatočne zistený skutkový stav. V odvolaní poukázal\nna konkrétne odseky odôvodnenia krajského rozsudku.\nŽalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasil so záverom krajského súdu vo veci nedostatočného zistenia\nskutkového stavu správcom dane v prípade preukazovania prepravy tovaru od žalobcu pre odberateľa\nL. V., ktorá mala byť vykonávaná podľa faktúr č. 3709060104 a 3709060271 v zdaňovacom období jún\n2009. Podľa názoru žalovaného, krajský súd prijal tento záver na základe skutočností, resp. dôkazu,\nktorý nebo predmetom dokazovania vykonaného prvostupňovým správny orgánom - správcom dane a\nani odvolacím orgánom.\nŽalovaný poukázal na to, že v zozname spisového materiálu, ktorý bol žalovaným krajskému súdu\npredložený, takéto doklady - CMR nie sú označené, že by tvorili súčasť spisu. Žalovaný sa stotožňoval\nlen s konštatovaním krajského súdu, že žalobca v správnom konaní predložil sporné faktúry č.\n3709060104 a č. 3709060271, ďalej vyhlásenie odberateľa, v ktorom čestne prehlásil, že tovar vyviezol\nvlastným autom do členského štátu - Poľska, ako aj vyjadrenia, z ktorých vyplynulo, že prepravu tovaru\nvykonala tretia osoba, ktorým bol dopravca L. I.. Tieto predložené dôkazy neboli podľa žalobcu sporné a\nžalobca v konaní nikdy nenamietal, že by okrem týchto dokladov predložil správcovi dane aj predmetné\nCMR. Žalobca prvýkrát uvádzal tvrdenie, že správcovi dane boli predložené CMR počas daňovej\nkontroly, aj to bez akéhokoľvek preukázania o prevzatí správcom dane, resp. doručenia správcovi dane,\naž v podanej žalobe. Pri podaní žaloby predkladal ako dôkaz predmetné CMR (taktiež bez bližšieho\noznačenia). Žalovaný uviedol, že správca dane a ani odvolací orgán tieto CMR nemali k dispozícii.\nŽalovaný trval na svojom vyjadrení k žalobe, že žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne\nnové dôkazy. Žalobca tvrdil, že správcovi dane boli predložené poľské CMR, čo podľa žalovaného\nnie je zo spisového materiálu zrejmé. Z dôvodu, že v predložených vyhláseniach odberateľa o\nvykonaní prepravy sa uvádzalo, že bola vykonaná vlastným autom, správca dane vyzval žalobcu o\npredloženie dôkazov výzvou č. 9412401/5/3118723/2012 zo dňa 26. októbra 2012 (prevzatá dňa 05.\n\nnovembra 2012). Žalobca vo svojej odpovedi (ev. č. 3524290 z dňa 28. novembra 2012) uviedol\ninformáciu, že dopravu uskutočnil dopravca L. I., TRAMS F.P.U.H., Ksiaznice 11, 32-42 Gdów, Poľsko.\nAko uviedol žalovaný, k tejto informácii žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by ju\npreukazovali. Správca dane prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií SCAC č.\n9412401/5/3583300/2012 zo dňa 31. decembra 2012 požiadal poľskú daňovú správu o prešetrenie\nuskutočnenia prepravy tovaru pre odberateľa M.. V. uvedeným dopravcom. Žiadosť MVI o daňovom\nsubjekte L. I. SCAC č. 9412401/5/3583300/2012 zo dňa 31. decembra 2012 obsahoval štyri prílohy dokumenty, ktoré žalovaný v svojom odvolaní uviedol.\nŽalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že správca dane zaslal spolu so žiadosťou od MVI v prílohe iba\ntie dokumenty, ktoré mu poskytol daňový subjekt. Z uvedeného titulu v texte SCAC ani neuvádzal čísla\nCMR, keďže ich nepoznal, a preto ani nežiadal zahraničného správcu dane o preverenie prepravných\ndokladov, keďže nimi nedisponoval. Ku skutočnosti, že sa krajský súd nevyjadril k tomu, ako sa pečiatky\ndostali na prepravné doklady žalovaný uviedol, že sa k tomu ani nemohol vyjadriť, pretože žiadne také\ndoklady mu pri preverovaní predložené neboli a neboli ani prílohou žiadosti.