{"guid": "0acaa0c4-17a4-4791-ab59-b68e5cf369f7:e6b5395c-c41e-424e-b9a4-6858a3f2f51b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1", "spisova_znacka": "2Sžf/90/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/90/2016 z 31. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 2Sžf/90/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1", "identifikacne_cislo": "4015200046", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 41/2020", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4ad08f03-6829-4ca2-8e90-4209ad694335", "datum": "2020-05-12", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6b5395c-c41e-424e-b9a4-6858a3f2f51b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/90/2016\n4015200046\n31. 01. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci žalobcu FENESTRA Sk,\nspol. s.r.o., so sídlom Priemyselná 17, Zlaté Moravce, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka\n& Haluška, s.r.o., so sídlom Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu č. 1100304/1/530814/2014 zo dňa 03.12.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/2/2015-52 zo dňa 22. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k 15S/2/2015 - 52 zo dňa 22.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd\" alebo „prvostupňový súd\")\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/530814/2014 zo dňa\n03.12.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej aj ako „správca dane\") č.\n9416301/5/3992299/2014 zo dňa 26.08.2014, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.\") žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 2.723 Eur\nza neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie\nfebruár 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že z príslušných ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov\npre žalobcu vyplýva povinnosť vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy svojich zamestnancov,\ntento preddavok zraziť pri výplate, pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi\nk dobru a tieto preddavky odviesť správcovi dane najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania\nalebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane neurčí inak. V prehľade\no zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2013 žalobca uviedol svoju odvodovú povinnosť z titulu preddavkov na daň v sume 16.989,96\nEur, ktorú mal odviesť správcovi dane najneskôr do 05.04.2013, čo v konaní sporné nebolo. Rovnako\nkrajský súd konštatoval, že sporné nebolo ani omeškanie žalobcu s odvedením tohto preddavku, a to\nod 06.04.2013.\nV odôvodnení rozhodnutia krajského súdu bolo ďalej poukázané na uznesenie Okresného súdu\nNitra zo dňa 15.05.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 32R/3/2013 o začatí reštrukturalizačného\n\nkonania žalobcu, ktoré bolo skončené potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu ako dlžníka, a\nto uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 31.01.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa\n07.02.2014. Po skončení reštrukturalizačného konania vydal správca dane dňa 26.08.2014 rozhodnutie,\nktorým vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.723 Eur podľa § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n563/2009 Z.z. Podľa názoru krajského súdu pohľadávku správcu dane predstavujúcu vyrubený úrok\nz omeškania nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania žalobcu, nakoľko pohľadávka\nvznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 26.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n18.12.2014, t. j. po skončení reštrukturalizačného konania. S poukazom na formuláciu ustanovenia § 156\nods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. bolo krajským súdom konštatované, že správca dane je povinný\ntúto sankciu vyrubiť v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň v ustanovenej lehote alebo\nvýške. Povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania tak nevzniká automaticky momentom\nnezaplatenia alebo neodvedenia dane, resp. preddavku na daň, ale až vtedy, keď správca dane úrok z\nomeškania vyrubí a jeho rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Krajský súd mal za to, že predpokladom\ntoho, aby si správca dane v súlade s § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. prihlásil pohľadávku do\nreštrukturalizačného konania, je existencia takejto pohľadávky vo forme daňového nedoplatku, ktorý sa\npre účely reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Tým, že pohľadávka správcu dane bola vyrubená\naž po skončení reštrukturalizácie žalobcu, nemohla byť do reštrukturalizačného konania ani prihlásená.