\nŽalovaný ďalej poukázal, že v zmysle vyjadrenia dopravcu L. I., že žiadnu prepravnú službu pre\nspoločnosť L. L. V., CECH-POL, ul. Tarnogórska 30 nr lok. 9, 44 100 Gliwice, Poľsko nevykonal,\nneuzatvoril žiadnu prepravnú zmluvu ani s kontrolovaným daňovým subjektom, ani s jeho odberateľom.\nV zmysle tohto vyjadrenia nie je splnená základná podmienka uvedená v ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH.\nK tvrdeniu o nevypočutí vodiča žalovaný uviedol, že ak by sa pripustila skutočnosť, že sa dodatočne\npreverí a vypočuje osoba šoféra a ten by potvrdil prepravu tovaru, ktorý je uvedený na tovarových\nfaktúrach, takýmto zistením by sa rovnako nepotvrdilo poskytnutie prepravy v zmluvnom vzťahu GolarzCECH-POL, ani Golarz-ThyssenKrupp ferostav, stále by nebola preukázaná pohyblivá dodávka. Takéto\nvykonanie dokazovania správcom dane je neopodstatnené a vzhľadom na chýbajúce identifikačné\núdaje je nevykonateľné. Vo vzťahu k osobe šoféra žalovaný uviedol, že meno šoféra bolo uvedené\niba na doklade s názvom Neštandardný daňový doklad: 09MTND01815 zo dňa 03. júna 2009\na Neštandardný daňový doklad č. 09MTND01851 zo dňa 04. júna 2009, ktorý vyhotovil žalobca\nprostredníctvom účtovného systému a v žiadnom prípade nenahrádza prepravný doklad zadefinovaný\nplatnou legislatívou, ktorý by sa mohol využiť na preukázanie uskutočnenia prepravy a ktorý by mohol\nsprávca dane považovať za relevantný dôkaz. Tento doklad slúži len ako pomocná evidencia pre\nkontrolovaný daňový subjekt. Žiadnym iným spôsobom osoba šoféra nebola zo strany žalobcu správcovi\ndane zadefinovaná neboli uvedené žiadne jeho identifikačné údaje. Žalovaný tiež uviedol, že považuje\nnávrh žalobcu o vypočutie osoby X. L. za účelový a zavádzajúci aj z titulu, že na jednej strane\nžalobca preukazuje uskutočnenie intakomunitárneho dodania vyhlásením odberateľa, ktorý prehlásil, že\nprepravu tovaru vykonal vlastným autom a na druhej strane uvádza, že prepravu tovaru vykonal L. I. a\nžiada vykonanie dokazovania.\nŽalovaný vo svojom odvolaní k intrakomunitárnym dodaniam uviedol, že tie boli správcom dane\npreverené prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii v zmysle článku 5 Nariadenia Rady\nč. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (Dožiadanie č.\n631/320/19218/11/Ká, Zá) v členskom štáte Poľsko. Dňa 01. júna 2011 bola správcovi dane doručená\nodpoveď na toto medzinárodné dožiadanie. Podľa žalovaného je jednoznačné, že rozhodnutie krajského\nsúdu je nevykonateľné, pretože zástupca spoločnosti, ktorá bola odberateľom, zomrel, a teda nie je\nmožné vykonať dokazovanie ohľadne sledovania ďalšieho pobytu dodaného tovaru.\nZáverom žalovaný uviedol, že iné obchodné prípady dodania tovaru žalobcom pre odberateľa L. V. boli\nrealizované inými dopravcami, ktorí potvrdili vykonanie prepravy, preto iné obdobné prípady nie je možné\nporovnávať s posudzovaným prípadom. Podľa názoru žalovaného, správca dane pri výkone daňovej\nkontroly a vyrubovacom konaní postupoval v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších\npredpisov, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie\nustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Žalobca v konaní nepreukázal\nsplnenie podmienky pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského státu v\nzmysle ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH v znení neskorších predpisov.\nK odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca, podľa ktorého Krajský súd v Nitre rozsudok vec\npo skutkovej a právnej stránke správne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\n\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. K\ntvrdeniu žalovaného o absencii zákonom vyžadovaných dokladov - CMR preukazujúcich uskutočnenie\nprepravy do iného členského štátu, žalovaný upriamoval pozornosť súdu, že tak ako to bolo uvedené\nv žalobe, samotný správca dane vo svojom rozhodnutí potvrdil, že žalobca mu informácie o osobe\nprepravcu poskytoval z CMR a na str. 14 výslovne, v súvislosti s vyhodnotením výsledku medzinárodnej\nvýmeny informácií, na ktorú sa odvolával žalovaný, konštatoval, že ,,subjekt uvedený na prepravnom\ndoklade CMR nepotvrdil a žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie preverovanej prepravy...“\nŽalobca trval na tom, že predmetné doklady predložil správcovi dane ešte počas daňovej kontroly a\nargumentácia žalovaného je výslovne účelová. Žalobca uvedené doklady preložil aj krajskému súdu.\nĎalej žalobca uviedol, že spôsob akým si správca dane z predložených účtovných a daňových dokladov\nvyhotovuje počas daňovej kontroly podklady do správneho spisu a spôsob, akým tento spis vedie,\nžalobca ovplyvniť nevie. Zo samotného rozhodnutia správcu dane je však zrejmé, že existenciu CMR\nnielen nespochybnil, ale výslovne potvrdil. Ak správca dane neviedol chronologický ažúrovaný spis, čo\nmalo za následok, že predmetné listiny sa v spise predloženom žalovanému pri odvolaní nenachádzali\na žalovaný ani nevie overiť kompletnosť spisu, táto skutočnosť nemôže byť kladená na ťarchu žalobcu.\nVo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalovaného je uvedené, že k obsahu žiadosti o MVI o daňovom\nsubjekte L. I. - ktorý podľa predložených CMR uskutočnil prepravu tovaru, žalobca uvádzal, že ako\ndaňový subjekt nemá možnosť ovplyvniť obsah tejto žiadosti a otázky v nej formulované. Nemôže byť\npreto na jeho ťarchu, ak predmetné MVI neobsahovalo všetky údaje z CMR a toto nebolo poľským\ndaňovým orgánom predložené. Žalobca vo svojom vyjadrení tiež poukázal na skutočnosť, že pre\nodberateľa K. K. V., CECH-POL bolo preverovaných veľké množstvo dodávok a celý rad prepravcov\nv celkovej hodnote cca 884 000 eur. Všetky prepravy, s výnimkou prepravy zabezpečovanej K. I., boli\npotvrdené. Nedbanlivosť daňových orgánov, ktoré nedoložili kópiu CMR k dokladom zaslaným poľskej\ndaňovej správe, čo mohlo významným spôsobom ovplyvniť správanie a výpoveď osoby K. I., v žiadnom\nprípade nemôže byť na ťarchu daňového subjektu.\nK námietke uvedenej žalovaným, že ak by v ďalšom konaní vypočul osobu šoféra a ten by potvrdil\nprepravu tovaru, nebola by tým preukázaná tzv. ,,pohyblivá dodávka“, žalobca uviedol, že tak ako v\nzdaňovacom období, ktoré je predmetom súdneho sporu, tak aj v iných zdaňovacích obdobiach, ktoré\nboli predmetom daňovej kontroly, samotný správca dane i žalovaný, na základe potvrdenia predmetných\nprepráv a skutočnosti, že tovar opustil územie SR, považovali za tovar prepravený do iného členského\nštátu. Námietka žalovaného bola preto podľa žalobcu výslovne účelová a odporuje obsahu spisu\na samotnému postupu daňových orgánov pri preverovaní ostatných prepráv. Zároveň by v prípade\npotvrdenia prepravy šoférom bolo nutné vyhodnotiť pravdivosť výpovede prepravcu K. I. - dôkazu, ktorý\nžalobca napadol.\nŽalobca k námietke žalovaného, že žalobca predložil aj vyhlásenie odberateľa, že prepravil tovar do\niného členského štátu, a že teda žalobca bol povinný preukázať prepravu buď podľa § 43 ods. 5 písm.