\nZáverom krajský súd konštatoval, že správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1 písm.\nd/ a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a úrok z omeškania vyrubiť, pričom vo vyrubovacom konaní nebol\noprávnený posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní\núspech nemal, právo na ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, postupom krajského súdu mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP) a zároveň napadnutý rozsudok vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nPoukázal na to, že už v žalobe uviedol rozsiahlu argumentáciu, ktorá podľa jeho presvedčenia\ndostatočne odôvodňuje záver o tom, že pohľadávka zodpovedajúca úroku z omeškania musí\nbyť na účely reštrukturalizačného konania žalobcu považovaná za pohľadávku, ktorá sa uplatňuje\nprihláškou. Zastával názor, že napadnutý rozsudok krajského súdu vo svojom odôvodnení neposkytuje\nžalobcovi odpovede na žiadne z ním prednesených argumentov odôvodňujúcich záver o nesprávnosti\nnapadnutého rozhodnutia. V konečnom dôsledku to podľa žalobcu znamená, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu obsahuje zákonom predpísané náležitosti odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 OSP len\nformálne, bez náležitého materiálneho obsahu.\nS poukazom na § 120 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR\") žalobca\ndôvodil, že determinantom určujúcim charakter pohľadávky na účely reštrukturalizácie, t. j. skutočnosťou\nrozhodujúcou pre posúdenie, či sa jedná o tzv. prednostnú pohľadávku alebo pohľadávku uplatňovanú\nprihláškou, je okamih vzniku práva zodpovedajúceho pohľadávke a nie jej splatnosť. Domnieval sa, že v\ninsolvenčnom rámci rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nemá charakter skutočnosti konštitujúcej\nprávo na jeho zaplatenie. Právo na zaplatenie úroku z omeškania vzniká na základe zákona výlučne v\ndôsledku omeškania so splnením daňovej povinnosti a rozhodnutie o jej vyrubení ovplyvňuje výlučne\njeho splatnosť, a tým oprávnenie správneho orgánu jemu zodpovedajúce plnenie vymáhať, nie však\nvznik pohľadávky v zmysle ZKR. K uvedenej argumentácii podľa žalobcu nasvedčuje právna úprava\nvyjadrená v ustanoveniach zákona č. 563/2009 Z.z., a to § 156 ods. 2 tretej vety, § 158 ods. 5 a §\n84 ods. 1 písm. g/. Okrem toho aj predchádzajúca právna úprava zákona č. 511/1992 Z.z. o správe\ndaní a poplatkov, základný účel reštrukturalizačného konania a právny charakter úroku z omeškania ako\nakcesorického práva.\nZdôraznil, že krajským súdom prezentovaný interpretačný záver je nesprávny, nakoľko nie je možné\nnájsť dôvod, pre ktorý by pohľadávka na zaplatenie úroku z omeškania podľa zákona č. 563/2009 Z.z.\nmohla, resp. mala mať v insolvenčnom konaní rôzny právny režim výlučne v závislosti od okamihu\nrozhodovania správcu dane, o to viac v prípade, keď oneskorený výkon činnosti správcu dane by\nmal v insolvenčnom konaní zakladať výhodnejšie postavenie z hľadiska vymožiteľnosti vyrubovaného\n\núroku z omeškania. Tiež pripustením záveru krajského súdu by došlo k porušeniu zásady rovnosti\núčastníkov insolvenčného konania, a to v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako\nveriteľa pohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem verejného práva oproti iným veriteľom\npohľadávok vzniknutých na základe súkromného práva.\nZa nesprávny žalobca považoval aj právny záver krajského súdu, ktorým oddelil otázky zákonnosti\nvyrubenia úroku z omeškania napadnutým rozhodnutím a jeho vymáhateľnosti, ktorou sa z tohto dôvodu\nnezaoberal. Žalobca vyslovil presvedčenie, že nemôže existovať povinnosť správcu dane vyrubiť úrok z\nomeškania bez následnej a s tým spojenej povinnosti vymáhania, keďže existencia povinnosti správneho\norgánu vydať nevykonateľné rozhodnutie je neodôvodniteľná a absurdná a navyše v priamom rozpore\ns požiadavkou na efektívnu a hospodárnu správu daní, na ktorej má štát nepochybný záujem.\nS ohľadom na uvedené argumenty žalobca zastával názor, že krajský súd na predmetnú vec nesprávne\naplikoval ust. § 156 ods. 1 písm. d/, ods. 2 a § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., resp. tieto ustanovenia\nnesprávne interpretoval. Krajský súd sa podľa žalobcu v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s\nnormami insolvenčného práva plynúcimi zo ZKR, pričom svojím rozhodnutím poprel ich zmysel a účel.