\na) alebo podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, žalobca uviedol, že ako v daňovom konaní, tak aj\nv podanej žalobe vysvetlil, že preprava bola uskutočnená prepravcom, ktorého označil, a poľské CMR\nobsahovalo v danom čase všetky zákonom požadované údaje, t. j. miesto určenia tovaru, pečiatku\nprepravcu, podpis šoféra, potvrdzujúce prevzatie tovaru. Zároveň dodací list obsahoval meno šoféra a\njeho podpis. Keďže platný zákon nevyžadoval potvrdenie prevzatia tovaru priamo na CMR, prevzatie\ntovaru odberateľom a jeho prepravu do Poľska potvrdzoval ďalší doklad, ktorým bolo práve vyhlásenie\nodberateľa. Žalovaný tvrdil, že je na daňovom subjekte, aby si obstaral dostatok dôkazov na preukázanie\nsvojich tvrdení. Následne ak si žalobca obstaral dôkaz naviac, ktorý v prípade prepravy dopravcom\nzákon nevyžadoval, ale žalobca ho práve z dôvodu starostlivosti a opatrnosti od odberateľa požadoval,\nžalovaný vyslovuje pochybnosti o dôvere jeho vystavenia a jeho existenciu vykladá v neprospech\nžalobcu, čo je podľa žalobcu absurdné.\nZáverom žalobca k námietke žalovaného, že uskutočnenie a potvrdenie všetkých ostatných prepráv pre\nžalobcovho odberateľa nie je vôbec relevantné vo vzťahu k spochybneniu dodávky tovaru, ktorú prepravil\nsubjekt I. uviedol, že s uvedenou argumentáciou nesúhlasí. Predmetná sporná dodávka sa ničím\nneodlišovala od všetkých ostatných dodávok, ktoré pre odberateľa bol realizované. Žalobca vysvetlil ako\nprebiehala spolupráca s uvedeným odberateľom, že vynaložil všetku starostlivosť, akú vynaložiť mohol\na bolo možné od neho požadovať. Krajský súd v Nitre, podľa názoru žalobcu, postupoval v súlade s\nrelevantnou judikatúrou SD EÚ, keď pri posúdení skutkových okolností a vyvodení právnych záverov\n\nbral do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, t. j. nielen dve sporné prepravy, ale celú spoluprácu\ns odberateľom K. K. V. a realizovanú prepravu pre tohto odberateľa. Práve posúdenie daných dvoch\nprepráv úplne izolovane, tak ako to urobil žalovaný, bez zohľadnenia všetkých ostatných skutočností,\ntýkajúcich sa spolupráce s odberateľom odporuje záverom SD EÚ citovaným v žalobe.\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý\nrozsudok je potrebné, z dôvodov jeho nepreskúmateľnosti, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a\nto z nasledovných dôvodov:\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom v kontrolovanom\nobdobí, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného\nčlenského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou\nidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či\ntento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane\n(prvostupňového správneho orgánu), ktorým bol daňovému subjektu (žalobcovi) vyrubený rozdiel dane\nv sume 12.616,09 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie ún 2009, z dôvodu porušenia\n§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po dôkladnom oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu konštatuje, že krajský súd nedostatočne odôvodnil, prečo považuje postup\nsprávcu dane v priebehu daňovej kontroly za nedostačujúci pri preverovaní dodávky tovarov do iného\nštátu v rámci Spoločenstva s oslobodením a aké úvahy ho viedli k záveru, že námietky žalobcu vo vzťahu\nk preukázaniu prepravy sú dôvodné.\nZávery krajského súdu, ktorý sa len stotožnil s právnym názorom žalobcu, a to bez akejkoľvek bližšej\nprávnej úvahy, nemožno považovať za dostačujúce.\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.\nTomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu,\nktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákony\nje v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite\nodôvodnený. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nRozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd\n\ndospel k svojmu rozhodnutiu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť\ntaký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu\nObčiansky súdny poriadok priznáva, pričom možnosť konať pred súdom prvého stupňa je účastníkovi\nodňatá vždy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje účastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce\nzákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu.\nPredmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo, že správca dane (,,Daňový úrad“) dňa 14.\noktóbra 2014 vydal pre vybrané daňové subjekty rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane v sume 3 218,63\neur pre daňový subjekt - žalobcu a to na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009.\nProti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\nSkutkový stav zistený v daňovom december 2009 v zmysle § 15 zák. č. 511/1992 Zb. Správca dane\no výsledku zistení v daňovej kontrole spísal dňa 11.03.2013 Protokol, ku ktorému sa písomne vyjadril\ndaňový subjekt (žalobca) a nepredložil nové dôkazy.\nKrajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.,\nnakoľko po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok),\nadministratívneho spisu a žalobných dôvodov dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci.\nKrajský súd vo svojom rozsudku, v rozpore so zákonom, v časti poučenie uviedol, že: ,,Proti tomuto\nrozsudku odvolanie nie je prípustné“ bez uvedenia príslušných ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku, hoci podľa v rozsudku uvedeného zrušujúceho zákonného dôvodu mal Krajský súd vychádzať\nz ustanovenia § 250ja ods. 1 O.s.p., teda proti rozsudku krajského súdu podľa ust. § 250j ods. 1, 2\na 6, je prípustné odvolanie. Takýmto konaním krajského súdu bolo účastníkom konania upreté právo\npodať odvolanie voči predmetnému rozsudku včas. Odvolací súd preto prioritne skúmal podmienky\nodvolacieho konania, a to podanie odvolania žalovaným a zistil, že žalovaný (namietal nesprávne\npoučenie krajským súdom ) sa riadil zákonom a odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas.\nNajvyšší súdu SR, po oboznámení sa s dôvodmi odvolateľa (žalovaný), rozhodnutím súdu prvého\nstupňa, administratívnym spisu žalovaného a žalobnými dôvodmi žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, zistil, že súd prvého stupňa skonštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nnezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je povinnosťou\nsúdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili.\nKrajský súd svoje zrušujúce rozhodnutie žalovaného založil na konštatácii, že žalobca v správnom\nkonaní predložil sporné faktúry č. 3709060104 a č. 3709060271, vyhlásenie odberateľa (jeho právnu\nsilu ako dôkaz krajský súd nevyhodnotil), v ktorom čestne prehlásil, že tovar vyviezol vlastným autom\ndo členského štátu - Poľska ako aj vyjadrenia, z ktorých vyplynulo, že prepravu tovaru vykonala tretia\nosoba, ktorým bol dopravca L. I.. Ďalej uviedol, že v spise sa taktiež nachádzala fotokópia CMR (bez\njeho bližšej špecifikácie, kedy a kým bola predložená správcovi dane a či má zákonom požadované\nidentifikačné údaje pre daňové konanie), na ktorej sa nachádzala pečiatka prepravcu s podpisom osoby,\nktorá mala predmetnú prepravu realizovať. Touto osobou mal byť vodič prepravcu X. L., avšak predmetný\npodpis podľa vyjadrenia L. I. nezodpovedá vzorke podpisu jeho vodiča zamestnanca X. L.. Krajský\nsúd nevysvetlil, či vykonanie tohto dôkazu privodí pre daňový subjekt (žalobca) priaznivejší výsledok v\nkontexte na dôkazné bremeno žalobcu preukázať správcovi dane splnenie hmotnoprávnych podmienok\noslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1, 5 zákona o DPH, pri dodávke tovaru do iného členského štátu\nv rámci EU, t. j. pri intrakomunitárnej dodávke, za dôkaznej situácie, keď zamestnávateľ menovaného\nvodiča poprel vykonanie prepravy tovaru od žalobcu pre deklarovaného poľského odberateľa, s ktorým\nžalobca mal byť v obchodnom vzťahu. Túto daňovú transakciu nepotvrdil ani dožiadaný príslušný daňový\núrad v Poľsku v rámci MVI na dožiadanie správcu dane žalobcu. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca)\nbol vždy informovaný o zadovážených dôkazoch správcom dane a zaslaných odpovedí v rámci MVI,\ntaktiež bol i vyzvaný správcom dane na predloženie relevantných dôkazov o vykonaní prepravy tovaru\npre deklarovaného odberateľa v Poľsku tak ako to uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí a v\nodvolaní žalobca v priebehu daňovej kontroly, ale ani vo vyrubovacom konaní žiadne CMR, na ktoré sa\nžalobca v žalobe a krajský súd v napadnutom rozsudku odvoláva, neboli správcovi dane predložené.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že na predmetných CMR zo dňa 03. júna 2009 a\n04. júna 2009 (tieto bližšie nešpecifikuje) boli taktiež uvedené ŠPZ vozidiel prepravcu, ktorými mala\nbyť predmetná preprava tovaru realizovaná. Krajský súd v rozpore so zásadou voľného hodnotenia\n\ndôkazov nevyhodnotil ani tvrdenie žalovaného, že meno šoféra bolo uvedené iba na doklade s názvom\nNeštandardný daňový doklad: 09MTND01815 zo dňa 03. júna 2009 a Neštandardný daňový doklad č.\n09MTND01851 zo dňa 04. júna 2009, ktorý vyhotovil žalobca prostredníctvom účtovného systému a v\nžiadnom prípade nenahrádza prepravný doklad zadefinovaný platnou legislatívou, ktorý by sa mohol\nvyužiť na preukázanie uskutočnenia prepravy a ktorý by mohol správca dane považovať za relevantný\ndôkaz.\nOdvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považuje za potrebné uviesť, že napriek\napelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve Slovenskej republiky v zmysle\npríslušnej právnej úpravy uplatňuje, krajský súd preskúmava predovšetkým zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať\nprieskumnú činnosť súdu prvého stupňa. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že účastník konania\nmá právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky a je súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov\nrozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať\npred súdom, ktoré zákonodarca spája s odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 v spojení s\n§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup\npred všeobecným súdom, ktorý predstavuje taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi\nznemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho\npráv a právom chránených záujmov.\nKrajský súd tiež opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať výklad\nzákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu vôbec neobsahuje právne\nposúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú absolútne\nnedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.\nV posudzovanej veci krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmal komplexne žalobné\nnámietky v spojitosti so zabezpečenými dôkazmi v daňovom konaní, v kontexte na námietky žalovaného\no nesplnení podmienok na oslobodenie od dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ žalovaná v\nodvolaní namietala, že výrok krajského súdu nekorešponduje s odôvodnením rozsudku odvolací súd\njeho námietku považoval za dôvodnú, lebo rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre jeho\nnezrozumiteľnosť. Rozhodnutie krajské súdu je predčasné, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po opätovnom vyporiadaní\nsa s príslušnými námietkami a argumentáciou žalovaného znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodní v zmysle požiadavky ústavného práva na spravodlivé súdne konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/11/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}