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Nitre a\ns vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2\nOSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 07.04.2013 správcovi dane\nprehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie\nobdobie február 2013, v ktorom uviedol zrazené preddavky v sume 16.989,96 Eur. Tieto mali byť v\nzmysle § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov odvedené najneskôr do piatich dní odo\ndňa 31.03.2013 (uvedeného v podanom prehľade), avšak žalobca tieto preddavky neodviedol vôbec.\nSprávca dane preto napadnutým rozhodnutím vyrubil žalobcovi úrok za 390 dní omeškania, celkom v\nsume 2.723 Eur, a to do dátumu vykonania ročného zúčtovania za rok 2013, t. j. do 30.04.2014.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a\npo oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\n\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa\nnasledovné:\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či\ntento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu (správcu dane), ktorým bol žalobcovi ako zamestnávateľovi vyrubený úrok z\nomeškania v sume 2.723 Eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej\nčinnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 v ustanovenej lehote.\nPodľa § 2 písm. b/ a f/ zákona č. 563/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie:\nb/ daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona\nalebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa\nosobitného predpisu,\nf/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.\nPodľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona\nalebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa\nodseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške\nalebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane vybraný preddavok na daň.\nPodľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa\nodseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej\nbanky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť\npreddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z\nomeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v\ndeň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije\nročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,\nzačínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia\ndaňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného\nkonania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej\nsumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy\nmôže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania\ns platbou.\nPodľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie\npovažuje za pohľadávku.\nPodľa § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie\nsprávca dane postupuje podľa osobitného predpisu.\nZ ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z. vyplýva pre žalobcu (ako zamestnávateľa a platiteľa dane\nz príjmov zo závislej činnosti) povinnosť vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy svojich\nzamestnancov, tento preddavok zraziť pri výplate, pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy\nzamestnancovi k dobru a tieto preddavky odviesť správcovi dane najneskôr do piatich dní po dni výplaty,\npoukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane neurčí inak.\nV prehľade o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti\nza zdaňovacie obdobie február 2013 žalobca uviedol zrazené preddavky na daň v sume 16.989,96\nEur, pričom zrazené boli dňa 31.03.2013. Tieto mali byť v zmysle § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z.\nodvedené najneskôr do 05.04.2013, avšak žalobca tieto preddavky vôbec neodviedol.\n\nUznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 z 15.05.2013 (zverejneným v Obchodnom\nvestníku č. 97/2013 zo dňa 22.05.2013) sa u žalobcu začalo reštrukturalizačné konanie, pričom\nuznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 31.01.2014 (uverejneným v Obchodnom\nvestníku č. 26/2014 zo dňa 07.02.2014) bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená\nreštrukturalizácia žalobcu.\nRozhodnutím č. 9416301/5/3992299/2014 z 26.08.2014 správca dane vyrubil žalobcovi úrok\nz omeškania v sume 2.723 Eur, pričom na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č.\n1100304/1/530814/2014 z 03.12.2014 prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení\ntohto rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že žalobca bol v zmysle prehľadu o zrazených a odvedených\npreddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie február 2013 povinný uhradiť\npreddavok na daň v lehote do 05.04.2013 a keďže tak neučinil, preto mu správca dane vyrubil úrok z\nomeškania.\nV predmetnej veci bolo potrebné posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úroku z omeškania, ktorý bol\nžalobcovi vyrubený správcom dane podľa ust. § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z. a posúdiť,\nči správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť takúto pohľadávku prihláškou do reštrukturalizačného\nkonania. Najvyšší súd pritom dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné pohľadávku\nsprávcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania\nskončeného na základe uznesenia súdu zo dňa 31.01.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom\nvestníku dňa 07.02.2014, nakoľko táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe\nrozhodnutia správcu dane zo dňa 26.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014, teda až\npo skončení reštrukturalizačného konania.\nKrajský súd správne vychádzal z ustanovenia § 2 písm. b/ a f/ a § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.,\nkeď dospel k záveru, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania za neodvedenie preddavkov\nna daň z príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote vznikla až keď bol tento úrok rozhodnutím\nsprávcu dane vyrubený (resp. právoplatnosťou tohto rozhodnutia), nakoľko ukladať povinnosti podľa\nzákona č. 563/2009 Z.z. alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím. Až rozhodnutím o daňovom\nnedoplatku vznikla žalobcovi povinnosť ho zaplatiť a na účely konkurzného a reštrukturalizačného\nkonania vzniká v zmysle § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. správcovi dane pohľadávka. Keďže\nvšak daňový nedoplatok (úrok z omeškania) bol vyrubený rozhodnutím zo 26.08.2014 (právoplatným\ndňa 18.12.2014), neexistoval ako pohľadávka v čase reštrukturalizácie žalobcu a správca dane ju preto\nnemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Z uvedeného dôvodu nemohla zaniknúť podľa § 84\nods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z.z.\nAko vyplýva z § 156 ods. 1 písm. d/ zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane je povinný vyrubiť úrok\nz omeškania, ak daňový subjekt neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške vybraný\npreddavok na daň. Ustanovenie § 156 ods. 6 písm. a/ až d/ zákona č. 563/2009 Z.z. účinného v čase\nrozhodovania žalovaného určuje prípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí, pričom ani jeden z\nnich sa nevzťahuje na prípad žalobcu.\nNeopodstatnená je aj námietka žalobcu, že otázku vymáhateľnosti úroku z omeškania je nutné skúmať\nv rámci posudzovania zákonnosti jeho vyrubenia. Aj podľa najvyššieho súdu správca dane musel\npostupovať podľa ust. § 156 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a úrok z omeškania\nžalobcovi vyrubiť, pričom v tomto konaní nemohol posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Rovnako\ntak otázku vymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania nemohol posudzovať ani krajský súd v\ntomto konaní, nakoľko predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa\n03.12.2014 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, teda dôvodnosť vyrubenia úroku z omeškania.\nPokiaľ sa týka doplňujúceho stanoviska žalobcu, zo dňa 29.5.2018 v ktorom poukazoval na obdobný\nprípad, ktorý najvyšší súd rozhodol pod č. k. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23.5.2017 najvyšší súd uvádza, že vo\nvyššie uvedenom prípade sa jedná o výnimku z ustálenej súdnej praxe.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozhodnutia sp. zn. 2Sžf/4/2016, sp. zn. 6Sžf/46/2015, sp.\nzn. 6Sžf/47/2015, v ktorých najvyšší súd v obdobných prípadoch vyslovil rovnaký právny názor ako je\nvyslovený v prejednávanej veci.\n\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 41/2020", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4ad08f03-6829-4ca2-8e90-4209ad694335", "datum": "2020-05-12", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/2/2015", "guid": "d5c89c2a-430c-4c28-bc94-aa9ed181b181:2a9051a7-23b8-412f-bbcc-e0540fb8c87d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0acaa0c4-17a4-4791-ab59-b68e5cf369f7:b3795f1d-b651-485e-9fb3-7b34174b458a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1", "spisova_znacka": "2Sžf/90/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/90/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1"}, {"guid": "0acaa0c4-17a4-4791-ab59-b68e5cf369f7:c42ffbb1-5616-4eeb-912b-3b646c117cb8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1", "spisova_znacka": "2Sžf/90/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/90/2016 z 30. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4015200046.1"}]}